Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119270176
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119270176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: W. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. X, XXX XX, G., zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Y. X, XXX XX, I.,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom

S. T. X/A, XXX XX H., o zaplatenie sumy 728,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/29/2019-93 zo dňa 02.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 10C/29/2019-93 zo dňa 02.10.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení pri prevádzke motorového vozidla v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho

zákonníka uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 728,38 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobcovi tiež priznal voči žalovanému právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu (výrok II.), s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou v rámci upomínacieho konania na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 29.4.2019, postúpenou na Okresný súd Martin dňa 25.06.2019,

sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 728,38 Eur spolu s náhradou
trov konania.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 25.03.2019 došlo
ku škode na motorovom vozidle žalobcu prevádzkou motorového vozidla BMW X6, EČ: MT-094EH
poisteného u žalovaného, ktoré v tom čase viedol I. G., bytom U. XXXX/X, G.. Konkrétne došlo k
poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu Audi A6, EČ: MT-755EG, ktoré viedol žalobca,
spôsobenému odfrknutou skalkou od vozidla I. G. BMW X6, EČ: MT-094EH. Uvedenú skutočnosť mal

súd preukázanú zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 25.03.2019, ktorý podpísali obaja vodiči
zúčastnených motorových vozidiel, a ktorý sa dostal do dispozície poisťovne škodcu (t.j. žalovaného)
dňa 29.03.2019. Spôsob vzniku poškodenia na motorovom vozidle žalobcu vyplynul aj
z čestného dotazníka, ktorý spísal žalobca dňa 02.04.2019, pričom ako svedka žalobca uviedol aj
spolujazdca (svojho otca B. G.). Z uvedeného čestného vyhlásenia vyplynulo, že
poškodený (žalobca) upozornil škodcu na spôsobenie škody obiehaním a naznačením, aby

zastavil vozidlo. Z dotazníka pre poisteného, ktorý vyplnil škodca I. G. dňa 03.04.2019, okrem iného
vyplynulo, že poškodený (žalobca) ho predbehol a dával mu znamenie rukami na zastavenie. Škodca po
zastavení svojho vozidla videl poškodenie skla na motorovom vozidle poškodeného, a aj keď nemohol surčitosťou potvrdiť, že čelné sklo vozidla žalobcu nebolo poškodené už pred uvádzaným vznikom škody,
vyslovil dohad, že určite by ho žalobca nezastavil, keby k poškodeniu nedošlo v súvislosti s incidentom
dňa 25.03.2019. Naviac škodca nevidel iné motorové vozidlo v čase, keď mu poškodený žalobca dával

znamenie na zastavenie a nemal dôvod poškodenému (žalobcovi) neveriť, že k poškodeniu
došlo skutočne tak, ako to bolo opísané v dotazníku. Žalobca si voči poisťovni škodcu (žalovanému)
uplatnil nárok na náhradu škody, spočívajúcu v uhradenej sume za opravu čelného skla jeho motorového
vozidla, ktorá mu bola vyúčtovaná servisom Galimex, s.r.o., so sídlom v Martine - Priekope, Sučianska
5470/49,faktúrouč.OF1920900968vystavenoudňa01.04.2019,splatnoudňa15.04.2019auhradenou

žalobcom dňa 05.04.2019. Okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadol, okrem súhlasného obsahu
záznamu o dopravnej nehode ako aj vyplnených dotazníkoch predkladaných poisťovni, aj na správanie
žalobcu, ktorý obehol vozidlo škodcu a dával znamenie na zastavenie, čo svedčí o tom, že ku škodovej
udalosti došlo náhle v čase, ktorý vyplýva z dotazníkov a nevykazuje znaky
prípadného poistného podvodu. Navyše žalovaná strana neprodukovala žiadne dôkazy, ktorými by
vyvracala tvrdenia škodcu a poškodeného (žalobcu). Za stavu, keď mal okresný súd

v konaní hodnoverným spôsobom preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu vo vzťahu k prevádzateľovi
motorového vozidla BMW X6 EČ: MT-094EH, a tým pádom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. aj
dôvodnosť priameho nároku žalobcu na náhradu škody voči poisťovateľovi škodcu (t.j. voči označenému
žalovanému), podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, voči neúspešnému žalovanému
nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je s poukazom na jeho odôvodnenie arbitrárne a nepresvedčivé.
Okrem toho súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru nedostatočným a nesprávnym spôsobom
vysporiadal s argumentáciou žalovaného o tom, že žalobca, na ktorom spočíva dôkazné bremeno,
nepreukázal v konaní dôvodnosť žalobnou uplatneného nároku. Aj v súlade s ustanovením
§ 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je povinnosťou poškodeného (žalobcu) preukázať uplatnený nárok, t.j.

preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového
vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Podľa názoru odvolateľa ani prípadné
súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenie čelného skla spôsobiť a
vodiča poškodeného motorového vozidla, nemá charakter preukázania okolností vzniku škody. Žalobca
bol povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyplýva žalobou uplatnený peňažný nárok voči

žalovanému a zároveň bol povinný predložiť súdu dôkazy na ich preukázanie. Podľa názoru žalovaného
si však žalobca túto povinnosť v prejednávanom spore relevantným spôsobom nesplnil.

7. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovaného uviedol, že všetky námietky žalovaného uvedené v
podanom odvolaní považuje za neopodstatnené, pričom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Vzhľadom na skutkové
okolnosti a vykonané dokazovanie okresný súd považoval nárok žalobcu za preukázaný,
pričom právne posúdenie a riadne odôvodnenie rozsudku v otázke preukázania nároku žalobcu je
zrozumiteľné a správne. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o arbitrárnosti napadnutého
rozsudku. Skutočnosť, že sa žalovaný nestotožnil s právnym záverom konajúceho súdu prvej inštancie

vyjadrenom v napadnutom rozsudku ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu práva žalovanej
sporovej strany na spravodlivý súdny proces. K argumentácii žalovaného v súvislosti s (ne)unesením
dôkazného bremena (aj s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu v inej veci) uviedol, že tá sporová
strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti, je nositeľom dôkaznej povinnosti k ňou produkovaným tvrdeniam.
Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo

na ňom, aby poskytol súdu v rámci dokazovania nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil
svoje závery, čo však v konaní nespravil. Záverom žalobca poukázal na stanovisko občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 5/2014 zo dňa 03.06.2014, v zmysle ktorého je škoda
spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom
iného motorového vozidla škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke a

zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Vecnú
a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou
a vznikom škody ako následkom preukazuje záznam o dopravnej nehode a vyhlásenia
poisteného a poškodeného zachytené v predložených dotazníkoch.8. Odvolateľ, ktorému bolo vyjadrenie žalobcu doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa
20.01.2020, procesne nereagoval.

9. Ďalšie podanie v rámci odvolacieho konania súdu doručené/predložené neboli.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §

385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správne.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

12. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v podanom opravnom
prostriedku sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými
pochybeniami okresného súdu. Je potrebné poukázať na zodpovednosť žalovaného za obsahové
vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju
viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom

rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami odvolateľa smerujúcimi voči odôvodneniu napadnutého
rozsudku.

14. Vo všeobecnosti je náležitou východisková úvaha žalovaného o nevyhnutnosti riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti
základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na
skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán.
15. Ako už uviedol krajský súd vyššie, konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde tvorí jeden

celok. Z daného faktu vychádza tak Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Ústavný súd SR pri zaujímaní
stanoviska, či postupom súdu v konkrétnej veci došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom/
bolo mu odopreté právo na súdnu ochranu. Inými slovami, odvolací súd je oprávnený korigovať určité
nedôslednosti v postupe a v rozhodnutí súdu prvej inštancie bez toho, aby prvoinštančné rozhodnutie
muselo byť zrušené. Uvedené zodpovedá i právnej konštrukcii civilného sporového odvolacieho

konania, ktoré nie je budované na kasačnom princípe (na rozdiel napríklad od konania
v správnom súdnictve).

16. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody

sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (I. ÚS 344/10, III.
ÚS 305/08).

17. Z ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalujúca sporová strana

domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako
sa vo veci vyjadrila žalovaná strana a aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ichvyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Arbitrárnosť súdneho rozhodnutia je najčastejšie daná rozporom súvislostí v nich produkovaných
právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami
formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu však žiadnym z vyššie uvedených

nedostatkov netrpí.

19. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa v prejednávanej právnej veci
dostatočným spôsobom riadil ustanovením § 220 CSP, keď je z odôvodnenia napadnutého rozsudku
zrejmé, čoho sa žalobca domáhal a aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a rovnako tak popísal
prostriedky procesnej obrany uplatnené žalovanou sporovou stranou, uviedol, ktoré dôkazy boli

vykonané a z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal, poukázal na právnu úpravu, v zmysle
ktorej pri kreovaní právneho záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na plnenie postupoval,
pričom dostatočným spôsobom opísal svoje právne závery, ku ktorým v konaní dospel. Zároveň
rozhodol o celom uplatnenom nároku a odôvodnenie jeho rozhodnutia korešponduje s výrokovou časťou
napadnutého rozsudku. V závere odôvodnenia popísal svoj procesný postup pri rozhodovaní o trovách

konania, ktorý korešponduje s výrokovou časťou napadnutého rozsudku.

20. Neobstojí ani odvolacia argumentácia žalovaného, súvisiaca s vecným posúdením žalobou
uplatneného nároku okresným súdom, s dôrazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom.
Právnaúpravazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnýchprostriedkov(§427až§437

Občianskeho zákonníka) je totiž založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu
sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
(ktorá je súhrnne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy
sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok
zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428

Občianskeho zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť,
že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené
zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko
vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa
spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či

dovnútra spôsobom, ktoré je výsledkom vlastnosti dopravného prostriedku, schopného premiestňovať
sa z miesta na miesto a prepravovať pri tom osoby alebo veci.

21. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov,
ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie, len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť

ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Svojej zodpovednosti sa však
prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

22. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna
prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“

okolnosti tej-ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy sa jedná o takúto okolnosť, vždy závisí
od povahy a okolnosti konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených
osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takúto okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd,
vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky, či iné nedostatky
materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča, či iných osôb použitých pri

prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj
vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a
bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie
motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie
do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo

ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi
okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr.
R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984, str. 31).23. Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a
rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti
s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle

iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou
a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj
keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies
idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku
škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom

do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu za uvedených okolností.

24. Z dokazovania vykonaného okresným súdom bolo dostatočne jasne preukázané, že
poškodenie čelného skla vozidla žalobcu Audi A6, EČV: MT-755EG bolo spôsobené kamienkom
vymršteným kolesami vozidla BMW X6, EČ: MT-094EH, ktoré je poistené u žalovaného a ktoré v
čase škodovej udalosti riadil vodič I. G., pričom žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení

predložením viacerých listín, relevantne preukazujúcich škodovú udalosť tak, ako ju žalobca v podanej
žalobe popísal. Správanie žalobcu bezprostredne po škodovej udalosti (ani v neskoršom období,
vrátane prebiehajúceho konania) nevykazuje žiadne znaky účelovosti, naopak zodpovedá ustálenému
skutkovému deju. Snaha žalovaného vykladať vznik poškodenia vozidla (a nadväzne aj kauzálny nexus)
tak, aby žalobca ešte nejako inak než vlastným tvrdením a tvrdením svedka, (ktorý sa so žalobcom v

čase škodovej udalosti v motorovom vozidle viezol), navyše rešpektujúc výsledky všetkých ostatných
dôkazov, vyplnený dotazník škodcu I. G. nevynímajúc, preukázal vznik škody kameňom vymršteným
spod kolesa pred ním idúceho vozidla, je značne účelová a smerujúca k tomu, aby poškodený ako
žiadateľ náhrady súvisiacej so škodovou udalosťou bol prakticky vystavený do neriešiteľnej dôkaznej
núdze.Ideálnebybolopreukázaťškodovúudalosťprostredníctvomveľmicitlivéhokamerovéhosystému

namontovaného (napríklad) na čelnej maske vozidla žalobcu, avšak za situácie, kedy je spod kolesa
pred ním idúceho vozidla vymršťovaný posypový materiál alebo kameň, ktorý bol súčasťou vozovky, v
pomerne vysokej rýchlosti (škodca uviedol, že išiel rýchlosťou približne 90 km/h), je veľmi otázne, či by
i takéto zariadenie dokázalo poskytnúť nespochybniteľný dôkaz o tom, že určitý konkrétny kamienok
vymrštený rotačným pohybom kolies spôsobil škodu.

25. Z obsahu opravného prostriedku je zrejmé, že žalovaný sa nestotožnil so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
a súdu opakovane predkladal svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom
prípadedospieť.Odvolacísúdzdôrazňuje,žedoprávanaspravodlivýprocesnepatríprávostranysporu,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

26. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného v
danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie,
na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), tento rozsudok okresného súdu

v meritórnom výroku I. ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP p o t v r d i l .

27. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu, ktorý však plne zodpovedá plnému úspechu žalobcu v konaní pred súdom prvej

inštancie, pri aplikácii § 255 ods. 1 CSP.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane

v rámci tohto štádia konania nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcom, ktorí v ňom úspech
nemali. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).