Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/219/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012144
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118012144.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného A. U., o sťažnosti
prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.10.2018,
č.k. 9PP/117/2018, na neverejnom zasadnutí dňa 16.05.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje

II. Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa
žiadosť odsúdeného A. U., nar. X.X.XXXX v X., naposledy bytom S. Y., R. M. XXXX/XX, t. č. v ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 20.06.2016 sp. zn. 1T/44/2016, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.10.2018, č.k. 9PP/117/2018, prvostupňový súd rozhodol
podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona tak, že odsúdeného A. U., nar. XX.XX.XXXX v X., nap.
bytom: S. Y., R. M. XXXX/XX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou podmienečne prepúšťa z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Ružomberok trestným rozkazom zo dňa 12.04.2017,
sp. zn. 8T/30/2017 podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 17 mesiacov nepodmienečne, ktorý
vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a Okresný súd Ružomberok

trestným rozkazom zo dňa 20.06.2016, sp. zn. 1T/44/2016 v spojení s uznesením Okresného súdu
Ružomberok zo dňa 14.08.2017 sp. zn. 1T/44/2016 podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 10
mesiacov nepodmienečne, ktorý vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Taktiež bola odsúdenému podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona odsúdenému určená skúšobnú dobu v
trvaní 4 (štyri) roky.
Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas

jeho pobytu v ústave je na požadovanej úrovni. Pokyny a príkazy príslušníkov rešpektuje. Pri plnení
povinností, ktoré mu vyplývajú z ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, neboli zaznamenané
nedostatky. Dňa 16.05.2018 mu bola udelená disciplinárna odmena - pochvala, za plnenie pracovných
povinností. Disciplinárne potrestaný nebol. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika
sociálneho zlyhania menej priaznivá, riziko sociálneho zlyhania je stredné (opakovane súdne trestaný,
časté požívanie alkoholu).

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného sú splnené
podmienky na jeho podmienečné prepustenie a to s poukazom na tú skutočnosť, že absolvoval
ambulantnú protialkoholickú liečbu a taktiež s poukazom na to skutočnosť, že je prvýkrát vo výkone
trestu odňatia slobody. Doposiaľ na jeho osobu nebolo vplývané tým najprísnejším trestom, ktorý je
spojený s odňatím osobnej slobody, a preto nemožno prezumovať, že tento trest nie je schopný naplniť
svoj účel, nakoľko v opačnom prípade by bol spochybnený samotný účel trestu odňatia slobody a v

prípade akejkoľvek recidívy by podmienečné prepustenie bolo de facto vylúčené. Skutočnosť, že sa
odsúdený v skúšobnej dobe dopustil trestného činu bola zohľadnená pri premene podmienečného trestuna nepodmienečný a jeho následným výkonom. Správanie odsúdeného v ústave na výkon trestu odňatia
slobody bolo po celý čas v súlade s ústavným poriadkom, dokonca mu bola udelená disciplinárna
odmena. Za takto zisteného skutkového stavu má súd za to, že je na mieste dať odsúdenému šancu

podmienečným prepustením a určením skúšobnej doby v trvaní 4 rokov.
Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal sťažnosť prokurátor Okresnej
prokuratúry Trnava, ktorú bližšie odôvodnil tým, že vydané rozhodnutie považuje za vydané v
rozpore so zákonom. U odsúdenému súce možno s poukazom na pozitívne hodnotené správanie
počas výkonu trestu odňatia slobody konštatovať splnenie tzv. prvej materiálnej podmienky, avšak so

závermi súdu ohľadom splnenia tzv. druhej materiálnej podmienky sa stotožniť nemožno. Odsúdený
spĺňa charakteristiky tzv. špeciálneho recidivistu, nakoľko bol trestnými rozkazmi Okresného súdu
Ružomberok pod sp. zn. 1T 44/2016 zo dňa 20.06.2016 a sp. zn. 8T 30/2017 zo dňa 12.04.2017
odsúdený celkom za 3 skutky právne kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Tieto skutky boli spáchané na totožnom mieste, obdobným
spôsobom a voči tej istej poškodenej - družke. Špecifikom uvedenej trestnej činnosti je charakter skutkov

ako domáceho násilia, nemožno pritom prehliadnuť, že právom reprobované konanie odsúdeného sa
neprejavilo len verbálnej, ale aj fyzickým - násilným konaním. Takto zistené skutočnosti v žiadnom
prípade nezodpovedajú atribútom prognózy riadneho života, pričom v prípade odsúdeného aj ústav
hodnotil riziko sociálneho zlyhania až ako stredné. Ďalej uvádza, že skutočnosť, že odsúdenému bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody pri aplikácií ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona,

v žiadnom prípade nebráni, aby súd prihliadol na spáchanie ďalšieho trestného činu v skúšobnej dobe
pri posudzovaní materiálnych podmienok podmienečného prepustenia.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa§194Trestnéhoporiadku,aknezamietnenadriadenýorgánsťažnosť,zrušínapadnutéuznesenie,
a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),

rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného

v detenčnom ústave podľa § 462.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť
podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Odsúdený momentálne vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Ružomberok zo dňa 20.06.2016 sp. zn. 1T/44/2016. Žiadosťou zo dňa 13.08.2018 odsúdený

požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody vo
výmere 17 mesiacov uložený odsúdenému trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok zo dňa
12.04.2017, sp. zn. 8T/30/2017 dňa 03.12.2018 už vykonal.
Následne dňa 12.10.2018 bolo rozhodnuté o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody, zároveň v zmysle § 68 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd určil skúšobnú

dobu v trvaní 4 roky.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku
podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, túto podmienku
splnil dňa 18.08.2018.
Sťažnostný súd však musí konštatovať, že v prípade odsúdeného prvostupňový súd nesprávne

vyhodnotil existenciu tzv. druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody. Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného
o skutočnosť, že odsúdený absolvoval ambulantnú protialkoholickú liečbu a je výkone trestu odňatiaslobody prvýkrát, avšak v rozhodnutí neprišlo k adekvátnemu zohľadneniu charakteru spáchanej trestnej
činnosti, ako aj ostatných rozhodujúcich okolností prípadu.
Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života podľa názoru

sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude
páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné
prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre
spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode.
Sťažnostný súd poukazuje na to, že trestná činnosť vyplývajúca z predchádzajúceho odsúdenia

a spáchania dvoch totožných skutkov, dokonca v skúšobnej dobre podmienečného odsúdenia,
nebola ojedinelé vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených právnych poriadkom. Odsúdený
sa opakovane dopustil trestnej činnosti závažného charakteru, a preto od odsúdeného nemožno v
budúcnosti očakávať, že povedie riadny život. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a
pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Sťažnostný súd
zdôrazňuje že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré

súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a taktiež aj prostredie, v ktorom
odsúdený žil pred spáchaním trestnej činnosti.
Sťažnostný súd v tomto smere považuje za dôvodnú námietku prokuratúry týkajúcu sa trestnej činnosti,
ktorú spáchal odsúdený s poukazom na trestný rozkaz Okresného súdu Ružomberok pod sp. zn. 1T

44/2016 zo dňa 20.06.2016 a sp. zn. 8T 30/2017 zo dňa 12.04.2017, z ktorých vyplýva, že odsúdený
bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona. Je potrebné zdôrazniť, že uvedeného trestného činu sa odsúdený dopustil na
totožnom mieste, obdobným spôsobom a voči tej istej poškodenej - družke. Prokurátor správne poukázal
na to, že odsúdený sa do miesta pobytu poškodenej plánuje vrátiť a preto je na mieste skonštatovať,

že v tomto prípade by podmienečné prepustenie odsúdeného bolo neprimerane zhovievavé vo vzťahu
k potrebe ochrany poškodenej.
Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že odsúdený sa dopustil trestného činu druhovo rovnakého
charakteru, pre ktorý mu bol uložený predchádzajúci podmienečný trest odňatia slobody. Táto okolnosť
nasvedčuje tomu, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody nesplnil svoj účel a nejaví sa

prenápravupáchateľadostatočný.Práveskutočnosť,žeodsúdenýsavskúšobnejdobepodmienečného
odsúdenia dopustil druhovo totožnej činnosti, svedčí o tom, že si z odsúdenia nevzal žiadané
ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby
viedol riadny život. Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody očividne nemal na odsúdeného
výchovný účinok a účel trestu je v prípade odsúdeného možný dosiahnuť len jeho úplným výkonom.

Sťažnostný súd zdôrazňuje, že predmetné skutočnosti mal prvostupňový súd zohľadniť pre potrebu
významnejšej ochrany spoločnosti, pretože iba konštatovanie o polepšení odsúdeného počas výkonu
trestu odňatia slobody nie je celkom dostatočným odôvodneným očakávaním, že odsúdený povedie v
budúcnosti riadny život.
Sťažnostný súd ďalej uvádza, že ak postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti a prístup k jeho

povinnostiam je naozaj úprimný a zodpovedný, môže ho prezentovať a prejaviť do činov po vykonaní
trestu odňatia slobody tak ako mu bol uložený. K čestnému prístupu patrí aj prevzatie zodpovednosti
za svoje správanie v minulosti a najmä znášanie následkov. Ako už bolo tiež vyššie uvedené, jednou z
predpokladaných podmienok na podmienečné prepustenie je aj splnenie predpokladu vedenia riadneho
života v budúcnosti. Je plne v súlade so zákonom zohľadňovať nielen správanie odsúdeného vo

výkone trestu, ale aj charakter trestnej činnosti a osobu odsúdeného, vrátane jeho trestnej minulosti, pri
rozhodovaní o tom, či je možné odsúdeného podmienečne prepustiť.
Uvedené úvahy potom viedli sťažnostný súd k záveru, že napadnuté uznesenie, ktorým prvostupňový
súd rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, bolo potrebné
zrušiť. Sťažnostný súd sám rozhodol o zamietnutí žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z

výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.