Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/196/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115214803
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115214803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1A X. J., L.. XX.X.XXXX, J. A.,
1B. O. J., L.. X.X.XXXX, J. S. XXX, XXX XX Č. P.- D., Č. O., 1C. J. J., L.. X.XX.XXXX, J. A., 1D.
Ľ. J., L.. XX.X.XXXX, J. Č. XXX, XXX XX P., 1E. S. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Č. XXX, XXX XX P.,
zastúpená JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom Hlavná 27, 08001 Prešov, proti žalovaným:
1. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, sídlom Štefanovičova
4, 816 23 Bratislava, adresa na doručovanie: Mäsiarska 11, 040 01 Košice, 2. I. C., L.. X.X.XXXX, J.
E. XX,XXXXX G., o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne v 1E rade proti rozsudku Okresného súdu

Prešov zo dňa 26.10.2016, č. k. 29C/236/2015-84 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.9.2017,
č.k. 29C/236/2015-119, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku II. vo vzťahu k žalovanému v 1.rade tak, že
žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcom 5700,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 5700,- Eur od 29.10.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V ostatnej zamietavej časti rozsudok v spojení s opravným uznesením potvrdzuje.

III. Odmieta odvolanie proti výroku I.

IV. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1.rade v rozsahu 100 %.

V. Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku IV. tak, že žalobcom priznáva právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v 2.rade.

VI. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v 2.rade vo vzťahu k žalobcom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:
„I. Žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobcovi 6000,- Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od
29.10.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

III. priznáva žalovanému v 1.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

IV. priznáva žalovanému v 2.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38%.“2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca P. J.
uzatvoril dňa 15.5.2008 zmluvu o finančnom leasingu č. XXXXXXXX na nákup motorového vozidla E.
M.. Dňa 25.6.2013 leasingová spoločnosť vystavila žalobcovi potvrdenie o ukončení zmluvy o finančnom

leasingu a dňa 27.6.2013 mu oznámila, že splnil všetky podmienky k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k predmetu leasingu. Žalobca so žalovaným v 1.rade uzatvoril dňa 15.5.2008 poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX o havarijnom poistení so začiatkom poistenia 15.5.2008. K. J., ktorá vozidlo užívala so
súhlasom vlastníka, zverila motorové vozidlo dňa 27.9.2012 žalovanému v 2.rade za účelom jeho opravy
a zároveň mu zložila aj sumu 300,- Eur titulom zálohy za opravu. Vozidlo malo byť opravené do dvoch

týždňov. Keďže predmetné vozidlo v stanovenej dobe opravené nebolo a taktiež ani v nasledujúcich
mesiacoch, p. J. urgovala opravu u žalovaného v 2.rade, ktorý jej opakovane uvádzal, že nemôže zohnať
náhradný diel do auta a má ešte počkať kým ho zoženie. V januári 2013 auto podľa vyjadrení žalovaného
v 2.rade ešte opravené nebolo, preto sa p. J. kontaktovala s p. Y., sestrou žalobcu, a dohodli sa, že
p. J. zabezpečí odťah motorového vozidla do G.. V januári 2013 bola žalobcovi doručená obálka s
kľúčmi od vozidla a technický preukaz. P. J. sa telefonicky spojila s p. T., ktorý vybavoval odťahovú

službu, aby zistil, kde sa nachádza predmetné motorové vozidlo, nakoľko žalovaný v 2.rade bol pre p.
J. nekontaktný. Podľa vyjadrení žalovaného v 2.rade tento koncom decembra 2012 odtiahol motorové
vozidlo na parkovisko pri futbalovom štadióne pri E. hoteli, keďže mu doma zavadzalo. Taktiež uviedol,
že v januári 2013 mu volalo asi 5 ľudí s tým, že si chceli prísť pre auto. Každému z nich vysvetlil, kde je
auto zaparkované, avšak nikto neprišiel pre kľúče od vozidla, a preto tieto spolu s technickým preukazom

a protokolom STK v januári 2013 poslal doporučene 1.triedou osobe uvedenej ako vlastník vozidla v
technickom preukaze. P. J. telefonicky od otca žalovaného v 2.rade zistila, že tento neprevádzkuje servis
už viac ako 2 roky, preto podala na žalovaného v 2.rade trestné oznámenie. Uznesením Krajského
riaditeľstvaPolicajnéhozboruvP.zodňa9.9.2014bolotrestnéstíhanievedenépodč.k.V.:T.-XX/X-VYS-
TT-XXXX prerušené z dôvodu, že v priebehu vyšetrovania nebolo preukázané, že I. C. neodparkoval

vozidlo pri futbalovom štadióne, a teda nemožno jednoznačne konštatovať, že si predmetné vozidlo
prisvojil a nakladal s ním ako s vlastním, čím by sa dopustil trestného činu sprenevery podľa § 213 TZ. Na
základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní, žalobca doručil oznámenie o vzniku škodovej
udalosti z poistenia motorového vozidla žalovanému v 1.rade. Podaniami zo dňa 3.10.2014 a 20.4.2015
žalovaný v 1.rade oznámil, že poistné plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla

poskytnuté nebude, nakoľko nedošlo ku krádeži motorového vozidla. Podľa odborného vyjadrenia W..
E. D., odborného garanta- znalca, hodnota motorového vozidla v januári 2013 bola stanovená na sumu
6000,- Eur.

3. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že na

zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 421 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý
kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku zodpovedá za jej poškodenie, stratu
alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalovaný v 2.rade zodpovedá za stratu predmetného motorového vozidla jeho prevzatím
do opravy v zmysle § 421 Občianskeho zákonníka a to neunesením dôkazného bremena týkajúceho

sa tvrdenia o skutočnostiach, ktoré ho mali uvedenej zodpovednosti zbaviť a to že došlo k odstúpeniu
od zmluvy o oprave zo strany objednávateľky p. J. vrátane tvrdenia o neposkytnutí súčinnosti pri
odovzdanímotorovéhovozidlaponerealizovanejopravepodľa§520Občianskehozákonníka.Súdprvej
inštancie mal za preukázané, že žalovaný v 2.rade neposkytol nevyhnutnú súčinnosť objednávateľke
opravy v súvislosti s dohodnutou opravou motorového vozidla a jeho následným prevzatím, a preto

je zodpovedný za škodu Výšku škody posúdil podľa § 443 Občianskeho zákonníka, teda pre určenie
výšky bola rozhodujúca cena veci v čase jej straty, vyplývajúca z odborného vyjadrenia vypracovaného
W.. E. D. (6000,- Eur). Čo sa týka určenia dátumu, odkedy sa žalovaný v 2.rade dostal do omeškania,
súd konštatoval, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy na náhradu škody žalovanému v 2.rade
pred podaním žaloby vo veci samej, preto súd považoval až doručenie žaloby žalovanému v 2.rade

dňa 27.10.2015 za výzvu na uhradenie dlhu, preto sa žalovaný v 2.rade dostal do omeškania od
29.10.2015. Pokiaľ ide o vzťah žalobcu a žalovaného v 1.rade, súd prvej inštancie konštatoval, že
medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade bola uzatvorená poistná zmluvy, poistenie typu B, teda poistenie
vozidla aj pre prípad krádeže motorového vozidla. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že
škodová udalosť spĺňa poistné podmienky poistného rizika, ktoré je z poistenia vylúčené. Podľa článku

V. písm. i) zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie sa poistenie nevzťahuje na škody na motorovom
vozidle, za ktoré zodpovedá tretia osoba ako dodávateľ, prípadne iný zmluvný podnikateľ alebo osoba
zodpovedná za opravu. Zároveň v zmysle článku III. osobitných poistných podmienok pre poistenie
veci pre prípad odcudzenia alebo vandalizmu, sa poistenie nevzťahuje na škody na poistených veciach,ktoré vznikli úmyselným poškodením alebo zničením poistených vecí, pokiaľ škoda nebola oznámená a
riešená príslušným orgánom polície, prostou krádežou, estetickým poškodením predmetu, poškodením,
zničením alebo stratou poistenej veci spreneverou, podvodom, zatajením veci alebo neoprávneným

užívaním cudzej veci, lúpežou poistenej veci pri preprave vykonávanej na základe prepravnej zmluvy. V
dôsledku uvedeného súd prvej inštancie právne uzavrel, že nakoľko za škodu na motorovom vozidle v
predmete havarijného poistenia zodpovedá žalovaný v 2.rade ako osoba zodpovedná za opravu, ide o
škodu, na ktorú sa poistenie nevťahuje v zmysle článku V. písm. i) zmluvného dojednania pre havarijné
poistenie. Zároveň súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že došlo k odcudzeniu vozidla krádežou

vlámaním, prípadne lúpežou v zmysle článku II. osobitných poistných podmienok pre poistenie veci pre
prípad odcudzenia alebo vandalizmu, na ktoré sa dojednané havarijné poistenie vzťahovalo, preto súd
žalobu voči žalovanému v 1.rade ako nedôvodnú zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom
vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1.rade súd priznal nárok na náhradu trov konania úspešnému

žalovanému v 1.ade a vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2.rade súd priznal nárok na náhradu trov
konania žalovanému v 2.rade v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu
38%, keďže žalobca sa domáhal sumu 19597,68 Eur, pričom mu súd priznal sumu 6000,- Eur, čo
predstavuje úspech 31%, úspech žalovaného v 2.rade predstavuje 69%, preto súd priznal žalovanému
v 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38% (69% - 31%).

5. V priebehu odvolacieho konania žalobca zomrel dňa X.XX.XXXX, a preto súd uznesením z 31.5.2017,
č.k. 29C/236/2015-111 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi po poručiteľovi (§ 63 ods. 1, 2CSP),
terajšími žalobcami v 1A až 1E rade.

6. Voči rozsudku v celom rozsahu podala odvolanie žalobkyňa v 1E rade, manželka pôvodného žalobcu,
namietajúc nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci, nevykonanie navrhnutých
dôkazov na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázala na znenie čl.2, v zmysle ktorého sa poistenie
pre prípad odcudzenia vzťahuje na poistnú udalosť, ku ktorej došlo krádežou vlámaním, pri ktorej
páchateľ preukázateľne prekonal prekážky chrániace poistenú vec pred odcudzením. Odvolateľka mala

za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že motorové vozidlo bolo riadne odstavené pred hotelom
E., kľúče sa nachádzali u žalobcu a k odcudzeniu vozidla nedošlo otvorením kľúčom alebo spôsobom
určeným na jeho riadne otvorenie ale k jeho odcudzeniu mohlo dôjsť jedine vlámaním alebo iným
spôsobom, ktoré spočíva v prekonaní riadneho uzamknutia vozidla. Na základe uvedeného má za to, že
sú splnené zmluvné podmienky pre vyplatenie dojednanej ceny v zmysle zmluvy o poistení motorových

vozidiel. Čo sa týka výšky škody odvolateľka poukázala na čl. 17, podľa ktorého poistná suma je horná
hranica plnenia poisťovne za škodu, preto hodnotou motorového vozidla v čase odcudzenia bola suma
19597,58 Eur. Odvolateľka mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj zmluvné
dojednania podľa všeobecných zmluvných dojednaní č. 5 a osobitných dojednaní, pretože havarijné
poistenie žalobca uzatvoril ako poistenie typu B, preto uvedené poistenie sa vzťahuje na krádež a

lúpež motorového vozidla v rozsahu OPP č. 2016 na poškodenia alebo zničenie. Odvolateľka tvrdí, že
žalovaný v 1.rade je povinný poskytnúť poistné plnenie, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalobca vozidlo na opravu nedal, nemal o tom vedomosť a tento len následne nahlásil polícií krádež
vozidla.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že postavenie žalobcov v spore predstavuje nerozlučné spoločenstvo podľa § 77
CSP, teda odvolanie žalobkyne v 1Erade platí aj pre ostatné subjekty na strane žalobcov. Odvolací súd

posúdil, že podané odvolanie vo veci samej je dôvodné vo vzťahu k žalovanému v 1.rade, tiež posúdil
ako dôvodné odvolanie voči trovám konania.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, ale na
základe vykonaných dôkazov, vec nesprávne právne posúdil čo sa týka samotného nároku žalobcov

voči žalovanému v 1.rade ako aj čo sa týka náhrady trov konania.

9. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité a sú pre rozhodnutie vo vecirozhodujúce, odvolací súd vyzval strany, aby sa vyjadrili k možné použitiu ustanovení § 788 ods.
1, 797 ods. 1,2,4, §799 ods. 2, § 813 ods. 1,2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj
ustanovenia § 103 a § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z.z.. Žalobkyňa v 1Erade vo vyjadrení uviedla, že má za

to, že uvedené ustanovenia sú na vec aplikovateľné. Žalovaný v 1.rade vo vyjadrení uviedol, že súd
prvej inštancie sa aplikáciou ustanovení § 788 a 797 Občianskeho zákonníka dostatočne zaoberal a
správne dospel k záveru, že pôvodný žalobca v konaní nepreukázal, že nastala skutočnosť, s ktorou
bola spojená povinnosť žalovanej v 1.rade poskytnúť mu poistné plnenie, t.j. že by došlo ku krádeži
motorového vodila vlámaním alebo lúpežou, pričom iné spôsoby odcudzenia motorového vozidla neboli

poistením kryté. Čo sa týka ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, k uvedenému uviedol, že
predmetné ustanovenie nemožno použiť, nakoľko toto nadobudlo účinnosť až k 1.10.2018. K aplikácií
ustanovení § 799 ods. 2, § 813 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka by prichádzalo len vtedy, ak by
žalobcovi vzniklo právo na poistné plnenie, pričom v predmetnom spore k uvedenému nedošlo. K
tvrdeniam odvolateľky, žalovanej v 1.rade uviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde a ani nevyplývajú
z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie. K záverom odvolateľky o tom, že vozidlo bolo

riadne odstavené pred hotelom E., pričom kľúče sa nachádzali u žalobcu, teda že k odcudzeniu nedošlo
otvorením kľúčom alebo spôsobom určeným na jeho riadne otvorenie, žalovaný v 1.rade uviedol, že
sa jedná o špekulácie žalobkyne. Poukázal na skutočnosť, že ku škode došlo v čase, kedy vozidlo
bolo zverené do opravy žalovanému v 2.rade, preto je nepochybné, že žalovaný v 2.rade bol osobou
zodpovednou podľa § 421 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca mal dojednané poistenie pre

prípad odcudzenia, a teda predmetné riziko bolo poistením kryté len za podmienok, že k odcudzeniu veci
došlo krádežou, vlámaním, pri ktorej páchateľ preukázateľne prekonal prekážky chrániace poistenú vec
pred odcudzením alebo lúpežou. Na základe uvedeného sa preto stotožnil so súdom prvej inštancie,
ktorý ustálil, že zistený skutkový stav nespadá pod rozsah poisteného krytia v zmysle poistnej zmluvy.

10. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, nakoľko zo spisového
materiálu nevyplývajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd má z výsledkov
vykonaného dokazovania a súdom prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcov ako
vlastník predmetného motorového vozidla prenechal motorové vozidlo svojej sestre p. P. Y. do užívania.
Táto predmetné vozidlo požičala p. K. J. na cestu do O.. Motorové vozidlo sa však pri G. pokazilo, bolo

nepojazdné, a preto p. J. ho odovzdala dňa 27.9.2012 za účelom opravy žalovanému v 2.rade, ktorý mal
zabezpečiť vadnú súčiastku do motorového vozidla a toto následne opraviť za cenu 600,- Eur, pričom
ako záloha mu bola vyplatená suma vo výške 300,- Eur. Žalovaný v 2.rade motorové vozidlo neopravil
a ani ho neodovzdal p. J., teda objednávateľke opravy veci podľa § 652 Občianskeho zákonníka.

11. Nakoľko nedošlo k odovzdaniu prevzatej veci žalovaným v 2.rade, právny predchodca žalobcov ako
vlastník vozidla podal trestné oznámenie voči žalovanému v 2.rade. Z uznesenia Krajského riaditeľstva
PZ v P. V.: T.-XX/X-VYS-TT-XXXX z 9.9.2014 je zrejmé, že trestné stíhanie v trestnej veci prečinu
sprenevery podľa § 213 ods.1, 2, písm. a) Trestného zákona bolo prerušené, nakoľko sa nezistili
skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, keďže v priebehu vyšetrovania

nebolo preukázané, že I. C., teda žalovaný v 2.rade neodparkoval vozidlo pri futbalovom štadióne, v
dôsledku čoho nemožno konštatovať, že si predmetné vozidlo prisvojil, nakladal s ním ako s vlastným
a tým sa dopustil trestného činu sprenevery.

12. Právny predchodca žalobcov oznámil žalovanému v 1.rade vznik škodovej udalosti z havarijného

poistenia motorového vozidla dňa 20.12.2013, z ktorého vyplýva, že dňa 27.9.2012 bolo auto prevzaté
na opravu v G., kde došlo k odcudzeniu vozidla. Z oznámenia je zrejmé, že nie je známa osoba, ktorá
spôsobila poistnú udalosť a uvedené prešetruje polícia v P.. Z vyrozumenia k oznámeniu udalosti z
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný v 1.rade ako poisťovňa oznámila
majiteľovi vozidla, že škodovú udalosť vybavuje bez nároku na plnenie, nakoľko nedošlo ku krádeži

vozidla.

13. Z poistky č.XXXXXXXXXX je zrejmé, že právny predchodca žalobcov uzavrel so žalovaným v 1.rade
havarijné poistenie motorových vozidiel, typ poistenie B, na predmet poistenia, ktorým bolo motorové
vozidlo E. P., E.: G cena vozidla s výbavou 16331,41 Eur, spoluúčasť 5%, min. 165,97 Eur. Zo zmluvných

dojednaní pre havarijne poistenie Eurokasko typ poistenia B vyplýva, že poistenie sa vzťahuje na krádež
a lúpež MV v rozsahu OPP č.206, ďalej na poškodenie alebo zničenie MV alebo jeho obvyklej výbavy
náhodnou poistnou udalosťou, s výnimkou výluk vyslovene uvedených v príslušných VPP, OPP alebo
v týchto zmluvných dojednaniach. Z čl. V písm. i) predmetných dojednaní je zrejmé, že sa poistenienevzťahuje na škody na MV, za ktoré zodpovedá tretia osoba ako dodávateľ, prípadne iný zmluvný
podnikateľ alebo ako osoba zodpovedná za opravu. Podľa čl. IX, bod 1 za škodu vzniknutú poistnou
udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v

danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne
pred poistnou udalosťou alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného
motorového vozidla, so zohľadnením dojednania spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej
hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. Podľa čl. XVII bod 1 sa
krádežou rozumie zmocnenie sa cudzej veci s úmyslom zaobchádzať s ňou ako s vecou vlastnou.

Podľa osobitných poistných podmienok pre poistenie veci pre prípad odcudzenia alebo vandalizmu čl. II.
základné poistenie pre prípad odcudzenia sa vzťahuje na odcudzenie poistenej veci, ku ktorému došlo
krádežou vlámaním, pri ktorej páchateľ prekonal prekážky chrániace poistenú vec pred odcudzením,
b) lúpežou v mieste poistenia a po c) lúpežou pri preprave peňazí. Podľa čl. III. bod 1 písm. b) a
d) poistenie sa nevzťahuje na škody na poistených veciach vzniknutých alebo spôsobených prostou
krádežou, poškodením, zničením alebo stratou poistenej veci spreneverou, podvodom, zatajením veci

a neoprávneným užívaním cudzej veci. Pričom podľa čl. VIII bodov 1, 2 a 7, sa pod pojmom prostá
krádež rozumie privlastnenie si cudzej poistenej veci tak, že sa jej páchateľ zmocnil spôsobom iným ako
uvedeným v bode 1, resp. ak odcudzená vec nebola chránená pred krádežou spôsobom uvedeným v
ZD-SZ, resp. nedošlo k spáchaniu lúpeže a spreneverou sa rozumie privlastnenie si zverenej poistenej
veci.

14. Podľa § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho
záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

15. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

16. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase
poškodenia.

17. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v

poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

19. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

20. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

21. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

22.Podľa§813ods.2Občianskehozákonníkaakprešlonapoistiteľaprávopodľaodseku1protifyzickej
osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

23. Podľa §386 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), odvolací súd odmietne
odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

24. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.25. Odvolací súd odvolanie žalobcov voči výroku I. odmietol z dôvodu, že odvolanie podala osoba, ktorá
nebola oprávnená odvolanie voči predmetnému výroku podať. Výrokom I. bola žalovanému v 2.rade
uložená povinnosť zaplatiť sumu 6000,- Eur titulom zodpovednosti za škodu na prevzatej veci podľa

§ 421 Občianskeho zákonníka. Voči predmetnému výroku mohol podať odvolanie výlučne žalovaný v
2.rade ako osoba, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, tento však odvolanie nepodal, preto
napadnutý rozsudok v uvedenom rozsahu, teda vo výroku I., nadobudol právoplatnosť a odvolací súd
už nemohol v tejto časti nijako preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia. Žalobcom bol predmetným
výrokom priznaný nárok na náhradu škody ako aj výška predmetného nároku voči žalovanému v 2.rade,

preto nejde o výrok rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcov. Z dôvodu, že
odvolanie voči výroku I. rozsudku bolo podané neoprávnenou osobou, odvolací súd postupom podľa §
386 písm. b) CSP odvolanie proti výroku I. odmietol.

26. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý určil výšku škody za
motorové vozidlo 6000, - Eur. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka sa výška škody určuje podľa hodnoty

veci v čase poškodenia, pričom zo spisového materiálu je zrejmé, že jediným dôkazom, ktorý určil
hodnotu motorového vozidla k januáru 2013 je odborné vyjadrenie W.. E. D., ktorý určil všeobecnú
hodnotu motorového vozidla na sumu 6000,- Eur. Žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by stanovili hodnotu škody
ku dňu krádeže vozidla neboli súdu predložene a taktiež neboli ani navrhnuté, preto mal odvolací súd
za preukázané, že výška škody motorového vozidla k januáru 2013 predstavovala sumu 6000,-Eur.

Preto rozsudok vo výroku II, ktorým bola žaloba vo vzťahu k žalovanému v 2.rade v prevyšujúcej časti
zamietnutá (t. j. nad sumu 6 000, - Eur), potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) ako vecne správny.

27. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie poistnej sumy voči žalovanému v 1. rade, súd prvej inštancie žalobu
voči žalovanému v 1.rade zamietol z dôvodu subsumpcie skutkového stavu pod výluku z poistenia.

Odvolací súd považuje právny názor súdu prvej inštancie za nesprávny, v rozpore so skutkovým stavom
vyplývajúcim z vykonaného dokazovania z dôvodov uvedených nižšie.

28. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané (a uvedené nebolo medzi
stranami sporné), že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným v 1.rade došlo k vzniku platného

záväzkovo-právneho vzťahu, a to uzatvorením havarijnej poistnej zmluvy (č. návrhu Poistnej zmluvy
XXXXXXXXXX dňa 15.05.2010), predmetom ktorej bolo motorové vozidla zn. E. P., ŠP: G Záväzkovo-
právny vzťah medzi stranami sporu odvolací súd posúdil ako vzťah občianskoprávny podľa ustanovení
§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická

osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

29. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že motorové vozidlo bolo odcudzené doposiaľ neznámym
páchateľom, nakoľko toto sa nenachádza v dispozícií žalobcov a uvedenému svedčí aj uznesenie
Krajského riaditeľstva PZ v P., V.: T.-XXX-X-VYS-TT-XXXX zo dňa 09. 09. 2014. Podľa poistky

č. XXXXXXXXXX bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté poistenie typu B, čo znamená, že
poistenie sa vzťahovalo na krádež a lúpež morového vozidla s výnimkou výluk výslovne uvedených
v príslušných VPP, OPP alebo v týchto zmluvných dojednaniach. Vlastník motorového vozidla, teda
právny predchodca žalobcov, po vzniku škodovej udalosti, teda po tom čo zistil, že jeho motorové
vozidlo sa nenachádza v dispozícií žalovaného v 2.rade oznámil vznik škodovej udalosti žalovanému

v 1.rade prostredníctvom Oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového
vozidla dňa 20.12.2013. Podľa výkladu pojmov upravenom v článku XVII bod 1 Zmluvných dojednaní
pre havarijné poistenie Eurokasko (ďalej len „Zmluvné dojednania“), sa krádežou rozumie zmocnenie
sa cudzej veci s úmyslom zaobchádzať s ňou ako s vecou vlastnou. Odvolací súd má za preukázané,
že došlo k naplneniu zmluvných podmienok pre konštatovanie, že došlo k poistnej udalosti, teda

odcudzeniu motorového vozidla, pričom zo spisového materiálu nie je zrejmé, aby iná známa osoba
týmto vozidlom disponovala ani titul, od ktorého by oprávnenie vozidlo užívať odvodzovala. Preto je
nevyhnutné konštatovať, že doposiaľ neznáma osoba sa zmocnila poisteného motorového vozidla s
úmyslom zaobchádzať s vecou ako s vecou vlastnou, a teda došlo k naplneniu znakov zmluvného pojmu
krádeže.

30. Čo sa týka existencie výluk konštatovaných súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
podľa čl. V písm. i) Zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých sa poistenie nevzťahuje na škody na
motorovom vozidle, za ktoré zodpovedá osoba zodpovedná za opravu, k uvedenému odvolací súduvádza, že predmetné zmluvné ustanovenie nemožno vykladať v tom zmysle ako ho aplikoval súd
prvej inštancie, teda že v prípade, ak dôjde ku krádeži motorového vozidla u tretej osoby, ktorej bolo
auto zverené, havarijná poistka sa na takúto poistnú udalosť nevzťahuje. Z predmetného dojednania

je zrejmé, že z poistenia sú vylúčené škody na vozidle, za ktoré zodpovedá osoba, ktorá vykonala
opravu. Formulácia konkrétneho ustanovenia výluky zodpovedá charakteru ustanovenia § 653 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava
alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci
v záručnej dobe, teda nemožno vylúčiť z poistenia aj poistnú udalosť ku ktorej došlo u zhotoviteľa

opravy, teda u žalovaného v 2.rade, keďže samotná škoda nevznikla v dôsledku opravy. V uvedenom
prípade nedošlo k oprave vozidla, nakoľko medzi stranami sporu nebola sporná tá skutočnosť, že
žalovanému v 2.rade sa nepodarilo zabezpečiť náhradný diel do vozidla, teda vozidlo opraviť. Žalovaný
v 2.rade bol súdom prvej inštancie zaviazaný na náhradu škody titulom zodpovednosti podľa § 421
Občianskeho zákonníka, t. j. titulom zodpovednosti za škodu na prevzatej veci za účelom plnenia jeho
zmluvného záväzku, teda z dôvodu, že došlo k odcudzeniu vozidla počas doby, kedy bol povinný

vykonávať starostlivosť o vozidlo až do jeho prevzatia vlastníkom vozidla. Na základe uvedeného
nemožno konštatovať, že došlo k naplnenie predpokladov stanovených v článku V. bod i) Zmluvných
podmienok, nakoľko sa nejednalo o škodu na motorovom vozidle, ktorá vznikla v dôsledku opravy
vozidla.

31. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že inštitút výluk z poistenia má vo všeobecnosti slúžiť
na penalizáciu poistenca pre prípad, že jeho konaním došlo k porušeniu zmluvných podmienok, v
dôsledku čoho došlo k vzniku poistenej udalosti. Zverením motorového vozidla do opravy žalovaného
v 2.rade však nedošlo k porušeniu povinností zo strany vlastníka vozidla, preto ho nemožno
penalizovať odmietnutím vyplatenia poistného plnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, výluka poistenia

v predmetnom spore nebola uplatnená v súlade so zmluvnými dojednaniami.

32. Čo sa týka výluky upravenej v čl. III. osobitných poistných podmienok pre poistenie veci pre prípad
odcudzenia alebo vandalizmu (ďalej len OPP), v zmysle ktorej sa poistenie nevzťahuje na škody na
poistených veciach, ktoré vznikli úmyselným poškodením alebo zničením poistených vecí, pokiaľ škoda

nebola oznámená a riešená príslušným orgánom polície, prostou krádežou, estetickým poškodením
predmetov, poškodením, zničením alebo stratou poistenej veci spreneverou, podvodom, zatajením veci
a neoprávneným užívaním cudzej veci, k uvedenému odvolací súd uvádza, že v predmetnom spore
nebolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že by nastala niektorá z vyššie uvedených
skutočností. Vlastník motorového vozidla síce mal za to, že došlo k spáchaniu trestného činu sprenevery,

v dôsledku čoho podal trestné oznámenie príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní, avšak z
pripojeného vyšetrovacieho spisu vedeného Krajským riaditeľstvo PZ v P. V.: T.-XXX-X-VYS-TT-XXXX
a z neho najmä z uznesenia zo dňa 9.9.2014 je zrejmé, že trestné stíhanie v trestnej veci prečinu
sprenevery podľa § 213 ods.1, 2 písm. a) Trestného zákona bolo prerušené z dôvodu, že nebolo
preukázané spáchanie trestného činu sprenevery a uznesením Okresnej prokuratúry G. z 24. 01. 2014,

XPr XXX/XX/XXXX bolo zrušené obvinenie voči žalovanému v 2.rade pre prečin sprenevery, pretože
uzneseniebolovydanénezákonne.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdnemázapreukázanénaplnenie
znakov stanovených v zmluvnom dojednaní výluk.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že nastala poistná udalosť

(krádež vozidla), pričom právny predchodca žalobcov túto skutočnosť oznámil žalovanému v 1.rade len
čo sa o nej dozvedel a keďže neboli naplnené skutkové podstaty jednotlivých poisťovňou vyjednaných
výluk z poistenia, žalobcom v zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo právo na poistné
plnenie.

34. Pokiaľ ide o výšku samotného nároku voči žalovanému v 1.rade, odvolací súd poukazuje na znenie
čl. IX bod 1 Zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu
nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu
bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo
odcudzeného motorového vozidla, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške

všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.

35. Pri stanovení výšky poistného plnenia odvolací súd vychádzal z odborného vyjadrenia W.. E. D.,
podľa ktorého v januári 2013 bola všeobecná hodnota motorového vozidla 6000,- Eur. Žalovaný v 1.radena pojednávaní konanom dňa 8.6.2016 vo vzťahu k predmetnému dôkazu uviedol, že v prípade, ak
by s uvedenou výškou škody stanovenou v odbornom vyjadrení nesúhlasil, oznámil by túto skutočnosť
súdu do 30.9.2016 a zároveň by predložil súdu súkromné odborné vyjadrenie znalca z príslušného

odboru za účelom zistenia všeobecnej hodnoty predmetného motorového vozidla, žalovaný v 1.rade
však v uvedenom termíne svoj nesúhlas so stanoviskom W.. D. súdu prvej inštancie nedoručil a taktiež
nepredložil ani iné stanovisko. Preto odvolací súd pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla vychádzal
zo sumy 6000,- Eur, od ktorej odpočítal dohodnutú spoluúčasť vo výške 5%, teda sumu 300,- Eur, v
dôsledku čoho zaviazal žalovaného v 1.rade na zaplatenie sumy 5700,- Eur.

36. Čo sa týka úroku z omeškania odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade ukončil
šetrenie poistnej udalosti dňa 13.10.2014, kedy prostredníctvom Vyrozumenia k oznámeniu udalosti
z poistnej zmluvy XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX oznámil právnemu predchodcovi žalobcov, že jeho
škodovú udalosť vybavuje bez nároku na plnenie, nakoľko nedošlo ku krádeži vozidla. Podľa § 797
ods. 2 Občianskeho zákonníka je plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie

potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Na základe uvedeného sa žalovaný v 1.rade
dostal do omeškania s plnením poisteného od 29.10.2014.

37. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v rozhodujúcom období, t.j. ku dňu vzniku
omeškania, bola vo výške 0,05% ročne a preto súd priznal žalobcom voči žalovanému v 1.rade podľa §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. úrok
z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5700,- Eur.

38. Pokiaľ ide o návrh žalobcov, aby súd zaviazal žalovaných v 1.a2.rade spoločne a nerozdielne,
k uvedenému odvolací súd uvádza, že týchto nemožno zaviazať na solidárne plnenie, nakoľko oba

subjekty na strane žalovaných sú samostatné a každému z nich vznikla voči žalobcom povinnosť
na plnenie z iného právneho titulu. Kým žalovanému v 2. rade vznikla povinnosť na plnenie titulom
zodpovednosti za škodu podľa § 421 Občianskeho zákonníka, žalovanému v 1. rade vznikla povinnosť
z havarijného poistenia, teda titulom poistného plnenia. Z uvedeného dôvodu ide o prípad nepravej
solidarity, keď poisťovňa a škodca zodpovedajú na základe rôznych právnych titulov. V súvislosti

s uvedeným odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
25Cdo/499/2002: „V případě, že poškozený má právo na plnění jak proti škůdci tak i proti jeho pojistiteli,
avšak může je dostat jen jednou, jde o situaci nikoliv ojedinělou v občanskoprávních vztazích, kdy jeden
subjekt má nárok na totéž plnění proti dvěma subjektům, přičemž proti každému z nich z jiného právního
důvodu; proti škůdci jde o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho pojistiteli jde o zvláštní právo na plnění.

Postavení škůdce a jeho pojistitele vůči poškozenému je v takovém případě obdobné postavení dlužníka
a ručitele vůči věřiteli, tzn., že se jedná o dva závazky zaplatit věřiteli stejný dluh, přičemž věřitel nemůže
dostat to stejné plnění dvakrát - od dlužníka i od ručitele. Jejich vzájemný vztah je takový, že v tom
rozsahu, v jakém splnil věřiteli jeden z nich, zaniká dluh a tím i povinnost druhého. Jsou-li oba žalováni v
jednom řízení, mají postavení samostatných společníků, nevzniká mezi nimi pasivní solidarita a jedním

soudním rozhodnutím může být každý z nich zavázán k plnění celého dluhu věřiteli, avšak ve výroku
rozhodnutí musí být vymezen jejich vzájemný vztah (tj. že plněním jednoho z nich zaniká v rozsahu
tohoto plnění povinnost druhého).“

39. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcov voči výroku o náhrade trov konania, odvolací súd sa zaoberal aj

tým, či súd prvej inštancie správne právne posúdil otázku priznania nároku na náhradu trov konania.

40. Pokiaľ ide o výrok IV. napadnutého rozsudku, teda rozhodnutia, ktorým bol žalovanému v 2.rade
voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38%, odvolací súd sa nestotožnil s
právnym záverom súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnom spore samotná

výška priznanej škody závisela od odborného vyjadrenia, resp. znaleckého posudku. Z uvedeného
dôvodu nemožno žalobcom uplatnený nárok nad sumu určenú odborným vyjadrením subsumovať pod
procesný neúspech žalobcu. Nemožno totiž žalobcu ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou
za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. V takýchto prípadoch sa
žalobca považuje za plne úspešného, avšak výška náhrady trov sa bude určovať podľa sumy prisúdenej

(nie zo sumy žalovanej) žalobcovi. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je
v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP), keďže ten, ako
je uvedené vyššie sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobcu je
v predmetnom prípade potrebné nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, keďže tento malplný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne mu bola priznaná výška plnenia vyplývajúca
z odborného vyjadrenia W.. D.. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil výrok
IV. napadnutého rozhodnutia tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,

pričom pri výške náhrady bude súd prvej inštancie vychádzať zo súdom prisúdenej sumy, teda zo sumy
6000,- Eur.

41. V súvislosti so zmenou napadnutého rozhodnutia vo výroku II., teda, že odvolací súd priznal
žalobcom nárok na zaplatenie sumy 5 700 Eur s prísl, rozhodol odvolací súd o trovách prvoinštančného i

odvolacieho konania tak, že úspešným žalobcom priznal vo vzťahu k žalovanému v 1.rade plnú náhradu
trov konania podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, a to na základe rovnakých
princípov ako boli uvedené vyššie. Teda z dôvodu, že žalobcom bol priznaný nárok voči žalovanému
v 1.rade a prisúdená výška závisela od odborného posúdenia, patrí žalobcom nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % a pri výške náhrady bude súd prvej inštancie vychádzať zo súdom prisúdenej
sumy, t. j. 5 700 Eur.

42. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

43. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcami a žalovaným v 2.rade bolo rozhodnuté podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia vo vzťahu k žalovanému v 2.rade v
odvolacom konaní nemali úspech (odvolací súd odmietol odvolanie žalobcov proti vyhovujúcemu výroku

I a potvrdil rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 2.rade o zamietnutí žaloby nad sumu 6 000 Eur).
V predmetom rozsahu bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný v 2.rade, tento si však náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil ani mu zo spisového materiálu nevyplývali žiadne vzniknuté trovy
odvolacieho konania, preto odvolací súd žalovanému v 2.rade voči žalobcom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).