Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. marec 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202197
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5719202197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany

Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom R. XXXX/XA, P.,
proti žalovanému: L. Y. nar. XX. XX. XXXX, bytom X. B. XXX, B. o zaplatenie 94,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15Csp/71/2019-52 zo dňa 04. novembra
2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 15Csp/71/2019-52 zo dňa 04. 11. 2019 žalobu zamietol a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 11. 06. 2019 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny vo výške 94,- eur, odplaty vo výške 112,- eur, zmluvnej pokuty vo výške
33,- eur, poplatku za upomienky vo výške 180,- eur, zmluvného úroku vo výške 70 % ročne a zákonného
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm a za obdobie špecifikované v žalobe na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere č. 605800004 zo dňa 11. 06. 2015, uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“).
Nakoľko žalobca ani napriek výzve súdu nepredložil zmluvu, ktorá by mala preukazovať jeho nárok
uplatnený v konaní a nepreukázal ani čerpanie úveru žalovaným, súd žalobu žalobcu z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a

žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, v dôsledku čoho mu vzniklo právo na náhradu trov konania,
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si ich náhradu neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. odvolanie,
ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalobca poukázal na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 605800004 zo dňa 11. 06. 2015, na
základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 400,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť

odplatu vo výške 392,- eur pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok so spotrebiteľským úverom
70 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol dohodnutý na
11. 06. 2016. Žalovaný, ktorý svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdil svojim podpisom, mal právoodstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzavretia, čo nevyužil, z
čoho vyplýva, že s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru súhlasil.
Skutočnosť, že napriek výzve súdu nepredložil zmluvu o úvere žalobca odôvodnil veľkou

zaneprázdnenosťou, v dôsledku čoho zmluvu nedopatrením v lehote určenej súdom nezaslal.
Žalobca ďalej uviedol, že v prílohe odvolania prikladá zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 605800004
zo dňa 11. 06. 2015 s tým, že nakoľko odstránil dôvod, na základe ktorého bolo konanie zastavené, je
možné v konaní pokračovať.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

5. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému plnenia
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 605800004 zo dňa 11. 06. 2015, uzatvorenej (podľa

tvrdení žalobcu) podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré plnenie pozostávalo z istiny vo výške 94,- eur,
odplaty vo výške 112,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur, poplatkov za upomienky vo výške 180,-
eur, zmluvného úroku vo výške 70 % ročne a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
súm a za obdobie špecifikované v žalobe. Ako dôkazy k žalobe (okrem výpisu z obchodného registra
žalobcu a splnomocnenia pre právnu zástupkyňu žalobcu) pripojil Všeobecné podmienky poskytnutia

spotrebiteľského úveru platné od 13. 03. 2015.

6. Súd žalobu žalobcu po dokazovaní vykonanom na pojednávaní dňa 04. 11. 2019 dôkazmi
predloženými stranami konania žalobu žalobcu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena,
pokiaľ ide o vznik zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe žalobcom tvrdenej

úverovej zmluvy. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovanie dôkazov v prísne kontradiktórnom civilnom sporovom
konaní (so zákonnými výnimkami v prípade sporov s ochranou slabšej strany) má priamu spojitosť
s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 C. s. p.). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej

povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na
strane konania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu konania, ktorá
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu
konania, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže
strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v

rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 C. s. p.), v prípade
spotrebiteľských sporov. Pokiaľ ide o spotrebiteľské spory, spotrebiteľ (ktorým by v danom prípade,
vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že si uplatňuje nároky zo zmluvy uzavretej podľa zákona č. 129/2010 Z.
z., mal byť žalovaný), ak nie je zastúpený advokátom, môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti

a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (§ 296 C.
s. p.).

8. Je potrebné si uvedomiť, že zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú

všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá
jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej
núdze, ktorej dopad pričíta tej strane konania, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva.

9. V prejednávanom spore povinnosť tvrdenia spočívala v prvom rade na žalobcovi, ktorý podaním
žaloby inicioval konanie, v ktorom si voči žalovanému uplatňuje nárok na základe svojich tvrdení
uvedených v žalobe, na podporu ktorých bol v zmysle ust. § 132 C. s. p. povinný označiť dôkazy, ktorépodľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň bol povinný ich k žalobe pripojiť, keďže
povaha dôkazov, ktorými žalobca mohol svoje tvrdenia preukázať, to nevylučovala.

10. Žalobca v žalobe tvrdil, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 605800004
dňa 11. 06. 2015 podľa zákona č. 129/2010 Z. z., z ktorej vyplynula povinnosť žalovaného vrátiť mu
úver, ktorý žalovanému poskytol vo výške 400,- eur, ktorú povinnosť si žalovaný splnil len čo do sumy
306,- eur, odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 112,- eur a zmluvný úrok vo výške
70 % ročne. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré by mali byť

podľa tvrdení žalobcu neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vznikla žalovanému
tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur a úhradu za 6 upomienok vo
výške 180,- eur. Okrem toho si žalobca uplatnil voči žalovanému i zákonný úrok z omeškania. Na
preukázanie uvedených tvrdených skutočností bol žalobca povinný označiť a predložiť dôkazy. Okrem
všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru však žalobca nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným. Zo všeobecných

podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru zároveň nevyplýva, že by tieto tvorili neoddeliteľnú
súčasť akejkoľvek zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Ide o všeobecný formulár, z ktorého
nevyplýva akýkoľvek právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným (tieto nie sú žalovanému adresované,
nie sú žalovaným ani podpísané). Žalobca v prejednávanej veci nepredložil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, nepreukázal uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010

Z. z., z ktorej by mu voči žalovanému vyplýval akýkoľvek nárok uplatnený v konaní, čim sám výlučne
spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť. Uvedené nedostatky žalobca neodstránil ani napriek výzve
súdu, a teda súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu zamietol. Odvolací súd preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý
odvolaním žiadnej zo strán konania, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

11. V závere odvolací súd dodáva, že napriek tomu, že žalobca v odvolaní uviedol, že v prílohe
odvolania predkladá zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 605800004 zo dňa 11. 06. 2015, táto spolu s
odvolaním súdu predložená nebola, pričom ani z formulára elektronického odvolania nevyplýva, že by
totoobsahovaloakékoľvekprílohy.Ivprípade,akbyvšakžalobcaspolusodvolanímpredložilpredmetnú

úverovú zmluvu, na túto by odvolací súd v zmysle § 366 C. s. p. nemohol prihliadať, keďže v danom
prípade nejde o prostriedok procesného útoku, ktorý by bez svojej viny nemohol žalobca uplatniť už v
konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C. s. p.).

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému
v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu, vychádzajúc zo zásady
hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je
následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá v

danom prípade predstavuje 0,- eur).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)