Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Csp/208/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417211063
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6417211063.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu:

PROFI CREDIT Slovakia, spol. s r. o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, v konaní zast. AK
JUDr. Andrea Cviková, spol. s r. o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: H. R.,
X.. XX.XX.XXXX, L. L. Š., H. XXX/XX za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného: Občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, o žalobe na
zaplatenie 1.630,09 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.138,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne odo dňa 04.08.2015 až do zaplatenia v 50,- € mesačných splátkach, splatných vždy do 15-teho

dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného vyrovnania pod hrozbou
straty výhody splátok pre prípad s omeškaním čo i len jednej splátky.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,64 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal voči žalovanému podanou žalobou na tunajší súd prostredníctvom
splnomocneného advokáta zaplatenia sumy 1.630,09 € spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania

odo dňa 04.08.2015 až do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 27.04.2014 uzatvoril žalobca
ako veriteľ so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
žalovanému úver vo výške 1.500,- €, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v pravidelných mesačných
splátkach po dobu 42 mesiacov s dohodnutou výškou mesačnej splátky 47,43 €. Žalovaný si však
svoju povinnosť nesplnil, úver riadne a včas nesplácal a uplatňovaný nárok žalobcu žalobou v rozsahu
1.630,09 € predstavuje jednak nesplatenú sumu úveru ako aj úroky k zaplateniu ktorých sa žalovaný
zaviazal.

2. Po tom, čo súd žalobu riadnym spôsobom žalovanému doručil a vyzval na vyjadrenie (§ 167 ods. 2
CSP) , tento podaním zo dňa 06.02.2018 namietal výšku uplatňovaného nároku žalobcu argumentujúc
tým, že z poskytnutého úveru žalovaný uhradil sumu 419,- € a dojednané úroky z úveru považoval
žalovaný za neprimerane vysoké. Žalovaný uvádzal, že uzatvoril so žalobcom i ďalšie zmluvy o úvere,
žalobca sa na rozhodcovskom súde domohol vydania rozhodcovských rozsudkov, ktorých zrušenia
sa v konaní pred všeobecným súdom žalovaný domáha v iných konaniach. Žalovaný odkázal na

svoju nepriaznivú sociálnu situáciu (starobný dôchodca), ako i nepriaznivý zdravotný stav (onkologické
ochorenie), pričom zo starobného dôchodku pre žalovaného sú realizované zrážky vo výške 210,-
€ mesačne a zvyšná časť finančných prostriedkov nepostačuje žalovanému ani na pokrytie bežných
potrieb.3. Po doručení vyjadrenia žalovaného žalobcovi (§ 167 ods. 3 CSP) tento podaním zo dňa 29.09.2018
predložilsúduprehľadplatiebzostranyžalovanéhoakodlžníkanaúhraduúveruvcelkovejvýške361,97

€ a to k Zmluve o úvere a revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXX. Žalobca vysvetlil, že ďalšie platby,
ktoréoznačovalžalovanýboliplatbaminaúhraduinejúverovejzmluvyatozmluvypodč.XXXXXXXXXX.
Z týchto dôvodov považoval žalobca žalobou uplatňovaný nárok za dôvodný.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré strany sporu riadne a včas predvolal, pričom žalobca

i žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnili, osobitný subjekt predvolanie na pojednávanie
prevzal avšak svoju neúčasť ani len neospravedlnil a preto súd s využitím ustanovenia § 180 CSP
vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.

5. V rámci dokazovania súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tak, ako boli predložené stranami sporu a
to Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXX zo

dňa 27.11.2014, oznámením veriteľa o schválení úveru zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 27.11.2014, zmluvnými dojednaniami spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, spol. s r. o.,
písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 06.2.2018, ako i dokladmi preukazujúcimi úhradu jednotlivých
platieb v prospech žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 29.09.2018, prehľadom platieb k
úveru č. XXXXXXXXXX, Dohodou o poskytovaní služieb uzatvorenou medzi stranami sporu zo dňa

27.11.2014, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 05.01.2019 a vo veci zistil nasledovný skutkový
stav veci:

6. Podľa názoru súdu predložená úverová zmluva „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2014 bola uzatvorená ako zmluva o

spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca pre žalovaného úver v deklarovanej výške
1.500,- €. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal zaplatiť žalobcovi úver v mesačných splátkach po dobu
42 mesiacov pri dojednanej výške mesačnej splátky 47,43 € pri výške predpokladanej RPMN za úver
26,17 %, ročnej úrokovej sadzbe 18,08 %, priemernej RPMN za úver 36,30 % a dlžník sa zaviazal za
úver zaplatiť celkovú čiastku 2.142,06 €. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval sumu 150,- € a

podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi odplata za poskytnuté služby v zmysle dohody
o poskytovaní služieb sumu 1.451,52 €. Ďalej bola dojednaná ročná úroková sadzba s úrokom z
omeškania 5,05 %.
Žalobca predložil súdu prehľad prijatých platieb od dlžníka (žalovaného) vo výške 361,97 € a uplatňoval
nárok na zaplatenie 1.630,09 € s vysvetlením, že žalobný nárok predstavuje nesplatenú sumu úveru

ako i dohodnuté úroky.

Žalovaný rozporoval tvrdenia žalobcu a uvádzal, že za poskytnutý úver celkovo uhradil sumu 419,- €
a zostatok istiny úveru predstavuje preto len cca 1.100,- € a poukazoval na neprimeranú odplatu za
poskytnutý úver a výšku dojednaného úroku.

7.Súd spotrebiteľskú zmluvu o úvere tak, ako bola súdu predložená a uzatvorená medzi stranami
sporu na základe žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru / Zmluva o revolvingu podrobil súdnej
kontrole. Takáto zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch podľa § 1 ods. 2, ktorý určuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Žalobca mal postavenie, pri uzatváraní takejto zmluvy dodávateľa podľa § 2 písm. b) tohto zákona a
žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) Zákona 129/2010 Z.z.

Okrem iných náležitostí (všeobecných) v zmysle § 9 ods. 2 Zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, (t. j. ku dňu 27.11.2014 ) zmluva mala obsahovať s
odkazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) i dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ďalšou zákonnou náležitosťou v čase jej uzatvorenia s
odkazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) vyššie citovaného zákona musela zmluva obsahovať i ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a tiež v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) výšku,
počet, termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie v ktorom sa budú splátky priraďovaťk jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Ak vyššie uvedené náležitosti absentujú v zmluve s odkazom na ustanovenie § 11 ods.
1 písm. b) Zákona 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Predložená zmluvu o úvere zo dňa 27.11.2014 uzatvorená medzi stranami sporu pod č. XXXXXXXXXX
však neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj bol obsiahnutý len v oznámení veriteľa (žalobcu)
o tom, že žalovanému bol daný úver schválený. Takáto náležitosť však priamo v zmluve uvedená nie je
a absentuje. Z predloženej zmluvy pre súd vyplynula tiež skutočnosť, že žalovaný ako dlžník žiadal o
poskytnutie úveru v zmysle údajov o požadovanom úvere v rozsahu ako boli uvedené v bode 5 zmluvy
a takúto zmluvu podpísala. Až následne, dodatočne bez vedomosti dlžníka, veriteľ vypísal údaje o
schválenom revolvingovom úvere v bode 6 predmetnej zmluvy.

Podľa názoru súdu ani údaj týkajúci sa ročnej percentuálnej miery nákladov nie je uvedený v zmluve
uvedený správne, pretože žalobca ako veriteľ nezohľadnil pri výpočte údaju RPMN reálne poskytnutý
úver (správnu sumu istinu úveru) pre žalovaného bez toho, aby zohľadnil poplatok za poskytnutie úveru
(150,- €), ktorý bol ihneď zadržaný a preto vychádzal z nesprávnych vstupných údajov pre výpočet
RPMN.

Súd podrobil predloženú úverovú zmluvu napriek vyššie uvedeným absenciám údajov o dobe trvania
zmluvy a konečného termínu splatnosti tiež primeranosti odplaty za poskytnutý úver a zistil, že vzhľadom
na úrokovú mieru v zmluve dohodnutú vo výške 36,30 % odplata za poskytnutý úver nie je primeraná.
Takáto odplata je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) a súd preto považuje takýto

právny úkon s odkazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný.
Je neakceptovateľné i s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, aby odplata
za úver predstavovala viac ako je dvojnásobok úrokovej miery v danom čase za obdobné úvery na
finančnom trhu. Z dostupného štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, publikované
NBS pre rok 2014, najvyššia priemerná úroková miera sa pohybovala na úrovni 15% za obdobné úvery

pri spotrebiteľských úveroch so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 5 rokov.

Naviacžalobcapredložilsúduidohoduoposkytovaníslužiebuzatvorenúvidentickýdeňmedzistranami
sporu ako samotná zmluva o úvere tvrdiac, že uzatvorenie takejto dohody o poskytovaní služieb nebolo
podmienkou pre uzatvorenie samotnej úverovej zmluvy. Vo vzťahu k tejto zmluve je nutné poukázať

na článok 1 bod. 1 a je evidentné, že je naviazaná na samotnú úverovú zmluvu od ktorej žalobca
uplatňuje v konaní svoj nárok a na základe takejto zmluvy sa zaviazal dlžník uhrádzať odplatu v zmluve
dohodnutú, pričom je evidentné, že veriteľ na základe takejto dohody sa snažil prezentovať poskytnutie
nadštandardnej služby k úveru, čím však len reálne navyšoval odplatu za poskytnutie úveru. S takouto
praktikou akéhosi balíka nadštandardných služieb, na základe osobitnej zmluvy a jeho snahou podľa

súdu bolo len zakryť skutočnú výšku odplaty za úver. Podľa oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi zo dňa 27.11.2014 odplata za poskytnuté služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb mala
predstavovať sumu 1.451,52 € , čo je absolútne neakceptovateľné. Súd preto dohodu o poskytovaní
služieb vyhodnotil za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko odporuje
okrem iného aj ustanoveniu § 9 ods. 7 Zákona 129/2010 Z. z. v čase účinného uzatvorenia predmetnej

zmluvy, ktorý jasne určoval, že veriteľovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.

8.Keďže súd konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverovej zmuvy, pokiaľ táto neobsahuje
podstatné náležitosti vyššie uvedené v zmysle § 9 ods. 2 Zákona 129/2010 Z. z. účinného v platnom

znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, povinnosťou dlžníka je vrátiť len zvyšnú časť nesplatenej istiny úveru.
A tiež pokiaľ súd vyhodnotil zmluvu za absolútne neplatnú ( § 39 OZ ) z dôvodu neprimeranej odplaty
za úver je povinnosťou žalovaného vrátiť len istinu úveru.
Žalobca deklaroval poskytnutie istiny úveru vo výške 1.500,- €, ktorú skutočnosť žiadnym spôsobom
nerozporoval ani žalovaný. Tiež deklaroval úhradu zo strany dlžníka (žalovaného) na istinu úveru v

celkovej výške 361,97 € a zdôvodnil a i predložil prehľad úhrad žalovaného, z ktorého je zrejmé, že tento
poskytol platby tak, že dňa 09.01.2015 uhradil žalovaný sumu 81,99 €, dňa 05.02.2015 sumu 40,- €, dňa
11.03.2015 sumu 81,99 €, dňa 17.04.2015 sumu 81,99 €, dňa 29.05.2015 sumu 26,- €, dňa 26.06.2015
sumu30,-€adňa24.11.2015sumu20,-€.Spolu361,97€.Pokiaľžalovanýnepreukazovalpredloženýmifotokópiami bankových prevodov, že nad rámec takto deklarovaných úhrad istiny úveru, poskytol ďalšie
plnenie pre žalobcu je zrejmé, že predložené potvrdenia sa vzťahujú na splnenie povinnosti žalovaného
voči žalobcovi z iného záväzkového vzťahu (iná zmluva medzi stranami sporu, viď. Špecifikácia platieb).

Súd preto zaviazal žalovaného len k zaplateniu sumy 1.138,03 € ako rozdiel istiny úveru vo výške 1.500,-
€ a poskytnutých úhrad spolu v sume 361,97 €.
Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. v znení účinnom
a zaviazal žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne.

9.Súdprezaplateniepriznanejistinyžalobcovipovolilžalovanémusodkazomnaustanovenie§232ods.
3 CSP možnosť úhrady v pravidelných mesačných splátkach (pozri výrok rozsudku), pričom zohľadnil
ekonomickú ako i sociálnu situáciu žalovaného, prihliadol na vek žalovaného, výšku jeho starobného
dôchodku ako i onkologické ochorenie, ktorým žalovaný trpí.

10.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, uplatňoval nárok na zaplatenie
sumy 1.630,09 €, úspešný bol v rozsahu 69,82 % (priznaná suma 1.138,03 €) a neúspech mal vo výške
30,18 % (zamietnutá žaloba vo zvyšnej časti uplatňovaného nároku), a preto súd priznal žalobcovi nárok

na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 39,64 % (69,82 % úspech - 30,18 % neúspech).

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak ( Zákon č. 233/1995 Z.z.).