Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200828
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4418200828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a

členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti
žalovanej: V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., o zaplatenie 949,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9. januára 2019 č. k. 15Csp/14/2018-68
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o

náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 634,06 eura
s 0,55% ročnými úrokmi od 04. 10. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v
zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo
výške 34%. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 25 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, 9, 10, §
11 zák. č. 129/2010 Z. z., § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z., § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54

ods. 1, 2, § 39 a § 517 ods. 1, 2, § 43, § 43a, § 43c, § 44 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, § 456, § 457 a § 458
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.1. Vykonaným dokazovaním súd ďalej považoval za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná
ako dlžníčka uzavreli dňa 28. 04. 2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500112776, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru vo výške 750 eur. V konaní súd považoval za nesporne zistené, že reálna výška
poskytnutého úveru žalovanej bola 675 eur (čo nesporne vyplýva z výpisu z účtu žalobcu doloženého

do spisu č. l. 13). Suma 75 eur predstavovala poplatok, ktorý bol žalobcom započítaný na sumu úveru
ako poplatok za poskytnutie úveru v zmysle zmluvných dojednaní. Úver mala žalovaná uhrádzať v 42.
mesačných splátkach po 23,59 eura. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná uhradila len 40,94 eura. V
konaní súd nezistil, že by žalovaná uhradila žalobcovi ďalšie splátky.

1.2. Zo žiadosti/zmluvy č. 8500112776 (ktoré sú spolu na jednom tlačive) a ktoré žalovaná podpísala
dňa 27. 04. 2015 a žalobca dňa 28. 04. 2015 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej revolvingový úver

vo výške 750 eur, pričom reálna výška úveru je 675 eur, nakoľko suma 75 eur predstavuje poplatok za
poskytnutie úveru. Tlačivo označené ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a zároveň aj ako
zmluva v odseku 5 obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V odseku 6 uvádza údaje
o schválenom revolvingovom úvere. Z obsahu uvedených bodov vyplýva, že tieto sa líšia vo výškeRPMN. V konaní súd zistil, že žalobca z dôvodu neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovanej
úver zosplatnil.

1.3. Vykonaným dokazovaním a preskúmaním predmetnej zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje žalobou
uplatnený nárok, súd považuje túto zmluvu za neplatnú. Z uvedeného zmluvného vzťahu vyplýva,
že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pričom žalovaná má v danom vzťahu postavenie
spotrebiteľa. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom revolvingového úveru, ktorý
žalovanej poskytol na základe zmluvného dojednania obsiahnutého v závere textu zmluvy, pričom súd v

záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa zmluvu podrobil zmluvnej kontrole a to z pohľadu naplnenia
podmienok jej platnosti. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Ani zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom
upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalobca v časti
zmluvy „údaje o schválenom úvere“ uvádzal iné údaje, ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru, išlo o nový úver, ktorý mala žalovaná prijať. Žalobca teda nebol oprávnený sám

jednostrannemeniťakýkoľvekpodstatnýúdaj.ŽalobcavžiadostioúveruviedolhodnotuRPMNvovýške
25,74% (odsek 5 žiadosti/zmluvy) a v žiadosti bola žalobcom uvedená výška RPMN 25,51% v zmysle
údajov o schválení úveru (odsek 6 žiadosti/zmluvy). RPMN nemôže byť predmetom dohody a jej výpočet
musí byť riadne určený a predostretý spotrebiteľovi najneskôr v čase, keď vstupuje do zmluvného
vzťahu. Žalobcovi nič nebránilo, aby svoj nový návrh na uzavretie zmluvy predostrel žalovanej za účelom

písomného vyjadrenia súhlasu s takýmto novým návrhom. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že k uzavretiu zmluvy v prejednávanej veci nedošlo, a preto má žalobca nárok iba na vrátenie sumy
bezdôvodného obohatenia.

1.4. Pre úplnosť súd uvádza, že úver z úverovej zmluvy by za predpokladu jej platného uzavretia

bol súdom vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že žiadosti/zmluve, ale aj v
oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníka je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa. V zmluve uvedená RPMN v bode 5. ako 25,74% a v bode 6. ako 25,51%
nekorešponduje so skutočnou RPMN. Podľa súhrnných informácií NBS o novoposkytnutých úveroch
veriteľmi za I. štvrťrok 2015 bol priemer priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských

úverov 14,33%, čo je o 11,18% (o tretinu) menej ako v prípade žalobcom poskytnutého úveru. Žalobca
má preto nárok spočívajúci v rozdiele medzi poskytnutou sumou úveru (675 eur, žalobca si sumu 75 eura
započítal za poplatok, čo je neprípustné a aj z dôvodu, že zmluva nebola uzavretá) a výškou vrátenej
časti (t. j. v danom prípade 675 - 40,94 eura = 634,06 eura) a v tejto časti považoval súd žalobu za
dôvodnú a vyhovel jej. Zároveň priznal žalobcovi úroky z omeškania od 04. 10. 2015 v požadovanej

výške, a to uplynutím 15-teho dňa od vrátenia nedoručenej zásielky žalobcovi, ktorou vyzval žalovanú
na splnenie povinnosti.

1.5. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd rovnako považoval za nedôvodný, keďže nedošlo
k platnému uzavretiu zmluvy, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute,

pre ktorú zákon vyžaduje obligatórnu písomnú formu. Pokiaľ by aj záver súdu o neplatnosti úverovej
zmluvy sa ukázal ako nesprávny, bolo by dojednanie o zmluvnej pokute by ex lege (§ 53 ods. 2, 3 a
5 OZ) neplatné pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nakoľko ustanovenie o zmluvnej pokute (ktoré
sa netýka hlavného predmetu zmluvy) bolo predpripravené na formulárovom tlačive samotného žalobcu
a evidentne nie je výsledkom individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami a žalobca opak v

spore nepreukázal (§ 53 ods. 3 OZ). Zmluvná pokuta je len jednostranná a týmto ustanovením sa sledujú
len záujmy žalobcu na včasné plnenie dlžnej sumy zo strany žalovanej.

1.6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 OZ a žalobcovi, ktorý mal
v konaní úspech v rozsahu 67% a žalovaná v rozsahu 33%, tak priznal žalobcovi nárok vo výške 34%

(67% - 33%), pričom o výške náhrady trov konania po právoplatnosti vo veci samej bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku, ako aj v časti výroku o náhrade trov
konanianapadolvzákonnejlehoteodvolanímžalobca,ktorýsadomáhaljehozmenyavyhovenianávrhu

v celom rozsahu. Dôvodil tým, že záver súdu prvej inštancie o neuzavretí zmlúv z dôvodu, že nedošlo k
dohode o výške RPMN, je v rozpore so zákonom a v zmysle platného právneho stavu nemôže mať za
následok, že nedošlo k vzniku úverovej zmluvy. Prvý dôvod súvisí s predpokladmi, za ktorých vlastne
úverová zmluva vzniká. Má za to, že podstatné zložky právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplývajúz ust. § 493 Obchodného zákonníka, a teda sú nimi dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť
a zaplatiť úroky. Druhý dôvod spočíva v tom, že hodnota RPMN nie je žiadnym zákonom stanovená
ako podmienka vzniku úverovej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 11 ods. 1 písm. b/ zák.

č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia jednotlivých zmlúv o revolvingovom úvere. Ak
by hodnota RPMN bola podmienkou vzniku zmluvy, potom by uvádzané zákonné ustanovenie nemalo
žiadne právny význam. Tvrdí, že čiastkový záver súdu o nevzniknutí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k
dohode o RPMN je v rozpore so zákonom. Tretím dôvodom, pre ktorý je záver súdu o neuzavretí zmluvy
z dôvodu nedosiahnutia dohody nesprávnym, súvisí so samotným údajom RPMN. Tvrdí, že hodnota

RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva, preto účastníci zmluvy na tejto náležitosti
sa dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá, vyplýva v prvom rade z právnej
úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju a súdna prax dospela k obdobnému záveru. Ak má byť
údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to
znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v čase určenom v zákone - údaje platné v
čase uzavretia zmluvy. Ak by žalovaná neurčila údaje RPMN schváleného úveru, či revolvingu postupom

podľa zák. č. 129/2010 Z. z., teda ak by tento údaj neurčila výpočtom podľa vzorca stanoveného v
čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú „s predpokladanou RPMN“ v uvedenom bode
5. každej zmluvy, potom by porušila zákon č. 129/2010 Z. z. Porušenie by práve vyplývalo z toho,
že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhla“ žalovaná v oboch zmluvných vzťahoch, pretože v
takomto prípade by takto určená RPMN nebola vypočítaná podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Z rozsudku

nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalovaná vlastne navrhla údaj o
RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej
len údaj o predpokladanej RPMN. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie KS v Trenčíne č.
k. 5Co/839/2016 z 29. 06. 2016.

3. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362
ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je nedôvodné.

5. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 949,84 eura spolu so
zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy
949,84 eura od 04. 10. 2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu
750euraododňanasledujúcehopodni,vktoromcelkovásumatohtoúrokuzomeškaniaatejtozmluvnej

pokuty dosiahne 750 eur, len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 949,84 eura do zaplatenia.
Žalobca svoj nárok odôvodňoval od uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 28. 04. 2015 č.
8500112776, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 750 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
splácať spolu s úrokom v 42. mesačných splátkach vo výške 23,59 eura podľa splátkového kalendára.
Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou už prvej splátky, pričom vzhľadom na skutočnosť, že

žalovaná bola s úhradou druhej splátky viac ako 3 mesiace v omeškaní, žalobca si uplatnil svoje právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 04. 10. 2015. Žalovaná z
poskytnutého úveru uhradila len sumu 40,94 eura.

5.1. Zo Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ktoré sú na jednom tlačive a ktoré podpísala žalovaná dňa 27. 04. 2015 a žalobca dňa 28.
04. 2015, vyplynulo, že žalovaná žiadala o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 750 eur so
splatnosťou úveru v 42. mesačných splátkach vo výške 23,59 eura s predpokladanou RPMN za úver
25,74%, RPMN 17,70%, priemernou RPMN 34,42%. Poskytnutá čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník
zaplatiť, predstavuje 1.065,78 eura. Poplatok za poskytnutie úveru bol stanovený na 75 eur.

Z bodu 6. Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že sa
poskytuje čiastka úveru 750 eur, splatnosť úveru (počet splátok 42), mesačná splátka (vrátane úroku
23,59 eura), celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť činí 1.065,78 eura, RPMN za úver 25,51, ročná
úroková sadzba 17,70%, priemerná RPMN za úver 34,42%, celková čiastka pri revolvingu, ktorú dlžníkmusí zaplatiť činí 1.065,78 eura, predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu 25,51%, ročná
úroková sadzba revolvingu 17,70% a ročná úroková sadzba s úrokom z omeškania 5,05%. Zároveň
v bode 8. bola dohodnutá v prípade omeškania dlžníka povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške

0,04% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ak sa dlžník dostane s úhradou mesačnej splátky o viac
ako tri mesiace do omeškania sa stanú podľa článku 13 odstavec 13.1. písm. a/ zmluvných dojednaní
okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej
sumy za každý deň omeškania.

6. Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere v § 9 ods.
1 vyžadoval písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod sankciou jej neplatnosti s príkazom
odovzdať spotrebiteľovi jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere boli vymenované v § 9 ods. 2 písm. a/ až z/ s tým, že ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 odseku 2 písm. a/ až l/, s/, z/, aa/, poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

6.1. Z dokazovania je zrejmé, že strany mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na kontraktačný proces súd prvej inštancie
správne aplikoval kogentné ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktorých aplikáciu

zákon č. 129/2010 Z. z. nevylučuje. Tieto ustanovenia sa totiž vzťahujú na uzatváranie súkromno-
právnych zmlúv, pričom aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zák. č. 129/2010 Z. z. sa
subsidiárne aplikuje Občiansky zákonník, ak niet v zákone č. 129/2010 Z. z. osobitnej úpravy. Občiansky
zákonník kogentne ustanovuje, že v rámci procesu uzavierania každej zmluvy akákoľvek podstatná
zmena oproti návrhu na jej uzavretie predstavuje nový návrh (§ 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho

zákonníka), ktorý podlieha akceptácii. Preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované
jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné. Uvedený názor podporuje aj právna
teória (porovnaj napr. Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Zväzok (všeobecná časť), Veľký komentár, 2.
aktualizované a rozšírené vydanie, Bratislava: Eurokódex 2014, str. 490, kde sa uvádza: „Ak návrh
obsahuje okrem podstatných náležitosti i niektoré ďalšie náležitosti (naturalia negotii), zmluva vznikne

až vtedy, ak sa prijatie vzťahuje na celý obsah zmluvy,“ resp. str. 494: „Ustanovenie § 44 ods. 2 OZ
vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (súhlas) musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je,
aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade,
že odpoveď na návrh na uzavretie zmluvy obsahuje modifikáciu obsahu, t. j. dodatky (napr. rozšírenie
navrhovaného obsahu zmluvy), výhrady (príjemca návrhu chce, aby na zmluvu platili iné podmienky, než

na ktoré odkazuje návrh), obmedzenia (napr. vypustenie určitej časti návrhu), či iné zmeny (čiastočné
prijatie návrhu), považuje sa takéto konanie za odmietnutie návrhu ako celku. V prípade splnenia
podmienok uvedených v § 43a ods. 1 OZ sa takéto konanie považuje za nový návrh (protinávrh)
so zmeneným obsahom (ide o nevyvrátiteľnú právnu domnienku). V prípade protinávrhu dochádza k
výmene v postavení navrhovateľa a akceptanta. Občiansky zákonník súvislosti s rozsahom prijatia

návrhu na uzavretie zmluvy vychádza z princípu mirror image rule, t. j. akceptácia musí byť zrkadlovým
odrazom návrhu.“ Nakoľko zákon pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyžadoval písomnú
formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy), návrh na jej uzavretie, ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu, pričom z
dokazovania nevyplýva písomné prijatie nového návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovanej.

6.2. V zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka mlčanie alebo nečinnosť strany sami o sebe
neznamenajú prijatie návrhu a zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Keďže v rámci kontraktačného procesu medzi stranami nedošlo k dohode o
všetkých náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, záver súdu prvej inštancie, že k uzavretiu

spornej zmluvy nedošlo, je správny. Zmluvná sloboda strán nezahŕňa aj právo dohodnúť sa na
mechanizme vzniku zmluvy, pretože podľa odvolacieho súdu ustanovenia § 43a a nasledujúce
Občianskeho zákonníka majú kogentný charakter a účastníci občiansko-právnych vzťahov sa od nej
nemôžu odchýliť. Osobitný kontraktačný proces odlišný od bežného uzavretia zmluvy môže ustanoviť
iba zákon, a nie dohoda strán (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava:

Eurokódex 2011, str. 354). Navyše, v prípade spotrebiteľských zmlúv sa podľa ustanovenia § 54 ods.
1 posledná veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľ najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. Preto prípadné dojednania o tom, že spotrebiteľ vopred akceptuje prípadnýzmenený návrh dodávateľa (veriteľ) sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor so
zákonom. Súd v nadväznosti na obsah konkrétnej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sa plne
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nemožno mať za to, že v danom prípade platne došlo

k dojednaniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to z hľadiska platnej akceptácie návrhu - žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru.

7. Žalovaná vyplnením časti 5. formulára žalobcovi len navrhla, aby s ňou bola uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Z ustanovení § 37 ods. 1 a § 43a ods. 1 OZ je zrejmé, že predpokladom platného

uzatvorenia zmluvy je dostatočne jasný, určitý, vážny a zrozumiteľný návrh jednej zmluvnej strany
(oferenta) a účinné, konkrétne a včasné prijatie návrhu (oferty) druhou stranou, ktorej je tento návrh
určený (oblátom) a to bez výhrad, zmien, či doplnkov v zásadných údajoch. Odvolací súd s poukazom
na osobitnú právnu úpravu spotrebiteľských úverov, na ktorú v odvolaní poukazuje a argumentuje
ňou žalobca, zdôrazňuje, že časť 5. vyplneného formulára zjavne neobsahovala všetky obligatórne
náležitosti v zmysle toho, ako tieto vyžadujú ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch

v čase vyplnenia formulára žalovanou. Zmluva ako spravidla dvojstranný konsenzuálny právny úkon
v zmysle ust. § 44 ods. 1 v spojení s § 37 ods. 1 a § 43 c/ ods. 2 prvá veta OZ je platne uzavretá
až okamihom dôjdenia vyjadrenia súhlasu s obsahom návrhu oferentovi. V tomto prípade z hľadiska
naplnenia bezpodmienečnej požiadavky zachovania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere
so všetkými jej obligatórne požadovanými zákonnými náležitosťami nemožno prijať záver, že veriteľ

návrh na uzavretie zmluvy bez výhrad a doplnkov v zásadných údajoch akceptoval a to vyplnením
časti 6. zmluvy o údajoch o schválenom revolvingovom úvere. Údaj sa rozchádza v konštatovanej časti,
pričom žalobca zmenil údaj o RPMN, ktorý síce nie je dojednávaným, teda dohodnutým údajom, ako
správneargumentuježalobca,alejeúdajomvypočítaným,idevšakozásadnúzmenupôvodnéhonávrhu
žalovanej, ako žiadateľa o úver. Uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je zásadným

údajom vzťahujúcim sa k spotrebiteľskému úveru, musí byť zreteľne, jasne, pravdivo a zrozumiteľne
pre priemerného spotrebiteľa obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere a právne ako taký má
potenciál napomôcť rozhodnúť sa spotrebiteľovi zvážiť podmienky čerpania a splácania úveru z hľadiska
jeho výhodnosti. Pokiaľ tento údaj bol pri podpise zmluvy veriteľom neskôr zmenený, ide o zásadnú
skutočnosť, z ktorej vyplýva, že nešlo o akceptáciu oferty, ale o zmenu návrhu, ktorú mal opätovne v

rámci kontraktačného schvaľovacieho mechanizmu uzatvárania zmluvy, ako dvojstranného právneho
úkonu a výsledku vzájomného konsenzu zmluvných strán podliehať schváleniu druhou zmluvnou
stranou a jej verifikovaniu nových údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere jeho podpisom. Odvolací
súd poznamenáva, že nie je zásadné, že údaj v šiestej časti formulára o RPMN je nižší, ako bol údaj o
poskytnutí revolvingového úveru zo strany žalovanej.

8. Už z vyššie uvedených dôvodov sú uvádzané dôvody súdu prvej inštancie, ako i odvolacieho súdu,
dostatočné pre záver o bezdôvodnom obohatení žalovanej na úkor žalobcu, a to plnením zo zmluvy,
ktorá platne ani nevznikla.

9. Z uvedených dôvodov potom súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie, ktoré predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými
prostriedkami v sume 675 eur a vrátenou sumou žalovanou vo výške 40,94 eura, teda suma 634,06
eura s príslušenstvom, ktoré predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcu.
Ďalšími odvolacími námietkami sa už potom odvolací súd nezaoberal, keď po konštatovaní, že pre

zmenu vstupných údajov potrebných na výpočet RPMN nedošlo k prijatiu nového návrhu, zmluva je
neplatná a ďalšie námietky uvádzané v odvolaní sa tak stali bezpredmetné.

10. Z týchto podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku, aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).