Uznesenie Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216207604
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216207604.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka
Slovensko,a.s.,sosídlomBratislava,Štúrova5,IČO:31318916,zastúpenýAKHerceg,s.r.o.,sosídlom
Košická 56, IČO: 35 890 240, Bratislava, konajúci prostredníctvom JUDr. Ivany Vidovencovej, proti
žalovanému: P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., o zaplatenie sumy X.XXX,XX eura s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 13C/216/2016-69 zo dňa 31.októbra
2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti vyčísleného úroku nad sumu 1.081,79

eura zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.094,07 eura s vyčísleným úrokom vo výške
306,20 eura, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 45,53 eura, s poplatkom vo výške 42,- eur
a s 1 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.094,07 eura od 10.05.2016 do zaplatenia, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti vyčísleného úroku, v prevyšujúcej časti
poplatkov a v časti 17,3 % úroku ročne od 10.05.2016 do zaplatenia žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,78 % náhradu trov konania do 3 dní

od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 145 ods. 2 CSP, ako
aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola dňa 30.08.2012 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.209,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 84 mesačnými
splátkami po 49,73 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 17,30%, RPMN (ročnej priemernej miere nákladov)

vo výške 22,55% a priemernej hodnote RPMN vo výške 19,08% s tým, že žalovaný mal uhradiť celkom
sumu vo výške 4.177,19 eura. Dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na 30.09.2012 a poslednej
splátky na 30.08.2019, pričom 30. deň v mesiaci bol dohodnutou lehotou splatnosti dohodnutých
mesačných splátok. V zmluve bol upravený aj poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,40 eura a
za zabezpečenie poistenia vo výške 1,80 eura, pričom oba poplatky mali byť zúčtované mesačne v deň
anuitnej splátky. Konštatoval, že žalobca v podaní zo dňa 18.02.2014 žalovaného vyzval na uhradenie

sumy po lehote splatnosti, ktorá ku dňu 18.02.2014 predstavuje sumu 579,04 eura, a to do 06.03.2014.
Listom z 20.03.2014 žalobca žalovanému oznámil, že k 20.03.2014 jeho záväzok po lehote splatnosti
dosiahol výšku 626,37 eura a súčasne mu oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Súčasne
vyzval žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.591,75 eura do 10 dní od doručenia vyhlásenia
predčasnej splatnosti s tým, že vyčíslená suma pozostáva z istiny vo výške 2.123,89 eura, z úrokov
vo výške 387,85 eura, z úroku z omeškania vo výške 0,91 eura a z poplatkov vo výške 79,10 eura.

Uvedené vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bolo podľa fotokópie doručenky žalovanému doručené
dňa 24.03.2014.2. Po právnej stránke úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pri uzatváraní ktorej bol
žalovaný v postavení spotrebiteľa pričom žalobca, ako banka, mal v predmete svojej činnosti aj

poskytovanie úverov. Poukázal na to, že ide žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú
zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Konštatoval, že v danom prípade
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru prípisom žalobcu z 20.03.2014 bolo od splátky splatnej
30.09.2012 splatných 18 mesačných splátok po 49,73 eura, v ktorých podľa špecifikácie žalobcu z
27.10.2017 bola zahrnutá aj tá časť dlžnej istiny, ktorá bola splatná v splátkach splatných od 30.05.2013.

Žalobca z úhrad žalovaného realizovaných od 01.10.2012 do 09.10.2015 započítal na istinu úveru sumu
vo výške 86,27 eura, a tak dlh na úverovej istine klesol z 2.209,- eur na sumu 2.122,73 eura, z ktorej si
žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.094,07 eura. Dlžný úrok zahrnutý v 10 splátkach splatných
od 30.05.2013 do vyhlásenia predčasnej splatnosti dňa 20.03.2014 pri mesačnej splátke vo výške 49,73
eura, v ktorej je zahrnutá splátka istiny vo výške 14,91 eura mesačne, ako aj poplatkov za zabezpečenie
poistenia a vedenie úverového účtu v úhrnnej výške 4,20 eura mesačne, potom predstavuje sumu

vo výške 306,20 eura /(10 x 49,73) - (10 x 14,91) - (10 x 4,20)/ a dlžné poplatky za zabezpečenie
poistenia a vedenie úverového účtu predstavujú sumu vo výške 42,- eur /10 x (2,40 + 1,80)/. Súd
uplatnený nárok žalobcu považoval za dôvodný titulom dlžnej istiny vo výške 2.094,07 eura, titulom
dlžného úroku zahrnutého v 10 splátkach splatných od 30.05.2013 do 30.03.2014 vo výške 306,20
eura a titulom dlžných poplatkov vo výške 42,- eur. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v uvedených

výškach, keď v prevyšujúcej časti poplatkov, v prevyšujúcej časti vyčísleného úroku a v časti osobitne
žalovaného úroku vo výške 17,3 % ročne od 09.05.2016 do zaplatenia žalobu zamietol. Vychádzal
z toho záveru, žepokiaľ si zmluvné strany v zmluve dohodli úrokovú sadzbu 17,30% ročne, pričom
žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 20.3.2014, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným
nárokžalobcuprevyšujúcidlžnésplátkyúrokuzahrnutévdlžnýchnepremlčanýchsplátkachsplatnýchdo

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie
istiny úveru dlžníkom po dohodnutú dobu - do konečnej splatnosti úveru. Využitím práva predčasného
zosplatnenia úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku spotrebiteľa ako dlžníka,
ktorý stráca výhodu splátok pôvodne splatných do termínu konečnej splatnosti. Teda čerpané peňažné
prostriedky už nemá dlžník právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú - do konečnej splatnosti, ale dlžnú

sumu čerpania musí vrátiť veriteľovi predčasne, bez nároku na zmluvne dohodnutú odmenu v podobe
úroku splatného po predčasnom zosplatnení úveru. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky R 59/98, podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 20.03.2014. Na podporu svojich
tvrdení poukázal na rozhodnutia iných súdov, v ktorých bola už právoplatne riešená otázka nároku

veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru. Prijal záver, že v dôsledku omeškania žalovaného vznikol
veriteľovi žalovaného v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, ktorá k 04.04.2014 bola 0,25%, kým od 08.05.2013 do 12.11.2013 vrátane
bol 0,50 %. Súd prvej inštancie s poukazom na § 216 ods. 1 CSP o úroku z omeškania rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Záverom konštatoval, že keďže žalobca bol
v konaní len čiastočne úspešný (75,39%), pričom neúspech žalobcu v časti úroku, ako aj poplatku,
je úspechom žalovaného (24,61%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu, o náhrade trov konania
rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 256 a § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne
úspešnejšiemu žalobcovi priznal 50,78 % náhradu trov konania, pričom lehotu na plnenie žalovanému

určil v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vydal rozsudok, ktorým zaviaže
žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.094,07 eura, sumu 1.081,79 eura ako nezaplatený úrok

k 09.05.2016, sumu 45,53 eura ako nezaplatený úrok z omeškania k 09.05.2016, sumu 49,10 eura
predstavujúcu dlžné poplatky, úroky vo výške 17,3% p.a. zo sumy 2.094,07 eura od 10.05.2016 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 1 % p.a. zo sumy 2.094,07 eura od 10.05.2016 do zaplatenia, ako
aj nahradiť žalobcovi trovy prvoinštatnčného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní
od doručenia rozsudku. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ako aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S
poukazom na ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. konštatoval, že z podstaty úroku ako ceny za používanie
peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru.Bránil sa tým, že rozhodnutie ukladajúce dlžníkovi povinnosť uhradiť po splatnosti úveru len úroky z
omeškania, by takéhoto dlžníka neprimerane zvýhodňovalo oproti ostatným, riadne platiacim klientom,
ktorí za rovnaký úver zaplatia nepomerne viac ako dlžník. Súdne rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva súd

prvej inštancie vo svojom rozhodnutí považoval za prekonané a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/140/2013 zo dňa 16.10.2013. Poukázal na to, že Občiansky
zákonník v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere medzi stranami sporu neobsahoval žiadne
ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytovaní úverov nemal veriteľ voči dlžníkovi právo popri úrokoch
z omeškania i právo na zaplatenie riadnych úrokov. Naopak, v zmysle § 1 ods. 1 nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z. sa úrok výslovne uvádza ako súčasť odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi. Podľa neho právny základ prezentovaný v napadnutom rozhodnutí, v zmysle ktorého by
dlžníci v omeškaní boli povinní uhradiť veriteľovi len zákonné úroky z omeškania a neboli by povinní
uhradiť z poskytnutého úveru i zmluvné úroky by de facto zlegalizoval zvýhodnenie neplatiacich dlžníkov
oproti riadne platiacim klientom, ktorí boli povinní uhradiť veriteľovi riadne úroky vo výške 17,3 % ročne.
Zdôraznil, že od žalovaného si žiada len úroky z omeškania vo výške 1% ročne z nezaplatenej istiny

a uplatnením zákonných úrokov popri úrokoch z omeškania po zosplatnení úveru, teda podľa jeho
názoru nedochádza k neprimeranému zaťaženiu žalovaného. Záverom uviedol, že súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že v každej splátke úveru, bola popri splátke úrokov ako aj
poplatkov za zabezpečenie poistenia a vedenie úverového účtu, zahrnutá splátka istiny po 14,91 eura,
čo predstavovalo úhrnom sumu 149,10 eura. Žalobcovi nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal a ani akým

spôsobom dospel k tejto sume, preto považoval rozsudok súdu prvej inštancie za zmätočný a nesprávny.

4. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
13.05.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.094,07 eura ako nesplatenej istiny úveru k
09.05.2016, sumy 1.111,36 eura ako nabehnutých úrokov k 09.05.2016, sumy 45,53 eura z titulu úroku z
omeškania k 09.05.2016, sumy 49,10 eura ako poplatkov k 09.05.2016, úroku vo výške 17,3 % ročne zo
sumy z nesplatenej istiny úveru 2.094,07 eura od 10.05.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške

1 % ročne z nesplatenej istiny úveru 2.094,07 eura od 10.05.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 30.08.2012 Zmluvu o poistenom
OTP expres úvere č. 0368/3007/12RSU, na základe ktorej mu poskytol bezúčelový spotrebiteľský
úver v sume 2.209,- eur, a ktorý sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami po
49,73 eura v 30. deň v mesiaci, od 30.09.2012 do 30.08.2019. V dôsledku nesplácania úveru bol

žalovaný listom zo dňa 18.02.2014 vyzvaný na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti a následne
žalobca listom zo dňa 20.03.2014 oznámil žalovanému, že vyhlasuje úver za predčasne splatný a
žalovaný bol vyzvaný k úhrade celého záväzku do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia. Dňa 31.10.2017
žalobca súdu prvej inštancie doručil podanie, v ktorom žiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní,
vyjadril súhlas s rozhodnutím vo veci podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP a vzal žalobu čiastočne späť.

Čiastočné späťvzatie návrhu odôvodnil nesprávne uplatnenou výškou úrokov v žalobnom návrhu. Súd
prvej inštancie následne rozhodol napadnutým rozsudkom. Žalobu v časti vyčísleného úroku nad sumu
1.081,79 eura zastavil, žalobu v prevyšujúcej časti vyčísleného úroku, v prevyšujúcej časti poplatkov
a v časti 17,3 % úroku ročne od 10.05.2016 do zaplatenia zamietol, pričom mal za to, že uvedeným
úrokom sa úročí (len) istina čerpaného úveru, a to len do konečnej splatnosti úveru, ktorá v danom

prípade nastala vyhlásením predčasnej splatnosti dňom 20.03.2014. Vo zvyšku žalobe vyhovel. Žalobca
následne napadol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním.

7. Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodne podané. Odvolací
súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovi patria po splatnosti úveru iba

úrok z omeškania a nie aj úrok z úveru. Je nepochybné, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená
úverová zmluva v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho
obchodu. Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom kudňu uzatvorenia zmluvy. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová
zmluva, ktorej platnosť nebola spochybnená. Pre určenie zmluvných práv a povinností je potrebné
vychádzať najmä z obsahu úverovej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo

vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov, napr. úrokov z úveru. Nepochybne však jednotlivé
zmluvné podmienky podliehajú súdnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Obsahom záväzku
dlžníkaniejevrátiťlenposkytnutépeňažnéprostriedky,aleajúroky,ktorénemožnostotožňovaťsúrokmi
zomeškania.Zmluvnýúrokzúverujenárokom,naktorýnemávplyvaniomeškaniedlžníka,ktorénavyše
zakladá vznik nových sankčných záväzkov.

8. V tejto veci splatnosť úveru vyhlásil žalobca z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníka riadne poskytnutý
úver splácať. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť úroky, potom
by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) a za poskytnutie finančných prostriedkov by už dlžník
neplatil žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka. Odvolací
súdpoukazujenato,žeúrokydohodnutépriposkytnutíúveru(pôžičky)predstavujúodplatu(odmenu)za

užívaniepožičanejistiny.Občianskyzákonníkaaniinýprávnypredpisneustanovuje,zaakúdobumožno
pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v
rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po
ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej
sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti

veriteľovi nevráti. Z článku IV. bod 6 Zmluvy o poistenom OTP expres úvere zo dňa 30.08.2012 vyplýva,
dojednanie zmluvných strán podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splatením úveru alebo akejkoľvek
splátky úveru podľa tejto zmluvy, banka je oprávnená od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa
skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej alebo nesplatenej sumy úveru okrem
úroku podľa č. I. bod 2 tejto zmluvy aj úrok z omeškania vo výške maximálne 8.00 %.p.a.. Aj v článku

III. bodu 3 všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že „banka účtuje úroky zo skutočných
denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného
splatenia úveru“. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov
vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť

ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote
alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania
so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 OZ). Pritom platí,
že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014).

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
v ktorom sa bude opätovne zaoberať vecou samou, vykoná dokazovanie vo veci samej a opätovne
rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd
prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade

trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).