Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/235/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414201225
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8414201225.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Marianny Muránskej a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXX/XX, U. U. P., v konaní o zaplatenie 2 112,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C/154/2014-43 zo dňa 12.02.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania.

2) Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

3) Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu a
žalovaná uzatvorili spolu dňa 24.8.2009 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičku vo výške 5 640 eur. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú
zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ust. OZ. Vzhľadom na žalovanou

vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie posudzoval otázku premlčanie nároku žalobcu. Súd
aplikoval na otázky premlčania ust. § 100 a nasledujúceho OZ. Žalobca vyzval listom zo dňa 18.2.2011
žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, žalobu podal 19.2.2014, teda po uplynutí
trojročnej premlčacej doby.

4) O trovách konania rozhodol tak, že právo na ich náhradu žalovanej nepriznáva.

5) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia. Žalobca v odvolaní okrem iného nesúhlasil s tým, aby v danom prípade súd posúdil nárok
žalobcu ako premlčaný. V zmysle výzvy zo dňa 18.02.2011 bola žalovaná povinná uhradiť dlžnú sumu
v lehote 3 dní od doručenia predčasného zosplatnenia. Žalovanej bola predmetná výzva doručená
dňa 22.02.2011. Trojdňová lehota na úhradu dlžnej sumy mu uplynula dňa 25.02.2011, tzn. premlčacia

doba začala plynúť dňa 26.02.2011, pričom ku dňu podania žalobného návrhu (19.02.2014) neuplynula.
Uplatnený nárok teda nie je možné považovať za premlčaný. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd rozsudok preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. ho zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6) Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mupredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§
385C.s.p.acontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozhodnutiaoznámilnaúradnejtabuliKrajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu je dôvodné.

7) Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§§ 101 až 110). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8) Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9) Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie. Okrem iného
namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania jeho uplatneného nároku

voči žalovanej na dlžné splátky zo zmluvy o pôžičke.

10) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav

(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

11) Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu premlčania žalobcovho nároku, keď prihliadol na
námietku premlčania vznesenú žalovanou v priebehu konania. Žalobca si v podanej žalobe uplatňoval
dlžné splátky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.08.2009 potom, ako listom zo dňa 18.02.2011 vyzval
žalovanúkokamžitejúhradevšetkýchsplátokjednorazovo. Podľaprávnehonázorusúduprvejinštancie
žalobca podal žalobu dňa 19.02.2014, teda až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. §

101 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“).

12) S týmto právnym názorom odvolací súd nesúhlasí. Súd prvej inštancie pri riešení otázky premlčania,
správne vychádzal z ust. § 101 OZ. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok
možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,

ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, z dôsledku čoho povinný subjekt môže
čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik
nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou
skutočnosťou, nezávislou na vedomosti veriteľa, či dlžníka. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva
z občiansko-právnych vzťahov stanovuje zákon na 3 roky. Premlčacia doba je určitý časový úsek, teda

nestačí stanoviť jej dĺžku a koniec, ale je potrebné stanoviť aj jej začiatok, to znamená, od ktorého
okamihu začína plynúť. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať podaním
žaloby na súde. Žalovateľnosť (actio nata) nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy
mal dlžník po prvý raz dlh splniť, resp. začať s jeho plnením. Ust. § 101 Občianskeho zákonníka viaže
začiatok plynutia premlčacej doby na deň, keď sa právo skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na súde a

nie, keď by sa mohlo po prvý raz uplatniť na súde. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok
NS SR sp.zn. 4Cdo 146/2008 zo dňa 31.07.2008 so závermi ktorého sa plne stotožňuje.

13) V danom prípade žalobca v žalobe tvrdil, že pôžičku zosplatnil predžalobnou výzvou z 18.02.2011,
ktorou vyzval žalovanú na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo. V predžalobnej upomienke

predloženej v kópii žalobcom je uvedené, že pôžička je splatná do troch dní od doručenia upomienky.
Žalovaná si predžalobnú výzvu prevzala dňa 22.02.2011. Ak mala žalovaná podľa predžalobnej výzvy
z 18.02.2011 zaplatiť žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) zostatok pôžičky do troch dní, tento
tretí deň vychádza práve na 25.06.2011. Dňom 26.02.2011 tak mohol žalobca uplatniť svoj nárok proti
žalovanej na súde.

14) Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil rozsudok a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa ust. § 391 ods. 1 C.s.p.15) Úlohou súdu prvej inštancie bude znova sa zaoberať nárokom žalobcu, tak ako to rozobral odvolací
súd vyššie. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto
rozhodnutí (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

16) Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).