Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/288/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201747
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201747.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obec Nová Kelča, 094 02 Nová Kelča č. 72, právne
zastúpený: Advokátska kancelária - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 1246,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová
dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
13927-3000/2018 zo dňa 09.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu dňa 20.12.2019 sa žalobca
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13927-3000/2018 zo dňa 09.09.2019 (ďalej

aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške XX.XXX,XX eur podľa § 182 ods.
1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“) za to, že žalobca podľa § 182 ods.
1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. zvolenou formou kombinácie v napadnutom rozhodnutí uvedených
uzatvorených zmluvných vzťahov neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č.
343/2015 Z. z., čím sa pri obstaraní stavby: súpisné číslo XXX, „Bytový dom 12 b. j. - nájomné byty v

obci Nová Kelča“, list vlastníctva č. XXXX, k. ú. N. K., spolu s technickou vybavenosťou, zastavaným
pozemkom a pozemkom s technickou vybavenosťou 1 - tak ako sú tieto pojmy definované v Kúpnej
zmluve zo dňa 14.02.2019 (ďalej len „predmet zákazky“) - sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na
predmet zákazky spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom č. 343/2015 Z. z., a teda konal v
rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k žalobe, doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.02.2020, uviedol,
že žalobca žalobou napáda prvostupňové rozhodnutie žalovaného, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
25.09.2019, pričom žalobca v zákonom stanovenej lehote nepodal riadny opravný prostriedok. Poukázal
na ust. § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Uviedol, že rozhodnutie napadnuté žalobcom nepodlieha súdnemu prieskumu a žiadal

správny súd, aby žalobu odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

3. Z obsahu spisového materiálu a z pripojeného administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že
žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia č. 13927-3000/2018 zo dňa
09.09.2019, voči ktorému je prípustný rozklad podľa § 61 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov na Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10,

821 09 Bratislava, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Žalovaný v poučení uviedol, že rozhodnutie nie
je preskúmateľné súdom. Žalobca využil svoju zákonnú možnosť na podanie opravného prostriedkuvoči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a dňa 26.09.2019 podal rozklad. Rozklad žalobcu
bol podaný na Úrade pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava na šestnásty
deň od doručenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný listom zo dňa 26.11.2019 oznámil žalobcovi,

že o podanom rozklade nebude rozhodovať, pretože bol podaný po zákonom stanovenej lehote.
Zároveň oznámil žalobcovi, že jeho podanie neodôvodňuje obnovu konania ani zmenu alebo zrušenie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

4. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať

všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

7. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

10. Konanie v správnom súdnictve je potrebné považovať za prostriedok ultima ratio, t. j. ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných
prostriedkov nápravy v rámci administratívneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie

Správneho súdneho poriadku, keď zákon napr. požaduje zo strany žalobcu vyčerpanie prípustných
opravných prostriedkov a pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí orgánov verejnej
správy, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej povahy a
procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež v ustanovení § 27 ods. 1 SSP upravuje
povinnosť správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i

zákonnosť skôr vydaného správneho rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie
alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak nie je
na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

11. Stále je platná rímskoprávna zásada „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. „práva patria bdelým",

teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Správny súd nesmie
nahrádzať odvolací správny orgán, keďže v správnom súdnictve je predmetom súdneho prieskumu
zákonnosti až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. V tomto konaní však žalobca
napáda prvostupňové administratívne rozhodnutie (rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č.

13927-3000/2018 zo dňa 09.09.2019). Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom preskúmania
súdom. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy alebo tzv. podkladové rozhodnutia alebo opatrenia
sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože samy osebe nevyvolávajú ujmu na
právach. Tá sa prejaví až v spojení s konečným rozhodnutím.12. Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia
orgánov verejnej správy - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi orgánov

verejnej správy predchádzajúcimi sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného
rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt, po ktorého vydaní už nemôže
nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka
základných práv a slobôd žalobcu.

13. Nie bez významu bude potom potreba poukázať i na ústavnoprávne korene daného princípu, keď
síce základným kameňom správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred
svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej orgánom verejnej správy, avšak tiež správny súd nesmie
extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci výkonnej moci. Cieľom takejto
úpravy teda bude predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych
konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie deľby moci.

14. V danom prípade malo byť predmetom preskúmania súdom rozhodnutie žalovaného č.
13927-3000/2018 zo dňa 09.09.2019, ktorým žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške XX.XXX,XX
eur podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. V zmysle poučenia o opravnom prostriedku
bolo proti tomuto rozhodnutiu možné podať rozklad podľa § 61 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov na Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová
dolina 10, 821 09 Bratislava, do 15 dní odo dňa jeho doručenia a nie je ho možné preskúmať súdom.
Žalobca podal proti napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, avšak nedodržal zákonom
stanovenúlehotunajehopodanie,keďžehoprvostupňovémusprávnemuorgánudoručildoelektronickej
schránky až dňa 26.09.2019, t. j. na šestnásty deň po doručení prvostupňového rozhodnutia žalovaného

žalobcovi. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovaného bolo podľa doručenky nachádzajúcej sa
v administratívnom spise žalovaného doručené do elektronickej schránky žalobcu dňa 10.09.2019 o
15 hodine, 59 minúte a 29 sekunde. Žaloba žalobcu tak smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu
žalovaného, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. a) SSP, keďže žalobca pred
jeho právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný

predpis, a preto správny súd žalobu ako neprípustnú v správnom súdnictve odmietol podľa § 98
ods. 1 písm. g) SSP. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd
nerozhodoval, nakoľko žalobu odmietol ako neprípustnú a tým odpadol dôvod konania o návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.