Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/437/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118241106
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6118241106.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu
1/1, 010 01 Žilina, IČO: 00321796, právne zast.: Mgr. Pavlína Jancová, Antona Bernoláka 2200/30,
010 01 Žilina, proti povinnému: M. O., nar.: XX.X.XXXX, V. F. XXXX/XX, XXX XX R., vedenej súdnym
exekútorom: Mgr. Bernard Janík, so sídlom exekútorského úradu: Daniela Dlabača 2/978, 01001
Žilina, IČO: 42064171, pod sp. zn. 322EX 94/19, o vymoženie 5,05 eur s príslušenstvom, o sťažnosti

oprávneného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/437/2018 zo 10.
decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/437/2018 zo dňa 10. decembra 2019 vo
výroku II. m e n í tak, že oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného
konania vo výške 36,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/437/2018 zo 10. decembra
2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd vo výroku I. exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku zastavil a vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy konania vo výške 72,00 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným

súdu dňa 07.03.2018 domáhal od povinného vymoženia 5,05 eur na základe exekučného titulu -
VýkazunedoplatkovMestaŽilinasp.zn.OE/CHU/120/404021/2017zodňa29.12.2017,ktorýnadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.12.2017. Poverením zo dňa 13.02.2019 súd poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 322EX 94/19.
Súdny exekútor predložil dňa 30.04.2019 súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie,
ktorým sa povinný domáhal zastavenia exekúcie s odôvodnením, že Okresný súd Žilina uznesením

sp. zn. 2NcKR/6/2016 zo dňa 27.02.2019 povinného oddlžil. Súd v danej veci považoval za zistené,
že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/28/2014 zo dňa 13.11.2014 bol na majetok povinného
vyhlásený konkurz. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku OV 222/2014 dňa
20.11.2014, pričom v zmysle § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), sa toto uznesenie považuje za zverejnené
nasledujúci deň po jeho zverejnení v Obchodnom vestníku, t.j. dňa 21.11.2014 a týmto dňom uznesenie

nadobudlo právne účinky. V zmysle § 48 ZKR po vyhlásení konkurzu na majetok podliehajúci konkurzu
nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie. Súd na podklade
zistených skutočností dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre vedenie exekučného konania
na majetok povinného a preto podľa § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného
poriadku exekúciu zastavil (výrok I. napadnutého uznesenia). Podľa záverov súdu k zastaveniu exekúcie
došlo z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému, nakoľko tento v zmysle ZKR nemal podať návrh na

vykonanie exekúcie, súd preto podľa § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku zaviazal vo výroku II.
uznesenia oprávneného k náhrade vzniknutých trov súdneho exekútora vo výške 72,00 Eur s odkazomna § 21 ods. 1 a § 22 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1955Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (výrok II.

napadnutého uznesenia).

3. Voči výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.12.2019 sp.zn. 12Ek/437/2018
podal oprávnený sťažnosť. Uviedol, že napadnuté uznesenie nie je v tejto časti vecne správne, bolo
vydané v rozpore so zákonom, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru
oprávneného v tomto konaní pochybil exekučný súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie v
rozpore so zákonom a mal návrh na vykonanie exekúcie oprávneného zamietnuť. Na podporu svojich
záverov poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 a ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd
preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie

exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie
exekúcie. Napriek uvedenému exekučný súd vydal dňa 13.02.2019 súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie. Následné zastavenie už začatej exekúcie preto nie je možné oprávnenému
pričítať a neexistuje ani zákonný dôvod na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Z vyššie
uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby súd napadnutý výrok zrušil.

4. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj súdny exekútor (§35 ods. 1
Exekučného poriadku). Keďže podaná sťažnosť oprávneného smeruje práve proti výroku o trovách
exekútora, súd sťažnosť oprávneného zaslal súdnemu exekútorovi na vyjadrenie.

5. Súdny exekútor s podanou sťažnosťou oprávneného nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že
oprávnený zavinil začatie konania, pričom konkurzné konanie prebiehalo už od roku 2014. Navrhol
sťažnosť oprávneného v celom rozsahu zamietnuť.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,

je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

9. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou
osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez

nariadenia pojednávania (§ 61l ods. 2 Exekučného poriadku, 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel
k záveru, že sťažnosť oprávneného je z časti dôvodná.12. Podľa §198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria

mu aj trovy ktoré si ponechal v súlade s §60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa
prvej vety.

13. Podľa §199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému

pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

14. Podľa §197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením

konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

15. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa

osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 (ďalej len
„vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

17. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v
rozsahu 50 %.

18. Z oznámení v Obchodnom vestníku súd považoval za zistené, že uznesením Okresného súdu Žilina
sp. zn. 3K/28/2014 zo dňa 13. 11. 2014 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 222/2014 dňa 20. 11.
2014 bol na majetok povinného vyhlásený tzv. malý konkurz.

19. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/28/2014 zo dňa 01. 02. 2019 súd zrušil konkurz na

majetok povinného po skončení konečného rozvrhu výťažku.

20. Podľa § 48 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZKR“), na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania

sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo
k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému,
výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate;
akjeoprávnenýmveriteľzabezpečenejpohľadávky,výťažokexekútoraleboinývymáhajúciorgánvyplatí
veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol

vyhlásený.

21.ZobsahuexekučnéhospisuvedenéhoOkresnýmsúdomBanskáBystricapodsp.zn.12Ek/437/2018
súd považoval za zistené, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému dňa 07.
03. 2018, teda počas vedenia konkurzného konania na majetok povinného, ktorá právna skutočnosť

ex lege bránila vedeniu exekučného konania na majetok podliehajúci konkurzu. Je preto potrebné
prisvedčiť názoru oprávneného, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie neboli splnené
zákonné podmienky pre vedenie exekučného konania na majetok povinného a tieto skutočnosti súd mal
a mohol zistiť už v štádiu vydávania poverenia. Exekučný súd je však oprávnený a zároveň povinný v
priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vykonanie

exekúcie. V prípade, ak v konaní zistí, že je tu dôvod, pre ktorý mal súd návrh na vykonanie exekúcie
zamietnuť, konanie zastaví ako prejav zodpovednosti súdu za zákonné vedenie exekučného konania od
jeho začiatku až po jeho právoplatné skončenie. Exekučný súd je preto povolaný na nápravu vlastných
pochybení v záujme zabezpečenia výkonu exekúcie v súlade s platným právom v podobe zastavenieexekúcie. Súd preto postupoval správne, keď podľa § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3
prvej vety Exekučného poriadku exekúciu voči povinnému zastavil. Tieto právne závery súdu napokon
oprávnený ani v podanej sťažnosti nespochybnil.

22. Súd rovnako musel prisvedčiť názoru súdu v preskúmavanom rozhodnutí, že z ustanovenia §
197 Exekučného poriadku bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi v takomto
prípadepatríminimálnenáhradapaušálnychvýdavkov,ktorájeurčenáosobitnouvyhláškouMinisterstva
spravodlivosti Slovenskej republiky. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené

súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať,
s čím mu bez pochybností vznikajú náklady bez možnosti túto skutočnosť ovplyvniť. Aktuálna súdna
prax je jednotná v názore, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy v prípade, ak
dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Neušlo pozornosti
súdu, že správca konkurznej podstaty povinného v Obchodnom vestníku č. 134/2018 dňa 13. 07. 2018
zverejnil oznámenie, že Mesto Žilina si ako veriteľ povinného po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty

prihlásil (uplatnil) pohľadávky vo výške 14,60 eur, 14,60 eur a 5,05 eur. Z tejto skutočnosti je možné
vyvodiť záver, že oprávnený mal vedomosť o prebiehajúcom konkurznom konaní na majetok povinného
ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13.02.2019, avšak nevyužil postup, ktorý mu
ponúka ust. 51 ods. 1 Exekučného poriadku a nezobral svoj návrh na vykonanie exekúcie späť, ktorým
dňom by bolo exekučné konanie zastavené bez toho, aby v ňom vznikali ďalšie trovy. Rovnako bolo

potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že súd skutočnosti potrebné na rozhodnutie o podanom návrhu
na vykonanie exekúcie skúma predovšetkým formalizovaným spôsobom (§ 48, § 52, § 53 Exekučného
poriadku) na podklade tvrdení a listín, ktoré mu predkladá práve oprávnený, ktorý žiadal iniciovanie
exekučného konania napriek jeho vedomosti o vedení konkurzu na majetok povinného. Správne preto
súd v napadnutom výroku zaviazal na náhradu trov súdneho exekútora práve oprávneného, keďže tento

podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že pri dostatočnej starostlivosti mohol predvídať svoj
neúspech v exekučnom konaní pre vedenie konkurzu na majetok povinného.

23. Súd podľa zistení sťažnostného súdu ale nepostupoval v súlade so zákonom, keď určil, že súdnemu
exekútorovi patrí náhrada výdavkov v sume 72,- eur s DPH.

24. Ako už bolo uvedené vyššie, v konaní bolo preukázané, že dôvod neprípustnosti vedenia exekúcie
na majetok povinného tu existoval už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, preto podľa §
22 ods. 2 vyhlášky patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 tohto ustanovenia
len v rozsahu 50 %. Podľa § 22 ods. 1, ods. 2 vyhlášky potom poverenému súdnemu exekútorovi

patrí náhrada výdavkov vo výške 36,- eur, ktorá pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške
30,- eur (50% zo sumy 60,- eur) navýšenej o 20 % DPH v sume 6,- eur (20% zo sumy 30,- eur),
keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej
hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Sťažnostný súd odkazujúc na svoj
predchádzajúci výklad o zavinení oprávneného na zastavení exekúcie preto zmenil postupom podľa

§ 250 ods. 2 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku preskúmavané uznesenie vo výroku II.
tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 36,- eur
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, keďže exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a súčasne ide o dôvod, ktorý možno v časti
nároku súdneho exekútora na úhradu jeho trov v tomto konaní podľa §199c ods. 1 Exekučného poriadku

oprávnenému pričítať.

25. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu
účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi
pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu

zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie
nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd
rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný
a ucelený podklad pre jeho rozhodnutie, pričom účastníci netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by
vyžadovali doplnenie skutkových zistení a vykonanie dokazovania. Z uvedených dôvodov súd o podanej

sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2
CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).