Uznesenie Judgement was issued on Friday, March 27, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 32P/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201604
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Čavojská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120201604.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.
XXX/XX, U., v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom A. práce, sociálnych vecí a
rodiny U., dieťa rodičov: matky I.. A. U. N., nar. XX.XX.XXXX, Trenčín, štátnej občianky SR, trvale bytom
Y. 48X/XX, U. a otca V.. C. U., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom Na D. XXX/XX, U.
- F., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu práv a povinností k maloletému,

takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka detí svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.02.2020 žiadala, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým maloletý Z. bude dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, a to
do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému a otcovi súd

uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého Z. sumou XXX,- Eur mesačne. Zároveň matka podala
i návrh vo veci samej na úpravu práv a povinností k maloletému Z., ktorým žiadala, aby bol maloletý
Z. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný prispievať na maloletého výživným
vo výške 150,- Eur mesačne. Návrh matka odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX s otcom uzatvorili na
ÚPSVaR Trenčín rodičovskú dohodu ohľadne maloletého Z., ktorou sa dohodli, že maloletý bude od
decembra 2019 už oficiálne iba v matkinej osobnej starostlivosti, keďže to bolo už niekoľko mesiacov

maloletého prianie. Maloletý je na základe rozsudku Okresného súdu U. sp.zn. 30P/259/2014 zo dňa
08.10.2015 v striedavej osobnej starostlivosti, tak to formálne malo zostať upravené aj po podpísaní
rodičovskej dohody, dohoda mala len potvrdiť faktický stav, nakoľko maloletý bol už od začiatku októbra
XXXX reálne iba v starostlivosti matky a s otcom sa stýkal len každý druhý víkend od piatka do pondelka
rána. S otcom maloletého sa dohodli i na výživnom na maloletého Z. vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré
sa otec zaviazal platiť od decembra 2019. Otec nemal záujem prispieť na výživu maloletého spätne

za mesiac október a november 2019 s odôvodnením, že za obe deti rodičov (okrem Z. majú rodičia
maloletého Z., nar. XX.XX.XXXX) v období od 9/2019 do 12/2019 zaplatil 4x režijný poplatok za stravu
v školskej jedálni, maloletému Z. 4x poplatok za družinu 6,33 J. a Z. poplatok za ZUŠ a ZRŠ za 1.
polrok školského roku 2019/2020 v celkovej výške 38,88 Eur. Výživné za december 2019 vo výške
150,- Eur otec zaplatil. Výživné za január 2020 zaplatil po dlhom naliahaní matky vo výške 110,- Eur s
odôvodnením, že otec mal maloletého Z. u seba v januári 4 dni a preto matke strháva 40,- Eur, t.j. 10,-

Eur na deň. Po ďalšom presviedčaní nakoniec doplatil 40,- Eur. Vo februári otec výživné opäť nezaslal
včas, s oneskorením zaplatil 75,- Eur. Uzatvorenú rodičovskú dohodu v časti výživného otec dobrovoľne
neplní a na maloletého Z. vyvíja nátlak, že zverenie matke je iba dočasné riešenie, ktoré by sa malo
čo najskôr zmeniť. Z uvedených dôvodov podala matka návrh vo veci samej na súd a žiada, aby ich
rodičovská dohoda bola schválená udom. Návrh na neodkladné opatrenie matka odôvodnila tým, že
otec navonok akceptoval stav, že o maloletého sa v súčasnosti stará matka, ale v kontakte s maloletým

sa ho otec neustále snaží presviedčať, že ide len o dočasné riešenie, čím ho počas víkendov trávených
u neho vystavuje neprimeranému psychickému nátlaku, pričom na základe tohto postoja pristupuje otecaj k plateniu dohodnutej sumy výživného, ktorú neplatí včas alebo si strháva časť výživného, ak má
maloletého časť mesiaca u seba. Matka dodala, že nepovažuje za správne správanie otca, ktorým
maloletého Z. vytrestáva za jeho rozhodnutie byť už len v matkinej starostlivosti, a to či už otcovým

správaním k maloletému počas víkendov u neho alebo v oblasti financovania potrieb maloletého.

3. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 16.03.2020 zo šetrenia pomerov vyplynulo, že deti (maloletý
Z. a maloletý Z.) s matkou bývajú v 4 izbovom byte. Byt pozostáva z kuchyne s obývačkou, spálne,
detskej izby, šatníku, pracovne, kúpeľne a WC. Náklady spojené s bývaním sú cca 260,- Eur mesačne.

Matka detí platí hypotéku v sume 332,- Eur mesačne. Matka pracuje, ako SZČO s mesačným príjmom
cca 1500,- Eur mesačne, uplatňuje si daňový bonus a poberá C.. Otec detí prispieva od 12/2019
na Z. výživným cca 150,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Maloletý Z. navštevuje ZŠ Y., je žiakom
X ročníka. Stravuje sa v škole s výdavkom 8,- Eur mesačne, navštevuje ZUŠ s poplatkom 11,- Eur
mesačne, jazykovú školu s poplatkom 35,20 Eur mesačne, cvičenie Q. s poplatkom 8,- Eur mesačne.
Je zdravý. Maloletý Z. navštevuje ZŠ Y., je žiakom X ročníka. Stravuje sa v škole s výdavkom 8,- Eur

mesačne, navštevuje školský klub s poplatkom 7,- Eur mesačne. Je zdravý. Matka na podanom návrhu
trvá, nakoľko s oboma deťmi sa dôkladne porozprávala a obaja synovia, ale najmä Z. sa vyjadril, že
jeho želanie je, aby mohol byť zverený matke. Ďalej uviedla, že nakoľko dňa 10.12.2019 obaja rodičia
navštívili SPOD a SK a v podstate sa dohodli, že maloletý Z. bude u matky, považuje to ako dohodnutú
vec, ktorú by mal len súd schváliť. Matka považuje zverenie syna do jej starostlivosti za nevyhnutné

a i keď od decembra takto fungujú, má pocit, že otec dieťaťa sa s tým ešte nevysporiadal a stávalo
sa, že keď Z. prišiel od otca smutný. Podľa slov, ktoré Z. povedal matke sa cítil od návštevy od otca
atakovaný, vyjadroval sa, že musí u otca so všetkým súhlasiť a mal pocit, že otec nechápe danú situáciu
a aj preto spolu nevychádzajú. Maloletý Z. od decembra otca pravidelne navštevuje a maloletý Z. ostal
v SOS. Matka za adekvátne výživné na maloletého Z. považovala 150,- Eur mesačne, ktoré žiada. I. Z.

kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že on sa rozhodol, že chce bývať u matky, je to naozaj jeho vôľa. U
otca je to zložité, má to ďaleko do školy, nemá tam priateľov, má to ďaleko do F.. U matky sa cíti oveľa
lepšie, má tam kamarátov. U otca sa do výchovy pletie babka. Vyčítajú mu, že sa zmieril s tým, že matka
má priateľa a preto je zradca. Keď sa takto rozhodol, babka mu to vyčítala a bola nahnevaná. Je rád, že
má matka priateľa M., i keď ho veľmi nemá rád. Chodievajú spoločne na výlety aj s jeho dcérou J.. To

že je u matky si odskúšali, chodí aj k otcovi. Z. nevadí, že on je v G. a Z. len u matky. Len otec to nevie
pochopiť, myslí si, že je to dočasné, na skúšku, že Z. nevie čo chce. Maloletý dodal, že vie, že otec bude
sklamaný, ale on to chce takto. Keby súd neodsúhlasil jeho zverenie matke rešpektoval by to, ale trápilo
by ho to a nebol by spokojný a šťastný. Kolízny opatrovník vypočul i maloletého Z., ktorý uviedol, že
brata má veľmi rád, hrajú sa spolu i keď niekedy sa mu nechce. Vie, čo chce Z., ostať u matky a podľa

neho je to celkom normálne. Z. chce ostať v striedavke, chce chodiť na týždeň k otcovi, v podstate mu
je to jedno či je doma alebo u otca, aspoň si užíva sám otca, keď je u neho. Mama má priateľa M., toho
nemá rád, ani jeho dcéru, je rozmaznaná. Nepáči sa mu keď k nim M. dcéra chodí a M. zvykne rýpať
do Z.. M. u nich aj varí a počúva rádio, ale mamina varí lepšie. Z. má veľmi rád a keď je u ocina chodí
domov za ním a aj za mamou. A keď sú všetci spolu tak si užívajú. Majú rybičky a raz ich chovám on,

raz Z.. Je štvrták a dobre sa učí. S otcom kolízny opatrovník uskutočnil telefonický hovor, nakoľko bol
aktuálne v domácej karanténe. Uviedol, že súhlasí so zverením Z. do osobnej starostlivosti matke, jedine
nesúhlasí s výškou výživného v sume 150,- Eur mesačne a navrhuje na základe svojich finančných
možností sumu 120,- Eur mesačne. Ďalej uviedol, že od decembra 2019 akceptuje synovo rozhodnutie
bývať u matky, tak ako bolo dohodnuté na SPOD a SK v Trenčíne. Z. ho navštevuje, v decembri bol u

neho 10 dní, v januári 9 dní a vo februári 4 dni. Z. chodí k nemu v piatok a potom v pondelok ide do
školy. Keď je Z. u neho správa sa normálne a on ako otec má pocit, že je všetko v poriadku a že toto je
len Z. dočasné rozhodnutie. Z. ostal v SOS a každý druhý týždeň je u neho. Zároveň sa otec vyjadril,
že obaja synovia majú u neho dvere kedykoľvek otvorené, ale musia sa vždy dopredu dohodnúť. Otec
detí býva v rodinnom dome s rodičmi. Na chod domácnosti im prispieva 300,- Eur mesačne. Iné výdavky

nemá. Pracuje vo firme I. s.r.o., v ktorej je zamestnancom aj konateľom. Aktuálne niekoľko mesiacov
nemá žiadny príjem, žije z úspor.
Zo záveru správy vyplynulo, že matka mal. detí má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý rast a
vývoj maloletých detí. Nedostatky v starostlivosti neboli zistené. Na základe pohovoru s matkou detí
aj s deťmi je zrejmé, že všetci sú s návrhom matky o zverení syna Z. do jej osobnej starostlivosti

stotožnení. Maloletý Z. ostáva v SOS oboch rodičov. Otec tiež súhlasí s návrhom matky ohľadom
zverenia maloletého Z. do jej osobnej starostlivosti, výživné však navrhol v sume 120,- Eur mesačne,
nakoľko jeho finančná situácia je aktuálne nestabilná. Na základe vyjadrenia maloletého Z. je zjavné, žeje jeho želaním bývať u matky a otca pravidelne navštevovať. Vzhľadom na uvedené kolízny opatrovník
odporučil súdu návrhu matky v plnom rozsahu vyhovieť.

5. O predpokladoch pre nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 324
-328 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento

zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 360 ods. 1 a 2 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo
veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie
konania vo veci samej.

10. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov

a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3).

12. V zmysle Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

12. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. V zmysle Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú

spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

15. V rozhodovanom prípade nejde o žiadny z predpokladov upravených v ustanoveniach § 365, 366 a
367 CMP. V danej veci preto pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať
z ust. § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak

tento zákon neustanovuje inak a z ust. § 325 CSP, ktorý obsahuje demonštratívny výpočet uplatnenia
inštitútuneodkladnéhoopatreniavpraxi.Ztoho,ževprvejvete§325ods.2CSPjepoužitéslovo"najmä"
vyplýva, že výrok neodkladného opatrenia obsahom môže, ale nemusí zodpovedať zákonnému textu.
Podľa článku 4 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu

vec čo do obsahu a účelu najbližšiu v posudzovanej právnej veci. Tomu korešponduje taktiež článok 4
CMP. Súd pri poskytovaní ochrany neodkladným opatrením preto použije výrok, ktorý svojou povahou
najviac zodpovedá osvedčenému právu, bez ohľadu na to, či tento výrok má normatívny základ v ust.
§ 325 ods. 2 CSP. Z uvedených skutočností je zrejmé, že súd pri poskytovaní ochrany neodkladným
opatrením môže rozhodnúť (za situácie, aká nastala v danej veci - maloletý sa nachádza vo faktickej

starostlivosti matky) aj o ponechaní, resp. dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky.

16. Pred začatím konania alebo po jeho začatí môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutiabol ohrozený a za predpokladu naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, v ktorej je potrebný
okamžitý zásah súdu a rýchla bezodkladná, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických)

pomerov účastníkov. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Na nariadenie
neodkladného opatrenia je nutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak
naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až
rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Potreba

bezodkladnej úpravy pomerov je tak podmienená splnením predpokladu naliehavosti požadovanej
úpravy. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je vždy potrebné prihliadať práve na záujem
maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných
práv Európskej únie). Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň
starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana
dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod..

17. V danom prípade možno konštatovať, že matka osvedčila existenciu právneho vzťahu účastníkov,
neosvedčila však, že právne vzťahy účastníkov si vyžadujú dočasnú úpravu nariadením neodkladného
opatrenia v zmysle jej návrhu. V danej veci nebola splnená podmienka naliehavej potreby okamžitého
zásahu formou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Spolu s návrhom na neodkladné

opatrenie podala matka aj návrh vo veci samej na úpravu práv a povinností k maloletému. Súd pri
rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vychádzal len z návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, príloh k návrhu a správy zo šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka, nakoľko
pomerne krátka lehota na rozhodnutie o neodkladnom opatrení nevytvára priestor na plnohodnotné
dokazovanie (§ 329 CSP). Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že maloletý Z. pochádza

z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 30P/336/2012 zo dňa
06.05.2013 rozvedené. Predmetným rozsudkom boli maloletý Z. a maloletý Z. zverení do osobnej
starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého Z. sumou 130,- Eur mesačne a
na výživu maloletého Z. sumou 110,- Eur mesačne. Styk otca s maloletými bol upravený tak, že otec je
oprávnenýsasmaloletýmZ.aZ.stýkaťbezobmedzenia,vždypodohodesnavrhovateľkou.Rozsudkom

Okresného súdu Trenčín sp.zn. 30P/259/2014 zo dňa 08.10.2015 bola schválená rodičovská dohoda,
podľa ktorej boli maloleté deti Z. a Z. zverené do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že matka a
otec budú zabezpečovať osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch. Vyživovacia povinnosť počas
striedavej osobnej starostlivosti určená nebola. Maloletý Z. sa v súčasnosti nachádza vo faktickej
starostlivosti matky, ktorá sa o neho osobne stará, u otca trávi maloletý každý druhý víkend od piatka do

pondelka rána a chodieva k nemu niekedy aj v týždni, v ktorom má otec v osobnej starostlivosti jeho brata
Z.. Rodičia uzatvorili dňa 10.12.2019 na ÚPSVaR Trenčín rodičovskú dohodu ohľadne maloletého Z.,
ktorou sa dohodli, že maloletý bude od decembra 2019 už oficiálne iba v matkinej osobnej starostlivosti,
keďže to bolo maloletého prianie, a otec bude prispievať na výživu sumou 150,- Eur mesačne. Matka ako
dôvodsvojhonávrhuuviedla,žeotecplatídohodnutévýživnéoneskorene,nanaliehanieapresviedčanie

matky alebo ho platí v nižšej ako dohodnutej sume, pretože za dni v mesiaci, kedy má maloletého v
starostlivosti otec si odrátava časť výživného (10,- Eur na deň). Za ďalší dôvod považovala skutočnosť,
že otec akceptuje aktuálny stav len navonok a maloletému často hovorí, že situácia je len dočasná
a mala za to, že kvôli faktickému neakceptovaniu rozhodnutia maloletého Z. otcom sa vzťah otca s
maloletým narúša. Súd mal v danej veci za preukázané, že rodičia uzatvorili dňa 10.12.2019 rodičovskú

dohodu a táto je aktuálne vykonávaná, maloletý je vo faktickej starostlivosti matky, s otcom sa stýka
podľa dohody, taktiež matka i otec potvrdili, že k prispievaniu otca na výživu maloletého dochádza, i keď
oneskorene, prípadne v nižšej ako dohodnutej sume. Samotná matka pri šetrení pomerov kolíznemu
opatrovníkovi uviedla, že rodičia sa prostredníctvom rodičovskej dohody dohodli a zmenu úpravy práv
a povinností k Z. považuje ako dohodnutú vec, ktorú by mal len súd schváliť. Vzhľadom na uvedené má

súd za to, že v danej veci neboli naplnené základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych
pomerov k maloletému dieťaťu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Takáto naliehavosť by mohla
byť deklarovaná napr. z osvedčenej reálnej a bezprostrednej hrozby, ktorá by pre dieťa vyplývala z
ponechania doterajšieho stavu bez požadovanej autoritatívnej úpravy práv a povinností k maloletému.
V danom prípade však všetci účastníci konania, vrátane maloletého, s navrhovanou úpravou zverenia

súhlasia, jedinou spornou skutočnosťou je výška výživného pre maloletého. Potreba uspokojenia
základných potrieb maloletého, v súvislosti s vyživovacou povinnosťou otca, nie je ohrozená, nakoľko
otec na výživu prispieva. Súd naviac zdôrazňuje, že uloženie povinnosť platiť výživné neodkladným
opatrením má slúžiť na pokrytie základných potrieb pre maloleté dieťa, pričom širšie dokazovanie scieľom zistiť výšku vyživovacej povinnosti na maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby,
ako aj možnosti a schopnosti rodičov bude vykonané vo veci samej.

18. Súd zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne rozlíšiť, kedy je na mieste okamžitý zásah súdu
odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, a kedy je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci
samej. Potreba osvedčenia základných skutočností, na základe ktorých možno dospieť k posúdeniu
potreby nariadenia neodkladného opatrenia, je pre nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 357
Civilného sporového poriadku). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.

Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v
potrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohamimoholzaložiťdosúdneho
spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a §
66 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).