Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 8, 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/25/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010107
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8711010107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Vladimírom Hricom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

8. marca 2012 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n í :
C. E. F. Z. D. Á. L. , nar. XX. X. XXXX v L., trvalo bytom Ž. Č.. XXX, okres
D., zamestnaný v zahraničí,

E. I. K. M. M. B. L. , nar. XX. X. XXXX v L., trvalo bytom Ž. Č.. XXX, okr.
D., bez zamestnania,

sa podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad č. 2 Pv 373/10, zo dňa 4. 3. 2011, pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a pre skutok, že

obajaobžalovanípresnenezistenéhodňavmesiacijanuár2009,popredchádzajúcejvzájomnejdohode,
na parkovisku pri športovej hale Aréna v Poprade, na základe ústnej dohody si zapožičali finančnú
hotovosť vo výške 900,-eur od G. L., ktorému ponechali do zálohy osobné motorové vozidlo zn. Škoda
Felícia, ev. č. PP 922 AI s tým, že mu uvedenú sumu vrátia v lehote dvoch týždňov od ich zapožičania,
čo však neurobili a v mesiaci marec 2009 mu uvedené vozidlo odňali, čím poškodeného G. L. uviedli do

omylu a spôsobili mu tak škodu vo výške 900,-eur,

p r e t o ž e skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného G. L., U.. XX. X. XXXX, R. D., Q. X s nárokom
na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 11. 3. 2011 súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie. V rámci
súdneho konania obžalovaný Stupák urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku o tom,
že je vinný zo spáchania skutku. Obžalovaný I. urobil vyhlásenie, že je nevinný. Súd prijal vyhlásenie
obžalovaného E. v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku po vyjadrení prokurátora a jeho stanoviskuk vyhláseniu obžalovaného. V rámci úkonov v priebehu súdneho konania obžalovaný E. sa vyjadril na
hlavnom pojednávaní dňa 8. marca 2012, že on sa žiadneho podvodu vo vzťahu ku L. nedopustil a
jediné, čo je pravdou, je to, že L. nevrátil včas peniaze. V záverečnej reči uviedol, že požičané peniaze

L. vrátil, nie však v čase dohodnutom, o tejto skutočnosti predložil súdu poštovú poukážku zo dňa 8. 11.
2011, ktorou na adresu G. L. zaslal sumu 900,--eur a poukážka je súčasťou spisu (čl. 196). V záverečnej
reči ďalej uviedol, že auto, ktoré bolo L. poskytnuté, nemal právo predávať, rozoberať, ani upravovať a
ani jazdiť na ňom. Aj z jeho vyjadrenia vyplýva, že vlastníkom auta bol obžalovaný E. I., i keď kúpna
zmluva bola vyhotovená na meno jeho matky. V poslednom slove sa vyjadril, že necíti sa byť vinný.

Obžalovaný E. I. popieral spáchanie skutku a to nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom
konaní. Tvrdil, že E. si od neho požičal auto, aby mohol ho použiť ako predmet zálohu k pôžičke peňazí
od T. a keďže tieto peniaze nemal možnosť v dohodnutom čase vrátiť, rozhodol sa požičať peniaze od L.,
vrátiť pôžičku T. a tak on súhlasil s tým, aby auto bolo použité ako záloh k pôžičke peňazí od L., ktorý bol
ochotný peniaze požičať, ale požadoval nejaký predmet ako záloh. Do Popradu prišiel spolu s obž. E. na

základe telefonátu T. a následne došlo k jednaniu o pôžičke s L., ale uvedeného jednania sa zúčastnil iba
E. a on stál od nich asi 20 metrov. O výške pôžičky L. on nevedel. V uvedený deň bolo motorové vozidlo,
osvedčenie a kľúče, ktoré mal T., vrátené, odovzdané L., premiestnené na miesto, ktoré určil L. (dvor pri
rodinnom dome jeho manželky v Poprade - Veľkej) a dohodli, že E. vráti L. peniaze do dvoch týždňov.
Keď on sa dozvedel o tom, že D. Q., od ktorého on zakúpil motorové vozidlo, kontaktoval neznámy muž,

ktorý sa predstavil menom O. a to už asi dva týždne po poskytnutí pôžičky L. E. a požadoval vystavenie
plnej moci na prepis motorového vozidla, tak z telefonického rozhovoru s uvedeným mužom zistil, že
toto vozidlo zakúpil od L. a prevzal od neho kľúče aj technický preukaz. V uvedenom čase už mal byť L.
vo väzbe v inej trestnej veci. Pri osobnej návšteve za prítomnosti E. a matky obžalovaného I. odmietol
O. auto s príslušenstvom vydať s tvrdením, že on ho zakúpil od L. a preto požiadali políciu o asistenciu

a keďže O. už nebol v mieste bydliska, tak on si otvoril auto náhradnými kľúčmi a zobral si ho domov.
Tvrdil, že vlastníkom tohto vozidla bol on a zakúpil ho od Q.. Pokiaľ zmluva o kúpe vozidla v písomnej
forme bola napísaná na meno jeho matky, tak to bolo z toho dôvodu, že matka mala možnosť získať
výhodnejšiu poistku, pretože už mala poistené iné motorové vozidlo a taktiež z dôvodu jeho ochrany
pred exekúciou, pretože mal dlhy.

Svedok A. T. potvrdil, že E. bol za ním s neznámym mužom, chceli požičať 600,--eur, neuviedli účel a do
zálohu mu poskytli motorové vozidlo, o ktorom tento neznámy muž tvrdil, že auto patrí jemu, ale nie je
ešteprepísanénajehomeno.Povyplatenípožadovanejsumyprevzalodnichkľúčeatechnickýpreukaz,
auto nechali zaparkované tam, kde ho odstavil neznámy muž a keď po dohodnutej lehote na vrátenie

peňazí urgoval u E. ich vrátenie, peniaze mu boli vrátené za prítomnosti E., uvedeného neznámeho
muža a L.. Peniaze na vrátenie pôžičky im poskytol L., po vyplatení peňazí prevzali technický preukaz
aj kľúče a autom odchádzali na iné miesto.

G. L. tvrdil, že pôžičku peňazí vybavoval E., ale bol pri nich aj ďalší muž, ktorého meno zistil až následne.

Išlo o I.. Z vyjadrenia E. vnímal, že obaja si chcú požičať peniaze a práve I. mu ponúkol do zálohu auto.
Po prevzatí kľúčov a technického preukazu od T., auto zaparkovali na ním určené miesto. Pri stretnutí s
T. svedok pochopil, že peniaze, ktoré chcú od neho požičať, potrebujú na vrátenie pôžičky T.. Z požičanej
sumy 900,--eur bola suma 600,--eur vyplatená T., ktorú odovzdal E.. Pri tomto stretnutí mu I. tvrdil, že
auto zakúpil on, prepis ešte nebol urobený a po zaparkovaní auta na dvore pri dome jeho manželky po

prevzatí kľúčov a technického preukazu čakal svedok dva týždne, kedy E. mal vrátiť peniaze. Svedok
tvrdil, že viackrát urgoval vrátenie peňazí a upozornil E., že ak pôžička nebude vrátená, auto predá.
Následne auto odovzdal známemu O., prevzal od neho sumu 500,--eur a dohodol s nim, že O. auto
opraví, doplatí sumu 500,--eur a bude urobený prepis na neho. Následne bol svedok vzatý do väzby.

Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podal na OO PZ Poprad G. L. až dňa 23. februára
2010 a zápisnica o trestnom oznámení bola s nim spísaná 5. 3. 2010. Z ich obsahu vyplýva, že pôžičku
peňazí vybavovali spoločne I. a E., po uplynutí dohodnutej doby dvoch týždňov na vrátenie sumy ich
mal svedok upozorniť, že bude čakať ešte dva týždne a potom predmet záložného práva odpredá. Na
telefonáty nereagovali a neskôr ani telefonáty nepreberali. Už začiatkom mesiaca marec 2009 L. sa

dohodol s Y. O. o predaji uvedeného vozidla.

Y. O. potvrdil, že mal informáciu o tom, že G. L. chce predať auto, on prejavil záujem o uvedené auto,
vyplatil L. sumu 500,--eur a dohodli, že po oprave vozidla vyplatí ďalších 500,--eur L. a tento vybavíúkony súvisiace s prepisom vozidla na O.. L. mu odovzdal aj kľúče a technický preukaz, ktorý bol na iné
meno, ale ubezpečil ho, že on to všetko, vrátane prepisu vozidla vybaví. K tomu však nedošlo, pretože
L. bol vzatý do väzby. Vrátenie auto od svedka požadovala I., ktorá tvrdila, že auto patrí jej a že syn ho

zobral bez vedomia. Svedok odmietol jej vydať kľúče a technický preukaz, ktoré má doposiaľ u seba s
odôvodnením, že auto je napísané na Q. a svedok kúpil auto od L..

K. I. potvrdila, že auto zakúpil jej syn E., ale v písomnej zmluve bola vedená ona z dôvodu nižšej poistky.
O založení vozidla jej synom sa dozvedela až od Q. a od O..

D. Q. potvrdil, že auto predal obžalovanému E. I., ktorý mu vyplatil kúpnu sumu 500,--eur a prevzal si
nepojazdné vozidlo s tým, že on si auto opraví a prepis vozidla si dohodli až po jeho oprave. Až následne
prišla za ním matka obžalovaného I. s požiadavkou, aby bola spísaná kúpna zmluva na uvedené vozidlo
a aby bola uvedená ako kupujúca ona. Toto odôvodňovala tým, že E. I. má nejaké exekúcie. Predloženú
kúpnu zmluvu on podpísal a overili ju na Obecnom úrade v Ždiari. Až s odstupom času, koncom marca

2009 mu telefonoval neznámy muž, ktorý sa predstavil menom O. a z rozhovoru svedok zistil, že tento
muž chce urobiť prepis auta, ktoré zakúpil. Tomuto mužovi mal predať auto L., ktorého však svedok
nepozná. Vzťah L. a O. k autu, ktoré on predal I. už nepoznal, nebol informovaný o úkonoch, ale keď
O. odmietol vydať kľúče a technický preukaz od auta, tak svedok išiel osobne za O., no uvedené veci
mu neboli vydané a má informácie, že obžalovaný I. si auto zobral z Popradu. Od obžalovaného má

informácie, že auto už bolo prepísané na jeho meno.

KvýpovedisvedkaobžalovanýI.predložilosvedčenieoevidenciivozidla,zktoréhosúdzistil,žeuvedené
motorové vozidlo Škoda Felícia, evidenčné číslo PP 922 AI bolo prepísané na meno obžalovaného I.
dňa 25. 1. 2012 a obžalovaný tvrdil, že to bolo s časovým oneskorením z dôvodu, že technický preukaz

mu O. odmietol vydať a tak on potreboval si vybaviť nový technický preukaz.

Na základe vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní súd
odstraňoval rozpory medzi jednotlivými dôkazmi, najmä výpoveďami obžalovaných a svedkov. Je možné
konštatovať, že obžalovaný I. bol prítomný pri vybavovaní pôžičky peňazí E. od L. na vrátenie pôžičky

T.. Je preukázané, že bol aktívny pri zabezpečení zálohu na pôžičky T. aj L. a to motorového vozidla
Škoda Felícia. Z vykonaných dôkazov je preukázané, že bol vlastníkom uvedeného motorového vozidla,
i keď vozidlo bolo ešte vedené na pôvodného vlastníka D. Q.. Vlastníctvo k tomuto motorovému vozidlu
prešla na E. I. momentom odovzdania kúpnej ceny a prevzatia kupovaného vozidla. Písomná kúpna
zmluva, týkajúca sa uvedeného vozidla medzi D. Q. ako predávajúcim a K. I. ako kupujúcou je možné

považovať za zastretý právny úkon. V zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka takýto právny úkon
je neplatný. Táto písomná zmluva zastrela pôvodnú ústnu zmluvu medzi E. I. a D. Q..

Z dôkazov je preukázané, že pôžička peňazí od L. nebola vrátená v dohodnutom čase. Nezaplatenie
pôžičky v lehote splatnosti nezakladá trestnú zodpovednosť za trestný čin podvodu, pretože nebolo

preukázané, že už v čase jej vylákania od L. obž. E., či I. vedeli, že nebudú môcť pôžičku vrátiť a vôbec
nebolo preukázané, aby v uvedenom čase bolo ich rozhodnutie pôžičku nevrátiť. Nemožno hovoriť, že
poškodený L. bol uvedený do omylu a to ani v tom smere, že mu bolo poskytnuté auto ako predmet
zálohu, o ktorom tvrdili, že patrí I. a v skutočnosti malo patriť I.. Vlastníctvo auta I. bolo preukázané
vykonanými dôkazmi.

Otázkou vzniku záložného práva v tomto vzťahu sa zaoberal iba sám G. L. a to už vo svojom písomnom
oznámení o podozrení zo spáchania trestného činu z 23. februára 2010, t. j. viac ako rok po poskytnutí
pôžičky. Záložné právo obžalovanému L. však v zmysle § 151a/ a nasledujúcich Občianskeho zákonníka
nevzniklo. Nebola preukázaná žiadna dohoda o tom, že uvedené vozidlo, ktoré mu bolo poskytnuté, má

slúžiť na zabezpečenie pohľadávky v prípade, že peniaze mu nebudú riadne a včas vrátené. Konanie
G. L., ktorým odovzdal auto Y. O. už bezprostredne po skončení lehoty splatnosti pôžičky a prisľúb, že
toto auto mu odpredá, od O. prevzal záloh 500,--eur a prísľub, že prepis vozidla na meno O. zabezpečí,
nebolo v súlade s právnymi predpismi. Práve takéto konanie by bolo možné považovať za uvedenie
iného do omylu.

Súd má za to, že konaním obžalovaných neboli naplnené pojmové znaky trestného činu podvodu podľa
§ 221 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaní svojím konaním sa snažili pôžičkou získať peniaze na to,
aby mohli zaplatiť pôžičku vo vzťahu k T.. Z ich konania nebolo preukázané predstieranie žiadnychokolností, ktoré by neboli v súlade so skutočným stavom veci, nešlo o uvedenie do omylu poškodeného
L. a nezaplatenie pôžičky v dohodnutej lehote samo o sebe nemôže byť dôvodom na posudzovanie
konania obžalovaných z trestno-právneho hľadiska. Poškodený L. neurobil žiaden úkon po skončení

lehoty splatnosti pôžičky, ktorý by bol v súlade s občianskoprávnymi predpismi, protiprávnym konaním
poskytol auto inému. Obžalovaným nebol preukázaný úmysel spôsobiť škodu L. a nebol preukázaný ani
ich záujem obohatiť sa na škodu cudzieho majetku v zmysle trestno-právneho hľadiska.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že vzťah medzi obžalovanými a L. pri poskytnutí

pôžičky900,--eurbolvzťahomobčianskoprávnymakeďžetentovzťahniejemožnépovažovaťzatrestný
čin, preto súd oboch obžalovaných v zmysle § 285 písm. b/ trestného poriadku oslobodil spod obžaloby.

V súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Trestného poriadku bol poškodený G. L. s nárokom na náhradu
škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd Prešov.