Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202324
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4217202324.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení advokátskej
kancelárie: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, t. č. Y. O. nad X., o zaplatenie sumy vo výške
119,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
7Csp/46/2017-141 zo dňa 14. decembra 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 7Csp/46/2017-263
zo dňa 07. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Komárno, ako súd prvej inštancie, zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 119,29 Eur a 8,25% úrokmi z omeškania zo sumy 46,98 Eur od 22.02.2014
do zaplatenia, zo sumy 43,73 Eur od 22.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 26,58 Eur od 24.04.2014 do
zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia ( I. výrok ) a žalobcovi

voči žalovanému priznal podľa 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP žalobca nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % ( II. výrok ).

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 5 ods. 5, 6, 7, § 42 ods. 1 písm. a),
d) bod 2, ods. 4, § 43 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej
len „Zákon o elektronických komunikáciách“) a § 524 ods. 1, 2, § 529 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“) a ust. § 215, § 154, § 167 ods. 1, 3, §

182 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
1.3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že pôvodný veriteľ, spoločnosťou
Téléfonica O2 Slovakia zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.09.2015 postúpila pohľadávku
voči žalovanému na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené písomným podaním
Oznámenie o postúpení pohľadávky z dňa 14.10.2015.

1.4. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanému; žalovaný v písomných vyjadreniach k skutkovým

tvrdeniam uvedeným v podanej žalobe relevantné námietky nevzniesol. Súhlasil so zaplatením istiny
119,29 EUR, nie aj príslušenstva a žiadal na úhradu trov právneho zastúpenia zaviazať žalobcu s
odôvodnením, že nemá príjem.1.5. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že možno predpokladať, že žalobca
pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí produktov a služieb pevnej aj mobilnej siete, služby internetového
pripojenia, možnosti sledovania televízie a ďalších služieb so žalovanou stranou použil predtlač zmluvy,

ktorú žalobca zrejme použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník zmluvy
bola charakterizovaná ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, preto mal za to, že uzatvorený
právny úkon je spotrebiteľsko-právneho charakteru. Právny úkon súd posúdil podľa ustanovení zák.
č. 610/2003 Z. Z. v spojení s vyššie uvedenými ustanoveniami Obč. zák., a to Zmluvou o pripojení
z dňa 24.3.2010 a Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.4.2012 , ktorou bolo medzi

stranami sporu dohodnuté poskytnutie verejných služieb, ktoré právny predchodca žalobcu fakturoval
žalovanému faktúrou č. 1067441891 z dňa 10.2.2014 na sumu 53,98 EUR , splatnú dňa 21.2.2014 na
č. l. 27-28 , faktúrou č. 1069241356 zo dňa 10.3.2014 na sumu 50,73 EUR splatná dňa 21.3.2014 na č. l.
29-30 (aj na č. l. 35-36), FA č. 1071687546 z dňa 10.4.2014 na sumu 122,58 EUR splatná dňa 23.4.2014;
z faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu nárok podľa jednotlivých faktúr,
ktoré si v rovnakom rozsahu uplatnil žalobca v tomto konaní len za tzv. hovorné z dvoch telefónnych

čísel - o vo faktúre č. 1067441891 z dňa 10.2.2014 na sumu 46,98 EUR, splatnou dňa 21.2.2014,
a faktúrou č. 1069241356 z dňa 10.3.2014 na sumu 46,73 EUR, splatnou dňa 21.3.2014. Neuplatnil
nárok v sume po 7 EUR podľa faktúry č. 1071687546 z dňa 10.4.2014 na sumu 28,58 EUR, splatná
dňa 23.4.2014, v ktorej si žalobca neuplatnil nárok rovnako v sume 7 a 87,- EUR z titulu odpojenia.
Súd s poukazom na § 185 CSP, ktorým bol zavedený princíp formálnej pravdy, podľa ktorého súd pri

rozhodovaní vychádza z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu priznal žalobcovi nárok na zaplatenie
sumy 119,29 EUR podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách
z titulu práva na úhradu za poskytnuté služby prístupu na sieť prostredníctvom žalobcu, tzv. hovorné v
súlade s VOP, čl. 4 bodu 4.2. písm. d/, čl. 7. bod 7.7. a bod 7.12 spolu s úrokom z omeškania v zmysle
Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie označeným Nar. vlády SR vo výške 8,25 % p. a. zo sumy 46,98 EUR

od 22.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 43,73 EUR od 22.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 26,58 EUR od
24.4.2014 do zaplatenia, počnúc splatnosťou jednotlivých faktúr.

2. Žalovaný v podaní, podľa obsahu posúdenom ako odvolanie, žiadal pozastaviť platnosť rozsudku,
vrátane úrokov z omeškania počas výkonu trestu odňatia slobody s odôvodnením, že v súčasnosti

nemá finančné prostriedky na úhradu pohľadávky žalobcu. Je vo výkonu trestu odňatia slobody a ako
odsúdený nemá právo na tzv. „minimálnu mzdu“, iba na pracovnú odmenu, ktorá je len zlomkom príjmu
dosahovaného v bežnom živote. V tejto súvislosti poukázal na nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o
rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutí a na čl. 12 ods. 1 Ústavy SR konštatujúc, že podmienky
by mali byť zosúladené tak, aby nevytváral dôstojnosť ponižujúci priestor kvôli nedostatku finančných

prostriedkov, ktorý je hlavným dôvodom neschopnosti plniť záväzky. iných právach. Neprimerane ho
zadlžujú úroky, čo možno považovať za nedôstojné.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil, že predmetom konania sú faktúry splatné
dňa 21.02.2014, 21.03.2014 a 23.04.2014, ktoré vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému v čase, kedy
žalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Vedel, že nezaplatením vystavených faktúr sa dostáva

do omeškania, za ktoré pôvodnému veriteľovi a následne novému veriteľovi vzniká nárok na úrok
z omeškania. Zastal názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil
dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho nárok na zaplatenie dlžnej sumy. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný v replike opätovne poukázal na svoju finančnú situáciu, že nemá právo na minimálnu mzdu,
čo by garantovalo slušný príjem, ktorý je vo výkone trestu nahradený nariadením Vlády SR, ktoré určuje
výšku odmeny. Vo výkone trestu odňatia slobody dostane cca 3 - 25 Eur, čo nepostačuje na dôstojný
život. Odsúdený vo výkone trestu nevie ovplyvňovať úročenie.

5. Žalobca v duplike zastal názor, že žalovaný vo vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil
dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho nárok na zaplatenia dlžnej sumy. Nakoľko si žalovaný svoj záväzok
neplnil riadne, ako veriteľ uplatnil svoj nárok žalobou na súde.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v

ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretoženepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je nedôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 119,29 Eur 8,25 %
s úrokom z omeškania ročne zo sumy 46,98 Eur od 22.02.2014 do zaplatenia, sumy 43,73 Eur od
22.03.2014dozaplatenia,zosumy28,58Eurod24.04.2014dozaplateniaanáhradytrovkonanianatom

skutkovom základe, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 09. 2015 postúpila Telefónica O2
Slovakia, s.r.o. (postupca) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 24. 03. 2010
so žalovaným zmluvu o pripojení č. 80529282, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných
služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol
žalovanému elektronické komunikačné služby a ktoré fakturoval žalovanému faktúru č. 1067441891

na sumu 46,98 Eur so splatnosťou 21.02.2014, č. 1069241356 na sumu 43,73 Eur so splatnosťou
21.03.2014, č. 1071687546 na sumu 28,58 Eur so splatnosťou 23.04.2014. Žalovaný faktúry žalobcovi
riadne a včas neuhradil.
10. Súd prvej inštancie žalobe napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením v celom
rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že predmetný rozsudok napáda z dôvodu, že v
súčasnostisanachádzavovýkonetrestuodňatiaslobody,kdevýškajehopracovnejodmenyjeupravená
nariadením Vlády SR č. 384/2006 Z. z. o výške pracovnej odmeny a podmienkach jej poskytovania
obvineným a odsúdeným a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 274/2018 Z. z. o zrážkach z

čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených a určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odňatia
slobody a výšky zvýšených trov výkonu väzby a zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody, pričom
nedosahuje výšku ani minimálnej mzdy a preto nedokáže ovplyvniť narastanie úrokov z omeškania a
túto skutočnosť súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil.

12. Odvolací súd preskúmajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na odvolanie žalovaného
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Zároveň sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že
pokiaľ ide o nárok ako taký, žalovaný neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy spochybňujúce
žalovaný nárok. K odvolaniu je potrebné uviesť, že žalovaný sa vo výkone trestu odňatia slobody
nachádza od 16. 01. 2018, pričom žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžnej sumy splatnosťou faktúr

a úrokov z omeškania deň nasledujúci po dni splatnosti tej ktorej faktúry, t. j. odo dňa 22.02.2014,
22.03.2014 a 24.04.2014. V tom v čase sa žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody nenachádzal
a teda jeho odvolací dôvod nie je akceptovateľný. Mal totiž možnosť svoj dlh uhradiť a tým zabrániť
ďalšiemu narastaniu úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania
v zákonom stanovenej výške, proti čomu odvolací súd nemá žiadne výhrady. Odvolacie dôvody

žalovaného spočívajúce v tom, že nemá dostatočný príjem na zaplatenie istiny a príslušenstva s
poukazom na výkon trestu odňatia slobody nie sú preto dôvodné a jeho žiadosť o pozastavenie účinnosti
rozsudku nemá oporu v žiadnom zákone ani právnom predpise. Ako bolo uvedené vyššie, povinnosť
uhrádzať faktúryzatelekomunikačnéslužbymuvzniklaprednástupomdovýkonutrestuodňatiaslobody
a to, že si nesplnil povinnosť riadne uhrádzať platby za poskytnuté služby nemôže zaťažiť veriteľa,

ktorý si riadne splnil povinnosť v zmysle zmluvy poskytnutím dohodnutej služby.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).