Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712212592
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5712212592.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej v exekučnej veci oprávneného:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, proti
povinnému: neb. R. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, posledne bytom: XXX XX Y. (bez
právnych nástupcov), o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 3.676,40 eur, trov predchádzajúceho

konania a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k.
17Er/3887/2012-28 zo dňa 06. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu vo výroku III., ktorým súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi
Janecovi náhradu trov exekúcie nepriznal, p o t v r d z u j e.

Krajský súd uznesenie okresného súdu vo výrokoch odvolaním nenapadnutých ponecháva n e d o t

k n u t é.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr.
Mariánom Janecom pod sp. zn. EX 2615/2012 za neprípustnú. Okresný súd exekúciu vykonávanú
súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom pod sp. zn. EX 2615/2012 zastavil a zároveň rozhodol,
že súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

Na úrade súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca sa pod sp. zn. EX 2615/2012 vedie exekúcia na
návrh oprávneného, doručený na úrad súdneho exekútora dňa 17.08.2012, a to na základe exekučného
titulu - právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov č. 1126069913 zo dňa 18.03.2011, č.
1126070013 zo dňa 18.03.2011, č. 1126270413 zo dňa 15.08.2011, č. 1126407213 zo dňa 07.12.2011,
č. 1226144813 zo dňa 24.02.2012 a č. 1226286313 zo dňa 04.06.2012. Okresný súd Martin poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie v hore uvedenej exekučnej veci poverením č. 5506 097487

zo dňa 06.09.2012. Dňa 04.02.2016 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie
exekúcie.Súdnyexekútorvosvojompodaníuvádza,žepovinnýzomreladedičskékonaniepopovinnom
bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa (povinného). Súdny exekútor súdu zároveň oznámil, že
si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur. Za týmto účelom predložil súdu aj zviazanú
časť exekučného spisu EX 2615/2012. Okresný súd mal na základe vlastného vykonaného šetrenia
preukázané, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie po povinnom sa viedlo na tunajšom

súde ako dedičskom súde, pod sp. zn. 18D/511/2015, Dnot 221/2015 a bolo zastavené pre nedostatok
majetku poručiteľa (povinného). Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2016. Nakoľko
povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, zanikla v zmysle ust. § 7 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka
jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti ako aj spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle ust. §
61 Civilného sporového poriadku. Súd preto v zmysle ust. § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku
posudzoval,čivprebiehajúcomexekučnomkonanímožnopokračovaťsdedičmipovinného,alebosamá

toto konanie zastaviť. Pretože bolo dedičské konanie po povinnom zastavené pre nedostatok majetku,
súd konštatuje, že nedošlo k prechodu dlhov povinného ako poručiteľa na jeho dedičov a tak exekúciazačatá proti povinnému nemá proti komu pokračovať. Vzniká tým prekážka tohto konania, ktorá je
neodstrániteľná. Exekúcia musí byť v takomto prípade zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Súd ďalej rozhodoval o

trovách exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil v celkovej výške 39,83 eur. Pri rozhodovaní o náhrade
trov súdneho exekútora je podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodujúcim kritériom pre takéto
rozhodnutie existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom nemôže byť samotná
skutočnosť, že povinný zomrel. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy,
keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie

exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. V tomto
prípade oprávnený nezanedbal svoju povinnosť a nemohol vedieť, že povinný v budúcnosti zomrie.
Preto podanie návrhu na začatie exekúcie bolo oprávnené a oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.
V tomto prípade nastala situácia, kedy na náhradu trov exekúcie nemožno zaviazať ani povinného ani
oprávneného, čím nebudú uspokojené všetky nároky exekútora. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je
odôvodnenéadoznačnejmierykompenzovanéjehomonopolnýmpostavenýmprivykonávaníexekúcie.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote odvolanie v časti
trov konania. Exekučný súd mu nepriznal trovy exekúcie vo výške 33,19 eur + DPH, s čím nesúhlasí a
žiada o priznanie trov exekúcie podľa vyčíslenia uvedeného v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa

18.01.2016. Súdny exekútor má v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. nárok na
odmenu vo výške 33,19 eur + DPH. Na základe uvedeného žiada o zrušenie napadnutého uznesenia
a priznanie trov exekučného konania podľa predchádzajúceho vyčíslenia podľa zákona č. 233/1995 Z.
z. v zmysle § 203 ods. 2.

3. Oprávnený sa k odvolaniu v stanovenej lehote nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), preskúmal

rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 365 ods. 1 CSP a § 379
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu v napadnutej
časti ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. V odvolaním nenapadnutej časti ostáva
uznesenie nedotknuté.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §

387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

6. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.

7. V danom prípade bola exekúcia zastavené z dôvodu, že povinný zomrel a vymáhaná povinnosť
na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok.
Povinný svojou smrťou prestal byť účastníkom konania. Povinný tak svojou smrťou z procesného
hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj

dlžníkom (podľa zásady „mors omnia iura solvit" - „smrť oslobodzuje od všetkých záväzkov").

8.Pokiaľideootázku,čivprípadezastaveniaexekúciezdôvodu,žedošlokstrateprocesnejspôsobilosti
na strane povinného a vymáhaná povinnosť neprešla na jeho právneho nástupcu (nástupcov), možnooprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie, odvolací súd zastáva
názor, že rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre uloženie povinnosti

oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že
povinný stratil procesnú spôsobilosť. Len v situácii, keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia
exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného),
môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie však nemožno bez
ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie. O procesné zavinenie

oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú
opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých
sa dal takýto výsledok predvídať.

9. Rovnako aj v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, možno oprávnenému uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie len ak je dané jeho

procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Aj keď znenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku
môže viesť k záveru, že v takomto prípade musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, hoci zastavenie
exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, treba namiesto gramatického výkladu uprednostniť výklad
systematický a toto ustanovenie interpretovať v nadväznosti na jeho odsek 1 tak, že aj v prípade
zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného je povinnosť oprávneného hradiť trovy exekúcie

závislá od jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Takýto výklad rešpektuje hodnotu spravodlivosti pri
rozhodovaní o trovách exekúcie a je preto ústavne konformný. Rovnako treba postupovať aj v prípade,
ak sa už dedičské konanie zastaví pre nedostatok majetku poručiteľa (povinného).

10. Odvolací súd je názoru, že zastavenie exekúcie nemožno ako dôvod pričítať oprávnenému a preto

uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
V odvolaním nenapadnutej časti ostalo uznesenie nedotknuté.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)