Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210431
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7817210431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 50 094 297, proti žalovanému: P. M., trvale bytom H. XXX, o
zaplatenie 2.980,39 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 18.júna 2018 sp.zn. 8Csp/211/2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.júna 2018 č.k. 8Csp/2011/2017-50
vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku III., ktorým súd žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 6 %.

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.566 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.11.2017 do zaplatenia.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 18.júna 2018
č.k. 8Csp/211/2017 - 50 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.566 € s 5,05
% ročným úrokom z omeškania od 1. 11. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku (výrok I.), žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal náhrada trov
konania v rozsahu 6 % (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 2.980,39 €
spolu s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 27.10.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu
ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné
obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca

žalobcu žalovanému peňažné prostriedky v sume 3.000 € a žalovaný sa zaviazal istinu spolu s úrokmi,
poplatkami a inými plneniami vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný neplnil úver riadne
a včas v dôsledku čoho žalobca vyhlásil dňa 27.4.2015 úver za predčasne splatný.

3. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4 a 8, § 53 ods. 9, § 3 ods.1, § 39 Občianskeho zákonníka,
spolu s § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Po preskúmaní uzatvorenej úverovej zmluvy zistil, že zmluva nespĺňa zákonom požadované

náležitosti, keď v zmluve sa nachádza nezrovnalosť v podobe celkovej ceny úveru, nakoľko pri súčine
počtu a výšky splátok (120 x 49 €) je výška poskytnutého úveru 5.880 €, oproti čomu v zmluve je uvedená
celková čiastka úveru v sume 5.639,98 €. V tomto prípade tak súd poukázal na to, že spotrebiteľ musí
mať pred uzatvorením zmluvy k dispozícií všetky informácie o poskytovanom spotrebiteľskom úvere,vrátane ekonomických ukazovateľov, na základe ktorých sa potom rozhodne, či vstúpi do takéhoto
vzťahu alebo nie. Pritom priemerný spotrebiteľ predpokladá, že tieto údaje sú správne a v spleti zložito
formulovaných všeobecných obchodných podmienok sa na základe princípu dôvery zveruje do rúk

finančných inštitúcii neuvedomujúc si, aké následky to môže preňho mať. Už nie je možné zistiť, aké
informácie spotrebiteľ obdŕžal pri uzatváraní úverovej zmluvy a nie je tak zrejmé, z čoho pozostáva
odplata za poskytnutie úveru, nakoľko, ako už bolo vyššie skonštatované, je tu rozdiel medzi uvedenou
výškou úveru a skutočnou výškou, ktorý by bol spotrebiteľ zaplatil, keby splácal všetky splátky riadne a
včas.Súdprihliadolnajmänato,žezmluvaje vpodstatnýchnáležitostiachneúplná,pretopovažovaltúto

úverovú zmluvu s ohľadom na ustanovenie § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez
poplatkov. Žalovaný vyčerpal z poskytnutého úveru sumu 3.000,- Eur, vykonal úhradu v sume 1.434,-
Eur, ako to vyplýva z prehľadu splátok, teda neuhradená zostala istina vo výške 1.566,- Eur. Rozdiel
medzi poskytnutým úverom a zaplatenou sumou predstavuje sumu 1.566,- Eur (3.000 € mínu 1.434 €),
v ktorej časti súd žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú
zamietol. Z priznanej istiny súd zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania. Aplikujúc ust. § 517 ods.

1 Obč.zák., spolu s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi vznikol
nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia
(výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,05 %).

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 spolu s § 262 ods. 1, 2 CSP. Konštatoval, že žalobca

bolvkonaníúspešnývrozsahu53%(priznaných1.566€zuplatňovanejsumy3.324,70€aneúspešným
bol v rozsahu 47 % (1.434 €) čistý úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 6 % (úspech žalobcu -
úspech žalovaného).

5. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. d/, f/ a h/ CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd vec
nesprávne právne posúdil. Nešpecifikoval, že by odvolanie podával iba voči niektorému z výrokov
(uviedol, že podáva odvolanie voči citovanému rozsudku). Navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 389
CSP zrušil prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti (nešpecifikoval v akej časti) a vrátil vec na

nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil prvostupňové
rozhodnutie tak, že žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietne (zrejme sa jedná o chybu pri písaní, keď
správne má byť „žalobe v plnom rozsahu vyhovie“- poznámka odvolacieho súdu) a zaviaže žalobcu
(správne žalovaného- poznámka odvolacieho súdu) na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca namieta záver súdu o chýbajúcej základnej náležitosti zmluvy, a to vyčíslenie celkovej
čiastky. Poukázal na to, že zákon pre vyjadrenie celkovej čiastky používa len všeobecný vzor súčtu
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
a ďalší spôsob výpočtu neukladá. Žalobca má za to, že predmetná zmluva celkovú sumu úveru
obsahuje a to v správnej výške. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že interný výpočtový systém

banky umožňoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere výpočet jednotlivých splátok anuity len v celých
hodnotách, bez desatinného čísla, preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej výške,
resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Ďalej žalobca dôvodil, že ochrana spotrebiteľa nemôže
znamenať,žepodnikateľbudeniesťvšetkyrizikázmluvnéhovzťahuaspotrebiteľnenesiefaktickyžiadnu
zodpovednosť. Súčasná línia posudzovania priemerného spotrebiteľa sa výrazne posunula od jeho

považovania za naivného a nepozorného až na spotrebiteľa, na ktorého bola prenesená istá povinnosť
aktivityvktorejsúvislostipoukázalžalobcanarozhodnutieEurópskehosúdnehodvorasp.zn.C-361/04,
kde poukázal na pozornosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy. Žalobca teda má za to, že predmetná
zmluva o úvere obsahuje všetky požadované náležitosti a žalovaný ako spotrebiteľ nebol spochybnený v
možnostiposúdiťrozsahsvojhozáväzku,nakoľkopoznalúdajeovýškeúveruacelkovejvýškenákladov,

vedel koľko bude nakoniec musieť zaplatiť a prijatím úveru s takými podmienkami súhlasil.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 z.č. 160/2015 Z.z. CSP) prejednal odvolanie

žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcomzust.§379a§380 CSP,tedapreskúmalrozsudokakoajkonanie,ktorémupredchádzalo,
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.9. Odvolaním napadnutý rozsudok je v zamietavom výroku II. vecne správny, preto ho odvolací súd
potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. januára 2020 o 09.35
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 15.januára 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

11. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. d/, f/, a h/ CSP, t.j. konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016

s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

14. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku II. ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jehoodvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné:

21. V predmetnej veci žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie istiny s príslušenstvom zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.10.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3.000 €.

Zo zmluvy ďalej vyplýva, že žalovaný sa tento úver zaviazal splácať v 120-tich pravidelných mesačných
splátkach splatných vždy ku 20.dňu toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom november 2014 so
stanovenou výškou splátok 49 € mesačne. Napokon zo zmluvy vyplýva, že úroková sadzba mala činiť
14,90 % ročne, RPMN 15,96 % a obsahovala údaj o priemernej RPMN vo výške 16,81 %. Ďalej
obsahovala údaj o celkovej čiastke úveru, ktorá mala činiť 5.639,98 €, pričom k úveru nebolo dohodnuté
žiadne poistenie a poplatky spojené s úverovou zmluvou mali byť uvedené v sadzobníku poplatkov.

22. Je nesporným, že predmetnú zmluvu uzatváral žalovaný v postavení spotrebiteľa, pričom sa jedná
o žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) vopred pripravovanú formulárovú (typovú) zmluvu,
ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne vopred ovplyvniť. Súd prvej inštancie preto správne
vychádzal z úvahy, že je potrebné posúdiť, či zmluva obsahuje všetky náležitosti požadované v osobitnej

právnej úprave v zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka predpisom lex
specialis. Zároveň súd prvej inštancie správne poukázal na to, že spotrebiteľ musí mať pred uzatvorením
zmluvy k dispozícii všetky informácie o poskytovanom spotrebiteľskom úvere vrátane ekonomických
ukazovateľov, na základe ktorých sa potom rozhodne, či vstúpi do takéhoto vzťahu alebo nie. Za správnu
odvolací súd považuje aj úvahu o tom, že priemerný spotrebiteľ dôvodne predpokladá, že tieto údaje

uvedené v zmluve sú správne.

23.Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancieotom,žepredmetnázmluvaneobsahuje
všetky zákonom požadované náležitosti. V zmluve je síce uvedená celková čiastka úveru, avšak
je uvedená v sume 5.639,98 €, ktorá nekorešponduje s výsledkom, ktorý možno získať spočítaním

všetkých dohodnutých splátok v zmluvne dohodnutej výške. Pri počte splátok 120 a výške splátky 49
€ celková suma, ktorú spotrebiteľ (žalovaný) uhradí činí 5.880 €. Táto suma je podstatne odlišná od
sumy uvedenej ako celková čiastka úveru v zmluve. Keďže celková čiastka úveru uvedená v zmluve
je nesprávna, a to v neprospech spotrebiteľa, možno konštatovať, že celková čiastka úveru v zmluve
uvedená nebola.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že v dôsledku chýbajúcich
podstatných náležitostí zmluvy je potrebné predmetnú zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

25. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vyššie uvedený rozdiel medzi sumou, ktorú by spotrebiteľ musel

uhradiť v prípade riadne uhrádzaných dojednaných splátok a medzi celkovou sumou úveru uvedenou v
zmluve nemožno vysvetliť ani spôsobom, ktorý uvádza žalobca v odvolaní (tvrdiac, že interný výpočtový
systémbankyumožňovalvýpočetjednotlivýchsplátokanuitylenvcelkovýchhodnotáchbezdesatinných
čísiel, v dôsledku čoho výška poslednej splátky bola buď nulová, resp. nižšia ako ostatné splátky).
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že aj v prípade, ak by posledná splátka bola nižšia, resp. dokonca

nulová, celková suma, ktorú by žalovaný uhradil by bola odlišná od sumy uvedenej ako celková čiastka
zaplateného úveru uvedená v zmluve (119 x 49 = 5.831).

26. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na tú skutočnosť, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o výške
RPMN v neprospech spotrebiteľa, nakoľko pri počte splátok 120 a výške splátok 49, kedy spotrebiteľ

celkovo uhradí 5.880 € činí RPMN 16,45 % a nie 15,96% ako je uvedené v zmluve. Uvedené je ďalším
dôvodom, pre ktorý je nevyhnutné predmetnú zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu, že spotrebiteľ v
danom prípade nebol spochybnený v možnosti posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko poznal údaje o

výške úveru a celkovej výške nákladov. Nie je správne jeho tvrdenie, že spotrebiteľ vedel, koľko bude
musieť nakoniec zaplatiť, keďže zmluva obsahovala nesprávny údaj o celkovej čiastke úveru vo výške
5.639,98 €, oproti čomu bol povinný zaplatiť celkovo sumu vyššiu o 240,02 €.28. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť sumu 1.566
€ s úrokom z omeškania (vypočítanú ako rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenou sumou 3.000
- 1.434 €) a správne žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

29. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP.

30. O odmietnutí odvolania proti výroku I. rozsudku súd rozhodol v zmysle ust. § 386 písm. b/ CSP, podľa

ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

31. V zmysle § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

32. Výrok I. (ktorým bolo žalobe vyhovené v časti o zaplatenie sumy 1.566 € s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 1.11.2017 do zaplatenia) nie je rozhodnutím vydaným v neprospech žalobcu,

pretože týmto výrokom bolo žalobe vyhovené a nezakladá sa ním žiadna povinnosť žalobcu. Keďže
týmto výrokom bolo rozhodnuté v prospech žalobcu, nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania
proti tomuto výroku rozsudku.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP

v spojení s § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).