Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoE/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209217076
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2209217076.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a
sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Michala Novotného v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, proti povinnej: E. J., nar.
XX.XX.XXXX,bytomF.-L.Y.,ovymoženie1.294,92eursprísl.,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4Er/1122/2009-27 zo dňa 27. apríla 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom, ani súdnemu exekútorovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu vykonávanú JUDr.
Ľubomírom Pekárom, súdnym exekútorom v Šali, pod sp. zn. EX 6098/09 na základe rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.
zn. M1308002, výrokom II. zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi a
výrokom III. zamietol žiadosť oprávneného na vrátenie súdneho poplatku. Na odôvodnenie uviedol, že
právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinná uzavreli 19. júla 2006 zmluvu o úvere,
ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podlieha právnemu režimu zákona o spotrebiteľských
úveroch a ustanovení § 52 a nasl. Obč. zák., keďže pôvodný oprávnený je podnikateľ a pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (dodávateľ)
a povinný preukázateľne nekonal v tomto vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ). Rozhodcovskú doložku zakladajúcu právomoc rozhodcovského
súdu posúdil ako neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstrán.Tátorozhodcovskádoložkanútipovinnéhopodrobiťsarozhodcovskému
konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť spory pred štátnym súdom, preto je neprijateľnou podmienkou a

je neplatná. V tomto smere poukázal aj na smernicu 93/13/EHS. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že mal právomoc skúmať právoplatný a vykonateľný rozsudok. Právomoc
rozhodcovského súdu v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone. Keďže
rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc odvodil od neplatnej
rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom a výkon exekúcie na jeho podklade je

tak neprípustný. Oprávnenie preskúmavať tento exekučný titul rozhodcovský súd odvodil z § 44 ods.
2 Ex. por..

2. Oprávnený sa včas podaným odvolaním domáhal zrušenia tohto uznesenia a
vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že súdu zaslal podanie nazvané ako „Späťvzatie návrhu na
vykonanie exekúcie, Návrh na zastavenie exekučného konania, Žiadosť o vrátenie exekučného titulu“,

pričom v texte jasne uviedol, že má úmysel vziať návrh na vykonanie exekúcie späť len v prípade, ak
súd doposiaľ nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súd prvej inštancie však nepostupovalv súlade s § 41 ods. 2 O. s. p. a neposúdil podanie podľa obsahu, aj keď je takýto úkon nesprávne
označený. Súd je povinný skúmať skutočnú vôľu účastníkov konania, súd ale nevyzýval oprávneného
na opravu, resp. doplnenie podania. Svojvoľne exekúciu zastavil. Z podaní urobených oprávneným v

exekučnom konaní však nedošlo k žiadnemu takému úkonu, ktorý by smeroval k zastaveniu exekúcie.
Naopak z podaní oprávneného vyplýva záujem oprávneného na pokračovaní v exekúcii. Zastavenie
exekúcie bolo predčasné a bolo v rozpore s dispozičnou zásadou exekučného konania.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p už podľa C. s. p. Keďže ale odvolanie bolo podané 29.
mája 2015, teda ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. (porov. § 470
ods. 2 C. s. p.).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora pred 1.
novembrom 2013, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013 s určitými výnimkami (porov. § 243b ods. 1 a 2 Ex. por.).

7. Ako už bolo uvedené, odvolací súd je podľa § 212 O. s. p. účinného v čase podania odvolania,

ale aj podľa § 380 C. s. p. viazaný dôvodmi odvolania. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
o zastavení konania na zistení, že rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci nie je spôsobilým
exekučným titulom. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý správne skúmal
prípustnosť exekúcie počas celého konania aj potom, čo už udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry totiž platí, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe

titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená (R 58/1997). Udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Ex. por. nepredstavuje prekážku
rozhodnutej veci pre rozhodovanie o zastavení exekúcie podľa § 57 Ex. por. Neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy tak znamená, že rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci bol vydaný orgánom, ktorý na to

nemal oprávnenie. To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok
nie je spôsobilým exekučným titulom (porov. judikát R 46/2012 a R 47/2012) a na jeho základe nemožno
vykonať exekúciu. Vzhľadom na to ju súd prvej inštancie správne zastavil, mal tak však urobiť za
použitia § 57 ods. 1 písm. a) Ex. por., pretože sa začala exekúcia na základe exekučného titulu, ktorý
sa ako nulitný dosiaľ nestal a nemohol stať vykonateľný, a nie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý v

čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie už nebol účinný. Čo do výsledku však súd prvej inštancie
správne uvažoval nad zastavením exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci
nie je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnená v podanom odvolaní tento právny záver súdu prvej
inštancie nijako nespochybnila ani nenapadla, ale naopak, venovala sa dôvodom, na ktorých napadnuté
uznesenie nebolo založené. Nenapadla ani právny záver ohľadne zamietnutia jeho žiadosti o vrátenie

súdneho poplatku za vydanie poverenia. Pre správnosť súdom prvej inštancie zvolených dôvodov, ktoré
odvolaním neboli vôbec dotknuté, tak postačuje len na ne odkázať (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

8. Na základe toho odvolací súd podľa § 387 C. s. p. vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil (výrok I).

9. Keďže napadnuté rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom, bolo v časti náhrady trov exekúcie
napadnuté odvolaním, podaným po 1. novembri 2013, v dôsledku čoho bolo neprípustné, v zmysle
ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. v spojení s § 374 ods. 4 veta tretia O. s. p., bol výrok o náhrade
trov exekúcie v napadnutom rozhodnutí podaním odvolania zrušený, a preto nemôže byť predmetom

prieskumu odvolacieho súdu. O náhrade trov exekúcie tak v ďalšom konaní musí opätovne rozhodnúť
sudca súdu prvej inštancie.10. Trovy odvolacieho konania odvolací súd podľa § 202 ods. 5 Ex. por. a § 257 v spojení s
§ 396 ods. 1 C. s. p. a § 9a Ex. por. účastníkom ani súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože oprávnený
nebol úspešný a ostatným v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (výrok II.).

11. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.
s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.