Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4Er/1122/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209217076
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mitrová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2209217076.2

Uznesenie

Okresný súd H. Streda v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTNENTS, s.r.o., IČO: 36 432
105, so sídlom Astrova 2/A, 821 01 Bratislava, zast.: advokátska MCGA legal, s.r.o., IČO: 36 715 662 so
sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti povinnému: E. J., predtým H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
Q., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, Exekútorský úrad Šaľa, so sídlom P.Pázmaňa
49/3,92701Šaľa,podsp.zn.EX6098/2009,ovymoženie1294,92EUR,ožiadostioudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.
Súd oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov exekučného konania vo výške 45,59 EUR k
rukám súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekara do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd žiadosť oprávneného o vrátenie súdneho poplatku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 06.11.2009 podal oprávnený u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie
sumy 1 294,92 EUR s príslušenstvom. Exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom Trnavská cesta
7, Bratislava, sp.zn. M1308002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2009 a vykonateľnosť dňa
25.09.2009.

Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa
24.11.2009 súdnemu exekútorovi poverenie č. 5201 045272* na vymoženie predmetnej pohľadávky v
prospech oprávneného.

Dňa 29.12.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie a žiadosť

o vrátenie exekučného titulu a súdneho poplatku zo dňa 19.12.2014.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd postupoval

v zmysle ustanovenia § 103 ods. 1 O.s.p., ako aj podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len
„Ex. por.“) a ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“).

Podľa ustanovenia § 103 ods.1 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Konajúci súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie a zistil, že je tu iný dôvod pre ktorý je exekúcia
neprípustná a pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Súd dospel k tomuto názoru po tom akopreštudoval pripojenú „Zmluvu o úvere“ zo dňa 19.07.2006 a zistil, že na jej základe právny predchodca
oprávneného Poštová banka, a.s. poskytla povinnej úver vo výške 30 000,- Sk a že povinná sa zaviazala
vrátiť finančné prostriedky v 60-ich mesačných splátkach po 906,- Sk, vždy k 26 dňu v mesiaci a

že v konaní je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Súd skonštatoval, že je nevyhnutné zistiť
na základe akých skutočností vo veci konal a rozhodol rozhodcovský súd a preto konštatoval, že
je nevyhnutné zadovážiť aj úverové podmienky platné v čase uzavretia zmluvy. Štúdiom úverových
podmienok ako aj štúdiom exekučného titulu a zákonných ustanovení súd dospel k názoru, že účinky
materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45

ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený
hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v
zmysle § 159 OSP a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej
správnosti.Môžetedaskúmať,čisútudôvodynazastavenieexekučnéhokonaniavzmysle§57EP,čisú
tunedostatkyuvedenév§40písm.aalebob)ZoRK,alebočirozhodcovskýrozsudokzaväzujeúčastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom. Exekučný súd tak dospel k názoru, že je potrebné posúdiť obsah povinnosti uloženej
rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s právom alebo dobrými mravmi.
Účinky rozhodcovského rozsudku sú totiž v zmysle § 35 ZoRK obmedzené len na účastníkov konania. V
konečnom súd má zákonnú možnosť exekúciu zastaviť aj bez návrhu ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky, teda na podanie oprávneného zo dňa 19.12.2014 súd neprihliadal.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Ex. por. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený

výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Opätovným preskúmaním priložených listín súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere zo dňa 19.07.2006,

na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnej ako spotrebiteľovi úver, má povahu
spotrebiteľskej zmluvy aj s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Vzhľadom na ust. § 1
ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2009)
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle príslušných ustanovení OZ. Súd posúdil predmetný právny vzťah
ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa uvedený vo výpise z obchodného

registra. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že právny
predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnými ako fyzickými osobami - nepodnikateľmi. Na základe uvedeného
má súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi
je teda nutné okrem ustanovení v zmluvných dojednaniach, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského

rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách. Súd postupuje
v zmysle ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu
odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú
obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4
OZ obsahuje len príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v
čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil prednostne v rozhodcovskom konaní

nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy
spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký
štandard ochrany aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica č. 93/13/EHS“Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v platnom znení
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 OZ v platnom znení zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Právny predchodca oprávneného je podnikateľ, ktorý má bankové povolenie v zmysle zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách. Povinná je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v
zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a v zmysle §3 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Ako to z predloženého návrhu vyplýva, dňa 19.07.2006 uzatvorila spoločnosť Poštová banka, a.s. ako
veriteľ s povinnou ako dlžníkom zmluvu o úvere. Veriteľ poskytol povinnej prostriedky vo výške 30 000,-
Sk. Pričom povinná sa zaviazal vrátiť prostriedky v 60-tich mesačných splátkach po 906,- Sk. Keďže
povinná si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, právny nástupca banky ako nový

oprávnený sa obrátil na rozhodcu, aby vydal rozsudok, ktorým by zaviazal povinnú na zaplatenie istiny
vo výške 27 151,65 Sk spolu s príslušenstvom a nahradil trovy konania.

Rozhodca návrhu oprávneného čiastočne vyhovel a vydal rozhodcovský rozsudok, pričom zaviazal
povinnéhonazaplateniesumy901,27EURSkspoluspríslušenstvom atodotrochdníodprávoplatnosti

rozhodcovského rozsudku.

Tunajší súd je toho názoru, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda absolútne neplatnou je
ustanovenie bodu 10, ktorými sú Zmluvné dojednania zmluvy o úvere spoločnosti Poštová banka, a.s.,
v ktorých je pod týmto bodom inkorporovaná dohoda, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a

v súvislosti s ňou sa budú snažiť urovnať rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa
súdnemu sporu. Banka ponúka klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky v znení, že všetky
spory vzniknuté zo vzťahu a v spojitosti so zmluvou predložia na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu.
Ak klient najneskôr pri podpise zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že návrh rozhodcovskej
doložky neprijíma, má banka za to, že ju prijal. Banka a klient sa dohodli, že sa podrobia rozhodnutiu

Rozhodcovského súdu a toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Z uvedeného vyplýva,
že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tzv. adhézna zmluva) a
to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal, a na základe takto vymienenej rozhodcovskej doložky všetky spory

bude rozhodovať rozhodcovský súd, nakoľko žalobcom je v prevažnej väčšine oprávnený, povinnému
preto neostáva nič iné iba sa rozhodnutiu podrobiť.

V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

Podľa názoru súdu je exekúcia v predmetnej veci neprípustná v celom rozsahu, nakoľko intencií zákona
o rozhodcovskom konaní vyplýva povinnosť rozhodovať, nie len v súlade so zmluvou uzavretou medzi
účastníkmi rozhodcovského konania, ale aj v súlade s obchodnými zvyklosťami vzťahujúcimi sa na spor,zásadami poctivého obchodného styku a dobrých mravov, pričom zákon výslovne rozhodcovskému
súdu ukladá povinnosť, rovnako ako to vyplýva aj pre súdy, spravovať sa ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa, zákonom

o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskym zákonníkom. Ak takto nepostupuje a jeho rozhodnutie
nie je v súlade s týmito právnymi predpismi, pričom tak zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré nie
je zákonom dovolené alebo na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je tým naplnená skutková
podstata ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní s poukazom na ustanovenie § 45
ods. 1 písm. c) a je dôvodom v prípade začatých exekúcií na ich zastavenie a to aj bez návrhu.

Neplatná rozhodcovská zmluva resp. doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a rozhodnúť a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.

Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom a splnená podmienka v zmysle § 44 ods. 2 EP na
zamietnutiežiadostioudeleniepoverenia.Vneskoršomštádiuexekúciepovydanípoverenia(akojetoaj

v tomto konaní), je to dôvod na zastavenie exekučného konania súdom aj bez návrhu v zmysle § 45 ods.
2 ZoRK podľa § 45 ods. 1 písm. b/, v spojení s § 40 ods. 1 písm. a/ analogicky. Rozhodcovský rozsudok
bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná
rozhodcovská zmluva.

Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky

odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 44 ods.
2 Ex. por. a ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

O náhrade trov exekučného konania súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže sám
oprávnenýspôsobilstav,žesadomáhalplnenianazákladenespôsobiléhoresp.neplatnéhoexekučného
titulu. Sám oprávnený spôsobil, že sa domáhal nárokov v rozpore s dobrými mravmi a bez relevantného

exekučného titulu, čím procesne zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť. Uvedené skutočnosti boli
rozhodujúce pri rozhodovaní o trovách exekučného konania, preto súd zaviazal k náhrade nevyhnutných
trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, ktorého zavinením došlo k
zastaveniu exekúcie.

Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
touto vyhláškou sa ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov,
náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho
exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa Exekučného poriadku.

Podľa ustanovenia § 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.

Podľa ustanovenia § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri

výkone exekučnej činnosti.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ustanovenia § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s
exekučnou činnosťou.

Podľa ustanovenia § 28 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty Oslobodené od dane sú
univerzálne poštové služby. 7) Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou
univerzálnou poštovou službou.

Súdny exekútor, na základe výzvy súdu zaslal dňa 19.03.2015 tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov
exekučného konania v celkovej výške 67,10 EUR spolu s exekučným spisom EX 6098/2009. V
predloženom vyúčtovaní si súdny exekútor uplatnil:

1. paušálnu odmenu v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v sume najmenej 33,19

EUR,
2. náhradu hotových výdavkov v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., v
sume 5,76 EUR
3. cestovné náhrady v sume 19,14 EUR,
4. náhradu za stratu času v zmysle ust. § 23 vyhl. č. 288/95 Z.z. vo výške 2,37 EUR

5. 20% DPH zo sumy 33,19 EUR v sume 6,64 EUR.

Súd preskúmal exekučný spis EX 6098/2009 a vyúčtovanie súdneho exekútora a zistil nasledujúci
skutkový stav:

Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov exekučného konania uplatnil aj náhradu hotových výdavkov v
sume 19,14 EUR ako cestovné náhrady vynaložené za miestne zisťovanie dňa 27.01.2010 v mieste
bydliska povinnej. Sumu si uplatnil pomerne vo výške 1/2 k inému exekučnému konaniu. Exekútor si
uplatnil náhradu v sume 2,37 EUR ako náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky MS sR 288/1995
Z.z. a sumu 19,14 EUR ako cestovné náhrady za úkony vykonaný mimo miesta sídla exekútorského

úradu a to pri miestnom zisťovaní. Súd konštatuje, že predloženému vyúčtovaniu exekútora v tejto
uplatňovanie sume nemožno vyhovieť nakoľko súd po preštudovaní exekučného spisu dospel k názoru,
že v spise sa nenachádza žiaden listinný dôkaz o tom, že súdny exekútor v mieste bydliska, resp.
tam kde by povinná mohla mať majetok podliehajúci exekúcii vykonal súpis majetku, resp. zexekvoval
majetok povinnej. Exekútor miestnym zisťovaním len zisťoval pobyt povinnej. V exekučnom spise na

č.l. 8 sa nachádza správa o tom, že súdny exekútor v mieste pobytu povinnej zistil, že povinná na
uvedenej adrese už 6 rokov nebýva, že sa aj s matkou presťahovala do nájomného bytu. Povinná sa
väčšinou zdržiava v Bratislave, kde je zamestnaná. Takto vykonaný zápis v exekučnom spise nesvedčí
o účelnosti vynaložených prostriedkov na tento výkon exekúcie. Súdnemu exekútorovi je daná inázákonná možnosť zistenia pobytu povinnej a to vyzvať tretie osoby na súčinnosť, napr. vyzvať Obecný
úrad, resp. zamestnávateľa, aby exekútorovi oznámili, či sa povinná na uvedenej adrese zdržiava.
Z uvedeného dôvodu súd skonštatoval, že hotové výdavky súdneho exekútora v sume 21,51 EUR

spojené s vycestovaním do miesta pobytu povinnej, nemožno považovať za účelne vynaložené na výkon
exekúcie a preto mu ich nepriznal.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení a priznal tak exekútorovi:

1. paušálnu odmenu v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. za najmenej v sume 33,19
EUR,
2. náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhl. v sume 5,76 EUR,
3. 20% DPH zo základu 33,19 EUR v sume 6,64 EUR.

Súd tak priznal exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 45,59 EUR.

Ožiadostioprávnenéhonavráteniesúdnehopoplatkuzanávrhsúdštúdiomzákonnýchustanovenízistil,
že žiadosti oprávneného na vrátenie poplatku v zmysle ust. § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch
nemožno vyhovieť. V tomto konaní bol zaplatený poplatok v zmysle položky č. 13 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov a to v spojení s § 2 písm. f) Zákona o súdnych poplatkoch za vydanie poverenia

súdnemu exekútorovi. V zmysle ust. § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania
odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Zo samotného znenia tohto ustanovenia
vyplýva, že súd, pri splnení určitých podmienok, vracia poplatok zaplatený za návrh, avšak v exekučnom

konaníoprávnenýpodávanávrhnavykonanieexekúciesúdnemuexekútorovi(t.j.zanávrhnavykonanie
exekúcie podaný súdnemu exekútorovi sa poplatok súdu neplatí). Súdny exekútor je ten pred kým
začína exekučné konanie a kto riadi výkon exekučnej činnosti, teda celé exekučné konanie prebieha
pred exekútorom a exekútor vykonáva exekúciu na základe súdom udeleného poverenia. Za udelenie
poverenia súdy vyberajú poplatky, splatné podaním žiadosti o udelenie poverenia na výkon exekúcie

a tieto sa nevracajú.

Podľa ust. § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním návrhu na začatie
konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane
odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým

pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh
na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov,
vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej
správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo
konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie a zamietnutí žiadosti je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť

sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods.4 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 374 ods.
4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).