Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 17, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/167/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207832
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6616207832.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou vo veci navrhovateľky: F. I., O..
XX.XX.XXXX, bytom X. XX, G., a muža, ktorého otcovstvo má byť určené: F. V., O.. XX.XX.XXXX,
bytom D. Z., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, M. X, V. V., za účasti maloletých detí F. I.,
O.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, G. a X. I., O.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, G., obe zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec o určenie otcovstva k maloletým deťom

takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e ,že F. V., O.. XX.XX.XXXX je otcom maloletého F. I., nar. XX.XX.XXXX a maloletej
X. I., nar. XX.XX.XXXX narodených z matky F. I., nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloletý F. I., nar. XX.XX.XXXX a maloletá X. I., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej
starostlivosti matky.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať výživným na maloletého F. a maloletú X. sumou vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona na každé dieťa zvlášť najneskôr do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk
matky počnúc od 15.06.2016.

IV. Zameškané výživné za čas od 15.06.2016 do rozhodnutia vo výške 2.412,72 Eur je otec p o v i

n n ý splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 20,--Eur mesačne s účinnosťou od
právoplatnostirozsudkukrukámmatky,podstratouvýhodysplátokprinezaplateníčoilenjednejsplátky.

V. Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .

VI. Otec F. V. je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 66,--
Eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Otec F. V. je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 523,64 Eur v
lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.06.2016 podala matka návrh na určenie otcovstva k maloletým deťom a úpravu práv a

povinností. Svoj návrh odôvodnila tým, že s domnelým otcom žili v spoločnej domácnosti asi jeden rok.
Zo spolužitia sa im narodil maloletý F., O.. XX.XX.XXXX a U. X., O.. XX.XX.XXXX. V rozhodujúcom čase
pre počatie maloletých detí udržiavala pomer len s domnelým otcom. Domnelý otec dobrovoľne neuznalotcovstvo k maloletým deťom a obvinil navrhovateľku z toho, že nie je možné, aby bol biologickým
otcom. Domnelý otec sa o maloletých nezaujíma, nestará sa, nestretáva sa s nimi a neprispieva na
ich výživu. S výchovou a výživou maloletých sú však spojené výdavky na ich stravu, ošatenie, obuv,

hygienické potreby. Maloletý F. nastúpil od septembra 2016 do Základnej školy, čo je tiež finančne
náročné. Navrhovateľka bola v tom čase poberateľkou dávky hmotnej núdzi vo výške 269,50 Eur
mesačne a prídavku na dve maloleté deti vo výške 47,04 Eur mesačne. O maloleté deti sa stará osobne
od narodenia.

2. Domnelý otec svojim podaním zo dňa 06.02.2019 uviedol, že má za to, že nie je otcom maloletých
detí, nakoľko v rozhodnom čase bol odcestovaný mimo Slovenskej republiky.

3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 08.01.2020 uviedol, že znalecký posudok vypracovaný
znalcom je v záujme maloletých detí.

4. Dňa 10.01.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie matky, v ktorom uviedla, že ako dôkaz otcovstva
domnelého otca k maloletým deťom slúži znalecký posudok, v ktorom bola určená pravdepodobnosť
otcovstva k maloletým deťom vo výške 99,99% čo svedčí o tom, že otcovstvo sa považuje za
prakticky dokázané. Zároveň žiadala o priznanie výživného pre maloleté deti spätne od narodenia až
po súčasnosť.

5. Vo veci sa uskutočnilo dňa 17. februára 2020 pojednávanie, ktorého sa zúčastnila matka spolu so
svojim právnym zástupcom, neprítomný bol otec, prítomná kolízna opatrovníčka. Súd preto rozhodol,
že bude pojednávať v neprítomnosti otca.

6.Právnyzástupcamatkynapojednávaníuviedol,ženavrhujenávrhumatkyvyhovieť,pretožeotcovstvo
bolo preukázané znaleckým posudkom. Vzhľadom na to, že otec nedosahuje príjem, tak navrhoval
určenie minimálneho výživného. V záverečnej reči zotrval na návrhu v plnom rozsahu a žiadal mu
vyhovieť.

7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že určenie otcovstva je v záujme maloletých detí a preto
munavrhujúvyhovieť.Vzáverečnejrečizotrvalanavyjadreniach,ktoréboliprednesenénapojednávaní.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom účastníkov
konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z rodných listov maloletých detí bolo zistené, že maloletý F. sa narodil XX.XX.XXXX z matky F. I., pričom
otecvrodnomlisteniejeuvedený.MaloletáX.sanarodiladňaXX.XX.XXXXzmatkyF.I.,pričomrovnako
otec nie je uvedený. Otcovstvo k maloletým deťom nebolo určené ani súhlasným vyhlásením rodičov.

9. Zo záverov znaleckého posudku z odboru genetika č.XX/XXXX zo dňa 06.12.2019 vypracovaného
znalcom Y..E.. X. I., N.. vyplynulo, že nemožno vylúčiť otcovstvo označeného muža voči ani
jednému z obidvoch vyšetrovaných detí - maloletému F. a maloletej X.. Pravdepodobnosť otcovstva
označeného muža voči maloletému F. má hodnotu W > 99,99% rovnako aj u maloletej X. je
pravdepodobnosť otcovstva vyčíslená na hodnotu W > 99,99%. Takýto výsledok značí, že na základe

vykonanéhodokazovania,vychádzajúczosúčasnéhostavupoznatkovvodboregenetiky,trebapokladať
otcovstvo označeného muža voči maloletým deťom za prakticky dokázané s extrémne vysokou
pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

10. Z oznámenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody je zrejmé, že domnelý otec sa nachádza

vo výkone trestu odňatia slobody od 21.11.2018, pričom pracovne bol zaradený od 09.10.2019 do
16.10.2019. Za uvedené obdobie mal čistú pracovnú odmenu vo výške 24,44 Eur. Toho času nie je
pracovne zaradený.

11. Z oznámenia daňového úradu je zrejmé, že matka ani otec nie sú u správcu dane evidovaní ani

registrovaní a z toho dôvodu nepodali daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2015 až
2018.12. Z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že matka je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 03.09.2018. Poberá prídavok na dieťa a dávku v hmotnej núdzi od
01.10.2018 až do súčasnosti. Domnelý otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

nepoberá dávky vyplácané úradom.

13. Z oznámenia sociálnej poisťovne je zrejmé, že matka ani domnelý otec nie sú poberateľmi podpory
v nezamestnanosti, nemocenských a úrazových dávok a nepoberajú ani starobný dôchodok.

14. Z lustrácie Sociálnej poisťovne je zrejmé, že otec od roku 2015 nebol v pracovnom pomere. Bol
hlásený ako zamestnanec v čase od 09.10.2019 do 15.10.2019, keď vykonával prácu v ústave na výkon
trestu odňatia slobody s vymeriavacím základom v hrubom 27,88 Eur. Matka pracovala na dohodu o
vykonaní práce v čase od 09.07.2015 do 30.09.2015 v spoločnosti D. I. F., F..E..D.., pričom jej zárobok
bol v mesiaci júl 2015 v hrubom vo výške 235,88 Eur a v auguste a v septembri vo výške 52,42 Eur.
Od 01.02.2018 do 31.07.2018 matka pracovala v spoločnosti S., F..E..D.., X. G., kde dosahovala hrubý

príjem vo februári 2018 vo výške 480,--Eur, v marci 2018 - 486,55 Eur, v apríli 2018 sumu 228,57 Eur, v
máji - 106,42 Eur v hrubom. Neskôr matka pracovala opätovne na dohodu o pracovnej činnosti v období
od 10.09.2019 do 17.10.2019 v spoločnosti G. F., F..E..D.., G., kde poberala v septembri 2019 hrubú
mzdu vo výške 54,--Eur a v októbri vo výške 46,80 Eur.

15. Z potvrdenia Domova sociálnych služieb Slatinka G. je zrejmé, že matka bývala v uvedenom
zariadení od 16.04.2019 do 07.01.2020. Počas poskytovania sociálnej služby v útulku sa matka o deti
riadne starala. Deti mali každý deň varenú stravu, boli vždy čisté a upravené, nemali núdzu o oblečenie
a obuv. Učila sa s nimi, deti chodili na krúžky, v rámci mimoškolských aktivít občas navštevovali F. N. XP.
Spolu s matkou sa zúčastňovali aj na záujmovej činnosti v zariadení, vyhľadávali aktivity na zmysluplné

trávenie voľného času. Matka sa popri starostlivosti o deti a výkone aktivačných prác vedela postarať
aj o domácnosť, v rámci rozvoja pracovných zručností vykonávala úpravy areálu, deti sa zapájali do
jednoduchých pomocných prác. Z konania matky preto domov sociálnych služieb dospel k názoru, že
deti nie sú matke ľahostajné, záleží jej na ich budúcnosti a chce aby niečo v živote dosiahli, pričom sú
v jej živote prvoradé.

16.Podľaustanovenia§104ods.3 Civilnýmimosporovýporiadok,akkurčeniuotcovstvapodľaodsekov
1 a 2 nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, môže súd ustanoviť
dieťaťu procesného opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.

17. Podľa ustanovenia § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa
predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

18. Podľa ustanovenia § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

19. Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo
určil súd.

20. Podľa ustanovenia § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa
súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní,
ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

21. Keďže v danej veci nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nastúpila tretia

vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Podľa tretej vyvrátiteľnej domnienky otcovstva prislúcha súdu určiť
otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu skutočnosti predpokladané v § 94 ods.
2 Zákona o rodine. V danom prípade po splnení tejto podmienky bolo potvrdené otcovstvo domnelého
otca aj znaleckým posudkom a to s pravdepodobnosťou viac ako 99,99%. Súd preto za otca určil F.
V., nar. XX.XX.XXXX (výrok I).

22. S konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom.23. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

24. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo

rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

25. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv

a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení
maloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostijednéhozrodičovdbánaprávotohorodiča,ktorémunebude
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

27. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku

rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

28. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

29. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

30. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

31. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. 13)

32. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

33. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

34. Vzhľadom na to, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, súd zveril maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté deti stará od ich narodenia, pričom prihliadol na najlepší záujem
maloletých detí ako aj na tú skutočnosť, že otec je toho času v ústave na výkon trestu odňatia slobody,kde bude až do 21.07.2026. Z daného dôvodu otec ani v súčasnosti nie je schopný sa o maloleté deti
postarať, rovnako ani neprejavil záujem o starostlivosť o maloleté deti. (výrok II)

35. Otec si k maloletým deťom dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplnil. Matka v konaní žiadala
o priznanie výživného od narodenia maloletých detí. Súdu však matka nepreukázala dôvod hodný
osobitného zreteľa na priznanie výživného od narodenia detí. Návrh na určenie otcovstva bol matkou
podaníažvroku2016,tedapouplynutídostatočnedlhejdobyodnarodeniadetí,pričommatkaneuviedla
žiaden dôvod, prečo návrh nepodala skôr. Pokiaľ otec nechcel uznať otcovstvo, matke nič nebránilo sa

domáhať určenia otcovstva hneď po narodení detí. Súdu tak nebol preukázaný dôvod hodný osobitného
zreteľa na priznanie výživného od narodenia maloletých detí. Z daného dôvodu súd priznal výživné
počnúc dňom podania návrhu t.j. od 15.06.2016. Súd mal v konaní za preukázané, že otec nepracoval
od roku 2015, pracoval len niekoľko dní v mesiaci október 2019 a to v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody,kdedosiaholpríjemlenvovýške24,44Eurvčistom.Zdanéhodôvodusúdurčilvýškuvýživného
pre otca v minimálnom rozsahu v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine pre každé z

maloletých detí. Zameškané výživné teda za čas od 15.06.2016 do rozhodnutia súdu súd vyčíslil na
sumu 1.206,36 Eur pre jedno dieťa t.j. pre obe maloleté deti vo výške 2 412,72 Eur (1 206,32 Eur x 2 =
2.412,72 Eur). Súd stanovil výšku zameškaného výživného tak, že v roku 2016 bolo zákonom stanovené
minimálne výživné vo výške 27,13 Eur, t.j. 0,90 Eur na deň x 16 dní = 14,47 Eur. Od júla 2016 do júna
2017 bolo minimálne výživné vo výške 27,13 Eur x 12 mesiacov = 325,56 Eur; od júla 2017

do júna 2018 bolo minimálne výživné vo výške 27,32 Eur x 12 mesiacov = 327,84 Eur ; od júla 2018 do
júna 2019 bolo minimálne výživné vo výške 28,08 Eur x 12 mesiacov = 336,96 Eur a od júla 2019
do januára 2019 bolo výživné vo výške 28,79 Eur x 7 mesiacov = 201,53 Eur. Spolu zročné výživné na
jedno dieťa je 1.206,36 Eur (14,47 Eur + 325,56 Eur + 327,84 Eur + 336,96 Eur + 201,53 Eur = 1 206,36
Eur) x dve deti = 2,412,72 Eur. Súd zročné výživné povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v

splátkach po 20,--Eur počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i
len jednej splátky. (výrok III a IV)

36. Rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletými deťmi, súd preto uvedený styk ani neupravoval.
(výrok V)

37.Vzhľadomnato,žematkabolauznesenímOkresnéhosúduLučenecč.k.4C/167/2016-79zodňa07.
júna 2019 oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, celá poplatková povinnosť prešla
v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č.71/1992 Zbierky o súdnych poplatkoch na určeného otca
maloletých detí, ktorý je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,--Eur podľa Sadzobníka súdnych

poplatkov podľa položky 9. (výrok VI)

38. Súd v predmetnej veci nariadil znalecké dokazovanie, znalec si vyúčtoval znalečné v celkovej výške
523,64 Eur, ktoré boli hradené z rozpočtových prostriedkov súdu a to uznesením č.k. 4C/167/2016-70
zo dňa 07. júna 2019 a uznesením č.k. 4C/167/2016-126 zo dňa 20. decembra 2019.

39. Podľa ustanovenia § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami
inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

40.Súdzaviazalotcanahradiťtrovykonaniaštátuvzmysle§259CSP,nakoľkootecdobrovoľneneuznal

otcovstvo a vznikli tak trovy súvisiace s určením jeho otcovstva k maloletým deťom, ktorých úhradu
musel vykonať za neho štát. (výrok VII)

41. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CSP podľa ktorého každý z účastníkov si
hradí trovy konania sám a preto žiadne mu ani nárok na ich náhradu nepriznal. (výrok VIII)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Banskej BystriciAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1CSP)

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).