Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010906
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115010906.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému G. N., narodenému dňa XX.
M. XXXX v G., trvale bytom G., O. H.X, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov v trestnej
veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 1Tk/1/2018, trestne stíhanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a dvojnásobný prečin marenia výkonu úradného

rozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d)Trestnéhozákona,oodvolaníobžalovanéhoG.N.protirozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 16. februára 2018, č. k. 30T/76/2015 - 397, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 15. januára 2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného G. N.
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Trnava zo dňa 16. februára 2018, č. k. 30T/76/2015 -
397 bol obžalovaný G. N. uznaný za vinného v bode 1/ zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.), ktorého sa mali dopustiť tým, že
pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením
krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení

nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, keď tohto sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že (1/) „dňa 31.01.2014 v čase o 10.00 hod. viedol ako vodič v G., po ul. F. U. osobné motorové
vozidlo zn. Honda Civic, EČ: TT-745DX, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej
motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ Trnava, na výzvu príslušníkov polície na predloženie
dokladov potrebných na vedenie a premávku vozidla ich ako vodič odmietol predložiť, následne bol
hliadkou za účelom hodnoverného zistenia totožnosti a podania vysvetlenia predvedený na útvar PZ,

kde na základe správania a komunikácie obvineného G. N. vzniklo podozrenie, že pred jazdou užil
návykovú látku alebo viedol vozidlo v takom čase po jej užití, preto bol vyzvaný na lekárske vyšetrenie -
odber biologického materiálu, čo odmietol, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom
pre jeho zdravie.“
Rovnakým rozsudkom bol obžalovaný G. N. uznaný za vinného v bodoch 2/ a 3/ zo spáchania
pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a

v bodoch 4/ a 5/ taktiež z ďalšieho samostatného spáchania pokračovacieho prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., ktorých sa v oboch prípadoch mal dopustiť
tým, že maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti, keď štyri skutky (v bodoch 2, 3, 4 a 5 napadnutého
rozsudku ) mal spáchať na tých skutkových základoch, že :
„(2/) dňa 05.03.2014 v čase o 7.57 hod. v G., na ulici O. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo

zn. Volkswagen Golf, EČ: PU-461BH, bol zastavený hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky
KRPZTrnava,pričomnáslednebolozistené,ževozidloviedolnapriektomu,žeRozhodnutímOkresnéhodopravného inšpektorátu Trnava, sp. zn. ORPZ-TT-ODI2-1103/2013 zo dňa 02.12.2013, právoplatným
dňa 10.01.2014 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,

(3/) dňa 13.03.2014 v čase o 15.13 hod. po ceste II/507, v obci Y. L., viedol ako vodič osobné
motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, EČ: PU-461BH, bol zastavený hliadkou Krajského dopravného
inšpektorátu Trenčín, pričom následne bolo zistené, že vozidlo viedol napriek tomu, že Rozhodnutím
Okresného dopravného inšpektorátu Trnava, sp. zn. ORPZ-TT-ODI2-1103/2013 zo dňa 02.12.2013,
právoplatným dňa 10.01.2014 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24

mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
(4/) dňa 10.04.2014 v čase o 20.27 hod. v G. po ulici T. viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat
Cordoba Vario, EČ: HC-873AF, bol zastavený hliadkou Pohotovostnej motorovej jednotky KRPZ
Trnava, pričom následne bolo zistené, že vozidlo viedol napriek tomu, že Rozhodnutím Okresného
dopravného inšpektorátu Trnava, sp. zn. ORPZ-TT-ODI2- 1103/2013 zo dňa 02.12.2013, právoplatným
dňa 10.01.2014 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
(5/) dňa 20.04.2014 v čase o 7.30 hod. v G., po ulici E. viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat
Cordoba Vario, EČ: HC-873AF, bol zastavený hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky KRPZ
Trnava, pričom následne bolo zistené, že vozidlo viedol napriek tomu, že Rozhodnutím Okresného
dopravného inšpektorátu Trnava, sp. zn. ORPZ-TT-ODI2-1103/2013 zo dňa 02.12.2013, právoplatným

dňa 10.01.2014 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.“
Za to okresný súd obžalovanému G. N. podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím na § 37 písm. h) Tr. zák., §
38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne

odložil, pričom podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní tridsať mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu (t. j všetkých druhov) na dobu tri roky.
Samosudca okresného súdu odôvodnil písomne vyhotovený rozsudok v rozsahu č. l. 397 - 403 spisu
nasledovne (citácia):

„Prokurátor Okresnej prokuratúry Tmava podal dňa 21.05.2015 na tunajšom súde obžalobu na
obvineného G. N. pre skutok právne kvalifikovaný ako pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a dvojnásobný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby súd vydal dňa 21.03.2016 trestný rozkaz, proti ktorému obžalovaný podal
odpor. Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného G. N.'a, svedka L.
Z., svedka W. N., svedka Y. W., svedka W. N., svedka Z. G., svedka B. K., svedka B. Z., svedka V. O.,
svedka B. Z., svedka B. L., svedka R. N., so súhlasom procesných strán prečítal výpovede svedka B.
W., svedka W. Z., svedka W. W., svedkyne E. Z. z prípravného konania a oboznámil listinné dôkazy.

- Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní -
ObžalovanýG.N.nahlavnompojednávanívyužilsvojeprávoaodoprelvypovedať.Nanávrhprokurátora
boli prečítané výpovede obžalovaného z prípravného konania, v ktorých uviedol:
Ku skutku č. 1/ obžalovaný uviedol, že dňa 31.01.2014 ho zastavila hliadka PMJ Tmava na ul. F. U. v
G.. Policajná hliadka mu oznámila, že má uložený zákaz činnosti, o ktorom nevedel. Asi za 20 minút

prišla druhá hliadka PMJ, ktorú zavolala hliadka, ktorá ho zastavila a doručili mu obálky, v ktorých bolo
rozhodnutie o uložení zákazu činnosti. Príslušníkom PZ na mieste uviedol, že sa voči predmetnému
rozhodnutiu odvoláva. Následne s nimi musel ísť a na oddelenie kvôli trestnému činu marenia výkonu
úradného rozhodnutia. Na oddelení PMJ bol 2 - 3 hodiny, následne bol preeskortovaný na ODi Tmava,
kde bol asi 2 hodiny. Následne bol opätovne preeskortovaný na oddelenie PMJ, kde mu povedali, že

budú vykonané odbery a tiež musí niečo podpísať. Príslušníkom PZ uviedol, že na toto nevidí dôvod
a tí mu oznámili, že buď sa zúčastní odberov alebo bude väzobne stíhaný. O následkoch odmietnutia
odberov nebol poučený. Papiere, ktoré mal podpísať, podpísal s výhradou a následne išiel domov.
Ku skutkom č. 2/, 3/, 4/, 5/ obžalovaný uviedol, že o uloženej sankcii trestu zákazu činnosti sa dozvedel
až dňa 31.01.2014 na ul. F. U. v G. a po tom, čo mu boli zamietnuté všetky podané opravné prostriedky,

motorovévozidlonevedie.PríslušníkmiPZmubolodoručenéužprávoplatnérozhodnutieopriestupkuzo
dňa 02.12.2013, ktorým mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť bez toho, aby mu bolo doručené. Pred doručením zamietajúcich rozhodnutí
opravných prostriedkoch si nebol vedomý toho, že má uložený zákaz činnosti, nakoľko sa nemalmožnosťkuvedenémurozhodnutiuvyjadriť.Kuskutkuzodňa13.03.2014uviedol,ževtedydostalpokutu
za prekročenie rýchlosti.
Svedok L. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 31.01.2014 spozorovali s kolegom N. motorové

vozidlo, ktoré viedol obžalovaný. Kolega N. vedel, že sa jedná o osobu G. N., ktorý má uložený zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá. Zastavili ho na ul. F. U. v G. Vyzvali ho na predloženie dokladov
na vedenie motorového vozidla, ktoré obžalovaný nepredložil. Cez rádiostanicu bolo overené, že
obžalovaný má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Následne bola privolaná druhá hliadka v
zložení W. a Z., pretože obžalovaný sa správal agresívne. Po príchode druhej hliadky ho eskortovali na

útvar PMJ Trnava, kde bol 2 hodiny. Vodič bol buď na mieste alebo na útvare vyzvaný, aby sa podrobil
toxikologickému vyšetreniu. Obžalovaný sa odmietol podrobiť odberu biologického materiálu, následne
bol poučený, že sa dopúšťa trestného činu a bol opätovne vyzvaný na odber biologického materiálu,
čo opäť odmietol.
Svedok W. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že počas služby dňa 31.01.2014 spozorovali
obžalovaného viesť motorové vozidlo. Rozhodli sa ho zastaviť, nakoľko vedeli, že má uložený zákaz

činnosti viesť motorové vozidlá a na útvare pre neho mali nejaké doručenky, ktoré mu bolo potrebné
doručiť. Vozidlo zastavili na ul. F. U. v G.. Vyzvali ho na predloženie vodičského preukazu a občianskeho
preukazu, čo obžalovaný odmietol. Vo vozidle bol spolujazdec B. Z.. Obžalovaný oznámil svoje osobné
údaje a potom vykonali jeho lustráciu cez veliteľa čaty. Zároveň požiadali kolegov, aby na miesto doniesli
doručenky pre obžalovaného, pričom obžalovanému bolo oznámená, že má právoplatne uložený zákaz

činnosti.Keďnamiestodorazilikolegovia,bolimudoručenévšetkyzásielky,čopotvrdilsvojimpodpisom.
Rozčuľoval sa, že o zákaze činnosti nevedel a podával voči nemu sťažnosť. Následne bol eskortovaný
na útvar PZ, kde bol vyzvaný na odber biologického materiálu, pretože mal zrýchlenú motoriku a bol
agresívny. Mohlo to byť asi hodinu a pol po tom, čo bol zastavený. Obžalovaný sa rozčúlil a povedal,
že takéto vyšetrenie nepodstúpi.

Svedok Y. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v apríli 2014 bol obžalovaný na T. ulici v G.
zastavený hliadkou PMJ, pričom pri kontrole bolo zistené, že má platný zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá. Následne bol eskortovaný na útvar PMJ k služobnej potrebe, kde sa dostavil poverený príslušník
ODi, OR PZ Trnava a doručil mu písomnosti, ktoré si obžalovaný nepreberal.
Svedok W. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný jazdil dňa 20.04.2014 motorovým

vozidlom napriek tomu, že mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Motorové vozidlo Seat
Cordoba Combi bielej farby bolo zastavené z dôvodu zlého technického stavu (rozbité zadné okno) na
ul. E.. Vodič na vyzvanie predložil len doklady od motorového vozidla a občiansky preukaz. Lustrovali
ho v evidencii a bolo zistené, že má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Na mieste bola
spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, ktorá bola zaslaná na ODi a obžalovanému bola

ďalšia jazda zakázaná.
Svedok Z. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v apríli 2014 obžalovaný viedol na T. ulici
vozidlosprívesnýmvozíkom,naktorommalželezo.Bolzastavenýnaparkoviskualustrovanývevidencii
vodičov, v ktorej mal evidovaný zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Obžalovaný bol vyzvaný na
predloženie dokladov potrebných k vedeniu motorového vozidla, ktoré predložil s výnimkou vodičského

preukazu. Bol vyrozumený aj poverený príslušník ODi a bola spísaná administratíva. Obžalovaný tvrdil,
že nemá uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.
Svedok B. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že marci 2014 vykonával aj s kolegami meranie rýchlosti
v obci Y. L., kde namerali a zastavili vozidlo VW Golf. Za prekročenie rýchlosti bola vodičovi uložená
pokuta 20 Eur, ktorú na mieste zaplatil. Na oddelení pri nahadzovaní pokuty do karty vodiča zistil, že

vodič má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.
Svedok B. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v januári 2014 boli obžalovanému doručované
zásielky a v ten deň bol predvedený aj na útvar PMJ Tmava. Bol viackrát vyzývaný na podrobenie
sa dychovej skúške alebo na odber biologického materiálu, čo odmietal. Po príchode hliadky na útvar
PMJ Tmava bola s obžalovaným spísaná administratíva, čo trvalo asi hodinu. Následne mu bolo

jedným členom hliadky oznámené, že obžalovaný sa odmieta podrobiť dychovej skúške alebo odberu
biologického materiálu. Išiel za obžalovaným a poučil ho o povinnosti podrobiť sa úkonom v súvislosti s
cestnou premávkou, na čo obžalovaný uviedol, že nič také robiť nebude a nevidí na to dôvod. Následne
kontaktovali príslušníkov ODi, ktorých oboznámili so situáciou, a ktorí uviedli, aby ho eskortovali na ODi,
nakoľko sú vo veci miestne príslušní. Obžalovaný nebol opätovne eskortovaný na útvar PMJ, nakoľko

o jeho prepustení alebo zadržaní rozhodovalo ODi Tmava.
SvedokV.O.nahlavnompojednávaníuviedol,žedňa05.03.2014skolegomW.vG.naul.O.spozorovali
motorové vozidlo, ktoré zastavili z dôvodu pátrania po osobách a veciach pochádzajúcich z trestnejčinnosti. Vodič okrem občianskeho preukazu nemal žiadne iné doklady. Podrobil a dychovej skúške s
negatívnym výsledkom. Lustráciou bolo zistené, že vodič má uložený zákaz viesť motorové vozidlá.
Svedok B. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v januári 2014 išiel s obžalovaným v motorovom

vozidle, ktoré viedol obžalovaný a on sedel na sedadle spolujazdca. V G. na ul. F. U. ich zastavila hliadka
polície. Dôvodom zastavenia bola bežná kontrola. Príslušníci PZ vyzvali obžalovaného na predloženie
potrebných dokladov. Následne obžalovaný vystúpil z vozidla a požadované doklady u seba nemal.
Nepamätá si, či bol obžalovaný vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky.
Svedok B. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 31.01.2014 vykonávali s kolegom N. výjazd

dopravných nehôd. Volali im kolegovia z PMJ Tmava, aby prišli pred budovu PMJ, kde im uviedli, že sa
obžalovanýodmietapodrobiťodberubiologickéhomateriálu.AsiohodinuprišlinaODITrnavapríslušníci
PMJ Trnava spolu s obžalovaným, by ho prevzali. Telefonicky bol kontaktovaný službukonajúci
prokurátor, ktorého oboznámili s prípadom, a to že obžalovaný bol niekoľko hodín po zastavení hliadkou
PMJ vyzvaný, aby sa podrobil odberu biologického materiálu, na čo prokurátor uviedol, že sa nejedná o
trestný čin a obžalovaný má byť prepustený na slobodu a že obžalovaného nemajú preberať. Následne

bol obžalovaný eskortovaný na útvar PMJ Tmava.
Svedok R. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 31.01.2014 vykonávali s kolegom L. výjazd
dopravných nehôd. Volali im kolegovia z PMJ Tmava, aby prišli pred budovu PMJ, kde sa s nimi bavil
kolega ohľadne ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Za hodinu prišli na ODI Tmava kolegovia z PMJ
Tmava spolu s obžalovaným, by ho prevzali. Kolega vec telefonicky konzultoval so službukonajúcim

prokurátorom a potom príslušníkom PMJ uviedol, že osobu nepreberie.
So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka B. W. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že dňa 05.03.2014 spozorovali s kolegom O. v G. na ul. O.
motorové vozidlo VW Golf. Motorové vozidlo viedol obžalovaný, nemal pri sebe vodičský preukaz a
tvrdil, že ho má doma. Lustráciou bolo zistená, že obžalovaný má uložený zákaz činnosti viesť motorové

vozidlá. S obžalovaným na mieste spísali záznam o podaní vysvetlenia a ďalšiu jazdu mu zakázali.
So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka W. Z. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že dňa 31.01.2014 ich volali cez vysielačku kolegovia, ktorí
potrebovali asistenciu na ul. F. U. v G., nakoľko vodič, ktorého zastavili, bol agresívny a arogantný. Po
príchode na miesto už osoba, ktorú zastavili, sedela v služobnom vozidle.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka W. W. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že dňa 31.01.2014 ich volali cez vysielačku kolegovia, ktorí
potrebovali asistenciu na ul. F. U. v G., nakoľko vodič, ktorého zastavili, nespolupracoval. Po príchode
na miesto už osoba, ktorú zastavili, sedela v služobnom vozidle.
So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne E. Z. z

prípravného konania, v ktorej uviedla, že v marci 2014 vykonávala s kolegami W. a K. meranie rýchlosti v
obci Y. L. na ceste II/507, kde zastavili motorové vozidlo VW Golf, ev. č. PU461BH z dôvodu prekročenia
rýchlosti. Osobu vodiča na mieste nelustrovali, nakoľko vodič predložil všetky doklady potrebné na
vedenie vozidla. Pokutu dal vodičovi kolega K. a ten následne zistil, že vodič má uložený zákaz činnosti.
Z listinných dôkazov súd oboznámil: priestupkové spisy, rozhodnutie OS Trnava, sp. zn. 4T/103/2014

rozhodnutie OS Považská Bystrica, sp. zn. 1 T/63/2014 rozsudok OS Trenčín, sp. zn. 2To/34/2015, odpis
z RT, lustrácia v databáze súdov, register priestupkov.
Z priestupkového spisu KRPZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, PMJ, ČVS: KRPZ-TT-OPPl-28/2014
vyplýva, že dňa 31.01.2014 bol na ul. F. U. v G. zastavený a kontrolovaný vodič G. N. a nakoľko
mal pri komunikácii oneskorené reakcie a bol podráždený, vzniklo podozrenie, že pred jazdou požil

inú návykovú látku. Bol vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie požitia návykovej látky, čo
obžalovaný odmietol. Zároveň bolo zistené, že obžalovaný má uložený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá od 10.01.2014 do 10.01.2016 č. k. ORPZ-TT-OD12-1103/2013, ktorý vydal ODi Trnava.
Obžalovaný nepredložil doklady potrebné k vedeniu motorového vozidla.
Z priestupkového spisu KRPZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, PMJ, ČVS: KRPZ-TT-OPPl-63/2014

vyplýva, že dňa 05.03.2014 obžalovaný viedol motorové vozidlo VW Golf. ev. č. PU461BH, ktoré
bolo zastavené a bolo zistené, že obžalovaný má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá od
10.01.2014 do 10.01.2016 č. k. ORPZ-TT-ODI2- 1103/2013, ktorý vydal ODi Trnava. Obžalovaný nemal
pri sebe doklady potrebné k vedeniu motorového vozidla.
Z priestupkového spisu KRPZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, PMJ, ČVS: KRPZ-TT-OPPl-88/2014

vyplýva, že dňa 10.04.2014 obžalovaný viedol motorové vozidlo Seat Cordoba vari o ev. č. HC873AF,
ktoré bolo zastavené a bolo zistené, že obžalovaný má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá od
10.01.2014 do 10.01.2016 č. k. ORPZ-TT-ODI2-l 103/2013, ktorý vydal ODi Trnava. Obžalovaný vozidlo
viedol bez zákonom stanovených dokladov potrebných na vedenie a premávku motorového vozidla.Z priestupkového spisu KRPZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, PMJ, ČVS: KRPZ-TT-OPPl-99/2014
vyplýva, že dňa 20.04.2014 obžalovaný viedol motorové vozidlo Seat Cordoba vario ev. č. HC873AF,
ktoré bolo zastavené a bolo zistené, že obžalovaný má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá od

10.01.2014 do 10.01.2016 č. k. ORPZ-TT-ODI2-1103/2013, ktorý vydal ODi Tmava. Obžalovaný vozidlo
viedol bez zákonom stanovených dokladov potrebných na vedenie a premávku motorového vozidla.
Z rozhodnutia OR PZ Trnava, ODi Trnava o priestupku zo dňa 02.12.2013, ČVS: ORPZ-TT-
OD12-1103/2013 vyplýva, že obžalovaný sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k), f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov, za čo mu podľa § 22 ods. 2 písm. e ), b ), zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov uložená sankcia, a to pokuta vo výške 500,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.01.2014.
Z odpisu registra trestov obžalovaného, rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/103/2014 zo dňa
10.05.2016, rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. lT/63/2014 zo dňa 19.01.2015 a

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/34/2015 zo dňa 05.11.2015 vyplýva, že obžalovaný bol
doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to rozhodnutím Okresného súdu Nitra zo dňa 31.01.2001, sp. zn.
5T/135/l 999 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov podmienečne so skúšobnou dobou
do 17.05.2013 a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky. V súčasnosti sa na obžalovaného hľadí

akoby nebol odsúdený.
Z lustrácie v registri priestupkov obžalovaného vyplýva, že sa dopustil väčšieho množstva priestupkov,
prevažne na úseku cestnej premávky.
- Hodnotenie vykonaných dôkazov -
Súdposudzovalvšetkyvykonanédôkazyzhľadiskaichzávažnosti,prípustnostiavierohodnostiadospel

k nasledovným záverom:
Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako prípustné a získané zákonným
spôsobom, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že priamymi účastníkmi skutkového deja boli
obžalovaný G. N. svedkovia L. Z., W. N., Y. W., W. N., Z. G., B. K., B. Z., V. O., B. Z., B. W., W. Z.,
svedka W. W. a E. Z..

Ku skutku v bode 1/ súd hodnotí výpovede obžalovaného a svedkov ako vierohodné, pričom rozpor
v podstatných skutočnostiach sa vyskytol len v tom, kedy od zastavenia motorového vozidla bol
obžalovaný vyzvaný príslušníkom PZ, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie návykovej látky. S
poukazom na vykonané dokazovanie súd hodnotí práve v tejto časti výpoveď obžalovaného ako
nedôveryhodnú. Rovnako možno ako nevierohodnú vyhodnotiť aj časť výpovede obžalovaného, v ktorej

poprel, že nebol príslušníkmi PZ poučený o dôsledkoch odmietnutia podrobiť sa odberu biologického
materiálu, nakoľko výpoveďami ostatných svedkov bolo preukázané, že na odber biologického materiálu
bol vyzývaný opakovane a týmto výzvam predchádzalo aj poučenie o trestnoprávnych dôsledkoch tohto
konania.
Ku skutkom v bode 2/, 3/, 4/, 5/ súd hodnotí výpovede obžalovaného a svedkov ako vierohodné, pretože

v ich výpovediach sa nevyskytli žiadne podstatné rozpory. Tvrdenie obžalovaného, že v časoch, kedy bol
príslušníkmi PZ zastavený ako vodič motorového vozidla, nemal uložený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá, nemá oporu v skutkových zisteniach, ale výlučne v právnom posúdení veci.
- Výrok o vine -
K bodu 1/

Na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotením prípustných dôkazov získaných zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, prišiel súd k záveru, že dňa 31.01.2014 viedol obžalovaný
ako vodič motorové vozidlo zn. Ronda Civic, EČ: TT745DX, pričom bol na ul. F. U. v G. zastavený
a kontrolovaný hliadkou PMJ KR PZ Trnava. Následne bol predvedený na útvar PZ za účelom

hodnovernéhozisteniajehototožnosti,kdenazákladejehosprávaniaakomunikácievzniklopodozrenie,
že požil návykovú látku a pod jej vplyvom viedol predmetné motorové vozidlo. Z tohto dôvodu bol
obžalovaný vyzvaný na lekárske vyšetrenie - odber biologického materiálu, čo odmietol, hoci toto
vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Obžalovaný tvrdil, že ho príslušník PZ vyzval na vyšetrenie na zistenie návykovej látky až 4 - 5 hodín po

tom, čo bol ako vodič motorového vozidla zastavený hliadkou PZ. S poukazom na výpovede svedkov L.
Z. W. N., B. Z., B. L. a R. N. súd ustálil, že obžalovaný bol vyzvaný na odobratie biologického materiálu
v období 90 - 120 minút po zastavení motorového vozidla, ktoré viedol. S poukazom na zásadu in dubiopro reo súd vychádzal zo skutočnosti, že obžalovaný bol vyzvaný na odobratie biologického materiálu
2 hodiny po tom, čo bolo jeho motorové vozidlo zastavené hliadkou PZ.
Súd sa nestotožnil s námietkou obžalovaného, že nebol poučený o dôsledkoch odmietnutia podrobiť sa

odberu biologického materiálu, čo vyvrátili vo veci vypočutí príslušníci PZ, a to L. Z. a B. Z..
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa§ 289 ods. 2 Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania

alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne
podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie.
Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie § 289 ods. 2 Trestného zákona znie: odňatím slobody až na

jeden rok sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život
alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie
návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orietačným testovacím prístrojom, alebo sa
odmietnepodrobiťlekárskemuvyšetreniuodberomavyšetrenímkrvialeboinéhobiologickéhomateriálu,
či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre

jeho zdravie.
Predmetomprávnehoposúdeniasúdubolovyložiťznenievyššieuvedenéhoprávnehopredpisuaustáliť,
či vyššie uvedený skutok, ktorý je predmetom obžaloby, možno podradiť pod predmetnú právnu normu.
Pri výklade právnej normy je potrebné rozlišovať medzi právnym predpisom a právnou normou. Text
právneho predpisu predstavuje komunikačný prostriedok, ktorým zákonodarca hovorí k adresátovi

právnej regulácie. Naproti tomu právna norma je myšlienkou obsiahnutou v tomto prejave, ktorá
však nemusí zrkadlovo odpovedať zákonodarcovmu pokusu a jej jazykové vyjadrenie (viď. Melzer, F.
Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2011, str. 88).
Obžalovaný v rámci procesnej obrany poukazoval na jazykový ( doslovný) výklad právneho predpisu
(ust. § 289 ods. 2 Tr. zák.), ktorým dospel k záveru, že odmietnutie podrobenia sa vyšetreniu na

zistenie návykovej látky je možné sankcionovať podľa Trestného zákona len v čase vykonávania činnosti
uvedenej v § 289 ods. 1 Trestného zákona obžalovaným.
S poukazom na znenie § 289 ods. 2 Trestného zákona však možno pripustiť aj druhý jazykový výklad
právneho predpisu, a to že ak niekto vykonával alebo bude pokračovať vo vykonávaní činnosti uvedenej
v § 289 ods. 1 Trestného zákona a odmietne sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,

musí nastúpiť trestnoprávna sankcia, ktorej účelom je prevýchova páchateľa a eliminovanie ďalšieho
protiprávneho správania sa páchateľa v budúcnosti.
Pre zjednodušenie predmetnej právnej úvahy budeme vychádzať výlučne z činnosti, ktorou je vedenie
motorového vozidla vodičom.
Výzve na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky vodiča motorového vozidla predchádza

výzva na zastavenie motorového vozidla príslušníkom PZ a samotné zastavenie motorového vozidla
jeho vodičom. Po zastavení motorového vozidla už vodič nevykonáva činnosť vodiča, ale je zrejmé,
že bezprostredne pred zastavením túto činnosť vykonával a zrejme v nej bude aj ďalej pokračovať. Z
uvedeného vyplýva, že doslovný jazykový výklad prezentovaný obžalovaným by prakticky znamenal
nemožnosť postihovania vodiča po jeho zastavení, kedy predmetnú činnosť, hoci dočasne, prestal

vykonávať.
Zo zákonnej úpravy (ust. § 289 Tr. zák.) je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť stav,
aby osoby, ktoré viedli motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, boli trestne sankcionované za
predmetné konanie a zároveň, aby im bolo zabránené pokračovať v tejto činnosti.
Subjektívne teleologickým výkladom, ktorým je znalosť zákonodarcovej predstavy a účelom právne

normy by malo byť jeho dosiahnutie, dospejeme k záveru, že je potrebné uprednostniť druhý jazykový
význam právneho predpisu, a to sankcionovať konanie páchateľa, ktorý pod vplyvom návykovej látky
viedol motorové vozidlo.
Vzhľadom na uvedené, je potrebné ustáliť, v akom časom horizonte je príslušník PZ oprávnený
vyzvať osobu, ktorá viedla motorové vozidlo, na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky.

Zákonodarca nestanovuje žiadny časový horizont na predmetnú výzvu, a preto nemožno dospieť k
jednoznačnému časovému obdobiu na jej uskutočnenie. Príslušník PZ k predmetnej výzve pristúpi
najmä v prípade, ak nadobudne podozrenie, že vodič motorového vozidla je pri jeho vedení ovplyvnený
návykovou látkou. Môže sa pritom jednať o správanie samotného vodiča po jeho zastavení, spôsobjeho jazdy a pod. Aby mohla nastúpiť trestnoprávna sankcia, musí byť preukázané, že vodič bol
ovplyvnený návykovou látkou už v čase, kedy viedol motorové vozidlo. Podstatné teda je, aby výsledok
predmetného vyšetrenia bolo možné aplikovať aj na časové obdobie, v ktorom obvinený viedol motorové

vozidlo. Čím neskôr príslušník PZ pristúpi k predmetnej výzve, tým viac sa môžu výsledky predmetného
vyšetrenia líšiť od stavu, ktorý bol aktuálny v čase vedenia motorového vozidla obvineným. Dôkazné
bremeno v tomto smere vždy zaťažuje orgány činné v trestnom konaní, keďže obvinený nikdy nie je
povinný preukazovať svoju nevinu. Ak nastane medzi okamihom, kedy vodič viedol motorové vozidlo a
vykonaním vyšetrenia na zistenie návykovej látky určitý časový priestor, v ktorom obvinený mohol požiť

návykovú látku a orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarí preukázať, že tomu tak nebolo, resp.
nemohlo byť, je namieste aj v prípade pozitívneho výsledku tohto vyšetrenia obvineného s poukazom
na zásadu in dubio pro reo oslobodiť.
Osobitosťou ustanovenia § 289 ods. 2 Tr. zák. je tá skutočnosť, že sa páchateľ odmietne za podmienok
ustanovených v predmetnom zákonnom ustanovení podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky. V
tomto prípade odpadá dokazovanie v časti, či bol alebo nebol pri vedení motorového vozidla ovplyvnený

návykovou látkou. Na druhú stranu je podľa názoru súdu potrebné aj v tomto prípade orgánmi činnými
v trestnom konaní preukázať, že od zastavenia motorového vozidla obvineným až po výzvu orgánov
činných v trestnom konaní na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky nenastalo časové
obdobie, v ktorom si obvinený mohol aplikovať návykovú látku a v čase plánovaného vyšetrenia už bol
pod jej vplyvom, hoci pri vedení motorového vozidla tomu tak nebolo. Súd pri tejto úvahe vychádzal z

predpokladu, že osoba, ktorá sa má podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky a je si vedomá jej
požitia, nechce pred orgánmi činnými v trestnom konaní deklarovať svoje sklony k užívaniu návykových
látok, ktoré by boli patrné z výsledkov predmetného vyšetrenia.
Keďžeobžalovanýžiadnymspôsobomnepreukázal,žebyodjehozastaveniaažpovýzvunapodrobenie
sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky nastal okamih, v ktorom si obžalovaný mohol aplikovať

návykovú látku, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný svojim konaním
naplnil skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Trestného zákona.
Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného je súd toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle v
zmysle§15písm.a)Trestnéhozákona.Zokolnostíprípadujeevidentné,žeobžalovanýchcelodmietnuť

vyšetrenie na zistenie návykovej látky.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti uznal súd obžalovaného za vinného z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko závažnosť
spáchaného prečinu nebolo možné vyhodnotiť ako nepatrnú.
K bodom 2/, 3/, 4/, 5/

Na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotením prípustných dôkazov získaných zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, prišiel súd k záveru, že dňa 31.01.2014 bolo obžalovanému
doručené rozhodnutie OR PZ Tmava, ODi Tmava zo dňa 02.12.2013, ČVS: ORPZ-TT-OD12-1103/2013,
ktorým mu bola uložená sankcia, a to pokuta vo výške 500,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové

vozidlá na dobu 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom predmetné
rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa10.01.2014.Obžalovanývočitomutorozhodnutiupodalriadny
ako aj mimoriadne opravné prostriedky. Od dňa 31.01.2014 do rozhodnutia o opravných prostriedkoch
podaných obžalovaným, tento napriek právoplatnému rozhodnutiu o zákaze činnosti viesť motorové
vozidlá, viedol v dňoch 05.03.2014, 13.03.2014, 10.04.2014 a 20.04.2014 motorové vozidlo.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu
alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Obžalovaný sa dňa 31.01.2014 dozvedel, že má právoplatne uložený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá vyššie uvedeným rozhodnutím o priestupku. Právoplatnosť rozhodnutia sa pritom prejavuje

jednak ako záväznosť rozhodnutia pre definovaný okruh subjektov (aj obžalovaného) a jednak ako
nezmeniteľnosť rozhodnutia (s výnimkou mimoriadnych opravných prostriedkov). Ak teda obžalovaný
vedel, že má právoplatne uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, musel vedieť, že predmetné
rozhodnutie má vyššie uvedené účinky, čo mu aj príslušníci PZ po zastavení prezentovali.
Tieto účinky právoplatného rozhodnutia je výnimočne možné eliminovať len vyhovením mimoriadnemu

opravnému prostriedku oprávneným orgánom a nie len jeho podaním dotknutým subjektom. Ak teda
obžalovaný po podaní mimoriadnych opravných prostriedkov v čase, kedy o týchto nebolo rozhodnuté,
viedol motorové vozidlo, prišlo z jeho strany k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu marenia
výkonu úradného rozhodnutia.Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného je súd toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle
v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Z okolností prípadu je evidentné, že obžalovaný napriek
vedomosti o právoplatne uloženom zákaze činnosti úmyselne viedol motorové vozidlo.

Námietky obžalovaného o absencii subjektívnej stránky možno vztiahnuť len na prípad, ak by bol
obžalovaný stíhaný pre skutok zo dňa 31.01.2014, k čomu zo strany orgánov činných v trestnom
konaní neprišlo, a v žiadnom prípade nie pre skutky (čiastkové útoky) zo dňa 05.03.2014, 13.03.2014,
10.04.2014 a 20.04.2014.
Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval

v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať
uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej
republiky.
Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po

oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok.
S poukazom na uvedené je zrejmé, že obžalovaný v dňoch 05.03.2014, 13.03.2014, 10.04.2014 a
20.04.2014 pokračoval v páchaní toho istého trestného činu - marenia výkonu úradného rozhodnutia a
tieto skutku spája objektívna súvislosť v čase ( od doručenia rozhodnutia o priestupku po oznámenie
rozhodnutia o nevyhovení mimoriadnemu opravnému prostriedku), spôsobe ich páchania (vedenie

motorového vozidla napriek zákazu viesť motorové vozidlá) a v predmete útoku (verejný záujem), ako aj
subjektívna súvislosť - jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin ( obžalovaný vedel, že
v páchaní trestného činu bude pokračovať minimálne do oznámenia rozhodnutí o podaných opravných
prostriedkoch).
Keďže dňa 08.04.2014 bolo obžalovanému doručené uznesenie OR PZ v Považskej Bystrici, Okresný

dopravný inšpektorát Považská Bystrica zo dňa 31.03.2014, ČVS: ORP- 46/DI-PB-2014 o vznesení
obvinenia pre skutok zo dňa 13.03.2014, je potrebné čiastkové útoky zo dňa 05.03.2014 a 13.03.2014
považovať za jeden pokračovací trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia a čiastkové útoky zo
dňa 10.04.2014 a 20.04.2014 za druhý pokračovací trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti uznal súd obžalovaného za vinného z dvojnásobného

pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona, nakoľko závažnosť spáchaných prečinov nebolo možné vyhodnotiť ako nepatrnú.
- Výrok o treste -
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody stanovená do
1 roka a pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona je
trestná sadzba trestu odňatia slobody stanovená do 2 rokov. Keďže súd ukladal obžalovanému úhrnný
trest za viac trestných činov, ktoré sú prečinmi, postupoval podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a pri

určení trestnej sadzby vychádzal z absorbčnej zásady, v zmysle ktorej sa páchateľovi uloží úhrnný trest
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v tomto
prípade podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že u obžalovaného je potrebné upraviť
zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko

súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t. j. že spáchal
viac trestných činov a žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Pre prípad uloženia trestu odňatia slobody súd u
obžalovanéhovychádzalzosadzbytrestuodňatiaslobodydo8mesiacovdo2rokov.Súdobžalovanému
uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 1 rok, ktorý
považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, a preto súd v zmysle § 49 ods.
l písm. a) Trestného zákona výkon trestu obžalovanému odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákonamu určil skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, ktorú považuje za postačujúcu na sledovanie správania
sa obžalovaného a jeho schopnosť viesť riadny život.
Keďže obžalovaný spáchal predmetné trestné činy v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil mu

súd popri treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhy na
dobu 3 rokov. Pri uložení trestu zákazu činnosti súd prihliadol na čas spáchania predmetných skutkov
(takmer pred 4 rokmi), a preto neukladal obžalovanému trest zákazu činnosti vo vyššej výmere.
Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.“
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný G. N.. Pri procesnom
úkone prítomný prokurátor sa výslovne vzdal práva podať voči rozsudku odvolanie v neprospech
obžalovaného.
Odvolanie obžalovaného G. N. dňa 20. decembra 2018 písomne odôvodnil jej obhajca JUDr. Michal

Krutek v rozsahu č. l. 406 - 408 spisu nasledovne (podstatné citácie):
„Proti Rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.: 30T/76/2015 zo dňa 16.02.2018 podávame odvolanie
proti všetkým výrokom predmetného Rozhodnutia z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b)pre chyby v
napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, d) ak bolo

napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa§289ods.2Trestnéhozákona,rovnakoakovodseku1sapotrestá,ktosaprivýkonezamestnania

alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne
podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie.

Svedok por. B. L., nar. XX.XX.XXXX v Zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 26.11.2014 uviedol
nasledovné:„Následne som ja telefonicky kontaktoval službukonajúceho prokurátora Mgr. Z. s tým, ž
som ho oboznámil s okolnosťami celého prípadu, teda že G. N. bol niekoľko hodín po zastavení hliadkou
PMJ vyzvaný, aby sa podrobil odberu biologického materiálu, načo prokurátor uviedol, že sa nejedná o
trestný čin a že má byť prepustený na slobodu a že ho nemáme v žiadnom prípade preberať.“

Svedok W. N., nar. XX.XX.XXXX v Zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 21.10.2014 uviedol nasledovné:
„N. bol na útvare PMJ vyzvaný, aby sa podrobil toxikologickému vyšetreniu.“
Skutková podstata jednotlivých trestných činov obsahuje súhrn obligatórnych a fakultatívnych znakov,
ktoré spolu s ostatnými znakmi toho ktorého trestného činu určujú, o aký druh trestného činu ide. K
obligatórnym znakom skutkovej podstaty, ktoré musia existovať pri každom trestnom čine patria: objekt,

objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka.
Ako vyplýva aj zo znenia § 289 ods. 2 Trestného zákona, subjektom daného trestného činu je
páchateľ, ktorý vykonáva zamestnanie, alebo činnosť, kde sa vyžaduje osobitná spôsobilosť. Ako sme
už poukázali aj v konaní pred Okresným súdom Trnava a ako vyplynulo aj z výpovedí svedkov B. L. a W.
N., Obžalovaný sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky až niekoľko hodín po tom,

ako viedol osobné motorové vozidlo. V danom prípade preto nie je možné hovoriť o splnení všetkých
znakov skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Trestného zákona. Máme za to, že je v rozpore so zákonným znením § 289 ods. 2 Trestného zákona,
aby bolo trestným právom sankcionované odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu návykovej látky, a to aj
niekoľko hodín po tom, ako dotyčná osoba už nie je vodičom motorového vozidla.

Vprípade,akbysmesastotožnilisargumentáciouOČTKasúdu,znamenalobytozákonneneprimerané
extenzívne rozšírenie hraníc predmetného trestného činu. V takom prípade by sme ad absurdum mohli
sankcionovaťvpodstatektoréhokoľvekzdržiteľovakéhokoľvekmotorovéhovozidla,ktoríniekoľkohodín
po tom, ako doma zaparkujú svoje osobné motorové vozidlá boli vyzývaní príslušnou hliadkou PMJ
aby sa podrobili dychovej skúške, nakoľko oni ich videli, ako pred 2, 3, 4 či 5 hodinami viedli motorové

vozidlo. Následne v prípade, ak by takáto osoba predmetnú dychovú skúšku odmietla, bola by trestné
stíhaná podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Máme za nepochybné, že ak by zákonodarca mal v úmysle sankcionovať odmietnutie podrobiť sa
vyšetreniu na zistenie návykovej látky u kohokoľvek, teda aj u osoby nevykonávajúcej zamestnaniealebo inú činnosť, pri ktorých by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku, nepochybne by to tak výslovne uviedol § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Taktiež v prípade, ak by sa trestného činu podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona mohla dopustiť aj

osoba, ktorá sa odmietla podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky bezprostredne po tom, ako
vykonávala zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku, nepochybne by to tak zákonodarca výslovne uviedol v § 289 ods. 2
Trestného zákona. Z dikcie § 289 ods. 2 Trestného zákona je však zrejmé, že odmietnutie podrobenia
sa uvedenému vyšetreniu je možné sankcionovať podľa Trestného zákona len v čase vykonávania

predmetnej činnosti podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Na základe uvedeného, ako aj v spojení s trestnoprávnou zásadou in dubio pro reo, preto máme za to,
že u Obžalovaného nebola naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 289 ods. 2 Trestného
zákona, a to konkrétne subjekt trestného činu ako obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Zo strany Obžalovaného preto nemohlo dôjsť k takému konaniu,
ktoré predpokladá a sankcionuje § 289 ods. 2 Trestného zákona.

Nadoplneniepovažujemezapotrebnéupriamiťpozornosťajnazákonč.8/2009Z.z.ocestnejpremávke
v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZoCP“), ktorý v § 2 ods. 2 písm. v) definuje vodiča ako osobu,
ktorá vedie vozidlo.
Podľa § 69 ods. 1 písm. d) ZoCP je policajt oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie
je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť

bezpečne viesť vozidlo.
Z predmetného znenia § § 69 ods. 1 písm. d) ZoCP jednoznačne vyplýva, že policajt je oprávnený vyzvať
aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi,
ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo len vodiča. V prípade, ak osoba nie je vodičom
podľa § 69 ods. 1 písm. d) ZoCP, nie je dané oprávnenie policajta takúto osobu v súvislosti s cestnou

premávkou vyzývať na podrobenie sa vyšetreniu. či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou
látkou.
V danom prípade bol preto dôkaz spočívajúci v odmietnutí podrobiť sa vyšetreniu na zistenie návykovej
látky vykonaný o. i. aj v rozpore so ZoCP a teda v zmysle teórie ovocia z otráveného stromu nemal byť
v konaní ako dôkaz ani len pripustený.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného
štátneho orgánu o zákaz) Trestného zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu
alebo iného orgánu verejnej moci tým e činnosti.
Podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených
skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá

osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia,...
Svedok W. N., nar. XX.XX.XXXX v Zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 21.10.2014 uviedol nasledovné:
„Následne som telefonicky volal veliteľovi čaty, aby poslal po inej hliadke PMJ, všetky doručenky na
osobu N.. Po príchode druhej hliadky sa vodič sa vodič rozčuľoval, že ako môže mať zákaz činnosti,
keď neprevzal o tom rozhodnutie a toto mu bolo práve doručené. “

Zo znenie § 206 ods. 1 Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, ak je na podklade zistených
skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala
určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, pričom príslušníci, ktorí
Obžalovaného v dňoch 31.01.2014, 05.03.2014, 10.04.2014 a 20.04.2014 tak nekonali, nakoľko
predmetné obvinenie bolo vznesené až 30.04.2014. Dôvodom uvedeného nekonania v zmysle §

206 ods. 1 Trestného poriadku bolo vyčkávanie na rozhodnutie č. ORPZ-TT-ODI2-1103/2013 zo dňa
17.04.2014, ktorým boli opravné prostriedky Obžalovaného o priestupku č. ORPZ-TT-ODI2-1103/2013
zo dňa 02.12.2013 zamietnuté. Z výsluchov vykonaných v predsúdnom, ako aj súdnom konaní je pritom
nepochybné, že ani samotní príslušníci ODI Trnava nemali vedomosť, že by konanie Obžalovaného bolo
protiprávne a vyčkávali, či dôjde k zrušeniu rozhodnutia o priestupku č. ORPZ-TT-ODI2-1103/2013 zo

dňa 02.12.2013.
Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým

uzrozumený.
Podľa§17Trestnéhozákona,pretrestnosťčinuspáchanéhofyzickouosoboutrebaúmyselnézavinenie,
ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.Ako vyplýva zo znenia § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, subjektívnou stránkou daného
trestného činu je úmyselné zavinenie ako obligatórny znak skutkovej podstaty predmetného trestného
činu. V doterajšom predsúdnom a súdnom konaní, a to aj na základe výpovede svedka W. N.

bolo preukázané, že predmetný zákaz viesť motorové vozidlo bol Obžalovanému doručený až dňa
31.01.2014 pri dopravnej kontrole a teda pred uvedeným okamihom nemohol mať o jeho existencii
žiadnu vedomosť. Následne boli zo strany Obžalovaného využité všetky zákonné opravné prostriedky
voči rozhodnutia o priestupku č. ORPZ-TT-ODI2-1103/2013 zo dňa 02.12.2013. Až do právoplatného
rozhodnutia ODI a KDI v Trnave mal obžalovaný za to, že uvedený zákaz vedenia motorového vozidla

nenadobudol právoplatnosť, a to z dôvodu podaného odvolania, ako aj žiadosti o prinavrátenie lehoty,
nakoľko sa na adrese, kde mu bolo rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-TT-ODI2-1103/2013 zo dňa
02.12.2013 doručované dlhodobo nezdržiaval a teda nemohla ani nastať fikcia jeho doručenia. Taktiež
poznamenávame, že už spomínaná fikcia doručenia nie je spôsobilou skutočnosťou na vyvodenie
názoru o zavinenom správaní Obžalovaného.
Na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že vo vzťahu k Obžalovanému nebola naplnená

subjektívna stránka trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona. V uvedenom prípade by mohlo vo vzťahu k Obžalovanému možné hovoriť len
o nedbanlivostnom zavinení, pričom predmetné zavinenie nie je v zmysle § 15 a § 17 zavinením
sankcionovaným Trestným zákonov práve vo vzťahu k trestnému činu podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona.

Na základe hore uvedeného preto navrhujeme, aby Krajský súd v Trnave v súlade s § 321 ods. 1 písm.
b) a d) Trestného poriadku zrušil rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn.: 30T/76/2015 zo dňa
16.02.2018 v celom rozsahu a rozhodol vo veci v zmysle § 322 ods. 3 Trestného nasledovne:
Obžalovaný G. N., rod. N. nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. XX, G. sa oslobodzuje spod obžaloby,
podľaktorejsamaldopustiťprečinuohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.2Trestného

zákona a marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona nakoľko
skutok nie je trestným činom.“
Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.
Obhajca obžalovaného JUDr. Michal Krutek na verejnom zasadnutí druhostupňového súdu zotrval na
svojich návrhových prednesoch v kontexte s vyššie špecifikovanými odvolacími dôvodmi (v rozsahu č.

l. 406 - 408 spisu) a navrhol postupovať v zmysle tam prezentovaného petitu.
ObžalovanýG.N.saverejnéhozasadnutiaodvolaciehosúdunasvojuvýslovnúpísomnúžiadosťosobne
nezúčastnil a tento procesný úkon bol preto za splnenia podmienok ustanovenia § 293 ods. 7 Tr. por.
vykonaný v jeho neprítomnosti.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania okresného
súdu, ako i správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého prvostupňového rozsudku.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie
proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým
odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.

Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného G.
N. na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal
úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z
hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. treba konštatovať, že neexistuje

žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.
Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12
Tr. por. správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými
v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. veľmi podrobne a veľmi jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za

preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného G. N. Ani odvolací súd
nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný G. N. spáchal skutky v bodoch 1/ - 5/ v rozsahu skutkovýchzistenínapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku.Ztohtodôvodusiskutkovézáveryprvostupňovéhosúdu
osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Pokiaľ ide
o odvolacie námietky obžalovaného G. N. odvolací súd uzatvára, že nejde o novú a dosiaľ neuplatnenú

obhajobu obžalovaného, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom v dôvodoch
napadnutého rozsudku vysporiadal už prvostupňový súd.
Vzhľadom na výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní postupoval okresný súd v
súlade so zákonom a správne, keď uznal obžalovaného G. N. v bode 1/ vinným zo spáchania prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., v bodoch 2/ a 3/ zo spáchania

pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a
napokon v bodoch 4/ a 5/ taktiež z ďalšieho samostatného spáchania pokračovacieho prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného aj odvolací súd zastáva právny názor, že obžalovaný vo
vzťahu ku všetkým protiprávnym konaniam (skutkom) konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a)
Tr. zák., v ktorých ohľadoch sa s dôvodmi prezentovanými okresným súdom stotožňuje.

Súd I. stupňa správnym postupom dokazoval aj skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V
tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, jeho povesť ako i všetky ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 Tr. zák., prihliadol najmä na okolnosti
a spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následky, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného,

jeho pomery a možnosti nápravy. Správne nezistil prítomnosť žiadnych mimoriadnych okolností prípadu
v zmysle § 39 Tr. zák.
Prvostupňový súd rovnako správnym postupom ustálil (bez prítomnosti poľahčujúcej okolnosti) v
neprospech obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. (tento spáchal viac
trestných činov) a zákonným postupom, zrejmým aj z ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., v konečnom

dôsledku v súlade s ustanovením § 348 ods. 1 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., dôvodne uložil
obžalovanému jeden úhrnný trest odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe vo výmere
jeden rok (teda v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pri možnosti ukladania sankcie v podobe
trestu odňatia slobody do dvoch rokov.
Vzhľadom na osobu obžalovaného a s prihliadnutím na jeho doterajší život i prostredie, v ktorom žije,

ako aj vzhľadom na okolnosti prípadu zastáva odvolací súd v zhode s okresným súdom ten právny
názor, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je nevyhnutne potrebný
výkon trestu odňatia slobody. Preto je v konečnom dôsledku dôvodné v zmysle § 49 ods. 1 písm. a),
§ 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu obžalovanému podmienečne odložiť so stanovením primerane dlhej
skúšobnej doby v trvaní 30 mesiacov.

Keďže obžalovaný spáchal predmetné trestné činy v súvislosti s vedením motorového vozidla
(motorových vozidiel), v úplnom súlade so zákonom (predovšetkým potreba naplnenia požiadaviek
individuálnej a generálnej prevencie) mu prvostupňový súd správne uložil popri treste odňatia slobody
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na primerane dlhú dobu tri roky, pričom
dostatočne zdôvodnil na ktoré skutočnosti pri ukladaní tohto druhu trestu prihliadol.

Oba takto popri sebe uložené tresty vo svojej podstate obsahujú požadovaný prvok represie (zabránenie
obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu
životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v
zmysle § 34 Tr. zák.
Miernejšia sankcia v danom prípade, predovšetkým z dôvodu spáchania viacerých (konkrétne dvoch)

trestných činov obžalovaným, neprichádzala do úvahy. Prísnejšiu sankciu odvolací súd obžalovanému
uložiť nemohol z dôvodu nedostatku odvolania prokurátora, ktoré by bolo podaného v jeho neprospech.
Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského
súdu v Trnave odvolanie obžalovaného G. N. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.