Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2012

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/16/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411200387
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2012:6411200387.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľov 1/ M. K., N.. XX.XX.XXXX, 2/ P. K., N.. XX.XX.XXXX, Y. A. A. Š., Y. V. XX, obaja zastúpení
Združením na ochranu spotrebiteľa HOSS, P. O. BOX 13, Bratislava, IČO: 42176778, proti odporcovi
Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné nám. 12,
IČO:35923130,odporcaajvedľajšíúčastníkzastúpeníAKBeňo&partners,s.r.o.,sosídlomvPoprade,
Nám. Sv. Egídia 95, za účasti Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, so sídlom v Žiari nad Hronom,
Nám. M. Slovenskej 6, o návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru a iné takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru „Quatro
rekonštrukcie“ č. ú. 02295-05, uzavretá dňa 17.6.2005 medzi VÚB, a.s. Bratislava, IČO: 31 320 155 a
M. K. P. P. K., z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu Beňo & partners, advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Jozefa Beňu

PhD., vo výške 1.152,10 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa podaným návrhom domáhali určenia, že zmluva o poskytnutí úveru
„Quatro rekonštrukcie“ č. L. XXXXX-XX zo dňa 17.06.2005, ktorú uzavreli navrhovatelia s odporcom, je
neplatná. Zároveň sa domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. D. XXXXX-XX zo dňa 17.06.2005. Zároveň žiadali uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť im primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 6.000 €. Zástupca navrhovateľov poukázal na neprijateľné zmluvné
podmienky, rozpor so zákonom, ako aj porušovanie dobrých mravov.

Právny zástupca odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal
zamietnuť s poukazom na to, že návrh na vyslovenie neplatnosti oboch zmlúv sa im javí ako účelový so
snahou vyhnúť sa záväzkom, vyplývajúcim z uzavretej zmluvy. Poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ by
aj bola nejaká neprijateľná zmluvná podmienka, tak táto zmluvná podmienka nespôsobovala neplatnosť
celej zmluvy.

Zástupkyňa Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom žiadala návrh zamietnuť, poukázala na to, že v

úverovej zmluve, ako aj záložnej zmluve, sú neprijateľné zmluvné podmienky, hraničiace s rozporom
s Ústavou SR a podľa jej názoru v zmysle § 39 OZ sú obidve zmluvy neplatné. Pripojili sa k návrhu
navrhovateľov. Zároveň však poukázala na tú skutočnosť, že zmluva o úvere má základné obsahové
náležitosti zmluvy.Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so zmluvou
o poskytnutí úveru, so zmluvou o zriadení záložného práva, s obchodnými podmienkami VÚB a.s.,

účinné od 15.12.2006, s výpisom z obchodného registra, týkajúceho sa vedľajšieho účastníka na strane
odporcu, s výpisom z účtu, týkajúceho sa spotrebného úveru navrhovateľov, s ostatným spisovým
materiálom.

Tunajší súd o návrhu navrhovateľov rozhodol rozsudkom č.k. 5C 16/11 zo dňa 19.10.2011. Z dôvodu

podaného odvolania v danej veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č.k. 17Co
38/2012 zo dňa 30.03.2012 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že Zmluva o poskytnutí
úveru je neplatná a o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z uvedených skutočností
je zrejmé, že pokiaľ súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. D. XXXXX-XX zo dňa 17.6.2005 zamietol, a pokiaľ zamietol aj
návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť im primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 6.000 €, v týchto častiach je rozhodnutie prvostupňového súdu právoplatné
(nebolo napadnuté odvolaním). Súd preto v ďalšom konaním konal o návrhu navrhovateľov, ktorým sa
domáhali určenia, že Zmluva o poskytnutí úveru „Quatro rekonštrukcie“ č. L. XXXXX-XX, ktorá bola
uzavretá dňa 17.6.2005 medzi VÚB, a.s. Bratislava a navrhovateľmi, je neplatná.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa podaným návrhom domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o poskytnutí
úveru „Quatro rekonštrukcie“ č. L. XXXXX-XX, ktorú uzavreli s odporcom dňa 17.06.2005. Návrh
odôvodnili tým, že predmetnú zmluvu navrhovatelia uzatvárali, nakoľko potrebovali finančné prostriedky
na rekonštrukciu svojho obydlia a boli vo finančnej tiesni. Zástupca navrhovateľov poukázal na to,
že majú navrhovatelia naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv. Podľa jeho názoru

zmluva o poskytnutí úveru, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Takisto podľa názoru zástupcu
navrhovateľa neprijateľné zmluvné podmienky obsahujú aj obchodné podmienky pre poskytovanie
úverov na bývanie. Zároveň poukázali na to, že navrhovatelia namietajú aj tú skutočnosť, že zmluva
o úvere je dohodnutá podľa Obchodného zákonníka, čím dochádza k neprípustnému vyňatiu z
pôsobnosti noriem na ochranu spotrebiteľa, a ide vlastne o konanie, ktorým odporca sledoval obídenie

zákona. Podľa názoru navrhovateľa pri veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných
podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v prospech spotrebiteľa,
nemôže obstáť zmluva o úvere ako celok. Zástupca navrhovateľa poukázal na to, že je nepredstaviteľné,
aby zmluva o úvere a jedna strana obchodných podmienok, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii,
obsahovala takmer 20 neprijateľných zmluvných podmienok. Zástupca navrhovateľov poukázal na

to, že navrhovatelia ako jednoduchí spotrebitelia boli vystavení značnému množstvu neprijateľných
zmluvných podmienok, ale naviac aj neprimeranému postupu odporcu, ktorý sa snažil za každú cenu
vykonať záložné právo na ich obydlie. Odporca postupoval bez odbornej starostlivosti, pričom stres
spotrebiteľov bol privodený permanentným stavom neistoty, obavami o výšku dlhu a jeho neustále
narastanie. Navrhovatelia trpeli stresom, keď odporca uplatňoval voči nim jednotlivé nemorálne zmluvné

podmienky, a najväčší stres im bol spôsobený práve oznámením o výkone záložného práva, ktoré ich
priviedlo do permanentného strachu o ich strechu nad hlavou, ktorá je ich jedinou životnou istotou a
istotouichdetí.Pozrušujúcomrozhodnutízástupkyňanavrhovateľovzotrvalanatom,žeúverovázmluva
je neplatná s tým, že neboli oni ako spotrebitelia upozornení na podmienky zmluvy, resp. na podmienky,
ktoré by si mali všimnúť.

Odporca v písomnom podaní, doručenom súdu, poukázal na to, že navrhovatelia na základe zmluvy
získali peňažné prostriedky ako účelový úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti a zaviazali sa tieto peňažné
prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ďalšie záväzky, vyplývajúce zo zmluvy. Zároveň potvrdili svojim
podpisom, že sa oboznámili so znením obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

úverovej zmluvy a s ich obsahom súhlasia. Odporca poukázal na tú skutočnosť, že nesúhlasí s
výhradami navrhovateľov v tom zmysle, že by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky,
a že by bol dôvod na vyslovenie neplatnosti zmluvy. Odporca v písomnom podaní, doručenom súdu,
poukázal aj na to, že návrh na vyslovenie neplatnosti zmluvy sa mu javí ako účelový so snahou
vyhnúť sa záväzkom, vyplývajúcim z uzatvorených zmlúv. Podľa jeho právneho názoru uzatvorená

zmluva spĺňa všetky zákonom určené, aj zmluvnými stranami dohodnuté náležitosti a nie je dôvod
pochybovať o jej platnosti, pričom navrhovatelia si mali byť vedomí svojich povinností, ktoré im
vyplynuli z uzatvoreného právneho úkonu. Zároveň poukázal na to, že navrhovatelia konanie o ochrane
spotrebiteľa iniciovali až potom, ako prestali splácať svoje záväzky, do uvedeného momentu, najmä včase uzatvárania zmlúv, neprijateľnosť podmienok, s ktorými boli riadne oboznámení, nenapádali ani
nespochybňovali. Právny zástupca, ktorý zastupoval v konaní odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka,
poukázal na to, že navrhovatelia platby v súvislosti s poskytnutým úverom platili tri roky, potom už

nie. Zástupca odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka poukázal na to, že je daná zmluvná voľnosť a
sloboda podnikania, preto nemožno poskytnúť ochranu tomu, kto si neprečíta ani zmluvu a aplikovať
uvedené smernice. Právny zástupca odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka, sa stotožnil so závermi
odvolacieho súdu, pričom poukázal na to, že v prípade, ak by aj išlo o jednotlivé nevýhodné
spotrebiteľské podmienky, tieto by nemali vplyv na platnosť zmluvy ako celku s tým, že zmluva o

poskytnutí úveru má podstatné náležitosti v súlade s Obchodným zákonníkom, a obchodné podmienky
sú štandardnými obchodnými podmienkami, nijakým spôsobom neznevýhodňujú dlžníkov, pričom ani
samotní navrhovatelia nepreukázali znevýhodňovanie ich osoby v súvislosti s uzavretou predmetnou
zmluvou. Zástupca odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka, poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ z
povahy právneho úkonu, alebo jeho obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva,
že túto časť nemožno oddeliť od samotného úkonu, bol by neplatný úkon, avšak toto v konaní nevyšlo

najavo, a preto pokiaľ by bola neplatná len nejaká časť zmluvy v súvislosti s určitými neprijateľnými
podmienkami, platnosť zmluvy ako takej by mala byť daná. Zároveň poukázal na to, že v prípade, pokiaľ
navrhovatelia pred podpisom zmluvy niečomu nerozumeli, nemali túto zmluvu podpisovať, mali možnosť
sa s nejakou osobu poradiť, a až následne uvedenú zmluvu podpísať. Ďalej poukázal na tú skutočnosť,
že navrhovatelia majú spôsobilosť na právne úkony, sú zodpovední za právny úkon, a teda tento právny

úkon, ktorý urobili, je platný, a žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by došlo k takej vade, ku
ktorej by bola naklonená nejaká okolnosť pre to, aby súd vyvodil neplatnosť zmluvy ako celku. Preto
návrh žiadal zamietnuť.

Zástupca Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom ako účastník konania poukázal na to, že podľa
jeho názoru návrh je odôvodnený, uviedol, že zmluva o úvere je hybridná zmluva, pretože túto zmluvu
uzatváralo Quatro, prípadne Slovenské kreditné karty, ktoré podľa výpisu z obchodného registra majú
právo poskytovať úvery, avšak nebankovým spôsobom. Preto sa domnievajú, že ide o spotrebiteľský
úver a ochrana je garantovaná jednak v Občianskom zákonníku, pričom prichádza aj do úvahy

preskúmavanie zmluvy z hľadiska, či je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Zástupca OP ZH
poukázal na to, že niektoré podmienky, ktoré sú v zmluve uvedené, považujú za neprijateľné zmluvné
podmienky a pokiaľ ide o obchodné podmienky, nepostačuje tá skutočnosť, že navrhovatelia sa mali
možnosť oboznámiť s nimi v objekte bánk, pričom vyplývajúc zo smerníc Rady Európy, musí byť
preukázané, že sa spotrebitelia mali možnosť individuálne s týmito podmienkami oboznámiť. Podľa ich

názoru je nesplnenie tejto informačnej povinnosti porušením odbornej starostlivosti a zakladá aj nároky
spotrebiteľov na odškodnenie. Podľa názoru OP ZH aj ručiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, pričom zástupca OP poukázal na to, že konkrétne sa k zmluvným podmienkam, ktoré sú
uvedené v obchodných podmienkach, vyjadriť nevie, pretože ich nemal k dispozícii. Zároveň poukázal
na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o posúdenie zmluvy o úvere, je jednoznačné, že zmluva o úvere má

základnéobsahovénáležitosti,ktorésúvsúladeajsObchodnýmzákonníkom,anapokonajsozákonom
o ochrane spotrebiteľa, pretože má všetky základné náležitosti.

Súd v danej veci posudzoval, či na strane navrhovateľov je daný naliehavý právny záujem v konaní na
ochranu spotrebiteľa v zmysle § 80 písm. c/ OSP.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Pokiaľ sa týka otázky naliehavého právneho záujmu, je nutné poukázať na ustálenú súdnu prax,

kedy spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti konkrétnych zmlúv s
tým, že za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ OSP súdna prax považuje aj žalobu o určenie
neplatnosti právneho úkonu, resp. neplatnosti zmluvných dojednaní, ako jeden z právnych prostriedkov
ochrany spotrebiteľa. So zreteľom na sledovaný cieľ podanej určovacej žaloby a konečný zmysel
navrhovateľmi navrhovaného rozhodnutia je nutné skúmať naliehavý právny záujem (rozsudok NS

SR č. 3Cdo 224/08, 1NCdo 1/09). Z uvedených súdnych rozhodnutí, ako aj iných rozhodnutí súdov
SR a ustálenej súdnej praxe je nutné konštatovať, že spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie ako
slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra nielen
súdov SR, ale aj súdov európskych spoločenstiev, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku konkrétnev prejednávanej veci skutočného dlhu titulom poskytnutých finančných prostriedkov odporom, prípadne
čiastočné neplatnosti jednotlivých zmluvných dojednaní. Postavenie navrhovateľa za daných okolností
sa stane istejšie, nebude vystavené sankciám, resp. zmluvným dojednaniam, ktoré majú charakter

neprijateľných zmluvných podmienok, resp. nekalých obchodných praktík. Súd je toho názoru, že
navrhovatelia v 1. a 2. rade majú naliehavý právny záujem na podanom návrhu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia,
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré

a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy
b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa
c/ vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví
d/ vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady, alebo
zodpovednosti za škodu

e/ umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej neodstúpi
f/ umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú
g/ oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov, hodných osobitného zreteľa, vypovedal zmluvu, uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty
h/ prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré mu
vznikli
i/ umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu, dohodnutého v zmluve
j/ určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia alebo dodávateľa oprávňujú na

zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena,
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase plnenia
k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu ako
sankciu, spojenú s nesplnením jeho záväzku
l/ obmedzujú prístup k dôkazom, alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana
m/ v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi, vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi
n/ spôsobujú, že platnosť zmluvy, uzavretej na dobu určitú, sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerané krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy
o/ ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovip/ obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme
r/ vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa § 4 ods.8 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné

znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občiansko-právnych
vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

S členstvom SR v Európskej únii a Európskom spoločenstve došlo i k spojeniu povinnosti dodržiavania

komunitárneho práva, teda práva orgánov Európskeho spoločenstva. Zásadný význam pre úpravu
spotrebiteľských zmlúv v práve Európskej únie je Smernica rady RS 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13//EHS členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa, boli podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľ a aby

zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok. Smernica rady 93/13/EHS neurčila zmluvy, resp. zmluvné typy, ktoré majú
charakter spotrebiteľskej zmluvy, každá zmluva, upravená zákonom, a to aj zmluva nepomenovaná,
môže mať charakter zmluvy spotrebiteľskej, ak vykazuje určité znaky vyššie citovanej smernice.
Spotrebiteľská zmluva nie je protiprávnou zmluvou, pričom protiprávnou sa stáva len vtedy, ak obsahuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku, konštatovanú občianskym zákonníkom, resp. Smernicou rady 93/13/
EHS.

Podľa čl. 1 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne

opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách, uzatvorených medzi
predajcom alebo dodávateľom.

Podľa čl. 2 bod b/ uvedenej Smernice spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách,
podliehajúcich tejto smernici, koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo

povolaniu.

Podľa čl. písm. c/ uvedenej Smernice predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo
právnickú osobu, ktorá v zmluvách, podliehajúcich tejto smernici, koná s cieľom, vzťahujúcim sa k
jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu

vlastníctva.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo jeho obsahu, alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších
predpisov, tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru: 1/ na účely nadobudnutia
existujúcich alebo projektových nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených
stavieb a ich údržbu. Poznámka č. 1 k tomuto ustanoveniu demonštratívne odkazuje na § 497 - 507
Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 21/1992 Zb. o bankách, v znení neskorších
predpisov.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná ani
nebola, že odporca s navrhovateľmi v 1. a 2. rade uzatvoril dňa 17.06.2005 Zmluvu o poskytnutí úveru
„Quatro rekonštrukcie“ č. L. XXXXX/XX. V zmysle uvedenej zmluvy odporca navrhovateľom v 1. a 2.
rade poskytol úver vo výške 500.000,-Sk s mesačnou anuitnou splátkou 6.760,-Sk s dátumom prvej

splátky 20.07.2005, s lehotou splatnosti 120 kalendárnych mesiacov od poskytnutia úveru, s úrokovou
sadzbou, fixovanou na päť rokov, vo výške 8,9 %, s čerpaním úveru jednorazovo dňa 24.06.2005, a to
formou mesačných splátok s tým, že suma 13.400,-Sk bude prevedená na účet Slovenské kreditné karty,
a.s., pričom celková výška úveru je 513.400,-Sk. Súd konštatuje, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi
navrhovateľmi, ktorí majú postavenie spotrebiteľov, a odporcom v postavení dodávateľa. Súd zisťoval,

či uvedená zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd považuje zmluvné dojednanie podľa bodu 4.2 úverovej zmluvy
v znení: „Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú OP, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach,

ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve. V prípade zmeny OP z dôvodov tam uvedených
sa za neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy považujú OP, zverejnené v priestoroch pobočiek banky“.
Pokiaľ sa týka tohto zmluvného dojednania, ide tiež o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z toho
dôvodu, že navrhovatelia nemôžu byť viazaní zmluvnými podmienkami, ktoré sú uvedené v obchodných
podmienkach,sktorýmisanemalimožnosťpripodpisezmluvyriadneoboznámiť.Samotnínavrhovatelia

predložilisúdulenjednučasťobchodnýchpodmienok,ktoráimboladanápriuzatvoreníúverovejzmluvy,
neboli im podľa ich vyjadrenia doručené kompletné obchodné podmienky. Odporca nepreukázal nijakým
spôsobom, že by kompletné obchodné podmienky boli doručené navrhovateľom ako súčasť uzavretej
úverovej zmluvy, a preto nie je ani zrejmá tá skutočnosť, že by navrhovatelia mali vedomosť o tom,
ktorým osobám môžu byť sprístupnené informácie, tvoriace predmet bankového tajomstva, nakoľko v

zmluvných podmienkach sa hovorí o rozsahu, uvedených v bodoch 43 - 47 OP, pričom z časti OP, ktoré
mali navrhovatelia k dispozícii a predložili ich súdu, tieto časti sa tam nenachádzajú. Odporca nekonal
s odbornou starostlivosťou a zanedbal povinnosti, vyplývajúce z práva na ochranu spotrebiteľov. Treba
poukázať aj na tú skutočnosť, že odporca ani na výzvu súdu nepredložil obchodné podmienky, ktoré
boli aktuálne v čase uzatvárania zmluvy o úvere s navrhovateľmi, nakoľko predložil odporca na žiadosť

súdu len obchodné podmienky, ktoré však boli účinné od 15.12.2006, pričom navrhovatelia uzatvárali
zmluvu o úvere 17.06.2005. Takisto treba poukázať na neštandardnú skutočnosť a dojednanie, že by
navrhovatelia ako dlžníci sa mali oboznamovať s obchodnými podmienkami, zverejnenými v priestoroch
pobočky banky, nakoľko takéto zmluvné dojednanie je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými
mravmi, je neprijateľné, nakoľko nemôže takýmto spôsobom súd považovať za riadne oboznámenie

sa, resp. za možnosť riadneho oboznámenia sa klientov s obchodnými podmienkami. Takáto možnosť
oboznámenia je jednoznačne nepostačujúca, a preto súd uvedené zmluvné dojednanie musí považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ sa týka uvedenej zmluvnej podmienky, takisto Krajský súd
v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí konštatoval, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná.

Pokiaľ prvostupňový súd v predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval, že za neprijateľné zmluvné
podmienky považuje aj čl. 3.4, 3.5, 3.6, 3.7 Zmluvy o úvere, ručiteľské vyhlásenie, ktoré je súčasťou
zmluvy o úvere a obchodné podmienky odporcu pre poskytovanie úverov na bývanie v celosti, k
tomuto krajský súd zaujal právny názor, z ktorého je zrejmé, že tieto jednotlivé zmluvné podmienkynepovažuje za neprijateľné. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zaujal
právny názor, podľa ktorého čl. 3.4 Zmluvy o úvere, obsahujúci zmluvné dojednanie o zrážkach zo
mzdy s tým, že obsahuje predchádzajúci súhlas spotrebiteľa so zrážkami zo mzdy, ktoré zrážky navyše

môže realizovať tretia osoba, pričom predchádzajúci súhlas dlžníka so zrážkami zo mzdy je vždy
esenciálnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá
dohoda je zároveň bežným spôsobom zabezpečenia záväzku, pričom tak, ako konštatoval Krajský súd
v Banskej Bystrici, vyžiadanie súhlasu od spotrebiteľa vopred v texte zmluvy o úvere nespôsobuje
nerovnováhu v právach zmluvných strán v jeho neprospech. Zároveň, pokiaľ sa týka čl. 3.6 Zmluvy

o úvere, a to súhlas so spracovaním osobných údajov bankou a ďalšími subjektmi a čl. 3.7 Zmluvy
o úvere súhlas so sprístupnením informácií, tvoriacich predmet bankového tajomstva vymedzeným
subjektom, s poukazom na právny názor krajského súdu tieto dojednania predstavujú štandardné
zmluvné dojednania. V zmysle právneho názoru krajského súdu ani ručiteľské vyhlásenie nemožno
kvalifikovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ručením je vzťah medzi veriteľom a ručiteľom,
ktorý nijakým spôsobom neovplyvňuje postavenie dlžníka. Takisto, pokiaľ sa týka celých obchodných

podmienok s poukazom na právny názor krajského súdu, súd konštatuje, že navrhovatelia mali možnosť
oboznámiť sa s obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre poskytovanie úverov na bývanie, a to body
1 - 31, ktorú časť obchodných podmienok mali k dispozícii, pričom v zmysle čl. 3.2 Zmluvy o úvere
navrhovatelia ako klienti vyhlásili, že pred podpisom zmluvy sa oboznámili so znením obchodných
podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a že s ich obsahom súhlasia. Pokiaľ sa

týka tvrdenia OP ZH, že obchodné podmienky, ktoré obsahovali body 1 - 31, im doručené neboli, treba
poukázať na to, že uvedené obchodné podmienky v zmysle bodov 1 - 31, ktoré mal súd k dispozícii,
boli OP ZH doručené, a to dňa 25.2.2011 ako prílohy. Pokiaľ sa týka obchodných podmienok v zmysle
bodu 1 - 31, súd je toho názoru, že sa tu nenachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky. Súd nezistil,
že by ustanovenia bodu 1 - 31 obchodných podmienok spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle právneho názoru krajského
súdu je zrejmé, že konštatovanie okresného súdu o neprijateľnosti obchodných podmienok bolo správne
len v rozsahu ďalších, navrhovateľmi nepredložených častí obchodných podmienok, kde bolo treba
aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je nutné použiť výklad pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu.
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech

dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť úroky. K podstatným náležitostiam úverovej zmluvy patrí určenie zmluvných strán,
určenie sumy, čiže limitu, do ktorého budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.
Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva.

Ako zmluvné strany úverovej zmluvy vystupujú veriteľ ako osoba, poskytujúca úver, a dlžník ako osoba,
ktorej je úver poskytnutý. Veriteľom je spravidla banka, dlžníkom môže byť právnická osoba, alebo aj
fyzická osoba. Určenie sumy úveru môže byť urobené tak, že sa určí limit, rámcový limit alebo úverový
rámec, do výšky ktorého môže byť úver čerpaný, alebo sa určí pevná suma, reprezentujúca úver. Stačí,
ak je určená suma úveru. Netreba určiť napr. pravidlá pre čerpanie úveru, časový rozvrh jeho čerpania

a pod. V danej zmluve musí byť obsiahnutý záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné
prostriedky s tým, že záväzok veriteľa sa spravidla časovo nekryje s uzavretím úverovej zmluvy, veriteľ
je povinný ho plniť na požiadanie dlžníka. Konkrétne podmienky požiadania dlžníka, ako aj poskytnutia
peňažných podmienok si zúčastnené strany dohodujú v zmluve. Samotné poskytnutie peňažných
prostriedkov sa môže realizovať rôznym spôsobom, či už na účet dlžníka, alebo napr. preplatením

faktúr, alebo poskytnutie peňažných prostriedkov v hotovosti. Poskytnutie peňažných prostriedkov môže
byť aj účelovo viazané. Zmluva teda musí zároveň aj obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Súd je toho názoru, že uvedená zmluva o úvere, ktorú uzatvorili
účastníci konania, že táto zmluva spĺňa všetky základné náležitosti zmluvy o úvere. Túto skutočnosť
nespochybnil ani zástupca OP. V zmysle zmluvy o poskytnutí úveru, a to čl. 2.21 je zrejmé, že odporca

poskytol uvedený úver navrhovateľom v 1. a 2. rade ako účelový úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti.
Vzhľadom na túto skutočnosť na uvedenú zmluvu o úvere nie je možné aplikovať Zákon 258/2001 Z. z.,
nakoľko v zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutiaexistujúcichaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravydokončených stavieb a ich údržbu. S poukazom na horeuvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na
právny názor krajského súdu, aj keď spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
táto skutočnosť sama osebe nespôsobuje neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to vyplýva z

čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, kde je vyjadrená požiadavka, aby spotrebiteľská zmluva bola naďalej
prestranyzáväzná,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok,atiežz§41Občianskeho
zákonníka. Súd zistil po tom, čo konštatoval, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, či je
tátoneprijateľnázmluvnápodmienkaobsahovooddeliteľnáodzvyškuspotrebiteľskejzmluvy,ačizvyšná
časť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je nekalými praktikami postihnutá, bez existencie ustanovení, ktoré

sú neprijateľné, obstojí. Ak sa neplatnosť vzťahuje len na časť právneho úkonu, v zásade je neplatnou
len táto časť, a preto súd je toho názoru, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli účastníci konania, je platná,
a preto návrh navrhovateľov zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca, ako aj vedľajší účastník, mali v konaní úspech, pričom odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka
zastupoval jeden právny zástupca. Súd mu priznal náhradu trov konania, a to trovy právneho zastúpenia
za päť úkonov po 57 € (príprava a prevzatie veci, návrh na pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do

konania - písomné podanie, účasť na pojednávaniach dňa 24.8.2011, 19.10.2011 a písomne podané
odvolanie dňa 2.12.2011), jeden úkon po 58,69 € (účasť na pojednávaní dňa 12.9.2012), päťkrát
režijný paušál po 7,41 € (úkony v r. 2011), jedenkrát režijný paušál po 7,63 € (úkon v r. 2012). Súd
nepriznal právnemu zástupcovi odporcu a vedľajšieho účastníka trovy za úkon zo dňa 10.5.2011, a to
písomné podanie - preukázanie právneho záujmu na vedľajšom účastníctve, a to s poukazom na to, že

uvedené skutočnosti mal a mohol právny zástupca špecifikovať a ozrejmiť už v návrhu na pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania, a preto súd považuje tento jeho právny úkon za neefektívny.
Horešpecifikované trovy právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi v súlade s Vyhláškou
655/2004 Z. z., v zmysle § 11 ods. 1, § 16 ods. 3. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu
388,37 €. K tomu súd priznal právnemu zástupcovi odporcu a vedľajšieho účastníka DPH vo výške 20

% s tým, že právny zástupca predložil súdu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. DPH
predstavuje sumu 77,67 € a trovy právneho zastúpenia spolu vrátane DPH 466,04 € (388,37 + 77,67
€). Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu a vedľajšieho účastníka cestovné náhrady za účasť na
pojednávaní dňa 24.8.2011 Poprad - ZH a späť, pri použití osobného motorového vozidla pri základnej
sadzbe náhrady za jeden kilometer 0,183, pri počte najazdených kilometrov 344, cena pohonnej látky

1,333 a priemernej spotrebe 8,6 l/100 km. Za uvedený deň súd priznal cestovnú náhradu 102,39 € a
náhraduzastratučasu,dobatrvaniajednejcesty2hodiny7minút,zakaždúzačatúpolhodinu12,35€,čo
predstavuje 123,50 €. Za úkon dňa 19.10.2011 súd priznal výšku cestovnej náhrady 102,89 €, opätovne
Poprad - ZH a späť pri rovnakej sadzbe základnej náhrady za jeden kilometer, rovnakej spotrebe PHM,
počte kilometrov, cena za liter PHM 1,350. Za uvedený deň náhrada za stratu času rovnako ako za

deň 24.8.2011, čiže 123,50 €. Za úkon dňa 12.9.2012 súd priznal cestovnú náhradu vo výške 106,68
€, opätovne pri rovnakej sadzbe základnej náhrady za kilometer, rovnakej priemernej spotrebe PHM,
rovnakom počte kilometrov s tým, že cena PHM bola iná, a to 1,478 €/liter. Za uvedený deň súd priznal
náhraduzastratučasuzazačatúpolhodinu12,71€,čopredstavujespolu127,10€.Súdpriznalcestovné
náhrady spolu vo výške 313,96 € a náhradu za stratu času 374,10 €. Spolu trovy právneho zastúpenia

1.152,10 € (466,04 + 311,96 + 374,10).

O povinnosti navrhovateľov v 1. a 2. rade zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu odporcu a
vedľajšieho účastníka súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorámohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej

činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.