Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417203066
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417203066.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu
JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Ingrid Kalinákovej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému Q.
W., bytom Z. XXX v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 248,95 EUR s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 9Er/348/2017-35 zo dňa 06. novembra
2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Odôvodnil to tým, že vo veci mal byť exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. A. XXXXX/XX zo dňa 20.09.2016,
pričom sa vymáha plnenie na základe uznania záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Slovak Telekom, a.s.) a
povinným, ktorí uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu v rovnaký deň ako Dohoda o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach, a tá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu. Túto vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a to z dôvodu, že ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom
právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch strán,
pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Tomuto však nezodpovedalo poučenie v rozhodcovskej
zmluve, navyše mala formulárovú podobu, bola pripravená vopred bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť
jej obsah, spotrebiteľovi bola odňatá možnosť brániť sa mimo rozhodcovského súdu na všeobecnom

súde v mieste svojho bydliska, nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, sám dodávateľ určil,
ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Neprijateľná podmienka je neplatná, preto spor
nemohol prejednať rozhodcovský súd a takýto jeho rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti. Svoje právne závery podporil odkazom
na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a niektoré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V prvom rade
poukázal na novú právnu úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania. Zdôraznil, že pri
uzatváraní rozhodcovskej zmluvy sa riadil prísne právnymi predpismi vymedzenými pravidlami v
intenciách § 3 ods. 1, 2, 5, 6 zákona č. 335/204 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ZSRK). Z
rozhodnutianiejezrejmé,prečosúdpovažujerozhodcovskúzmluvuuzavretúvoformulárovejpodobeza
neprijateľnú. Rozhodcovská zmluva je uzavretá na samostatnom dokumente. Povinný ju podpísal sám

a dobrovoľne. Spotrebiteľ mohol túto zmluvu odmietnuť, a tým by neodmietol iné zmluvné ustanovenie.
Podľa jeho názoru nebolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovskékonanie, nie je možné, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný
titul. Navyše spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd,
preto predmetnú zmluvu nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený splnil

všetky zákonné náležitosti, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne, neoprávnene zasahuje
do jeho práva na súdnu ochranu, znemožňuje mu efektívne uspokojenie jeho pohľadávky. Poukázal
na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré bolo citované v už neúčinnom znení.
Jediným porušením povinností na strane oprávneného bolo podľa rozhodnutia uzatvorenie samotnej
rozhodcovskej zmluvy. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný
rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného
titulu, resp. aj rozhodcovskej zmluvy s právnymi predpismi. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom, aj pri existencii spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy skúma vykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie

vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri
zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať
nevykonateľnosťtakéhotoexekučnéhotitulu.Totospolusprincípomdôslednejochranyprávspotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní,
ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

6. Viaceré rozhodnutia tohto odvolacieho súdu, ale aj Najvyššieho súdu SR konštatovali oprávnenie
exekučného súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe
platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli v určenom zmluvnom vzťahu sa rozhodnú v

rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

7. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.

Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde

najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“.
(Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.
ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.)

8. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie, ktorý prioritne riešil rozhodujúcu právnu
otázku, ktorou je otázka platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

9. Podľa § 52 ods. 2 veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.10. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predložená spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je
neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný
titul.

15. Oprávnený v odvolaní spochybnil správnosť tohto záveru z dôvodu, že pri uzavretí spotrebiteľskej
rozhodcovskejzmluvybolidodržanéustanoveniaosobitnéhozákonač.335/2015Z.z.ospotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, preto v súlade s ním uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je platná.

16. V súvislosti s názorom oprávneného o zákonnosti a platnosti predloženej spotrebiteľskej

rozhodcovskejdoložkyodvolacísúdpodotýka,žejejformálnysúladsustanoveniamizákonač.335/2015
Z.z. je len jedným z predpokladov jej zákonnosti - prijateľnosti, nie nevyhnutne jej zárukou.

17. Samotná rozhodcovská zmluva, ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať súčasne úpravu
Občianskeho zákonníka týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv.

18. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že

rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy, bez
možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj v prípade
preskúmanej rozhodcovskej zmluvy. Samozrejme neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v prípade
ide o rozhodcovskú zmluvu podľa zákona č. 335/2015 Z.z. a že táto zmluva obsahuje aj poučenie
predpísané týmto zákonom v prílohe č. 1. Avšak vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania

spotrebiteľských zmlúv predkladaním viacerých formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe
dlžníka - spotrebiteľa, pričom na zakladanie viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase so
spotrebiteľom používa rôzne formuláre (napr. zmluva o úvere, dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská
zmluva), vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie (že nejde o individuálne uzavretú zmluvu) musí
dodávateľvyvrátiť(§53ods.3OZ),avšakinak,akolenpoukazomnato,žepoužilformulárlegitimizovaný

zákonom. Pri nezmenenej metodike uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, preto ani v tomto prípade
odvolací súd nezistil odklon od dlhoročne používanej formy („predloženia listiny na podpis“), a preto
nepovažuje v predmetnej veci za preukázané individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Na okrej
poznamenáva odvolací súd, že rozhodcovskú zmluvu podpísal oprávnený v Bratislave dňa 13.9.2015,
spotrebiteľ dňa 1.12.2015 vo Vrbove.

19. Zákonnom predpísaný a súdmi rešpektovaný spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy so
spotrebiteľom vedúci k založeniu právomoci rozhodcovského súdu sa nevyčerpáva tým, že dodávateľ
použije nové (zákonom upravené) tlačivo rozhodcovskej zmluvy, ak pritom nezmení metodiku
kontraktácie so spotrebiteľom. Naďalej nie je zjavné, že by spotrebiteľ bez ohľadu na typ použitého

formulára mal záujem na riešení sporu rozhodcovským súdom, alebo vedomosť o povahe a dôsledkoch
rozhodcovského konania - pochybnosti súdu plynúce z mnohoročnej praktickej skúsenosti s metódami
oprávneného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv nerozptýlil oprávnený preukázaním opaku, resp.
preukázaním, že spotrebiteľ reálne bol poučený v zmysle zákona o podstate veci.20. V tomto prípade hovoríme o rozhodcovskej zmluve, teda hovoríme o výsledku vyjednávania,
procese, z ktorého by bolo možné nado všetku pochybnosť vyvodiť záver, že spotrebiteľ bol reálne

poučený a po tomto poučení s uzavretím súhlasil.

21. Vôľu spotrebiteľa uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu ako dôsledok vyjednania si tejto formy riešenia
sporov zo zmluvy, ktorého súčasťou malo byť rozsiahle poučenie spotrebiteľa o podstate a dôsledkoch
jej uzavretia zo strany dodávateľa, si odvolací súd vie s ťažkosťou predstaviť v situácii aká je v tejto veci,

kedy je spotrebiteľovi predložený naraz formulár Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky spolu
s formulárom Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktorý nielen že bol pripravený vopred viac ako dva
mesiace pred jeho podpisom spotrebiteľom, ale dokonca už aj meno spotrebiteľa je obsahom textu tejto
rozhodcovskej zmluvy a dopísaná je už len adresa spotrebiteľa. Táto skutočnosť práve preukazuje, že
spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu nevyjednáva, len ju podpisuje.

22. Predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva teda ani podľa názoru odvolacieho súdu nebola
individuálne vyjednaná, a dodávateľ opak nepreukázal.

23. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu

tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

24. Nešlo teda o individuálne vyjednanie rozhodcovskej zmluvy. Preto možno súhlasiť so súdom prvej
inštancie, ak takúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neplatnú, ktorá nezakladá
právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci.

25. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí

podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo

dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá do kategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa

začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné
sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou

dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“), a opätovne
tiež rozsudok C 243/08 Pannon GSM Zrt. ca Erzsébet Sustikné Győrfi „Pokiaľ však ide o podmienku,
ktorá je predmetom sporu vo veci samej, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bodoch 21 až 24
už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores rozhodol, že vopred stanovená
podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom

alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc
pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo
dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá.“

26. V tomto prípade rozhodoval rozhodcovský súd v Bratislave a adresa trvalého pobytu spotrebiteľa

je vo Z.. Z obsahu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy evidentne vyplýva, že spotrebiteľ bude vždy
žalovaný na rozhodcovskom súde.27. V tejto veci teda bola neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy z tohto dôvodu zrejmá a súd prvej
inštancie to správne konštatoval. Navyše ide o rozpor zmluvy aj s dobrými mravmi.

28. Ak teda je prítomný prvok neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, čo z uvedeného vyplýva, potom
pri zistení, že táto neprijateľná podmienka nebola dohodnutá individuálne, čo bolo tiež konštatované,
je takáto podmienka absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a súd prvej inštancie na to správne ex offo
prihliadol.

29. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

30. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2, 3
Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie
poverenia zamietol

31. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími

námietkami oprávnenej.

32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).