Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. január 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15Csp/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317215270
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4317215270.7

Uznesenie

Okresný súd Levice, o návrhu žalobcu: Q. M., N.. XX.XX.XXXX, C. A. J. W. Č.. XX, XXX XX M. M. N.
J., proti žalovanému v rade 1/: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO:
31 320 155, zastúpená spoločnosťou: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05
Bratislava, IČO: 36 857 513, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta: Ján Šinkovic, žalovanému
v rade 2/: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený

spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
konajúci prostredníctvom konateľa a prokuristu: Mgr. Marek Hanic, žalovanému v rade 3/: VÚB Leasing,
a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava 820 05, IČO: 31 318 045, o zabezpečenie dôkazu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu označený ako ,,Žaloba o vykonanie právneho úkonu k preukázaniu neprijateľných
zmluvných podmienok a neprimeranosti finančnej odplaty“ z a m i e t a.

II. Žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

III. Žalovanému v rade 3/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným Okresnému súdu Levice (ďalej len „súd“) dňa 01. 12. 2017 (ďalej len „žaloba“)
sa žalobca domáhal, aby súd rozhodnutím uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť predložiť súdu
kópiu celej zmluvnej dokumentácie za každú jednotlivú zmluvu, ktorá bola v minulosti podpísaná so
žalobcom, bez rozdielu či je zmluva ešte aktívna, alebo už ukončená a za každú jednotlivú zmluvu, ktorá

bola v minulosti podpísaná so žalobcom, bez rozdielu či je zmluva ešte aktívna, alebo už ukončená
rozpis čerpanej čiastky, celkovej čiastky žalobcom vykonaných plnení v prospech žalovaných v rade 1/
a 2/, aktuálneho kumulatívneho zostatku pohľadávok, t.j. doteraz neuhradený zostatok istiny, zostatok
úrokov a poplatkov. V návrhu žalobca ďalej uviedol, že žalovaní mu odmietajú poskytnúť informácie
priamo súvisiace s podpísanými zmluvami a s ich plnením s dôrazom na istinu, hoci ich na to vyzval. V
žalobe označil ako žalovaného v 1/ rade spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné

námestie 0/12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130, (ďalej len „CFH, a. s.“), ktorá však v priebehu konania
zanikla. Súd preto uznesením č. k. 15Csp/154/2017 - 90 zo dňa 27.12.2019 rozhodol o pokračovaní
v konaní s právnymi nástupcami tejto spoločnosti, ktorými sú v záhlaví uvedený žalovaný v 1/ rade a
žalovaný v 3/ rade. Žalobca k svojmu podaniu pripojil opakovanú predžalobnú výzvu - žiadosť o rozbor
plnenia a záväzkov zo dňa 26.10.2017, ktorá bola adresovaná spoločnostiam: Provident Financial, s. r.
o., BNP paribas, CFH, a. s., VÚB, a. s. a Home Credit Slovakia, a.s., ako veriteľom, a ako vymáhačom

spoločnostiam: Kruk ČaSR, a EOS KSI Slovensko (č. l. 6). Doklad preukazujúci aj odoslanie tejto výzvy
však žalobca do konania nedoložil, ako ani nepredložil odpoveď od adresátov. Spolu s podaním doložilako listinné doklady aj výpisy z karty T-Mobile (výpis z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., č. l. 7-16).
Po výzve súdu predložil kópie poštových poukazov preukazujúcich úhrady práve voči spoločnosti VÚB,
a. s. za obdobie rokov 2006 -2008 (č. l. 74-84).

2. Podľa § 156 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP “), konanie sa začína doručením žaloby
alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia

súdu.

3. Podľa § 187 ods. 1 ,
2 CSP , za dôkaz môže
slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom
z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,

odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

4. Podľa § 189 CSP ,
súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju predložil.

5. Podľa § 345 ods. 1 ,
2 CSP , pred začatím
konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo
dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými

ťažkosťami. Na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní.

6. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

7. Žalobca svoje podanie označil ako „žaloba o vykonanie právneho úkonu k preukázaniu neprijateľných

zmluvných podmienok a neprimeranosti finančnej odplaty“. S prihliadnutím na žiadaný nárok, ktorým
je predloženie zmluvnej dokumentácie a rozpis čerpaní a úhrad, ako aj aktuálny kumulatívny zostatok
pohľadávok, teda predloženie listinných dokladov slúžiacich k preukázaniu prípadných neprijateľných
zmluvných podmienok a prípadnej neprimeranosti finančnej odplaty, na ktorú žalobca v návrhu
poukazoval, avšak ktorá nie je predmetom tohto konania, súd podanie žalobcu preto posúdil ako návrh

na zabezpečenie dôkazu, dôkazného prostriedku, pred začatím konania.

8. Z obsahu návrhu je zrejmé, že žalobca mal v minulosti uzatvoriť s pôvodne označeným žalovaným v
1/ rade (zaniknutá spoločnosť CFH, a. s.) viaceré zmluvy, ktoré však podľa svojho vyjadrenia už nemá k
dispozícii, a na základe ktorých mal vykonávať aj plnenia. Žalobca nevedel uviesť ani koľko takých zmlúv

uzatvoril, ani kedy boli uzatvorené, ako ani nemal prehľad o plnení. Mal však zato, že ním uzatvorené
zmluvy sú formulárového charakteru a konanie pôvodne označeného žalovaného v 1/ rade považuje
za zmätočné, klamlivé a zavádzajúce. Žalobca ďalej uvádza, že pôvodne označený žalovaný v 1/ rade
(CFH, a.s.) pohľadávky predal žalovanému v 2/ rade. Tiež uviedol, že žalovaní žalobcovi nesprístupnili
čitateľné kópie celej zmluvnej dokumentácie a s odkazom na ustanovenie § 189 CSP sa preto žalobca

domáha uloženia žalovaným povinnosti plnenia tak, ako je uvedená v 1/ odseku tohto uznesenia.

9. Súd pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu vychádzal z citovaných ustanovení zákona s
tým, že pokiaľ sa žalobca domáha obstarania dôkazov v zmysle ustanovenia § 189 CSP v spojení s ustanovením §

295 a § 296 CSP
zo zmlúv (č. l. 2 a
5 spisu), ktoré uzavrel so žalovaným v 1/ rade, súd tu poukazuje aj na ustanovenia § 185
až § 211 CSP o
dokazovaní. Ustanovenie § 189 CSP upravuje tzv. edičnú povinnosť, t. j. povinnosť predložiť súdu vec potrebnú na
zistenie skutkového stavu. Dokazovanie je osobitná činnosť súdu, ktorá je sústredená na nadobúdanie
poznatkov o veci, ktorá už je predmetom súdneho konania. Základnou podmienkou pre začatie civilnéhosporového konania je teda existencia žaloby, ktorá situácia však v tejto veci nenastala. Edičná povinnosť
by bola realizovateľná v prípade, že by už žaloba podaná bola.

10. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že žalobca sa domáha zabezpečenia dôkazu pred začatím
konania vo veci samej, ktoré sa však v rámci civilného sporového konania pripúšťa len výnimočne.
Potrebu vykonania dôkazu pred začatím konania vo veci samej súd posudzuje podľa toho, či existuje
obava, že navrhovaný dôkaz v budúcnosti nebude možno vykonať vôbec, prípadne len s veľkými
ťažkosťami. Strana, ktorá zabezpečenie dôkazu navrhuje, nemusí existenciu tejto obavy dokazovať,

avšak v návrhu musí uviesť tvrdenia, z ktorých bude mať súd aspoň za osvedčené, že táto obava je
dôvodná.

11. Z návrhu žalobcu nevyplýva, že predmetný dôkaz by v rámci sporu vo veci samej v budúcnosti
nebolo možné vykonať, resp. že by ho bolo možné vykonať len s veľkými ťažkosťami. Žalobca len stroho
konštatuje, že žalovaní opakovane odmietajú žalobcovi sprístupniť požadované doklady aj finančné

informácie o istine a tak ho obmedzujú v prístupe k dôkazom a nútia ho k povinnosti niesť dôkazné
bremenoajkeďtietodokladyžalobcabezsvojejvinynemôžepredložiť.Otýchtotvrdeniachvšakžalobca
nedoložil do konania žiaden doklad (napr. odpoveď žalovaného/žalovaných na výzvu žalobcu), hoci sám
žalobca v návrhu cituje list žalovaného v 2/ rade zo dňa 14.11.2017 (č. l. 2). Z uvedeného súd dospel
k názoru, že žalobca v návrhu neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by viedli súd k záveru o reálnej obave

z ohrozenia dôkazu. Takúto hrozbu z nemožnosti vykonania dôkazu žalobca ani neodôvodňuje, keďže
nepoukázal na správanie žalovaných, z ktorého by súd mohol dôvodne predpokladať úmysel žalovaných
dôkazy zničiť alebo ich inak znehodnotiť. Okrem toho žalobca ani neosvedčil, že žalovaní v rade 1/ až 3/
dôkazmibližšienešpecifikovanýmivnávrhudisponujú,teda,žesareálnenachádzajúvichdržbeaanito,
že ich odmietajú vydať (ako je uvedené vyššie, žalobca nedoložil žiadnu odpoveď žalovaných). Žalobca

k návrhu pripojil len opakovanú predžalobnú výzvu - žiadosť o rozbor plnenia a záväzkov, adresovanú
pôvodnému žalovanému v rade 1/ (CFH, a.s.) a aj žalovanému v rade 2/ a okrem týchto aj spoločnostiam
Provident Financial, s.r.o., BNP Paribas (Cetelem), Home Credit Slovakia, a.s., KRUK ČaSR, VÚB,
a.s. (aktuálne žalovaný v 1/ rade), teda aj subjektom, ktoré však všetky vo svojom návrhu neoznačil
ako strany sporu. Zároveň žalobca ničím nepreukázal, že by takúto výzvu vôbec žalovaným aj zaslal

čím zároveň nepreukázal aj, že by žalovaní skutočne odmietali požadované listiny vydať. Aj v prípade,
ak by tomu tak bolo a žalovaní uvedené dôkazy nechcú/nechceli žalobcovi vydať (čo v konaní ale
preukázané nebolo), nie je to dôvodom na zabezpečenie dôkazu, a to najmä vzhľadom na ustanovenie
§ 189 CSP , z ktorého
vyplýva edičná povinnosť v rámci konania vo veci samej, umožňujúca súdu vyžadovať predloženie listiny

potrebnej na dôkaz od kohokoľvek, a to priamo počas konania vo veci samej. Povinnosť predložiť na
požiadanie súdu listinu, ktorá je v spore potrebná ako dôkaz, vyplýva každej strane resp. komukoľvek,
teda súd môže dôkazné listiny získať už priamo počas konania vo veci samej.

12. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade (ako nástupca pôvodne označeného žalovaného v 1/ rade,

spoločnosť CFH, s. r. o.), ako aj právny zástupca žalovaného v 2/ rade vo svojich vyjadreniach k
návrhu neuviedli, že by sa výslovne bránili vydaniu daných dokladov. Žalovaný v 1/ rade poukázal na
nedostatočnosť, značnú mätúcnosť samotného návrhu s tým, že nie je zrejmé, čo žalobca ani náznakom
vo svojej žalobe nevysvetľuje, aký dôkazný význam by pre vec samú malo mať vyhľadávanie všetkých
minulých (t. j. už aj skončených) zmlúv (spolu s informáciami o plnení zmluvných strán). Žalovaný v

1/ rade poukázal aj na samotným žalobcom konštatovaný „predaj“ žalovanému v 2/ rade, z ktorého
dôvodu je reálny predpoklad, že listinnými dokladmi, informáciami, ktoré žiadal žalobca od pôvodne
žalovaného v 1/ rade (už zaniknutý subjekt CFH, a. s.) a teraz od jeho právneho nástupcu (nástupcov),
žalovaný v 1/ rade ani nedisponuje práve s poukazom na ustanovenie § 528 ods. 2 OZ, podľa ktorého
je postupca (zaniknutý subjekt CFH, a. s.) povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť

všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

13. Žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú s tým, že z
jej odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, ochrany akého ohrozeného alebo porušeného práva sa žalobca
domáha, resp. od akého právneho predpisu odvodzuje žalobca povinnosť žalovaného predložiť kópiu

zmluvnej dokumentácie (ktorú dostal pri uzatváraní zmluvy aj samotný žalobca) - vyjadrenie na č.l.
55,56. Tu súd poukazuje na už uvedené vyššie, že podľa obsahu podania, sa nejedná o žalobu, tak
ako to uvádza žalovaný v 1/ rade ako aj žalovaný v 2/ rade, ale o návrh na zabezpečenie dôkazu
s tým, že doklady, ktoré by boli takýmto spôsobom zabezpečené, žalobca chce predložiť súdu akoodôvodnenie žaloby vo veci samej s dôrazom na konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky, s popisom
stavu žalovanými evidovanej finančnej istiny a formuláciou presných žalobných návrhov - č. l. 3.

14. Z citovaného ustanovenia § 345 ods. 1 , 2 CSP vyplýva, že návrhu na zabezpečenie dôkazu pred podaním žaloby
(akojetomuvtomtoprípade)jemožnévyhovieťlenvtedy,akjeobavazneskoršejnemožnostivykonania
dôkazu alebo jeho vykonania len s veľkými ťažkosťami. Súdu je zrejmé, že žalobca potrebuje predmetné

listiny, vyjadrenia za tým účelom, aby vedel poukázať na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky
zmlúv, ako aj mal prehľad o tom, aká suma z tej ktorej zmluvy mu bola poskytnutá a v akej sume z danej
zmluvy vykonal plnenie. Aj napriek uvedenému, pokiaľ by súd takémuto návrhu mal vyhovieť, žalobca
by musel osvedčiť podmienky pre zabezpečenie navrhovaných dôkazov, ktoré však v tomto konaní
osvedčené neboli. Žalobca ničím nepreukázal také činnosti žalovaných, ktoré by zakladali dôvodnú
obavu, že v konaní vo veci samej by dané listinné doklady nemohli byť zabezpečené (predložené zo

strany žalovaných na výzvu súdu). Zároveň žalobca ani ničím nepreukázal, že takýto návrh je dôvodný
aj vo vzťahu k pôvodne označenému žalovanému v 1/ rade (zaniknutá spoločnosť CFH, a. s.), keďže
sám konštatuje, že táto spoločnosť už pohľadávky voči žalobcovi predala práve žalovanému v 2/
rade. Pokiaľ ešte pôvodný veriteľ - zaniknutá spoločnosť CFH, a. s., už predal svoju pohľadávku, čo v
konečnom dôsledku konštatuje aj samotný žalobca v žalobe zo dňa 01.12.2017, zároveň už nemôže

disponovať danými listinnými dokladmi, údajmi, o ktoré v tomto konaní ide ani jeho právny nástupca,
ktorý sa ním stal až od 01.01.2018 (žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 3/ rade). Ak došlo skutočne k
postúpeniu pohľadávok žalobcu (žalobca uvádza odpredaj), z pôvodného veriteľa na žalovaného v 2/
rade, je predpoklad, že týmito dokladmi, údajmi by mal disponovať už výlučne žalovaný v 2/ rade, voči
ktorému ale nebolo preukázané, že takéto doklady by na výzvu súdu nepredložil priamo v konaní, po

podaní žaloby. Tu súd zároveň poukazuje aj na rozporné tvrdenia samotného žalobcu, ktorý na jednej
strane uvádza, že nemá k dispozícii žiadne doklady z dôvodu, že sa sťahovali a jedná sa doklady, ktoré
boli vyhotovené dozadu 12 rokov a na druhej strane uvádza, že „....prosíme o pomoc, lebo tá suma čo od
nás žiadajú to je približne trojnásobok danej sumy.“ (č. l. 46). Aj keď návrh bol podaný výlučne žalobcom,
odpoveď na č. l. 46 je okrem žalobcu podpísaná aj p. Beátou Vargovou. Ako vyplýva z textu - jedná sa o

manželku žalobcu. Keďže však spolu s touto odpoveďou nebol podaný aj návrh na pristúpenie ďalšieho
žalobcu do konania (k odpovedi bol pripojený len podpis manželky žalobcu), súd preto s p. Beátou
Vargovou v ďalšom nekonal ako so stranou sporu. S prihliadnutím na citované konštatovanie žalobcu,
ak od žalobcu niekto žiada trojnásobok sumy, bolo na mieste podať žalobu vo veci samej, kde bolo
podľa výzvy v ktorej je žiadaný trojnásobok, možné identifikovať aj zmluvu (zmluvy), ako aj sumu, ktorá

je podľa žalobcu nedôvodná a ktorá podľa žalobcu má prevyšovať istinu o trojnásobok a to z dôvodu,
že výzva na ktorú žalobca odkazuje, obyčajne obsahuje aj číslo zmluvy, ako aj sumu, ktorú spoločnosť
žiada uhradiť. Zároveň z takejto výzvy by bolo možné zistiť, kto (ktorá spoločnosť) vyzýva žalobcu
na plnenie a teda by bolo možné určiť aj osobu povinnú na predloženie listinných dokladov o ktoré v
tomto konaní ide. V konaní však neboli uvedené takmer žiadne zo zákonných predpokladov v zmysle

ktorých by bolo možné návrhu vyhovieť, okrem skutočnosti, že žalobca v minulosti mal uzatvoriť zmluvy
s teraz už zaniknutou spoločnosťou CFH, a. s. Tu súd zároveň poukazuje aj na to, že aj napriek tomuto
tvrdeniu, žalobca však predložil doklady preukazujúce plnenie (prípadne aj zmluvný vzťah) uzatvorený
so spoločnosťou VÚB, a. s. ešte z obdobia, kedy táto spoločnosť nebolo právnym nástupcom teraz už
zaniknutej spoločnosti CFH, a. s. a nie doklady preukazujúce prípadné plnenie práve voči spoločnosti,

od ktorej žiadal predložiť doklady a to bez toho, aby žalobca tento rozpor aspoň vysvetlil. Podľa názoru
súdu, ak sa žalobca domáha uloženia povinnosti predloženia listinných dokladov ako aj určitých údajov,
musí mať minimálne vedomosť o tom, s kým vstúpil do zmluvného vzťahu. Pokiaľ žalobca preukazuje
dokladmi plnenie vykonané priamo voči spoločnosti VÚB a. s. ešte z času, keď táto spoločnosť nebola
právnym nástupcom pôvodne označeného žalovaného v 1/ rade - zaniknutá spoločnosť CFH, a.s., ako

je uvedené vyššie, bolo potrebné zdôvodniť aj túto skutočnosť, ktorá skutočnosť však v návrhu nebola
zdôvodnená vôbec.

15. Keďže neboli splnené zákonné predpoklady k tomu, aby bolo možné takémuto návrhu vyhovieť
(bližšie dôvody viď vyššie), súd preto návrh žalobcu zamietol.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.17.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní neúspešný, žalovaným vznikol nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi a to každému v rozsahu 100 %. Súd preto žalovanému v 1/ rade a 2/ rade
priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý sa v konaní vyjadrili, ako aj si uplatnili nárok

na náhradu trov konania. V konaní bol úspešný aj žalovaný v rade 3/, avšak tomuto v konaní nevznikli
žiadane trovy konania, ako ani si neuplatnil nárok na ich náhradu. Súd preto žalovanému v 3/ rade nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Súd o nároku na náhradu trov konania žalovaných rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP (v prípade žalovaného v 3/ rade a contrario podľa uvedeného ustanovenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti

ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.