Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200737
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8519200737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927
795 proti žalovanému: B. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. R., t.č. X. XXX/XX, XXX XX K. R. v konaní
o zaplatenie 198,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca - Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa

29.5.2019 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 198,- eur s úrokom z
omeškania zo vo výške 5,00 % ročne zo sumy 198,- eur od 02.08.2016 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania s tým, že ide o pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu právneho predchodcu
žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaného na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.09.2014.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 11.09.2019,

písomne nevyjadril.

3. Uznesením sp. zn. 6Csp/49/2019 zo dňa 5.9.2019 bolo pripustené, aby namiesto pôvodného žalobcu
Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava,
IČO: 31 320 155 do konania vstúpil súčasný žalobca Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811
07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, pričom predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.9.2019.

4. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 198,- eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný ako spotrebiteľ žalovaný
nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,- eur, pojednávanie
nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 9.1.2020 o 09.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu
dňa 6.11.2019.

5. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a k nej pripojených listinných dôkazov, žalobcovou špecifikáciou
žalovanej pohľadávky, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu.Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia
považuje:

6. Dňa 30.09.2014 uzatvoril právny predchodca pôvodného žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s.
a žalovaný Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX (evid. č. XXXXXXXX) zo dňa 30.9.2014, na základe
ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 264,- eur, na nákup tovaru - Tablet LG E8 Biely
ZL SK, pričom akontácia 0,75 %, ktorú platil žalovaný bola vo výške 2,- eur. Žalovaný sa zaviazal
splatiť poskytnutý úver 24 mesačnými splátkami vo výške 11,- eur. Celková suma, ktorú mal žalovaný

zaplatiť bola vo výške 208,50 eur. RPMN za úver bola vo výške 0 %, priemerná RPMN bola vo výške
44,06 %. Ročná úroková sadzba bola vo výške 0 %. Prvá splátka bola splatná dňa 14.12.2014 a
konečná splatnosť úveru bola dňa 14.11.2016. Žalovaný celkovo uhradil 6 splátok v sume 66,- eur. Dňa
20.5.2016 právny predchodca pôvodného žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s., listom označeným
ako Predžalobná upomienka oznámil žalovanému, že k tomuto dňu eviduje k zmluve o pôžičke evid. č.
20785373 označený ako dlh na splátkach v celkovej výške 132,-eur a vyzval ho na jeho bezodkladnú

úhradu. Zároveň upozornil žalovaného, že ak do 5.7.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci
03/2016 bude právny predchodca pôvodného žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s. oprávnený
tento úver zosplatniť. Predmetná predžalobná výzva sa právnemu predchodcovi žalobcu - Consumer
Finance Holding, a.s. vrátila s poznámkou poštového doručovateľa adresát neznámy. Dňa 27.07.2016
právny predchodca pôvodného žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s. vyhotovil list označený ako

Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, v ktorom sa uvádza, že dlh žalovanej so zmluvy
o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 30.9.2014 sa stal splatným v celom rozsahu, pričom v podanej
žalobe uviedol, že splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 19.7.2016. Žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie istiny 198,15 eur. Predmetné oznámenie v zmysel vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu
- Všeobecná úverová banka, a.s. bolo žalovanému doručované obyčajnou poštou. Žalovaná suma 198,-

eur bola vypočítaná ako rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru 164,- eur a sumou úhrad splátok úveru
žalovaným vo výške 66,- eur. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil splátky splatné
od 14.1.2015 do 14.6.2015. Splátku splatnú dňa 14.7.2015 a nasledujúce splátky už neuhradil.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom ku dňu poskytnutia úveru
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

9. Podľa § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona spotrebiteľom sa
rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom

sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa zmluvou
o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu poskytnutia úveru
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

13. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Súd dospel k právnemu záveru:

19. Zákonom č. 343/2018 Z. z. zo dňa 27.11.2018 sa mení Občiansky zákonník tak, že sa vkladá za
§ 54 nový § 54a, ktorý znie: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho
platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva
zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len

na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel“. Týmto zákonom bola do Občianskeho
zákonníka vložená dvadsiata štvrtá hlava s názvom Prechodné ustanovenia § 879 v znení: „Konanie,
predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto
zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.“ Tento zákon je účinný dňom vyhlásenia, teda dňa
5.12.2018.

20. Z dôvodovej správy vyplýva, že cieľom novely je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania
premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Úprava je reakciou na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018, v ktorom
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí
premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej
doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci

záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo
niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka
od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo vytvorenie priestoru na to,
aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase adlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému
uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude
už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex

lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom,
avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje
kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje
zabezdôvodnéobohatenie(§455ods.1Občianskehozákonníka).Zavymáhaniepremlčanéhoprávazo
spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské

konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť
spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje
pohľadávky čo najskôr. Navrhovaná právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti
vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľ.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žaloba bola podaná dňa 29.05.2019, teda v čase

účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka. Súd preto ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade, nie je premlčané.

22. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou vyššie uvedených právnych noriem dospel súd
k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom

pôvodného žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným na základe uvedenej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, teda občianskoprávnym, na ktorý
je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník. Na
základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver a vzhľadom na výšku a účel úveru ide o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný úver riadne nesplácal, a preto žalobca listom zo dňa 27.07.2016

vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 19.7.2016. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným, splatným celý dlh (tak ako v tomto spore) stanovuje Občiansky zákonník v §
103, veta druhá, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle
§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na

zaplatenie takto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť
dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. V danom prípade
právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru dňa 19.07.2016. V
zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, tak musel vzhľadom na znenie § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka urobiť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre

ktorú bola táto predčasná splatnosť vyhlásená. Keďže žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť v mesiaci
07/2016 musel tak urobiť pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci 03/2016 (splátka splatná dňa
14.3.2016). Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný nesplácal úver pravidelne a posledná
splátka, ktorú zaplatil bola tá ktorá bola splatná dňa 14.6.2015 vo výške 11,- eur, a to dňa 8.7.2015.
Vzhľadom na vyššie uvedené, tak odo dňa 14.07.2015 (splatnosť prvej splátky,s ktorou bol žalovaný

v omeškaní) tak začala plynúť 3 ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 14.07.2018. Žaloba bola
doručená tunajšiemu súdu až dňa 29.05.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Rovnako by
nárok žalobcu trebalo posudzovať ako premlčaný aj s poukazom na splátku, ktorú žalobca považoval
ako prvú omeškanú v zmysle ktorej vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a to splátku 3/2016, teda splátku
splatnú dňa 14.3.2016. Odo dňa 14.3.2016 by tak začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá by

uplynula dňa 14.3.2019, teda aj tak by bol nárok žalobcu premlčaný

23. Na základe vyššie uvedeného, s poukazom na účel navrhovanej zmeny Občianskeho zákonníka v
súlade s ust. § 54a Občianskeho zákonníka, súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko premlčané
právo zo spotrebiteľskej zmluvy nie je možné platne priznať v súdnom konaní.

O trovách konania súd rozhodol:

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania súd vzhľadom na skutočnosť, že žaloba žalobcu bola v celom
rozsahu zamietnutá by žalovanému ako úspešnej strane sporu patril proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % avšak žalovanému v priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania,
či už vo vzťahu k poplatkovej povinnosti alebo trovám právneho zastúpenia, preto mu súd nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.