Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/212/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417211110
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417211110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti žalovanému: J. E., Q.. XX.XX.XXXX, s evidovaným trvalým pobytom J. Ž. Q. F., v konaní o
zaplatenie 1.177,78 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 740,38 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z tejto sumy od 16.08.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.177,78 Eur s úrokom
z omeškania 5,05 % ročne od 16.08.2015 do zaplatenia (ako aj trovy konania a trovy právneho
zastúpenia). Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzavrel dňa 10.04.2015 zmluvu o
revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol sumu 1.170,- Eur a túto sa žalovaný zaviazal vrátiť

s úrokom v pravidelných mesačných splátkach v počte 36 po 41,40 Eur. Nakoľko sa žalovaný dostal
do omeškania so splácaním už pri prvej splátke, žalobca si dňa 16.08.2015 uplatnil okamžitú splatnosť
úveru. Žalovaný na úver zaplatil doteraz len sumu 312,62 Eur.

2. Žalovaný nemá v súčasnosti v Registri obyvateľov SR evidovanú adresu, má evidovaný iba trvalý
pobyt Mesto Ž. Q. F.. Súdu sa miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo, preto postupoval podľa § 106
ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a doručil žalobu žalovanému oznámením na

úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené dňa 28.08.2018). Podľa uvedeného
ustanovenia sa písomnosť považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to
aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

3. Na pojednávaní dňa 27.09.2018 súd rozhodol bez prítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý žiadal
konať v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa takisto nedostavil, predvolanie mu súd doručoval v súlade s
ust. § 106 ods. 3 CSP oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené dňa

28.08.2018).

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd potom preukázané, že sporové strany
uzavreli dňa 10.04.2015 zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákonač. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 1 ods. 2 určuje, že spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Žalobca mal v procese uzatvárania tejto zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit.
zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona, pričom podľa § 2 písm. d)
cit. zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

5. Zo zmluvy vyplýva, že žalovanému bol schválený úver vo výške 1.170,- Eur, pričom mal zaplatiť
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 117,- Eur a tento mu bol v zmysle bodu 10.1 zmluvných
dojednaní hneď zrazený žalobcom a tak fakticky žalovaný dostal len sumu 1.053,- Eur. Podľa zmluvy
mal žalovaný úver splácať v 36 mesačných splátkach po 41,40 Eur, no zo zmluvy a z oznámenia
žalobcu (ako veriteľa) o schválení úveru vyplýva, že mal splácať žalovaný mesačne nielen samotný úver

ale aj splátky podľa dohody o poskytovaní služieb, t.j. celkovo mesačná splátka predstavovala 68,04
Eur (41,40 Eur plus 26,64 Eur mesačná splátka podľa dohody o poskytovaní služieb). Dohoda súdu
predložená žalobcom nebola a tak súd len zo zmluvných dojednaní viažucich sa k zmluve zistil, že podľa
bodu 14. zmluvných dojednaní veriteľ poskytuje aj doplnkové služby na základe osobitnej zmluvy o ich
poskytovaní a výška odplaty za ich poskytovanie sa riadi sadzobníkom poplatkov. Žalovaný uzavrel len

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žiadna iná dohoda o poskytovaní uvedených služieb, podľa ktorej by
mal žalovaný platiť ďalšie splátky za tieto služby po 26,64 Eur mesačne žalobcom predložená nebola
(ani tvrdené jej uzavretie) a teda ak mal žalovaný uhrádzať splátky po 68,04 Eur, tieto boli stanovené
bez toho, aby mali právny základ v platnej dohode o poskytovaní služieb. Preto sú v zmluve uvedené
nesprávneúdajeoRPMNacelkovejčiastke,ktorémusíspotrebiteľzaplatiť,leboakmalžalovanýzaplatiť

36 mesačných splátok po 68,04 Eur, tak spolu to predstavuje 2.449,44 Eur plus poplatok za poskytnutie
úveru 117,- Eur a tak celková čiastka je 2.566,44 Eur, pričom v zmluve je celková suma, ktorú musí
dlžník zaplatiť určená na sumu 1.607,40 Eur. V oznámení o schválení úveru je uvedená síce aj odplata
za poskytnutie služby v sume 959,04 Eur, no táto nie je zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú musí dlžník
zaplatiť a teda dlžník je realite nezodpovedajúcim spôsobom informovaný o celkovej čiastke, ktorú musí

zaplatiť. Tento nedostatok má samozrejme aj vplyv na výpočet RPMN, lebo táto je síce v zmluve určená
na 27,02 % (následne v oznámení o schválení úveru je uvedená na úrovni 26,84 %), no v skutočnosti
predstavuje 80,90 %, lebo podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sú
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkové náklady teda tvoria základ
pri výpočte RPMN a pokiaľ žalobca nezahrnul do RPMN aj náklady v súvislosti so službami, tak RPMN

je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Preto súd vyhodnotil úver ako bezúročný a
bezpoplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý hovorí, že poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

6. Okrem toho je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.) a tiež uvedenie aká je
výška,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov(§9ods.2písm.l)zákonač.129/2010Z.z.
vzneníúčinnomkudňu10.04.2015).Takétoúdajevšakniesúobsiahnutévnávrhunauzavretiezmluvyo
spotrebiteľskom úvere (žiadosť/zmluva o spotrebiteľskom úvere na č.l. 9 spisu) podpísanom žalovaným,

žalobca ich uviedol len do oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 10.04.2015 (č.l. 2
spisu) a tak toto oznámenie je v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka novým návrhom zmluvy.
K písomnej akceptácii tohto však už zo strany žalovaného nedošlo a tak je predmetný úver bezúročný
a bezpoplatkov aj podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).7. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má žalobca nárok len na vrátenie sumy 740,38
Eur (žalovanému vyplatená suma 1.053,- Eur mínus ním uhradená suma 312,62 Eur). Vo zvyšku súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol

8. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca v dôsledku omeškania žalovaného s platením úveru
v súlade s čl. 13.1 zmluvných dojednaní zosplatnil úver ku dňu 15.08.2015 listom zo dňa 26.07.2015
obsahujúcim zároveň aj upozornenie na takúto možnosť (čo ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
nevylučuje), ktorý list žalovaný podľa doručenky prevzal dňa 30.07.2015. Preto súd priznal úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 740,38 Eur od 16.08.2015 do zaplatenia, keď k tomuto dňu
predstavovala základná úroková sadzba ECB hodnotu 0,05 % ročne.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 1.177,78
Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 740,38 Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny

úspech predstavuje po zaokrúhlení 63 %. Zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 37 %. Čistý úspech
žalobcu potom predstavuje rozdiel, t. j. 26 %, v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.