Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/78/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010590
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818010590.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému Z. O., nar. XX.XX.XXXX v G., okres G.,
trvale bytom X. XX, okres K., t. č. na slobode, pre trestný čin zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne
dňa 05. mája 2020, prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. februára 2019 pod sp. zn. 1T/116/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátorky z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. februára 2019 pod sp. zn. 1T/116/2018 bol obžalovaný
Z. O., nar. XX.XX.XXXX podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby
prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 20. septembra 2018 pod č. k. 2Pv 314/17/3307-60,
pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v období približne od roku 2013 minimálne do mája 2016 v X., okres K., v
dome číslo XX, opakovane v presne nezistených intervaloch, s výnimkou času, keď bol v zamestnaní,
obviňoval svoju dcéru X. O., nar. XX.XX.XXXX, že sa kamaráti s neonacistami, čo nebola
pravda, hovoril jej, že je najhoršia, nepúšťal ju von a keď predsa bola vonku, vytýkal jej, kde a s kým
bola, sledoval ju, kontroloval jej facebookovú komunikáciu, v noci chodil za ňou do izby, kde si sadol na
posteľ, zasvietil svetlo a celú noc jej rozprával, triasol ňou, kričal po nej, obviňoval ju zo všetkého, musela
pred ním kľačať a ospravedlňovať sa aj za to, čo neurobila, podceňoval ju, znevažoval ju, ponižoval,
vulgárne jej nadával, hovoril jej, že ju zabije, prehrabával sa v jej osobných veciach, v oblečení, čítal
jej poznámky, chodil za ňou a zisťoval, čo robí, účelovo pred ňou citoval Bibliu, hovoril jej o činnosti
imaginárnych síl a osôb, ktoré mu mali škodiť, vyčítal jej, že má priateľa, toto konanie vyvolávalo u nej
depresie, úzkosť, strach z neho, odpor, potrebu vyhýbať sa mu, únikové správanie, ktoré vyvrcholilo
útekom z domu a odsťahovaním sa, búšenie srdca, pričom poškodená nemôže zabudnúť na
udalosti prežité s ním, máva sny o jeho správaní, trpí situačnými strachmi a jeho konanie jej spôsobilo
psychické utrpenie a vnímala ho ako ťažké príkorie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok prvostupňového súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho
vyhlásení napadla prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaného pre
nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného Z. O., t. j. výroku o vine a treste. Prokurátorka
v písomnom odôvodnení odvolania poukázala na to, že prvostupňový súd rozhodol na základe
nesprávneho posúdenia skutkových zistení a dostatočne sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie aj keď je potrebné priznať, že z častí výpovedí viacerých svedkov

vyplynulo, že poškodená si určité veci o sebe vymýšľala (onkologické ochorenie, znásilnenie, smrť
brata) čím sa však zaoberali ale znalci z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a
odboru psychológie, ktorí dospeli k záveru, že výpoveď poškodenej je podľa ich záveru vierohodnou
a že u poškodenej nebola zistená taká porucha, ktorá by preukazovala, že poškodená klame, ktorá je
senzibilná, nezrelá a akcentovaná a bežne sa stáva, že takýto človek si vymýšľa. Prokurátorka ďalej
poukázala na výpoveď svedkov S.. I. (triedna učiteľka poškodenej) a S. N. (priateľ poškodenej) z ktorých
vyplynulo, že na poškodenej boli pozorovateľné príznaky poruchy, poškodená sa sťažovala na otca,
uvádzala že ju týra, že je agresívny a že má z neho strach a obdobne sa vyjadrovala aj pred L. I.,
učiteľkou K. spojenej školy P. E.. Poškodená S. N. hovorila, že obžalovaný jej odopieral spánok, chodil
za ňou do izby, triasol ňou a rozprával jej „blbosti“, obviňoval ju, že sa spolčuje s nejakými ľuďmi,
ktorí mu ubližujú. Na poškodenej si všimol známky psychického týrania s tým, že na druhej strane
uviedol, že o určitých veciach mu klamala, ktoré neskôr dementovala s tým, že chcela byť zaujímavou.
Prokurátorka ďalej poukázala na to, že zo záverov znaleckého skúmania duševného stavu obžalovaného
vyplynulo, že u obžalovaného ide o akcentovanú osobnosť s črtami emočnej nestability a impulzivity,
so zníženou frustračnou toleranciou a so slabšou sebareguláciou správania sa v krízových situáciách,
a to i v čase spáchania žalovaného skutku pri zabezpečovaní starostlivosti a výchovy poškodenej.
Akcentovaná osobnosť je medzistupeň medzi normálnou a poruchovou osobnosťou. Obžalovaný bol
opakovane hospitalizovaný v rôznych zariadeniach pre užívanie psychoaktívnych látok, vrátane heroínu
a mal uložené ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie, pričom sa naposledy takto liečil do 14.
novembra 2013, z čoho vyplýva, že to bolo ešte aj čase spáchania žalovaného skutku. Znalec K.. Z. I.,
K.. na hlavnom pojednávaní „do očí“ obžalovanému povedal, že v správaní poškodenej a v jej tvrdeniach
zohráva rolu on - obžalovaný. Prvostupňový súd však na jednej strane neuveril poškodenej, keď klamal
o určitých okolnostiach, čo ale znalci vysvetlili a na strane druhej uveril obžalovanému, ktorý svojim
doterajším spôsobom vedenia života ako dokazuje odpis z jeho registra trestov a výpis z evidencie
priestupkov a znaleckých záverov ohľadom jeho duševného stavu, nereprezentuje jednoznačne človeka,
ktorému sa dá veriť a preto jeho výpoveď prokurátorka považuje za nepravdivú a účelovú a rovnako
tak svedeckú výpoveď jeho manželky F.. X. O.. Aj napriek existencie zásady „in dubio pro reo, t.
j. v pochybnostiach v prospech obvineného či obžalovaného“, ktorú prvostupňový súd aplikoval pri
rozhodovaní, je prokurátorka presvedčená, že obžalovaný Z. O. žalovaný skutok spáchal. Preto navrhla,
aby odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a aby podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vrátil vec okresnému
súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol.

Obžalovaný Z. O. sa k písomnému odôvodneniu odvolania prokurátorky do konania verejného
zasadnutia odvolacieho súdu nevyjadril.

Z dvoch písomných podaní poškodenej X. O., adresovaných a dňa 17. apríla 2020 doručených
Okresnej prokuratúry Prievidza, ktorá ich predložila odvolaciemu súdu vyplýva, že poškodená výslovne
nesúhlasí s podaným odvolaním proti napadnutému rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje
a žiada, aby prokurátorka odvolanie vzala späť, pretože nestotožňuje sa s tým, akým spôsobom bolo
iniciované trestné stíhanie proti obžalovanému, keď ona osobne, bez poučenia vyšetrovateľom PZ
nevedela, že svojim výsluchom na polícii podáva tým súčasne aj trestné oznámenie.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia
všetkých procesných podmienok v rámci konečného návrhu, v súlade s písomným
odôvodnením odvolania navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a aby podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný Z. O. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že vyjadrenia znalcov, na ktoré
poukazovala prokurátorka v dôvodoch svojho odvolania, podľa jeho názoru nie sú rozhodujúce pre
preukázanie toho, že sa žalovaný skutok a žalovaný trestný čin stal a že jeho páchateľom je on.
Nepopiera, že v rodine boli konflikty a hádky medzi ním a poškodenou a jej priateľom ale nešlo o žiadne
týranie z jeho strany a preto navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku
zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade odvolania prokurátorky, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 17. júna 2019, na verejnom zasadnutí dňa 05. mája 2020, nezistiac dôvody

pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúmal postupom podľa
§ 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého
rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a súvisiacom treste), ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky, hoci
bolo podané oprávnenou osobou a včas, nie je dôvodné. Pritom nezistil chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového
stavu veci a tieto správne a to aj v súlade s existujúcou a neopomenuteľnou zásadou „in dubio
pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, vyplývajúcou z ustanovenia § 2 odsek 4
Tr. poriadku vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 odsek 10 a
12 Tr. poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Prvostupňový súd v
súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého
rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Úvahy a
závery prvostupňového súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne
a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Aj odvolací súd sa plne stotožňuje s tým, že hoci na hlavnom
pojednávaní bolo vykonaných viacero dôkazov, v neprospech obžalovaného Z. O. však svedčil iba jediný
dôkaz - svedecká výpoveď poškodenej X. O., nepodporený ani len nepriamo relevantne ani jedným, z
ostatne vykonaných dôkazov a preto nemohol a nemôže byť takýto dôkaz dostatočným podkladom pre
nepochybný záver o tom, že žalovaný skutok sa stal a že jeho páchateľ je potom obžalovaný navyše, ak
existujú súčasne relevantné pochybnosti o vierohodnosti svedeckej výpovede poškodenej o skutkových
okolnostiach. Z viacerých vykonaných dôkazov - výpovedí svedkov tak, ako na to v podrobnostiach
poukázal súd prvého stupňa vyplynulo, že poškodená X. O. vo viacerých situáciách klamala o rôznych aj
vážnych veciach a má teda sklony ku konfabuláciám a vymýšľaniu si, čo podporili aj závery znaleckého
skúmania v tomto smere, z ktorého tiež vyplynul aj psychologický profil poškodenej ako osoby s
egocentrizmom, s extrovertným temperamentom, senzitivou (vzťahovačnosťou), precitlivenosťou a
podozrievavosťou, so zvýšeným vnemom na podnety z vonka s tým, že všeobecná vierohodnosť
poškodenej je znížená vzhľadom na to, že bolo preukázané, že poškodená si v minulosti vymýšľala.
Nie je možné akceptovať odvolacie námietky prokurátorky v tom, že vierohodnosť svedeckej výpovede
poškodenej má byť posudzovaná znalcom, pretože ide o otázku právnu a takéto oprávnenie má iba
súd pri hodnotení vykonaných dôkazov. Je nepochybné a potvrdil to i sám obžalovaný v rámci svojho
prednesu konečného návrhu pred odvolacím súdom, že existovali nezhody, hádky, napätie a konflikty
medzi ňou a obžalovaným, ktorý sa snažil ako otec usmerňovať výchovu poškodenej viac-menej
podľa svojich predstáv, ale bez preukázaného zlého úmyslu z jeho strany, čo poškodená odmietala
(podľa názoru znalca to pociťovala obmedzujúco až ako príkorie) a poškodená to vyriešila tým, že
odišla zo spoločnej domácnosti a začala bývať so svojim priateľom. Výpovede ostatných členov rodiny
poškodenej - matka F.. X. O., stará matka I. O., brat M. O.) okrem obžalovaného, ktorý bez relevantných
rozporov vo svojej výpovedi poprel spáchanie žalovaného skutku, ani v najmenších detailoch nepodporili
vierohodnosť tvrdení poškodenej o skutkových okolnostiach, práve naopak. K tomuto neprispeli ani
ďalšie svedecké výpovede V. H., M. O., S.. X. I., V.. I. G., S.. L. I., S. N. a O. Y. aj napriek tomu, že z
niektorých výpovedí týchto svedkov vyplynulo, že sa poškodená mala pred nimi vyjadrovať o negatívnom
správaní sa svojho otca obžalovaného voči nej. Ani závery viacerých znalcov v posudzovanej trestnej
veci nie sú podporou toho, že sa žalovaný skutok stal. Nie je možné súhlasiť s odvolacími námietkami
prokurátorky v tom, že obhajobné tvrdenia obžalovaného sú nepravdivé a účelové iba z dôvodov, že
bol psychiatrický pacient, ktorý páchal trestnú a priestupkovú činnosť. Tieto skutočnosti nemôžu samé o
sebe spôsobiť nevierohodnosť obhajobných tvrdení obžalovaného navyše v situácii, keď jeho obhajobné
tvrdenia sú podporované viacerými ďalšími vykonanými dôkazmi. A už rozhodne treba odmietnuť
závery prokurátorky v rámci odvolacích námietok o nepravdivosti a účelovosti výpovede manželky F..
X. O., bez akýchkoľvek existujúcich dôkazov o nepravdivosti a účelovosti jej výpovede. V kontexte
vykonaných všetkých dôkazov možno hodnotiť práve svedeckú výpoveď poškodenej ako účelovú, s
poukazom na jej snahy vynútiť si od svojich rodičov prispievať na jej výživu po jej odchode zo spoločnej
domácnosti s rodičmi a bratom, o čom svedčí komunikácia jej priateľa s rodičmi poškodenej a napokon
aj občianskoprávne konanie na Okresnom súde Martin, v ktorom bol jej takýto návrh ale zamietnutý
a v ktorom konaní bol tiež vypracovaný psychologický posudok na jej osobu, z ktorého ale vyplynuli

viaceré skutočnosti, ktoré podporujú nevierohodnosť svedeckej výpovede poškodenej v posudzovanej
veci. Prvostupňový súd teda správne dospel k záveru, že za takéhoto procesného stavu neexistuje
žiaden nepochybný priamy či nepriamy dôkaz, ktorý by bez akýchkoľvek rozumových pochybností a
nezvratne preukazoval, že sa žalovaný skutok skutočne stal, pre ktorý je obžalovaný Z. O. stíhaný, čo
po tom správne viedli prvostupňový súd k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm.
a) Tr. poriadku.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého
stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a
vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné.
Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľ navrhol
vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného
konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto
vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na
základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento
záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie.
Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, prvostupňový súd v napadnutom rozsudku sa
starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa
zásad uvedených v ustanovení § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade
so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody aj s prihliadnutím na prezentovaný postoj samotnej poškodenej
v jej písomných podaniach okresnej prokuratúre po vyhlásení napadnutého rozsudku odvolací súd
nepovažoval odvolanie prokurátorky za dôvodné, preto ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 6. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.