Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 5, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010557
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1116010557.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich JUDr.

Mariána Mišíka a JUDr. Ingrid Šovčíkovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanej X A. pre zločin
sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
05.06.2019 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná
P.. T. A. rod. T., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom A. ulica číslo XXXX/XX, B. - Q. F.,

s a u z n á v a v i n n o u , ž e

ako spoločníčka spoločnosti Real Estate Global s.r.o., IČO: 35 707 968, so sídlom Grösslingova číslo
51, Bratislava, so zameraním sprostredkovania predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti, realizovala
v období marca 2007 až apríla 2007 predaj bytu číslo 4XXXX. poschodí bytového domu na B.i číslo
12, súpisné číslo O., na parcele číslo B., obec F., zapísaný na LV čísloXX.XXXX Katastrálneho úradu

v Bratislave, Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, vo vlastníctve XX.XX.XXXX),j, nar. U.
(zomrelej XX.XX.XXXX to na základe plnomocenstva pre spoločnosť Real Estate Global s.r.o., zo dňa
28.03.2007 udeleného P.. U. Q., narodenou XX.XX.XXXX, trvale bytom I. číslo XX, B., splnomocnenou
zástupkyňou vlastníčky F. B. na základe udelenej Generálnej plnej moci formou notárskej zápisnice č.
N 287/2006, Nz 41850/2006, NCRls 41651/2006 zo dňa 24.10.2006 na okrem iného i na všetky právne
úkony súvisiace s hospodárnym nakladaním s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, a to tým spôsobom,
že zabezpečila kupujúceho pre predmetný byt vlastníčky F. B., a to D.. F. H., narodeného XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. číslo 1, B., od ktorého prevzala už v minulosti v presne nezistenom čase, niekedy

začiatkom roka 2007 zálohu vo výške 800.000,-Sk (26.555,13 Eur) na kúpu robotníckej ubytovne na
presne nezistenej adrese v Bratislave, pričom však k predaju tejto nehnuteľnosti nedošlo a prijatú zálohu
vo výške 800.000,-Sk (26.555,13 Eur) D.. F. H. nevrátila i keď o ňu žiadal, preto mu bola spoločnosťou
Real Estate Global s.r.o., a to v zastúpení P.. T. F., rod. T. ponúknutá náhradná kúpa

predmetného dvojizbového bytu vlastníčkyB.a následne so súhlasom Ing. F. H. bola ním už v minulosti
vyplatená suma 800.000,-Sk (26.555,13 Eur) započítaná ako záloha na predmetný byt, o čom bol D.. F.

H. spoločnosťou Real Estate Global s.r.o. vystavený príjmový pokladničný blok zo dňa 29.03.2007, kedy
zároveň došlo i k podpisu Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, a to medzi
D.. F. H. ako budúcim kupujúcim a F. B., zastúpenou P.. F. Q. ako budúcim predávajúcim a následne
dňa 03.04.2007, kedy došlo k podpisu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi predávajúcou F. B.
zastúpenou P.. F. Q. a kupujúcim D.. F. H. a následným vložením návrhu na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností na Katastrálny úrad v Bratislave, bol D.. F. H. spoločnosti Real Estate Global s.r.o.
vyplatený doplatok vo výške 1.200.000,-Sk (39.832,70 Eur) do celkovej predajnej ceny bytu 2.000.000,-

Sk (66.387,83 Eur), o čom bol D.. F. H. spoločnosťou Real Estate Global s.r.o. vystavený príjmová
pokladničný blok, avšak už k následnému odovzdaniu finančnej hotovosti za predanú predmetnúnehnuteľnosť vo výške 2.000.000,-Sk (66.387,83 Eur) predávajúcej F. B. zo strany spoločnosti Real
Estate Global s.r.o. a ani zo strany obžalovanej nedošlo, pričom tak urobiť mala práve obžalovaná P..
T. A., rod. T., avšak tak nespravila, zo strany spoločnosti J. Estate Global s.r.o. bola uhradená iba suma

260.000,-Sk (8.630,42 Eur), čím takto svojím konaním spôsobila poškodenej F. B., nar. XX.XX.XXXX
(zomrelej XX.XX.XXXX) škodu v celkovej výške 1.740.000,-Sk (57.757,42 Eur),

t e d a

- prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l a:

- zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2016.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 213 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/, § 39 odsek
1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon trestu obžalovanej podmienečné odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 27.09.2016 doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry

Bratislava I zo dňa 26.09.2016, č. k. 3 Pv 34/16/1101-10, na obvinenú T. A. (rodenú T.) pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1 odsek 3 Trestného zákona, ktorého sa mala
dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo

obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinná
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následne využila svoje právo vo veci nevypovedať,
vykonal dokazovanie výsluchom svedkov JUDr. F. F., P.. F. Q., X.. V. F., D.. F. H., prečítaním zápisníc
o výsluchu svedkov z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek 2 Trestného poriadku so
súhlasom prokurátora (nakoľko súd hlavné pojednávanie v čase vykonávania týchto dôkazov vykonal

v neprítomnosti obžalovanej za splnenia podmienok upravených v § 252 odsek 2 Trestného poriadku),
a to svedkov JUDr. F. A., D.. U. A. a F. A. (v prípade naposledy menovaného svedka boli splnené
podmienky na čítanie zápisnice o jeho výsluchu aj za podmienok upravených v § 263 odsek 4 Trestného
poriadku), svedkyne Margity B. v súlade s § 263 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku (z dôvodu,
že svedkyňa zomrela), prečítaním znaleckého posudku č. 12/2013 zo dňa 31.07.2013, vypracovaného

znalkyňou D.. L. A. za splnenia podmienok podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, ako aj čítaním
listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to príjmových pokladničných dokladov (č. l. 55),
Notárskej zápisnice N 287/2006, Nz 41850/2006, NCRls 41651/2006 (č. l. 64, 194 - 195), prehľadu
platieb nedoplatku (č. l. 69), upomienky (č. l. 69 druhá strana), upomienky (č. l. 70), plnomocenstva (č.
l. 71), výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky spoločnosti Real Estate Global s.r.o., IČO: 35

707 968 (č. l. 72 - 73, 96 - 97), Notárskej zápisnice N 144/2007, Nz 13095/2007, NCRls 13079/2007 (č.
l. 84 - 85, 89 - 90, 196 - 197), návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (č. l. 119,
osvedčenia o dedičstve (č. l. 120 - 122), výpisu z katastra nehnuteľností (č. l. 123), zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľností (č. l. 124 - 128), zmluvy o prevode vlastníctva bytu (č. l. 129 - 134), zmluvy o
prevode vlastníctva bytu (č. l. 135 - 140), listu vlastníctva (č. l. 141 - 151), výpisu z katastra nehnuteľností

(č. l. 151-I), odpovede na žiadosť o lekársky posudok (č. l. 158), správy od všeobecného lekára (č. l.159), lekárskeho nálezu (č. l. 160), splnomocnenia (č. l. 163), zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy (č. l.
187 - 189), zmluvy o prevode vlastníctva bytu (č. l. 190 - 192), rozhodnutia Správy katastra Hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy (č. l. 193), zápisnice o vydaní veci a oznámenia (č. l. 232 - 235),

odborného stanoviska - informácie č. 4/2014 (č. l. 236 - 237), príjmových a výdavkových pokladničných
dokladov(č.l.240),prílohkzápisnici-zmluva,náklady,prehľad,generálneplnomocenstvo,vyúčtovanie,
rozhodnutiaSP(č.l.264-273),odpovedeXXX),a.s.(č.l.279-280),odpovedeBSK(č.l.281),odpovede
SP a príloh (č. l. 282 - 303), príkazu na úhradu (č. l. 307), príjmových a výdavkových pokladničných
dokladov (č. l. 308), oznámenia o úmrtí (č. l. 328), výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky (č. l. 330 - 331, 351 - 352), čiastočného výpisu z Listu vlastníctva (č. l. 335),
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 8C/215/2010-128 (č. l. 336 - 339), rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 14Co/40/2012-154 (č. l. 340 - 344), odpovedí na lustrácie v Registri obyvateľov,
v STA, GP a ZVJS (č. l. 379, 381 - 384), odpovede Notárskeho úradu P.. F. V. a poverenia (č. l. 414 -
415) a aktuálneho odpisu registra trestu obžalovanej.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanej kladený za vinu, sa stal,

napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - zločinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3
Trestného zákona účinného v čase spáchania činu (do 31.12.2016), a že tento skutok spáchala práve
obžalovaná T. A..

K výroku o vine

ObžalovanáP..T.A.vprípravnomkonaní,akoajvkonanípredsúdomvyužilasvojeprávoaakoobvinená
odmietla vo veci vypovedať.

Napriek tomu bola vina menovanej obžalovanej zo stíhaného trestného činu preukázaná bez
akýchkoľvek rozumných pochybností. Z výsledkov vyplývajúcich z procesu dokazovania možno urobiť
nepochybný záver o tom, že trestnoprávne relevantné konanie obžalovanej v zmysle skutkovej podstaty
stíhaného zločinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného v čase

spáchania skutku má svoj základ už v prvotnom prevzatí finančných prostriedkov v sume 800.000,-
Sk (26.555,13 Eur) od D.. F. H., ktorý ich obžalovanej odovzdal pôvodne za účelom kúpy úplne inej
nehnuteľnosti, než na ktorej kúpu napokon odovzdal aj ďalšie finančné prostriedky v sume 1.200.000,-
Sk (39.832,70 Eur).

Z výpovede svedka Ing. F. H., ktorú súd nemal ani najmenší dôvod spochybňovať, vyplynulo, že
obžalovanej P.. T. A. (predtým T.), ktorá vystupovala v mene realitne kancelárie Real Estate Global,
s.r.o., menovaný svedok priamo do jej rúk odovzdal sumu 800.000,-Sk (26.555,13 Eur) ako zálohu na
kúpu robotníckej ubytovne v Zátiší v Bratislave, ktorej predaj inzerovala. Následne sám svedok zistil,
že tento objekt - predmetná ubytovňa - je už predaný, čo mu uviedol samotný majiteľ objektu, ktorého

iniciatívnevyhľadal,hociobžalovanámuuvádzala,žepredajsa„naťahuje“zdôvodumajetkovýchsporov
medzi vlastníkmi objektu (otcom a synom). Z tohto dôvodu opakovane žiadal od obžalovanej vrátenie
zálohy 800.000,-Sk (26.555,13 Eur), k čomu však nedochádzalo po dobu niekoľko mesiacov, pričom
obžalovaná mu následne povedala, že predmetné finančné prostriedky prefinancovala. Keďže mu
nebolaschopnávrátiťposkytnutúzálohu,ponúklamukúpubytunaXX(bytč.44na4.poschodíbytového

domu na Heyrovského ulici 12 v Bratislave, ktorého vlastníkom bola F. B.), na ktorého predaj ju oslovila
P.. F. Q., splnomocnená zástupkyňa F. B. (na základe Notárskej zápisnice spísanej dňa 24.10.2006 č. N
287/2006, Nz 41850/2006, NCRls 41651/2006). Nakoľko sa svedok nemohol dostať k svojim peniazom,
túto ponuku akceptoval. Kúpna cena bola stanovená na 2.000.000,-Sk (66.387,83 Eur), pričom Ing. F.
H. mal k už poskytnutej zálohe 800.000,-Sk (26.555,13 Eur) doplatiť sumu 1.200.000,-Sk (39.832,70

Eur). Tento doplatok odovzdal pánu A. na katastrálnom úrade v Bratislave dňa 03.04.2007 a prítomná
pritom bola aj obžalovaná. O odovzdaní oboch súm mu boli vystavené pokladničné doklady k dátumom
29.03.2007 (suma 800.000,-Sk - 26.555,13 Eur) a 03.04.2007 (suma 1.200.000,-Sk - 39.832,70 Eur),
pričom dátum vzťahujúci sa na zálohu v sume 800.000,-Sk (26.555,13 Eur) svedok vysvetlil tým, že hocitúto sumu odovzdal obžalovanej už v januári 2007, žiadal, aby záloha 800.000,-Sk (26.555,13 Eur) bola
uznaná ako zálohová platba na predmetný byt.

Skutočnosti uvedené svedkom ohľadne odovzdania predmetných súm potvrdzujú aj predmetné
pokladničné doklady, ako aj svedok F. A., ktorý potvrdil prevzatie doplatku v sume 1.200.000,-Sk
(39.832,70 Eur) od menovaného svedka na katastrálnom úrade v Bratislave, pričom ním uvádzané
skutočnosti nebol zo strany obhajoby ani nijakým spôsobom spochybňované.

Z uvedených skutočnosti je nepochybné, že obžalovaná už v tomto štádiu použila sumu 800.000,-Sk
(26.555,13 Eur) v rozpore s účelom, na ktorý jej boli odovzdané. Týmto účelom totiž bolo poskytnutie
zálohy Ing. F. H. na kúpu vyššie uvedenej nehnuteľnosti, pričom obžalovaná s týmito finančnými
prostriedkami nebola oprávnená nakladať žiadnym iným spôsobom a následne po tom, čo D.. F. H.
už nemal možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne danej nehnuteľnosti, bola povinná ich okamžite

menovanému svedkovi vrátiť, k čomu zjavne nedošlo. O úmysle obžalovanej nakladať so zverenými
finančnými prostriedkami v rozpore s účelom ich zverenia svedčí aj tvrdenie menovaného svedka, v
zmysle ktorého obžalovaná D.. F. H. vedome uvádzala nepravdivé okolnosti, pre ktoré k realizácii kúpy
daného objektu nedochádzalo.

V súvislosti s odovzdaním sumy 1.200.000,-Sk (39.832,70 Eur - doplatok kúpnej ceny za kúpu
nehnuteľnosti - bytu č. 44 na 4. poschodí, bytového domu na Heyrovského ulici č. 12 v Bratislave) F.
A., konateľovi spoločnosti Real Estate Global, s.r.o., je potrebné poukázať na jeho vyjadrenie, že tieto
finančné prostriedky ihneď odovzdal obžalovanej, ktorá bola pri odovzdaní tejto sumy prítomná, pričom
nevedel uviesť, ako bolo s týmito finančnými prostriedkami ďalej naložené.

Niet teda pochýb o tom, že to bola práve obžalovaná P.. T. A., ktorá reálne disponovala celou sumou
2.000.000,-Sk (66.387,83 Eur), a to spôsobom, ktorý bol zjavne v rozpore s účelom, na ktorý jej boli
všetky tieto finančné prostriedky poskytnuté. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé a jednoznačne
preukázané, že povinnosťou obžalovanej bolo ihneď po obdržaní doplatku kúpnej ceny za predmetný

byt v sume 1.200.000,-Sk (39.832,70 Eur), tieto prostriedky spolu s už skôr prijatou zálohou v sume
800.000,-Sk (26.555,13 Eur) odovzdať predávajúcej Margite B., resp. jej splnomocnenému zástupcovi,
ktorým v danom období už bola PhDr. V. F. (na základe Notárskej zápisnice spísanej dňa 03.04.2007
č. N 144/2007, Nz 13095/2007, NCrls 13079/2007), zástupkyňa Centra poskytovateľa sociálnych
služieb Privilegium, neziskovej organizácie, v ktorej zariadení bola B.umiestnená. Obžalovaná však

tieto finančné prostriedky žiadnej osobe oprávnenej na prijatie tejto sumy neodovzdala, hoci tak bola
povinná urobiť ihneď po prevzatí uvedenej sumy. S istým časovým odstupom, ktorý by bolo možné
považovať za akceptovateľný (z hľadiska úvah o zavinení vo vzťahu k následku), odovzdala iba sumu
260.000,-Sk(8.630,42Eur),atoúhradounaúčetuvedenejneziskovejorganizácie(bankovýmprevodom
dňa 23.04.2007, pričom tu súd poukazuje na to, že prisvojenie tejto sumy nie je pokryté zavinením

obžalovanej so zreteľom aj na nižšie uvedenú okolnosť, že táto suma mala byť pôvodne dňa 03.04.2007
odovzdaná JUDr. F. Q., k čomu však nedošlo a k odovzdaniu peňazí napokon došlo prevodom na účet).
Obžalovaná pritom nebola oprávnená ponechať si ani časť finančných prostriedkov ako odmenu za
sprostredkovanie predaja predmetnej nehnuteľnosti (provízia), nakoľko žiadna takáto odmena nebola
písomne a ani ústne dohodnutá. Obžalovaná by síce mala nárok na odmenu obvyklú, ktorá by jej však

vzhľadom na absenciu akejkoľvek dohody mohla byť vyplatená až následne, t. j. po odovzdaní kúpnej
cenypredávajúcejF.B.,resp.jejzástupcovi,nakoľkonielensamotnáodmenaajejsumanebolazmluvne
upravená, ale ani žiaden iný spôsob vyplatenia takejto odmeny (t. j. nebol predmetom akejkoľvek
zmluvnej úpravy).

Tu je namieste poukázať na ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve, ako aj samotnej kúpnej zmluvy.
Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu uzatvorená medzi predávajúcim F. B.
(zastúpená P.. F. Q. a na základe ňou udeleného plnomocenstva zastúpená spoločnosťou Real Estate
Global, s.r.o.) a kupujúcim D.. F. H. okrem iného upravovala predmet budúcej zmluvy, ktorým bol prevod
vlastníckeho práva k bytu č.O., na 4. Poschodí bytového domu na XX,, cenu za predmet budúcej

zmluvy, ktorá bola stanovená na 2.000.000,-Sk (66.387,83 Eur), ako aj platobné podmienky, v zmysle
ktorých mal budúci kupujúci časť kúpnej ceny vo výške 800.000,-Sk (26.555,13 Eur) vyplatiť budúcemu
predávajúcemu v hotovosti pri podpise tejto Zmluvy a ostatok kúpnej ceny vo výške 1.200.000,-Sk(39.832,70 Eur) bude budúcemu predávajúcemu uhradená v hotovosti pri podpise Kúpnej zmluvy a po
podaní návrhu na vklad na príslušný katastrálny úrad na zápis vlastníckeho práva.

Samotná Zmluva o prevode vlastníctva bytu (č. X. Poschodí, O. vB.) uzavretá dňa 03.04.2007 medzi
F. B. a D.. F. H. v bode VII explicitne upravovala, že predávajúci predáva nehnuteľnosť za kúpnu
cenu dojednanú dohodou zmluvných strán spolu vo výške 2.000.000,-Sk (66.387,83 Eur) a kupujúci
nehnuteľnosť za túto kúpnu cenu kupuje do svojho výlučného vlastníctva, pričom kupujúci sa zaväzuje
odovzdať predávajúcemu kúpnu cenu podľa predchádzajúceho bodu tohto článku Zmluvy pri podpise

Zmluvy.

Z uvedených ustanovení nevyplýva nič, čo by obžalovanú oprávňovalo ponechať si odovzdané
finančné prostriedky alebo akékoľvek disponovanie s nimi, a to ani žiadnu takú sumu, ktorá by mohla
byť považovaná za odmenu za sprostredkovania predaja danej nehnuteľnosti. Takéto oprávnenie
obžalovanej nevyplývalo ani z plnomocenstva zo dňa 28.03.2007, ktorým P.. F. Q. udelila plnomocenstvo

spoločnosti Real Estate Global, s.r.o., IČO: 35 707 968, so sídlom Grösslingova 51, Bratislava, na
všetky právne úkony potrebné na odplatný prevod nehnuteľnosti: byt č. 4XX,. Pochodí, XXX.XXX,-Sk
Bratislava vrátane podania a podpísania návrhu na vklad na príslušnom katastrálnom úrade a zároveň
ho splnomocnila na prevzatie zálohy vo výške 800.000,-Sk (26.555,13 Eur) a doplatku kúpnej ceny vo
výške 1.200.000,-Sk (39.832,70 Eur) v jej mene na vlastný účet. Pokiaľ teda ide o kúpnu cenu, toto

plnomocenstvo oprávňovalo danú spoločnosť iba na prevzatie uvedených súm, nie na ich ponechanie
po akúkoľvek dobu a už vôbec nie na akékoľvek iné disponovanie s touto sumou, než je jej odovzdanie
predávajúcej F. B. (jej zástupcovi).

Vykonaným dokazovaním možno považovať za jednoznačne preukázané, že obžalovaná P.. T. A.

uvedené finančné prostriedky predávajúcej F. B. a ani jej zástupcovi neodovzdala (s výnimkou už
uvedenej sumy 260.000,-Sk - 8.630,42 Eur), pričom X.. V. F. až v júny 2007 (07.06.2007) odovzdala
ďalšiu sumu 250.000,-Sk (8.298,48 Eur), ktorej odovzdanie už so zreteľom na časové súvislosti v
spojitosti s tým, že k odovzdanou tejto sumy došlo až na opakované výzvy a naliehanie X.. V. F. a P.. F.
F., možno považovať iba ako spôsob náhrady škody. Zavinenie obžalovanej vo forme priameho úmyslu

(prisvojiť si cudziu vec - finančné prostriedky, ktoré jej boli zverené) sa teda vzťahuje aj na túto sumu v
čase (období), kedy obžalovaná jednotlivé sumy spolu vo výške 2.000.000,-Sk (66.387,83 Eur) prevzala
od Ing. F. H.. Tento záver sa v plnej miere vzťahuje aj na sumu úhrady nedoplatkov za služby spojené
s užívaním bytu, nakoľko tieto nedoplatky boli zaplatené dokonca neskôr, a to až v septembri 2007, čo
evidentne vyplýva z upomienky na zaplatenie nedoplatku z ročného vyúčtovania nákladov za služby

spojené s užívaním predmetného bytu zo dňa 18.09.2007 (na sumu 75.631,-Sk, ktorú v tomto čase

vlastníci bytov a nebytových priestorov na O. č. XX, B., v zastúpení Správcovským bratislavským
družstvom, evidovali ako neuhradenú). Tomu napokon zodpovedá aj dátum na potvrdení o vklade
hotovosti ako úhrady týchto nedoplatkov, ktorý, hoci je horšie čitateľný, zodpovedá dátumu 30.09.2007.

Aj v tomto prípade vzhľadom na existujúce zavinenie možno uvažovať iba v rovine náhrady škody.

V spojitosti s neodovzdaním celej kúpnej sumy súd poukazuje tiež na to, že obžalovaná sa spolu s F.
A. neustále vyhovárali na dôvody, pre ktoré nemôžu predmetné finančné prostriedky odovzdať X.. V. F.,
čo vyplýva nielen z tvrdenia X.. V. F., že im obžalovaná uviedla, že peniaze použili na kúpu nejakého

pozemku za účelom uskutočnenia výhodného obchodu, ale aj z výsluchu svedka P.. F. F., ktorý uviedol,
žemenovanúrealitnúkanceláriu,kdebolaprítomnáobžalovanáajF.A.,navštívilviackrátprávezdôvodu
nevyplatenia uvedených finančných prostriedkov.

Sumu 260.000,-Sk (8.630,42 Eur), ktorá je uvedená na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa

03.04.2007 s podpisom P.. F. Q. obžalovaná reálne tejto osobe neodovzdala, čo vyplýva z výpovede
svedkyne P.. F. Q., ktorá uviedla, že žiadne peniaze ani províziu za predaný byt pani B. neprevzala,
a to ani od nového majiteľa bytu, ani od obžalovanej a spoločnosti Real Estate Global, s.r.o., a táto
suma, ktorú pôvodne ona mala prevziať, napokon odovzdala obžalovaná X.. V. F. alebo P.. F. F.. Tomuto
tvrdeniu zodpovedá už zmienená úhrada uvedenej (t. j. totožnej) sumy na účet neziskovej organizácie

Privilegium, n. o..

Pokiaľ ide o možnosť, že by obžalovaná predmetné finančné prostriedky odovzdala priamo F. B., o
čom vypovedala svedkyňa P.. F. Q. v tom smere, že jej to mala povedať samotná obžalovaná, tak tútoskutočnosť považuje súd za vylúčenú, a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým je potrebné poukázať
na to, že samotný zdravotný stav F. B. neumožňoval prevzatie týchto finančných prostriedkov, nakoľko
v zmysle Lekárskeho posudku zo dňa 01.10.2012 vyplýva, že Margita B. v rozhodnom čase (už v roku

2007) nebola schopná pri jej ochorení (Demencia pri Alzheimerovej chodobe s pridruženými znakmi
- bludmi) plne si uvedomovať svoje konanie, pričom z lekárskeho nálezu zo dňa 15.11.2010 okrem
iného vyplýva, že zdravotný stav (Demencia zmiešanej etiológie) je trvalý a progresujúci. O týchto
skutočnostiach pritom obžalovaná so zreteľom na všetky okolnosti (udelenie plnej moci ...) musela mať
vedomosť a asi ťažko si možno rozumne predstaviť, že by obžalovaná osobe s takouto diagnózou

odovzdala akúkoľvek sumu finančných prostriedkov (predstavujúcou kúpnu cenu za predaj bytu č. X.v
bytovom dome na HXXX.XXX,-Skul. č. XX v B.). To platí o to viac, že obžalovaná sumu 260.000,-Sk
(8.630,42 Eur) poukázala na účet neziskovej organizácie Privilegium, n. o. a ďalšiu sumu 250.000,-
Sk (8.298,48 Eur) už priamo PhDr. V. F.. Nie je teda zrejmé, prečo by ostatné finančné prostriedky
mala obžalovaná odovzdať F. B. a so zreteľom na vyššie uvedené (zdravotný stav menovanej osoby a
odovzdanie vyššie uvedených súm peňazí inému subjektu, resp. osobe) by takéto jej konanie nemalo

ani žiaden logicky základ.

Okrem toho, ako vyplýva z výsluchu svedkov P.. F. F. a X.. V. F., odovzdanie akýchkoľvek finančných
prostriedkov alebo iných cennosti osobe Margite B. nebolo možné bez toho, aby o tom zodpovedné
osoby pracujúce v zariadení, v ktorom bola umiestnená, nemali vedomosť. Prvý z menovaných svedkov

vo svojej výpovedi totiž uviedol, že návštevy ich klientov sa vždy ohlásili u zamestnanca zariadenia. F.
B. pritom určite neopúšťala zariadenie a svedok nemal vedomosť ani o tom, že by zariadenie opustila

v sprievode obžalovanej. Ak by v teoretickej rovine došlo k tomu, že by osobe v predmetnom zariadení
boliodovzdanénejakéfinančnéprostriedky,ichzamestnancibyotommalivedomosť.AvšakF.B.nebolo

možné odovzdať finančné prostriedky v ich zariadení, nakoľko by si ich nemala kde dať a takýto postup
zariadenie ani neumožňovalo. Na úhradu služieb pani B. pritom mal byť zriadený účet, na ktorý sa mali
poskytnúťfinančnéprostriedkyzpredajabytu,pričomprifinančnýchprostriedkochvždytrvalinazriadení
účtu.

Taktiež svedkyňa X.. V. F. vypovedala v tom smere, že do zariadenia, v ktorom bola umiestnená F. B.,
sa nemohol dostať nikto bez toho, aby o tom zamestnanec vedel. V predmetnom zariadení bola kniha
návštev a nachádzala sa tam recepcia, kde bol personál, ktorý mal službu. Z. z ulice sa tam nedostal,
nakoľko tam bola brána, ktorá sa musela otvoriť a dotyčný sa musel zapísať. Ak teda niekto prišiel,
službukonajúci personál musel ísť k bráne na záhrade a túto odomknúť. Na bráne bolo mobilné číslo,

na ktoré bolo potrebné zavolať, pričom telefón mala služba. Pri recepcii bola čakacia miestnosť, kde
návštevník čakal na klienta. Iné zariadenie na otvorenie brány (napr. elektronický zámok) tam nebol.
Návšteve sa muselo dokonca dva krát otvoriť, nakoľko jedna brána bola pri vstupe do objektu (záhrada)
a zo záhrady sa išlo do budovy, kde boli ďalšie dvere, ktoré boli inak zamknuté. Mimo areál zariadenia
klienti nemali možnosť chodiť, pričom F. Boďová vyžadovala osobitný režim, nakoľko zdravotný stav jej

neumožňoval voľný pohyb mimo zariadenia. Z výpovede tejto svedkyne vyplýva taktiež to, že pani B.
nebolo možné odovzdať väčší „obnos“ finančných prostriedkov bez toho, aby o tom niekto vedel aj preto,
že by si ich nemala kde odložiť alebo uschovať, nakoľko nemala žiadne skrinky na zámok, pričom na
odloženiecennostímalitrezor.Svedkyňaďalejuviedla,žeobžalovanájejaninikdyničneuviedlaohľadne
prijatia kúpnej ceny za byt a toto jej vyjadrenie je v súlade s tvrdením svedka P.. F. F., v zmysle ktorého

ani F. A. (konateľ realitnej kancelárie Real Estate Global, s.r.o.) nikdy nepoprel ich dlh voči pani X.

PritomajsvedkyňaJUDr.F.Q.potvrdila,žeklientisicennostidávalidotrezoru,resp.finančnéprostriedky
na účet, čo sa presne registrovalo.

V súvislosti s uvedeným je potrebné zdôrazniť, že o odovzdaní peňazí F. B. zo strany obžalovanej
neexistuje žiaden doklad, resp. potvrdenie, ktoré by túto skutočnosť preukazovalo a ktorý by si v prípade
skutočného odovzdania peňazí obžalovaná určite nechala vystaviť (vzhľadom na jej vzdelanie a činnosť,
ktorú vykonávala je podľa názoru súdu iná úvaha vylúčená).

Do kontextu týchto zistení zapadá napokon aj vyjadrenie svedkyne X.. V. F., ktorá uviedla, že neustále
naháňala obžalovanú aj pána A., aby vyplatili zostávajúce finančné prostriedky, oni ich však prosili o
odklad z dôvodu, že majú finančné starosti, pričom obžalovaná im povedala, že peniaze z predaja bytu
sa použili na kúpu nejakého pozemku, na ktorom zarobia a teda aby počkali.Z. pritom opomenúť ani to vyjadrenie svedkyne X.. V. F., v zmysle ktorého si chcela overiť skutočnú sumu
kúpnej ceny a z tohto dôvodu vyhľadala kupujúceho D.. F. H., ktorý jej oznámil, že celú sumu 2.000.000,-

Sk (66.387,83 Eur) už vyplatil realitnej kancelárii, pričom obžalovaná jej však tvrdila, že peniaze ešte
nemá a čaká, kedy jej kupujúci peniaze vyplatí.

Skutočnosť, že trestnoprávne relevantného konania sa dopustila práve obžalovaná P..

T. A. napokon dokumentuje (okrem výpovedí ostatných vyššie menovaných svedkov) aj výpoveď svedka
F. A. z prípravného konania (obžalovaná a tento svedok sa neskôr stali
manželmi, v dôsledku čoho F. A. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, pričom na hlavnom
pojednávaní bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, keďže v prípravnom konaní bol
menovaný svedok vždy poučený podľa § 130 Trestného poriadku), v ktorej rámci okrem iného uviedol,
že všetky veci ohľadne predaja bytu pani B. zabezpečovala obžalovaná a on iba podpísal doklady, ktoré

mu obžalovaná predložila. Ako už bolo skôr uvedené, v prípravnom konaní svedok taktiež potvrdil, že
prevzal sumu 1.200.000,-Sk (39.832,70 Eur) od D.. F. H. na Katastrálnom úrade v Bratislave, ale tieto
peniaze na tomto mieste ihneď odovzdal obžalovanej, pričom nevedel uviesť, ako bolo s týmito peniazmi
naložené.

Sumarizujúc takto preukázané skutočnosti možno bez akýchkoľvek pochybností vysloviť záver, že
obžalovaná od počiatku mala úmysel prisvojiť si predmetné finančné prostriedky, ktoré jej boli zverené
a tieto neodovzdať oprávneným osobám, ale nakladať s nimi pre vlastné potreby a vlastný prospech a v
konečnom dôsledku spôsobiť na cudzom majetku značnú škodu. K týmto záverom, ktoré sa v potrebnej
miere (z hľadiska požiadavky na dosiahnutie najvyššieho možného stupňa istoty o vine minimálne na

úrovni pravidla „bez rozumných pochybností“) opierajú o všetky zmienené vo veci vykonané dôkazy,
súd dospel aj bez zreteľa na skutočnosti obsiahnuté vo výpovedi samotnej Margity B.. Vzhľadom na
jej úmrtie bolo možné prečítať jej výpoveď z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek 3
písmeno a/ Trestného poriadku, a to aj keď nebola vykonaná kontradiktórne (čo v zmysle judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva ani nebolo potrebné, keďže nešlo o jediný a ani rozhodujúci dôkaz),

avšak vzhľadom na jej diagnózu a celkový zdravotný stav sú ňou uvádzané skutočnosti bez relevantnej
výpovednej hodnoty. Tu však súd opakovane zdôrazňuje, že všetky ostatné dôkazy vinu obžalovanej
spoľahlivo preukázali.

Konanie obžalovanej tak napĺňa všetky zákonne znaky trestného činu - zločinu sprenevery podľa §

213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku tak po objektívnej, ako
aj subjektívnej stránke, pričom vo vzťahu k zavineniu súd dodáva, že obžalovaná konala v priamom
úmysle v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona, nakoľko zo všetkých už uvedených skutočnosti
je zrejmé, že obžalovaná chcela spôsobom uvedenom v Trestnom zákone porušiť záujem chránený
Trestným zákonom.

Pre úplnosť súd iba dodáva, že s ohľadom na úhradu sumy 260.000,-Sk (8.630,42 Eur) bolo potrebné v
tejto časti upraviť skutkovú vetu oproti jej zneniu v podanej obžalobe, a to pokiaľ ide o reálne spôsobený
následok pokrytý zavinením, kedy po odpočítaní tejto sumy zo sumy 2.000.000 (66.387,83 Eur) bola
spôsobená značná škoda vo výške 1.740.000,-Sk (57.757,42 Eur).

K výroku o treste.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu

vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§
34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného
zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi
nimi. Súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života pred

spáchaním trestného činu (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona) a súčasne nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť, v dôsledku čoho sa pri aplikácii § 38 odsek 3 Trestného zákona a podľa spôsobu výpočtu
upraveného v § 38 odsek 8 Trestného zákona znižuje u obžalovanej horná hranica trestnej sadzby
upravenej v § 221 odsek 3 Trestného zákona (3 roky až 10 rokov) o jednu tretinu, t. j. o 2 roky a 4
mesiace a teda upravená trestná sadzba predstavuje rozpätie 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.

V spojitosti s uvedeným považuje súd za potrebné poukázať na to, že v čase spáchania stíhaného
zločinu bola jeho závažnosť značne vysoká, a to z hľadiska všetkých kritérií upravených v § 34 odsek
4 Trestného zákona významných pre ukladanie trestu (čo do určenia jeho druhu a výmery). Na tomto
mieste možno poukázať na samotný popis skutku, ako aj skutočnosti už uvedené v odôvodnení tohto
rozsudku, ktoré dokumentujú spôsob spáchania činu a okolnosti za ktorých bol spáchaný, následok

v podobe spôsobenia značnej škody, zavinenie vo forme priameho úmyslu, zištnú pohnútku a v
neposlednom rade na samotný ten fakt, že poškodenou v dôsledku konania obžalovanej bola Margita
Boďová, ktorej zdravotný stav už v čase spáchania činu dokumentujú prečítané lekárske posudky, resp.
lekárske správy.

Avšak od spáchania trestného činu uplynulo viac ako 12 rokov, pričom od začatia trestného stíhania ide
o obdobie takmer 10 rokov a od vznesenia obvinenia P.. T. A. o obdobie 7 a pol roka. Podľa názoru
súduvdanomprípadenemožnotakétoobdobietrestnéhostíhaniaobžalovanejpovažovaťzaprimerané,
a to so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť prejednávanej trestnej veci. Zo strany obžalovanej
pritom nedošlo k takému konaniu, pre ktoré by bola uvedená dĺžka trestného stíhania dôvodná. V danom

prípade teda zložitosť prípadu neodôvodňovala dĺžku trestného stíhania obžalovanej dosahujúc obdobie
takmer 8 rokov. V tomto smere súd vychádzal aj z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské
práva, v zmysle ktorej dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať
za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné
trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať. Súd nezistil žiaden taký významný dôvod, pre ktorý by nebolo

možné pri ukladaní trestu na takúto dĺžku trestného stíhania prihliadať, a to práve s poukazom na
judikatúru Európskeho súd pre ľudské práva. V posudzovanej trestnej veci, rešpektujúc Dohovor o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (jeho článok 6 odsek 1 - právo na spravodlivé súdne konanie
zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej lehote), ako aj jednu zo základných zásad trestného
konania upravenú v ustanovení § 2 odsek 7 Trestného poriadku (každý má právo, aby jeho trestná vec

bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná súdom), má súd za to, že obdobie trestného stíhania
obžalovanej presiahlo hranicu primeranosti. Pritom podmienka rýchlosti konania musí byť splnená práve
z dôvodu, aby sa zabránilo tomu, aby bol obvinený príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že plynutím času sa znižuje jednak spoločenská nebezpečnosť

konania obžalovanej, ako aj záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne

potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce
účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného
stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba,

ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel
trestu (v danom prípade vyjadrený v § 34 odsek 1 Trestného zákona), ktorý má byť uložením určitého
trestu dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby obdobie od spáchania trestného činu
a dĺžka trestného stíhania boli určitým primeraným spôsobom zohľadnené. Práve zmiernenie trestu je
preto podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou za to, že došlo k neprimeranej dĺžke

trestného konania, na ktorú obžalovaná v zásade nemala rozhodujúci vplyv.

V tomto konkrétnom prípade možno odôvodnene konštatovať, že po vyše 12 rokoch od spáchania
trestného činu a vznesenia obvinenia, nemožno očakávať dosiahnutie účelu trestu uložením trestuodňatia slobody v rámci ustálenej trestnej sadzby a už vôbec nie uložením nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

V súvislosti s výrokom o treste súd ďalej konštatuje, že obžalovaná P.. T. A. nebola doposiaľ trestne
stíhaná, ani odsúdená pre akýkoľvek iný trestný čin, pričom ani od spáchania stíhaného trestného činu
neboli zistené akékoľvek poznatky o nejakom závažnejšom protiprávnom konaní zo strany menovanej
obžalovanej. Na tomto základe teda súd dospel k záveru, že v prípade obžalovanej nie je nevyhnutné
trvať na priamom výkone trestu odňatia slobody, ale je odôvodnené ukladať podmienečný trest odňatia

slobody, a to so zreteľom na dĺžku konania aj za použitia zmierňujúceho ustanovenia o mimoriadnom
znížení trestu. Aplikujúc § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona tak súd považoval uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok s určením skúšobnej doby v trvaní 3 rokov
za adekvátne k spáchanej trestnej činnosti a dĺžke trestného stíhania, ako aj k osobe obžalovanej, jej
pomerom a k možnostiam jej nápravy. Obžalovaná tak počas skúšobnej doby bude mať reálnu šancu
preukázať, že v jej prípade išlo skutočne o individuálne zlyhanie a vybočenie zo zákonom stanovených

hraníc, pričom dĺžku skúšobnej doby súd stanovil aj so zreteľom na povahu konania obžalovanej a
absenciu priznania a ľútosti nad trestným činom, ktoré skutočnosti skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov
odôvodňujú.

Z hľadiska všetkých skutočností významných čo do výroku o treste súd opätovne uvádza, že z

hľadiska účelu trestu možno uvedený trest odňatia slobody v danej výmere považovať za dostatočný a
adekvátny, reflektujúc pritom všetky zásady významné pre ukladanie trestu, ako aj samotný účel trestu
a zohľadňujúc dĺžku trestného stíhania obžalovanej.

Vo vzťahu k náhrade spôsobenej škody súd poznamenáva, že výrok o náhrade škody nemohol byť

obsahom tohto rozsudku (súčasťou jeho výrokovej časti), nakoľko poškodená F. B., ktorá si v prípravnom
konaní uplatnila nárok na náhradu škody, zomrela, pričom z odpovede príslušného notárskeho úradu
(notárky P.. F. V.) vyplýva, že Margita Boďová zomrela bez zákonných a závetných dedičov, v dôsledku
čoho malo dedičstvo pripadnúť štátu (Q. republike) ako tzv. odúmrť. To platí obzvlášť za situácie,
že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04.10.2011 č. k. 8C/215/2010 - 128 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.03.2015 sp. zn. 14Co/40/2012 bolo určené, že
navrhovateľka X-izbového je výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu č. 44 nachádzajúceho sa na 4.
Poschodí bytového domu na O. ul. č. 12 v Bratislave. Podľa zistení súdu však dedičské konanie nebolo
právoplatne skončené, pričom v dedičskom konaní došlo k prihláseniu pohľadávky po poručiteľke do
pasív dedičstva zo strany G. (žalovanej v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/215/2010) a na tomto základe nebolo možné
podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazať obžalovanú k náhrade spôsobenej škody poškodenej
Slovenskej republike a ani podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázať poškodenú Slovenskú
republiku s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko pri neprávoplatnom skončení

dedičského konania nejde o subjekt, ktorému by prislúchalo právo (z hľadiska hmotného práva) a teda
ani o subjekt, ktorý by bolo možné z procesného hľadiska považovať za poškodeného s riadne a včas
uplatneným nárokom na náhradu škody (do skončenia vyšetrovania - zástupca Okresného úradu v
Bratislave si nárok na náhradu škody uplatňoval až v konaní pred súdom).

Vzhľadom na predmet trestného konania vyjadrený v § 1 Trestného poriadku, ako aj na už spomenutú
zásadu trestného konania upravenú v § 2 odsek 7 Trestného poriadku, by vyčkávanie na právoplatné
skončenie predmetného dedičského konania bolo nedôvodným a neopodstatneným predlžovaním
trestného konania.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okremobžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Poškodený môže
odvolaním napadnúť rozsudok iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.