Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tomáš Michálek
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 33C/163/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714210231
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1714210231.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom, v
právnej veci žalobkyne: V. G., M.. XX.X.XXXX, Q. XXX F., Č.. XXX, zastúpená JUDr. Jurajom Mackom,
advokátom, so sídlom Jadrová 1, 821 02 Bratislava proti žalovanému: G. F., XXX F., Č.. XXX, I. XX XXX
XXX, zastúpená JUDr. Mariánom Belánom, advokátom, so sídlom Školská 136/27, 922 42 Madunice o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
O d ô v o d n e n i e
1]Súd rozsudkom XXC/XXX/XXXX zo dňa 21.1.2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
určenia, že je vlastníčkou pozemku parcela registra ,,C,, č. XXX/X o výmere 148 m2, druh pozemku:
záhrady, pozemku parcely registra ,,C,, č. XXX/X o výmere 417 m2, druh pozemku: záhrady, zapísané
na LV č. XXX, Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor pre okres Pezinok, obec Vištuk, katastrálne
územie Vištuk. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 80 písm. c), § 159 ods. 2 O.s.p. a
vecne nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení vlastníckeho práva,
nakoľko z výpisu LV č. XXX vzniklo vlastníctvo k pozemku parcela č. XXX/X J. Č.. XXX/X
Československému štátu na základe dedičského rozhodnutia po poručiteľke J. B., ktorá zomrela dňa
XX.X.XXXX, pričom štát nadobudol vlastníctvo odúmrťou, čo bolo konštatované v dedičskom rozhodnutí
sp. zn. R. XXXX/XX, pričom takto je zapísaná časť spornej nehnuteľnosti v 1 na Slovenskú republiku
i v súčasnosti a časť pozemku je stále vedená na L. B., M. R. XX.X.XXXX, a aby takýto rozsudok v
prípade jeho
úspechu bol záväzný i pre Slovenský štát, ktorý je toho času vedený ako spoluvlastník sporných
pozemkov, potom by Slovenský štát musel byť účastníkom tohto súdneho konania, keďže bez toho, aby
bol účastníkom tohto súdneho konania by rozsudok pre Slovenský štát záväzný nebol (§ 159 ods. 2
O.s.p.) a nebola by možnosť na základe takéhoto rozsudku vykonať zápis do katastra nehnuteľnosti s
tým, že túto skutočnosť nemožno preklenúť právnou argumentáciou žalobkyne, že uvedený pozemok zo
zákona prešiel na obec Vištuk, pretože podľa ustanovenia § 462 Občianskeho zákona účinného ku dňu
XX.X.XXXX, kedy zomrela J.Ž. B. ako i v čase súčasnej platnosti, dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny
dedič pripadne štátu, teda nie obci. Poukázal na skutočnosť, že z kúpnej zmluvy predloženej žalobkyňou
a v kontexte jej výpovede na pojednávaní je nesporné, že predmetom kúpnej zmluvy boli iba pozemky
parcela č. XXX J. Č.. XXX/X, avšak v čase registrácie zmluvy Štátnym notárstvom neboli súčasťoutýchto pozemkov aj pozemky parcela č. XXX/X J. Č.. XXX/X, ktoré boli pred registráciou, predstavujúcej
zavŕšenie vecno-právneho charakteru zmluvy odčlenené, pričom z bodu 7 zmluvy registrovanej Štátnym
notárstvom je nesporné, že parcela č. XXX mala výmeru 274 m2 a parcela č. XXX/X mala výmeru 732
m2. Prvostupňový súd poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa odvodzovala svoje vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam uzavretím kúpnej zmluvy, ktorú neuzatvárala ako kupujúca sama, ale s manželom
T. G., tak nehnuteľnosti, ktoré žiada určiť do svojho výlučného vlastníctva, pokiaľ by sa preukázali jej
tvrdenia ako pravdivé, resp. záväzné, by museli patriť do dedičstva po jej manželovi a nakoľko by musel
byť vyvodený právny záver, že uvedená nehnuteľnosť bola súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva,
muselo by dôjsť k jeho vyporiadaniu a následnému prevedeniu za účasti všetkých dedičov.
2]Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie a navrhla napadnutý rozsudok
ako nezákonný zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Nesúhlasila s
právnym názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní žalobného
návrhu podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. nakoľko kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX s manželom
T. G. odkúpili od manželov Krutých celý ich majetok ako bol pôvodne zapísaný na LV č. 251 pre
katastrálne územie Vištuk, teda pozemky parcely č. XXX J. Č.. XXX/X za kúpnu cenu 25 000 Kčs, ktorá
bola vyplatená kupujúcimi v deň podpisu kúpnej zmluvy dňa XX.X.XXXX, kedy boli overené podpisy
predávajúcich manželov Krutých s tým, že do tohto majetkového telesa patrili výmerovo aj pozemky
parcela č. XXX/X, záhrada o výmere 148 m2 a parcela č. XXX/X záhrada o výmere 417 m2 ako súčasť
pozemku parcela č. XXX/X, z čoho vyplýva, že ešte vtedy spoločne s manželom zaplatili kúpnu cenu
25 000 Kčs za celú výmeru. Uviedla, že zo samotnej kúpnej zmluvy bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva vôľa zmluvných strán predať a kúpiť celý majetok evidovaný na LV č. XXX pre katastrálne
územie Vištuk, s tým, že je oprávnený záujem je na základe vyššieho uvedeného daný tým, že hodlala
nadobudnúť majetok, za ktorý zaplatila kúpnu cenu, avšak teraz nemá majetok ani peniaze, pričom
kúpnu zmluvu spisoval štátny notár na Štátnom notárstve, ktorý mal vedieť a poučiť predávajúcich,
že nie je možné podľa ustanovenia § 200 vtedy platného Občianskeho zákona predať a kúpiť takúto
výmeru presahujúcu tam stanovené limity. Nesúhlasila ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že majetok
po nebohej Alžbete Krutej pripadol štátu a nie obci, pretože v LV č. XXX pre katastrálne územie Vištuk
sú v súčasnosti zapísaní ako podieloví spoluvlastníci v 1 Michal Krutý, narodený XX.X.XXXX a Okresný
národný výbor Bratislava - vidiek. Poukázala na skutočnosť, že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti boli
L. B. s manželkou J.Q., D. L., každý v 1 s tým, že po smrti J. B. dedil titulom odúmrte jej podiel vo
veľkosti 1 štát zastúpený Okresným národným výborom, čo je zrejmé aj z rozhodnutia sp. zn. R. XXXX/
XX a bývalej Evidencii nehnuteľnosti zapísanej pod položkou F. X/XX, z čoho jednoznačne vyplýva,
že už v čase smrti manželky L. B. bol aj on nebohý, inak by nedošlo k nadobudnutiu majetku štátu
titulom odúmrte a preto aj podiel Michala Krutého o veľkosti 1 mal byť zapísaný v prospech bývalého
Československého štátu v správe ONV, pričom tento stav nie je vzhľadom na ustanovenie § 2 ods. 1,7
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.5.1991, nutný konvalidovať.
Žalobkyňa vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že majetok nadobudla spoločne s nebohým manželom do
bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré bolo po jeho smrti vyporiadané a preto nemohol byť prejednaný
majetok poručiteľa ako tvrdil súd prvej inštatncie, ktorý poručiteľ nevlastnil.
3]Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a dôvodmi odvolania podľa § 380 C.s.p. a § 389 ods. 1
písm. b, c C.s.p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 písm. c a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľný.
4]Odvolací súd poukázal na to, že súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia
právnej veci, keď poukázal na to, že žalobkyňa nemá na takéto určovacej žalobe naliehavý právny
záujem, nakoľko vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľnosti sporných pozemkov by takýto rozsudok
v zmysle ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. nebol právne záväzný. V tejto súvislosti poukázal na to, že
uvedený pozemok zo zákona o majetku obcí v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.
prešiel do majetku obcí a teda aj spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch prešiel z vlastníctva
Slovenskej republiky, pred tým Československej socialistickej republiky Správe Okresného národného
výboru BA - vidiek do vlastníctva žalovaného - obce Vištuk.
5]Ďalej súd poukázal na nepreskúmateľnosť prvostupňového rozsudku a to v tom kontexte, že záver
súdu prvej inštancie, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 1.9.1982 boli iba pozemky parcela č. XXX
J. Č.. XXX/. a v čase jej registrácie Štátnym notárstvom neboli súčasťou týchto pozemkov aj pozemkyparcela č. XXX/X J. Č.. XXX/X je predčasný a nevyplýva z vykonaného dokazovania, nakoľko parcela
č. XXX/X o výmere 732 m2 uvedená v kúpnej zmluve vznikla z pôvodnej parcely č. XXX/X o výmere
1297 m2 až na základe geometrického plánu zo dňa 9.11.1982, teda dva mesiace po podpise zmluvy,
a preto nie je vôbec zrejmé, vo vzťahu k akým nehnuteľnostiam nastali vecno-právne účinky registrácie
kúpnej zmluvy Štátnym notárstvom, keď ani z fotokópie zmluvy nie je vzhľadom na jej čitateľnosť možné
zistiť, kedy k registrácii zmluvy vôbec došlo.
6]Odvolací súd poukázal i na to, že prvostupňový súd sa dopustil pochybenia aj v tom, že v odvodnení
napadnutého rozsudku sa nevysporiadal zo skutočnosťami vyplývajúcimi z rozhodnutia Štátneho
notárstva zo dňa XX.XX.XXXX č.k. R. XXXX/XX, ktorým bol prededený majetok poručiteľky J. B.,
zomretej dňa 15.7.1985 okrem iného aj nehnuteľnosti v katastrálnom území Vištuk a to parcela č.
XXX/X o výmere 148 m2, parcela č. XXX/X o výmere 418 m2, ktoré pripadli podľa ustanovenia § 460
Občianskeho zákonníka Československého štátu zastúpenému finančným odborom ONV Bratislava -
vidiek v celosti z dôvodu, že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu, vlastné deti nemala, manžel,
rodičia a súrodenci ju predumreli, čo je však v rozpore so skutočnosťou evidovanou na výpise z LV
č. 551 pre katastrálne územie Vištuk, podľa ktorého je aj v skutočnosti podielovým spoluvlastníkom
predmetných parciel o veľkosti 1 L. B., narodený 26.9.1906, keď podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona
č. 162/1995 Z.z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné ak sa nepreukáže opak.
7]Odvolací súd nariadil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie a to zabezpečením úradne overenej
kópie archivovanej kúpnej zmluvy zo dňa 1.9.1982, vrátane akýchkoľvek príloh zmluvy, geometrického
plánu zo dňa X.XX.XXXX ako aj rozhodnutie o dedičstve po jej manželovi poručiteľovi T. G..
8]Súd v naznačenom smere doplnil dokazovanie a to vypočul žalobkyňu ako stranu v konaní, oboznámil
sa s dedičským rozhodnutím po T. G., narodenom 10.4.1942, ktorý zomrel dňa 24.7.1994, keď dedičstvo
bolo prejednané uznesením Obvodného súdu Bratislava II č.k. R. XXX/XX, registrovým spisom Štátneho
notárstva Bratislava - vidiek D. I. XXX/XX, ktorým bola sporná zmluva registrovaná.
9]Z vykonaného doplnenia dokazovania súd vyvodil nasledovné skutkové závery. Žalobkyňa spolu s
manželom T. G. prejavili vôľu v roku 1982 odkúpiť od L. B. J. J. B., ktorí v tom čase boli podielovými
spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností každý v 1 pozemok v tom čase zapísané na LV č. XXX a
to parcela č. XXX a parcela č. XXX/X za 25 000 Kčs. V tomto smere bola i spísaná kúpna zmluva,
ktorá bola podpísaná dňa XX.X.XXXX pred Miestnym národným výborom Vištuk. V tom čase mala
parcela č. XXX výmeru 274 m2 a parcela č. XXX/X mala výmeru 1297 m2. Pred tým ako bola táto
zmluva doručená Štátnemu notárstvu Bratislava - vidiek bola posudzovaná na Okresnom Národnom
výbore Bratislava - vidiek a to na základe predloženého dotazníka čestného vyhlásenia z XX.X.XXXX.
Pri rokovaní na Okresnom Národnom výbore Bratislava - vidiek bola žalobkyňa vyzvaná, že takúto
zmluvu vzhľadom na výmeru pozemku parcely č. XXX/X nemôžu schváliť, preto bola vyzvaná, aby
vypracovalageometrickýplánnarozdeleniepozemkuč.XXX/X.Nazákladetohtousmerneniažalobkyňa
dala vypracovať geometrický plán, ktorý dňa 9.11.1982 vypracoval Ing. Sadloň pod č. XXX/XXXX. Týmto
geometrickým plánom bola rozdelená parcela č. XXX/X o pôvodnej výmere 1297 m2 na parcelu č. XXX/
X o výmere 732 m2, parcelu č. XXX/X o výmere 148 m2 a parcelu č. XXX/X o výmere 417 m2.
10]Na základe tohto geometrického plánu bola vypracovaná nová kúpnopredajná zmluva medzi
manželmi Krutými a manželmi G., ktorá obsahovala i bod 7, kde bola označené nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy a to parcela č. 451 o výmere 274 m2 a parcela č. XXX/X o výmere 732 m2.
Táto kúpna zmluva bola predmetom žiadosti o registráciu, ktorú podala žalobkyňa dňa X.XX.XXXX. Tieto
skutočnosti mal súd za preukázané z výpovedi žalobkyne a tieto vyplývajú i zo založeného dotazníka
a čestného vyhlásenia, ktorý je obsahom registrového spisu D. I. XXX/XXXX ako i potvrdenia, že
zmluvu na registráciu doručila Štátnemu notárstvu dňa X.XX.XXXX. Koniec koncov táto kúpna zmluva
v originály sa nachádza i v registrovom spise D. I. XXX/XXXX a táto kúpna zmluva bola registrovaná
pod registračným číslom I. XXX/XX dňa 6.12.1982. V čase, keď bola táto zmluva registrovaná, teda
dňom 6.12.1982 veľká pečiatka registrácie na originály kúpnej zmluve nachádzajúcej sa v registrovom
spise, tak v tomto čase už parcela č. XXX/X bola rozdelená. Na dotazníku a čestnom vyhlásení, ktorý je
súčasťou registrového spisu, ktorý bol pôvodne spísaný účastníkmi kúpnej zmluvy dňa XX.X.XXXX je
prepísaná výmera pozemku parcely č. XXX/X z 1297 m2 na 732 m2. Vyjadrenie Okresného národného
výboru k takejto zmluve je na čestnom vyhlásení datované dňom XX.XX.XXXX.11]Rovnako zo znaleckého posudku znalca I.. B. S. R. XX.XX.XXXX, ktorý je súčasťou registrovaného
spisu mal súd za preukázané, že parcela č. XXX/X bola oceňovaná vo výmere 732 m2.
12]Na základe uvedených dôkazov súd vyslovil skutkový záver, že parcela č. 451/2 bola registrovaná
Štátnym notárstvom v rozsahu výmere 732 m2.
13]Ďalej z dedičského rozhodnutia Obvodného súdu Bratislava II č.k. R. XXX/XX po poručiteľovi T. G.,
M. XX.X.XXXX (účastníkovi spornej kúpnej zmluvy na strane kupujúcich spolu so žalobkyňou), ktorý
zomrel dňa XX.X.XXXX mal súd za preukázané, že menovaný mal štyroch dedičov a to manželku V. G.
J. R. W. G., D. G. J. D. G.. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu a to parcela č. XXX/X J. Č..
XXX/X nebola prejednaná v dedičskom konaní. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a to
parcela č. XXX o výmere 274 m2 a parcela č. XXX/X o výmere 732 m2 zdedil v uvedenom dedičskom
konaní D. G..
14]Žalobkyňa v žalobnom návrhu tvrdila, že nehnuteľnosti teraz zapísané ako parcela č. XXX/X o výmer
148 m2 a parcela č. XXX/X o výmere 417 m2 nadobudla na základe kúpnej zmluvy z roku 1982 od
manželov Krutých.
15]Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákona účinného v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
16]Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákona účinného v čase uzatvárania kúpnej zmluvy k zmluve
o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia Štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza
registráciou zmluvy.
17]V zmysle citovaného ustanovenia vyplýva, že vlastníctvo k nehnuteľnosti prechádza dňom registrácie
Štátneho notárstva. Registrácia Štátnym notárstvom je nevyhnutná k tomu, aby došlo k prechodu
vlastníckehopráva.Inakpovedané,nestačípodpísaťkúpnuzmluvu,ktorámápovahuzáväzko-právneho
vzťahu pokiaľ táto zmluva nie je registrovaná Štátnym notárstvom, tak nenadobúda vecno-právny
charakter. Nedochádza teda k prechodu vlastníckeho práva. Ak teda účastníci zmluvy pôvodne uzavreli
kúpnu zmluvu, ktorá zahŕňala i pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, avšak táto zmluva nebola
registrovaná Štátnym notárstvom, tak z uvedeného dôvodu na základe takejto kúpnej zmluvy nemohlo
dôjsť k prechodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Naopak, z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že predmetom registrácie Štátneho notárstva bola iba kúpna zmluva vo vzťahu
k pozemkom parcele č. XXX o výmere 274 m2 a k parcele č. XXX/X o výmere 732 m2. Žalobkyňa v
konaní nepreukázala, že by došlo k registrácií zmluvy o vzťahu k väčšej výmere pozemku.
18]Jedinou spornou otázkou uzavretej kúpnej zmluvy ostáva dátum podpisu dňa 14.9.1982 pred
Miestnym národným výborom. Toto je možné vysvetliť iba tou skutočnosťou, že pôvodná zmluva bola
uzavretá v tento deň, ale následne po konzultáciách na Okresnom národnom výbore a po vypracovaní
geometrického plánu bola uzavretá nová kúpna zmluva, ktorá bola opätovne podpísaná v novembri
XXXX, čo vyplývalo zo samotnej výpovede žalobkyne, avšak Miestny národný výbor na tejto zmluve
napriek opätovnému podpisu dal pôvodný dátum podpisu XX.X.XXXX. Inak túto spornú otázku nie je
možné vysvetliť.
19]Ďalej z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že po registrovaní zmluvy D. I. XXX/XX
zostali i naďalej v podielovom spoluvlastníctve parcela č. XXX/X a č. XXX/X L. B. F. 1. J. J. B., D. L. F. 1.
Nakoľko v takomto podielovom spoluvlastníctve pôvodne vlastnili parcelu č. XXX a celú parcelu č. XXX/X
pred jej rozdelením. Následne súd zistil, že po L. B. neprebehlo nikdy dedičské konanie preto mu ostala
zapísaná 1 k sporným parceliam a vo vzťahu k J. B. prebehlo dedičské konanie pred Štátnym notárstvom
Bratislava - vidiek pod sp. zn. R. XXXX/XX a vzhľadom k tomu, že menovaná nemala dedičov, tak v 1
nadobudol túto nehnuteľnosť po J. B. Československý štát.
20]Záveromsúdpoukazujeešteďalejnatúskutočnosť,žeibeztohtomeritórnehoprejednaniavzhľadom
na obsah dedičského rozhodnutia po T. G., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, a po ktorom bolo dedičské
konanie prejednané Obvodným súdom Bratislava II pod č. k. R. XXX/XX musel byť žalobný návrh
zamietnutý aj v prípade, ak by žalobkyňa preukázala, že predmetom kúpnej zmluvy z roku XXXX bolii sporné pozemky t.č. zapísané ako parcela č. XXX/X J. Č.. XXX/X. Žalobkyňa totiž svoje vlastnícke
právo odvádzala od uzavretej kúpnej zmluvy. V kúpnej zmluve však na strane kupujúcej nevystupovala
ona samostatne, ale vystupovala tam spolu so svojim manželom T. G. a teda nehnuteľnosti, ktoré kúpili,
nekúpila žalobkyňa do výlučného vlastníctva, ale nehnuteľnosti, ktoré kúpili, kúpili do bezpodielového
spoluvlastníctva. Ak by sa aj preukázalo, že predmetom tejto kúpnej zmluvy boli sporné nehnuteľnosti,
tak potom by žalobkyňa sa musela domáhať, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po T. G. a až v
dedičskom konaní by o týchto nehnuteľnostiach bolo rozhodnuté, kto tieto zdedí. Najmä v tom kontexte,
že o T. G. boli štyria dediči a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa deje v dedičskom konaní.
21O trovách konania súd rozhodol v súlade so zásadou úspechu. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v
plnom rozsahu v konaní úspešný súd mu priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súd Pezinok na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie môže byť podané iba v rozsahu uvedenom v § 364 C.s.p. a z dôvodov podľa § 365 C.s.p.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.