Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/856/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119295252
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119295252.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Goltech s.r.o., Úzka 271/19, 941 48
Podhájska, IČO: 51 748 444, právne zast.: JUDr. Helena Kontrová, 414, 941 32 Semerovo, IČO: 31 823
807 proti povinnému: Showtec, s.r.o., Sv. Jána 207/35, 941 48 Podhájska, IČO: 51 256 312, právne zast.
MHS Legal, s.r.o., so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 687, o vymoženie 1 960,-
EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Klimenta, so sídlom exekútorského

úradu Sv. Cyrila a Metoda 4647/1, 95501 Topoľčany, pod sp. zn. 355EX 400/19, o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.
30Ek/856/2019 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 01.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 121,12

EUR, ktoré budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 17.05.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy
1960,- EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 05.03.2019, sp. zn. 5Cb/2/2019. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora, JUDr. Petra Klimenta, so sídlom exekútorského úradu Sv. Cyrila a Metoda

4647/1, 95501 Topoľčany, ktorý ju vedie pod sp. zn. 355EX 400/19.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 01.10.2019 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh povinného na
zastavenie exekúcie. Ním sa povinný domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že vymáhaný nárok je
v hrubom rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom zakladajúci sa na nepravdivých
a zavádzajúcich informáciách. Povinný vzhľadom na technické problémy s prihlásením do svojej

elektronickej schránky mal požiadať dňa 30.04.2019 o zneplatnenie doručovania platobného rozkazu.
Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Povinný nepredložil žiadny
dôkaz, ktorým by preukazoval, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku a skutočnosť, že si povinný nepreberá poštu, nie je dôvodom na zastavenie
exekučného konania. Oprávnený pred podaním žaloby na súd doručoval povinnému písomnosti v rámci
pokusu o zmier prostredníctvom právnej zástupkyne. Boli doručované poštou, v odbernej lehote si ich

však neprevzal.

3/ Za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyšší súdny úradník návrh povinného
na zastavenie exekúcie posúdil ako nedôvodný. Povinný nepreukázal dôvody, pre ktoré by po vzniku

exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. že exekučný
titul bol zrušený alebo že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, apreto jeho návrh zamietol. Povinný nijako neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený,
čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy. Ďalej zdôraznil, že exekučný
súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať

vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu
vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom
prípadnévadyzákladnéhokonania(ajvtedyakbyexistovali)sadoexekučnéhokonanianeprenášajú.To
znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu
(NS ČR 20Cdo/1940/2008). Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia,

ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd,
resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na to,
že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá
platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je

totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o
využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).

4/ Proti rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal povinný odvolanie citujúc čl. 46 Ústavy SR.
Poukázal na neúčinnosť doručenia dokumentov, pričom konateľ povinného si urýchlene dal vyhotoviť
nový občiansky preukaz s funkčným elektronickým čipom. O konaní spoločnosti Goltech s.r.o. sa
dozvedel len náhodou zo sociálnych sietí. Žaloba spoločnosti Goltech s.r.o. sa zakladala len na „tvrdení
proti tvrdeniu“. Do dnešného dňa nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, na základe ktorého si uplatňuje

svoj nárok. Súd nepreveroval skutočnosti a žiadne dôkazy, ale konal len na základe podania žaloby.
Mal za to, že vydanie exekučného rozkazu sa nezakladá na právnej podstate, a preto žiadal o jeho
zrušenie. Spoločnosť Goltech s.r.o. upozornil na to, že vo všetkých právnych veciach ho zastupuje
Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o.. Preto vôbec nechápal prečo oprávnený nekontaktoval
práve túto advokátsku kanceláriu. Neprebratie písomností v stanovenej lehote mohlo byť spôsobené s

vycestovaním na pracovné stretnutia, pričom pošta je v sobotu a v nedeľu zatvorená.

5/ Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že sa v plnej miere pridržiava už svojho vyjadrenia k
návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný sa podľa neho mylne domnieva, že neprevzatím
listín mu nemôže byť uložená povinnosť. K doručeniu platobného rozkazu prišlo v zmysle ust. § 106

ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, v spojení s ust. § 32 ods. 5 zák. čís. 305/13 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Povinný nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukazoval, že po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, že bol exekučný titul
zrušený. V exekučnom konaní nie je možné posudzovať exekučný titul takým spôsobom, ako uvádza
povinný. Z obsahu podania vyplýva, že sa opakovane dovoláva rozporu s dobrými mravmi. Takýto dôvod

Exekučný poriadok nepozná.

6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudziehoexekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11/ Sudca na úvod poznamenáva, že povinný nepresne označil svoje podanie ako odvolanie. S
účinnosťouod01.04.2017platiavexekučnýchkonaniachvedenýchnaOkresnomsúdeBanskáBystrica,
ako jedinom kauzálne príslušnom súde pre územie celej Slovenskej republiky, viaceré osobitosti. V
zmysle § 202 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje
vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie, ktorým sa zamieta návrh povinného na zastavenie
exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku nepatrí medzi rozhodnutia, o ktorých rozhoduje
sudca a voči ktorému by bolo prípustné odvolanie, také rozhodnutie vydáva vyšší súdny úradník. V
poučení napadnutého uznesenia vyšší súdny úradník zároveň uviedol, že voči rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, o ktorej v zmysle citovaného ustanovenia § 202 ods. 1 Exekučného poriadku (v platnom znení)

rozhoduje sudca. Aj napriek nesprávnemu označeniu, súd v zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP posúdil podľa
obsahu podanie povinného ako sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka.

12/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola
podanávčas,aleniejedôvodná.Vyššísúdnyúradníksprávnezistilskutkovýstavveciaztaktozisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a

podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Preto na doplnenie správnosti rozhodnutia vydaného vyšším
súdnym úradníkom sudca už len dopĺňa nasledovné.

13/Vyššísúdnyúradníknávrhpovinnéhonazastavenieexekúciezamietolzdôvodu,žetennepreukázal,

že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku,
zrušenie exekučného titulu alebo by bránili jeho vymáhateľnosti.

14/ V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodnutie súdu podľa § 45 ods. 1 Exekučného
poriadku, konkrétne platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Nove Zámky, sp. zn. 5Cb/2/2019 zo

dňa 05.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči žalovanému (povinnému v tomto
exekučnom konaní) dňa 08.04.2019. Povinný svoju obranu založil na tvrdení, že nárok oprávneného
priznaný exekučným titulom je podľa neho nepreukázaný a preto žiadal o jeho zrušenie. Sudca k
uvedenému uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nemožno stotožňovať s opravným
prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul alebo vady konania, ktoré mu predchádzalo.

Exekučný súd si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným
spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho
konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. V
exekučnom konaní nemôžu byť dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom
exekučného titulu (t.j. pred 05.03.2019), nakoľko na tieto mohlo byť prihliadnuté len v základnom

konaní (ktoré predchádzalo exekučnému konaniu). Exekučný súd sa môže zaoberať len skutočnosťami,
ktoré nastali po vydaní platobného rozkazu ako exekučného titulu. Preto bolo tvrdenie povinného, že
exekučný titul sa nezakladá na pravde (oprávnený nepredložil k žalobe dôkazy) v štádiu exekúcie právne
bezvýznamné.

15/Jehotvrdenieoneúčinnostidoručovaniaplatobnéhorozkazu,ktorémalobyťzapríčinenétechnickými
problémami a o ktoré mal žiadať Okresný súd Nové Zámky dňa 30.04.2019, sudca vyhodnotil ako
neopodstatnené, nakoľko ich povinný nijakým spôsobom nepreukázal (nepredložil súdu žiadne podanie,
žiadosť o neúčinnosť doručovania adresovanú Okresnému súdu Nové Zámky, ktorý exekučný titulvydal). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje
povinného. Súd nevyhľadáva a nezabezpečuje dôkazy za účastníkov konania. Zároveň platí, že návrh
povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa spravuje koncentračnou

zásadou, čo znamená, že povinný musí všetky dôvody a skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie
exekúcie uviesť a preukázať v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

16/ Ani jeho tvrdenie o nepreberaní písomností v stanovenej lehote, keď bol pravdepodobne na
pracovnej ceste a pošta je cez víkend zatvorená nemohlo ako dôvod zastavenia exekúcie obstáť.

Povinný bližšie neuvádzal, aké konkrétne písomnosti mal na mysli, a len na okraj možno uviesť, že pri
plynutí lehôt v zmysle Civilného sporového poriadku platí, že ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo
deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 121 ods. 4
CSP).

17/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď povinný nepreukázal dôvody

zastavenia exekúcie tak ako to má na mysli ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, sudca podľa
ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol jeho sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp.
zn. 31Ek/385/2019 zo dňa 06.11.2019 ako nedôvodnú.

18/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

19/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

20/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho

zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

21/ Právny zástupca oprávneného si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil
trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie k

sťažnosti povinného, ktoré však nevyčíslil. Exekučný poriadok v ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré
výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1
Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Nakoľko však Exekučný poriadok neupravuje
postup súdu v prípade ich uplatnenia, no nevyčíslenia, sudca priznal oprávnenému náhradu konania

vyplývajúcich zo spisu. Oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom), pričom
mu za vyjadrenie k sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie
zamietnutý, vznikli výdavky za toto vyjadrenie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola suma
1 960 EUR, priznal sudca oprávnenému podľa § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, 2, § 13a ods.
2 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu za 2 úkony právnej
služby (vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie a vyjadrenie k sťažnosti povinného) vo výške 81,33
EUR (hodnota 1 úkonu právnej služby - 40,66 EUR ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá
predstavovala 81,33 EUR) a 2 x 9,80 EUR ako režijný paušál za rok 2019 + 20% DPH 20,19 EUR.
Trovy exekúcie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške

121,12 EUR budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie
vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.