Uznesenie Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/957/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207218758
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7207218758.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Q.. L. Č., bytom v R., L.. C. Č.. X, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁT PIRČ s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štrbská č. 4, proti žalovanej
Slovenskej republike - Krajskému stavebnému úradu v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Komenského
č. 52, zastúpenej JUDr. Martinom Puchallom, PhD., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Košiciach, Južná trieda 2/A, o náhradu mzdy, príspevku na stravovanie a náhradu za dovolenku, o

odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 2.3.2011 č.k. 22C/115/2007-308
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 2 752,19 eur a
tieto zaplatiť advokátskej kancelárii ADVOKÁT PIRČ s.r.o. do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 2 639,99 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Pirča do 15
dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca sa v konaní domáhal nároku na náhradu mzdy
vo výške 812 367,00 Sk, náhrady za nevyčerpanú dovolenku vo výške 116 901,50 Sk a náhrady za
stravné vo výške 47 223,00 Sk, spolu teda suma 32 413,58 eur. Poukázal na to, že právoplatným
rozhodnutím vo veci bol žalobcovi z takto uplatnenej sumy priznaný nárok vo výške 21 803,38 eur, v
prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Na základe toho napadnutým uznesením rozhodol o trovách

konania účastníkov a toto založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď konštatoval čiastočný úspech oboch
účastníkov, ktorý zakladá nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie a bránenie práva.
Konštatoval úspech žalobcu vo výške 67% a úspech žalovanej vo výške 33% a z toho vyvodil výslednú
mieru úspechu žalobcu vo výške 34%. V takomto pomere priznal žalobcovi podľa § 9 ods. 1 a § 10
ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/, c/, 14 § ods. 5 písm. b/ a § 18 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
odmenu za právne služby v celkovej sume 2 639,99 eur. Odmenu za jednotlivé úkony právnej služby aj

špecifikoval.Vdôvodochuzneseniataktiežuviedol,žežalobcovinepriznalodmenuzauplatnené2úkony
právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia s poukazom na to, že odmena za tento úkon mu
bola priznaná už v pôvodnom rozsudku zo dňa 6.12.2006. Rovnako mu nepriznal aj odmenu za 3 porady
s klientom s poukazom na to, že žalobca ani jeho právny zástupca žiadnym spôsobom nezdokladovali
tieto úkony a preto mu odmenu nepriznal.Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách
jeho právneho zastúpenia zmeniť a priznať mu náhradu trov v celkovej výške 6 211,41 eur. V odvolaní
poukázal na to, že je toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne ustálil výsledok pomeru úspechu

žalobcu a žalovaného v konaní, keďže mal za to, že v žalobe uplatnil svoj nárok v celkovej výške 32
413,58 eur, ktorá predstavovala náhradu mzdy v brutto výške. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo
dňa 2.12.2010 priznal žalobcovi sumu 21 803,38 eur ako čistú náhradu mzdy (netto). Má teda za to, že
suma 25 993,48 eur predstavuje brutto výšku funkčného platu, v ktorej bol žalobca v konaní úspešný,
keďže v prepočte na čistý príjem to predstavuje priznanú sumu 21 803,38 eur. Má teda za to, že ide

o totožnú sumu a preto nie je dôvod na zníženie úspešnosti žalobcu v konaní. Pri porovnaní hrubej
žalovanej istiny s priznanou brutto náhradou funkčného platu vo výške 783 080,00 Sk, t.j. 25993,49
eur predstavuje úspech žalobcu 80,19%. Má teda za to, že súd nesprávne ustálil celkový čistý úspech
žalobcu vo výške 34%, keďže jeho úspech predstavuje 60,38%.

Za nesprávny považuje aj záver súdu prvého stupňa, ktorý v dôvodoch uznesenia konštatoval, že právny
zástupca žalobcu v podaní zo dňa 23.7.2009 uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkony,
za ktoré mu bola priznaná náhrada v pôvodnom rozsudku. Má za to, že v tomto rozsudku súd rozhodol
iba o jednom zo žalovaných nárokov, a to o trvaní štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, pričom
konanie o náhradu platu, nevyčerpanej dovolenky a príspevku na stravovanie vylúčil na samostatné

konanie. Za takejto situácie teda nebolo súdom prvého stupňa rozhodnuté o náhrade trov právneho
zastúpenia v časti vylúčeného nároku. O vylúčenom nároku bolo rozhodnuté až rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 2.12.2010 a za úkony, za ktoré mu doposiaľ nebola priznaná náhrada, je
potrebné považovať aj prevzatie a prípravu zastúpenia (marec 2004) a podanie žaloby (17.3.2004). Za
nesprávne považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj z dôvodu, že mu nebola priznaná odmena za

ďalšie úkony právnej služby, a to porady s klientom vykonané v dňoch 22.10.2007, 17.11.2008, 9.7.2009
a 15.11.2010. Rovnako nesprávny je aj záver súdu prvého stupňa o tom, že mu nepatrí odmena za
štúdiumspisuvdňoch17.9.2010a2.11.2010.Uviedol,žeštúdiumspisubolovykonanévobdobíjedného
roka potom, čo sa spis dostal na odvolací súd, pričom dovtedy o odvolaní nekonal a klient trval na
získaní informácií zo súdneho spisu. Tieto úkony teda boli právnym zástupcom aj reálne vykonané. Bez

bližšieho odôvodnenia mu nebola priznaná ani odmena za účasť na pojednávaní dňa 18.11.2010, ktoré
bolo odročené bez pojednávania a to napriek tomu, že samotný žalobca, ako aj jeho právny zástupca
boli prítomní pri uvedenom úkone, preto mu za účasť na tomto odročenom pojednávaní patrí náhrada
podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Súd prvého stupňa pochybil pri rozhodovaní o trovách konania, keď žalobcovi nepriznal odmenu za 1

úkon právnej služby, a to účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 18.11.2010, na ktorom sa
zúčastnil jeho právny zástupca, pričom nepriznanie odmeny za tento úkon nebolo súdom prvého stupňa
žiadnym spôsobom odôvodnené.

V ostávajúcej časti považuje odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa za správne a správne sú aj
dôvody uznesenia, na ktoré odvolací súd odkazuje v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a iba s poukazom
na obsah odvolacích námietok žalobcu týmto dôvodom považuje za potrebné dodať:

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že súd prvého
stupňa nesprávne vyčíslil pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní, keď neprihliadol na
skutočnosť, že nárok žalobcu na peňažné plnenie bol uplatnený v brutto výške a súd tento nárok priznal
v netto výške. Pre posúdenie pomeru úspechu účastníkov v konaní je rozhodujúca výška uplatnenéhonároku a vo vzťahu k nej výsledok konania a to tak, ako tento bol pojatý do konečného rozhodnutia
vo veci. Pokiaľ totiž súd prvého stupňa považoval za dôvodný nárok žalobcu iba do konkrétnej výšky
nemožno ako jeho úspech v konaní zohľadňovať vyššiu sumu, ktorá vo výroku rozsudku uvedená nebola

a to bez ohľadu na to, že táto vyššia suma predstavuje sumu žalobcom vypočítanú v brutto výške. Pokiaľ
totiž súd považoval za správne priznať tento nárok v netto výške je treba považovať nárok uplatnený vo
vyššej sume za nedôvodný, a teda v tejto časti aj predstavuje neúspech žalobcu.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj ďalšiu odvolaciu námietku, v ktorej žalobca namieta nepriznanie
odmeny za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie žaloby. Odvolací
súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že prevzatie a príprava zastúpenia, ako aj podanie
žaloby bol spoločný úkon právnej služby vykonaný v dvoch veciach, a to jednak ohľadne nároku na
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a taktiež ohľadne nároku na náhradu
mzdy. Prevzatie a príprava zastúpenia, ako aj podanie žaloby bolo vykonané spoločne v obidvoch

veciach a náhrada za tento úkon právnej služby bola tak, ako to súd prvého stupňa správne konštatoval
priznaná v meritórnom rozhodnutí, v ktorom bolo rozhodnuté o neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Pokiaľ teda žalobca nepodal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, nemožno už teraz
v prebiehajúcom konaní opätovne vyhodnocovať správnosť alebo nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého
stupňaotomtospoločnomúkoneprávnejslužby.Keďžeprávnyzástupcanevykonalopakovaneuvedené

úkony, nemožno mu za ne priznať osobitnú náhradu.

Nedôvodnou je aj odvolacia námietka, v ktorej žalobca namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého
stupňa v tom, že mu nebola priznaná odmena za ďalšie porady s klientom v dňoch 22.10.2007,

17.11.2008, 9.7.2009 a 15.11.2010. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa poukazuje
na skutočnosť, že súčasťou postupu súdu pri rozhodovaní o trovách konania je v súlade s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. vyhodnotiť aj účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby. Vo vzťahu k ďalším poradám
advokáta s klientom možno za účelne vynaložené trovy považovať iba odmenu za takú poradu, ktorej
aktuálnosť vyplýva z konkrétnych okolností veci a to v tom, že v konaní dôjde k závažnej skutočnosti,

ktorú je potrebné osobitne posúdiť pri vzťahu klienta a jeho právneho zástupcu (napríklad vyhodnotenie
výsledkov znaleckého dokazovania, reakciu na zásadné podanie protistrany meniace predchádzajúci
obsah podaní a podobne). Z obsahu vyúčtovania právneho zástupcu vyplýva, že tento si uplatňuje
odmeny za ďalšiu poradu s klientom v podstate pred každým nariadeným pojednávaním bez bližšieho
odôvodnenia v naznačenom smere. Správne preto súd prvého stupňa odmenu za tieto úkony právnej

služby nepriznal, keďže nebolo preukázané ich účelné vynaloženie.

Nedôvodnou je aj odvolacia námietka, v ktorej žalobca namieta nepriznanie odmeny za štúdium spisu v
dňoch 17.9.2010 a 2.11.2010. V občianskom súdnom konaní totiž možno priznať odmenu iba za úkony

právnej služby, ktoré sú vymenované v ust. § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právne služieb a medzi konkrétne vymedzenými úkonmi právnej služby sa
štúdiumspisunenachádza.Odmenazatakútočinnosťadvokátajetedazahrnutádoodmenyzapriznané
úkony právnej služby.

Spoukazomnatietodôvodyodvolacísúdzmeniluznesenieprvéhostupňatak,žekpriznanejodmeneza
právne služby pripočítal odmenu za zastupovanie na pojednávaní dňa 18.11.2010, ktoré bolo odročené
teda vo výške 1/4 výpočtového základu, v sume 104,99 eur, ako aj režijného paušálu 7,21 eur a celková
výškaodmenyzaprávnezastúpenietaktopredstavujesumu2752,19eur.Budepovinnosťoužalovaného

odmenu za právne služby v takejto výške zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže v odvolacom
konaní bol v prevažnej miere úspešný žalovaný, žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a

žalovaný si tento nárok v odvolacom konaní neuplatnil, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.