Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/161/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116202337
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116202337.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: X.E. D., K..E.., B.:
XX XXX XXX, E. E. L.O. XX, R., zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom
Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanej: E. R., U.. XX.XX.XXXX, F. R. K. X, R., O. Q. XXX,XX Y. E.
D.E., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. októbra 2017, č.k.
15C 14/2016-53 a o čiastočnom späťvzatí žaloby po rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I rozsudkom
č.k. 15C 14/2016-53 zo dňa 13. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie žaloby žalobcom v časti o zaplatenie sumy 390 eur pripúšťa, rozsudok
Okresného súdu Bratislava I č.k. 15C 14/2016-53 zo dňa 13.10.2017 v časti, ktorou žalobcovi túto sumu
priznal, a v závislej časti o trovách konania zrušuje, a konanie v časti zaplatenia sumy 390 eur zastavuje.

Vo zvyšnej časti odvolanie žalovanej odmieta.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 19,72%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 548,12
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne od 16.08.2013 do zaplatenia v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 55 eur, splatných do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy v
prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie z dôvodu, že splátky žalobcovi spláca. V
podaní, ktorým doplnila svoje odvolanie, uviedla, že žalovanú sumu spláca podľa svojich finančných
možností, rozhodnutie považovala preto za nedôvodné. Dôvodné by bolo podľa jej názoru vtedy, ak by
žalovanú sumu vôbec nesplácala. V tejto súvislosti poukázala na kópie výpisu z účtu, ktoré predložila
spolu s odvolaním ako dôkaz o ňou uvedených tvrdeniach (č.l. 61 až 67 súdneho spisu).

3. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa
13.03.2018 na č.l. 70 súdneho spisu, v ktorom v reakcii na odvolacie námietky žalovanej (že rozsudok
je nedôvodný, nakoľko mu splátky spláca), z dôvodu, že mu žalovaná po začatí konania jednotlivými
splátkami: dňa 05.09.2016 vo výške 50 eur, dňa 26.10.2016 vo výške 40 eur, dňa 29.03.2017 vo výške
30 eur, dňa 04.05.2017 vo výške 30 eur, dňa 21.07.2017 vo výške 40 eur, dňa 13.09.2017 vo výške
30 eur, dňa 24.10.2017 vo výške 25 eur, dňa 30.11.2017 vo výške 50 eur, dňa 11.01.2018 vo výške
55 eur, dňa 08.02.2018 vo výške 40 eur, uhradila časť žalovanej sumy vo výške 390 eur, zobral svoju

žalobu v tejto časti späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby
upravil príslušenstvo zostávajúcej časti žalovanej, týmto dispozitívnym úkonom nedotknutej, sumy vo
výške 158,12 eur, ktoré špecifikoval ako úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne: zo sumy 548,12 eur
od 16.08.2013 do 05.09.2016, zo sumy 498,12 eur od 06.09.2016 do 26.10.2016, zo sumy 458,12 eur
od 27.10.2016 do 29.03.2017, zo sumy 428,12 eur od 30.03.2017 do 04.05.2017, zo sumy 398,12 eur
od 05.05.2017 do 21.07.2017, zo sumy 358,12 eur od 22.07.2017 do 13.09.2017, zo sumy 328,12 eur
od 14.09.2017 do 24.10.2017, zo sumy 303,12 eur od 25.10.2017 do 30.11.2017, zo sumy 253,12 eur
od 01.12.2017 do 11.01.2018, zo sumy 198,12 eur od 12.01.2017 do 08.02.2018, zo sumy 158,12 eur
od 09.02.2017 do zaplatenia. Uplatnil si tiež náhradu trov konania.

4. Podaním zo dňa 21.04.2018 vyzval súd prvej inštancie žalovanú, aby sa v lehote 10 dní od doručenia
tejto výzvy vyjadrila, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré jej súčasne s touto výzvou doručil
dňa 09.05.2018 (č.l. 85 súdneho spisu). Žalovaná nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby nevyjadrila.

5. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa ust. § 370 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

7. V prejednávanej veci bola žaloba zobratá späť v časti o zaplatenie sumy 390 eur dňa 15.03.2018
po tom, ako súd prvej inštancie rozhodol vec rozsudkom č.k. 15C 14/2016-53 zo dňa 13.10.2017,
avšak skôr než jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Keďže žalobca zobral svoju žalobu v časti o
zaplatenie sumy 390 eur späť predtým, ako rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 15C 14/2016-53 zo dňa
13.10.2017 nadobudol právoplatnosť (právoplatnosť nenadobudol v dôsledku žalovanou včas podaného
odvolania), odvolací súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s prihliadnutím
na skutočnosť, že žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas nevyslovila, postupom v zmysle
ust. § 370 ods. 1 a 2 C.s.p. späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 390 eur pripustil, rozsudok súdu
prvej inštancie č.k. 15C 14/2016-53 zo dňa 13.10.2017 v časti, ktorou žalobcovi túto sumu priznal, a v
závislej časti o trovách konania zrušil, a konanie v časti zaplatenia sumy 390 eur zastavil.

8. Z odvolania žalovanej odvolací súd zistil, že žalovaná napadla v celom rozsahu rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 548,12 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,50% ročne od 16.08.2013 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 55
eur s upozornením na stratu výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas,
a ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Predmetom odvolacieho
konania je teda zaplatenie sumy 548,12 eur s príslušenstvom. Napadnutý rozsudok považovala za
nesprávny z jediného dôvodu, že žalobcovi jednotlivé splátky podľa svojich finančných možností spláca.
Za dôvodný by ho podľa jej názoru bolo možné považovať vtedy, ak by žalobcovi v ňom uvedenú
sumu vôbec nesplácala. Z tohto jej tvrdenia nesporne vyplýva, že nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej
inštancie, pretože žalobcovi už jednotlivými splátkami uskutočnenými pred vyhlásením tohto rozsudku
určitú časť žalovanej sumy uhradila. Predloženými fotokópiami z výpisov z účtu preukázala uskutočnenie
jednotlivých úhrad v priebehu konania, ktoré uskutočnila na základe príkazov na úhradu: zo dňa
09.01.2018 vo výške 55 eur, zo dňa 20.10.2017 vo výške 25 eur, zo dňa 08.09.2017 vo výške 30 eur,
zo dňa 18.07.2017 vo výške 40 eur, zo dňa 02.05.2017 vo výške 30 eur, zo dňa 25.10.2016 vo výške
40 eur (č.l. 62 až 67 súdneho spisu). Žalobca v reakcii na odvolaciu argumentáciu žalovanej potvrdil,
že žalovaná mu v priebehu konania jednotlivými splátkami uskutočnenými dňa 05.09.2016 vo výške 50
eur, dňa 26.10.2016 vo výške 40 eur, dňa 29.03.2017 vo výške 30 eur, dňa 04.05.2017 vo výške 30 eur,
dňa 21.07.2017 vo výške 40 eur, dňa 13.09.2017 vo výške 30 eur, dňa 24.10.2017 vo výške 25 eur, dňa
30.11.2017 vo výške 50 eur, dňa 11.01.2018 vo výške 55 eur, dňa 08.02.2018 vo výške 40 eur, uhradila
časť žalovanej sumy spolu vo výške 390 eur. Keďže žalovaná toto jeho vyjadrenie nespochybnila, ani
nepoprela, odvolací súd z neho v ďalšom vychádzal. Zo žalobcom uvedených časových okamihov
platieb žalovanej, ktoré žalovaná nespochybnila a nepoprela, vyplýva, že žalovaná zaplatila žalobcovi
jednotlivými splátkami od podania žaloby na súd do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie (čiže v

priebehu konania pred súdom prvej inštancie) sumu 220 eur (50 eur + 40 eur + 30 eur + 30 eur + 40 eur
+ 30 eur) a v tomto odvolacom konaní sumu 170 eur (25 eur + 50 eur + 55 eur + 40 eur).

9. Keďže žalovaná v odvolaní namietala nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie len z dôvodu,
že žalobcovi (v priebehu konania pred súdom prvej inštancie) už jednotlivé splátky platila a zaplatila,
a žalobca zobral svoju žalobu okrem iného späť aj v časti týchto žalovanou do vyhlásenia rozsudku
súdu prvej inštancie uhradených splátok, v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti (týmto rozhodnutím) zrušil a konanie v späťvzatej časti zastavil, odvolací súd už
o časti žalovanou podaného odvolania, ktorá sa týkala do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie
uhradených splátok (konkrétne vo výške 220 eur), nerozhodoval, nakoľko by to bolo (vzhľadom na
zastavenie konania a zrušenie rozsudku v tejto časti) bezpredmetné a nadbytočné.

10. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žalovanou podaného odvolania, ktorou namietala bez uvedenia
akýchkoľvek dôvodov nesprávnosť napadnutého rozsudku aj v zostávajúcej časti žalobcovi priznanej
žalovanej sumy, t.j. vo výške 328,12 eur (548,12 eur - 220 eur) s príslušenstvom, nedotknutej ňou do
vyhlásenia napadnutého rozsudku uskutočnenými úhradami, odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému
prejednaniu tejto časti žalovanou podaného odvolania podľa ust. § 379 a § 380 C.s.p., skúmal, či má
jej odvolanie v tejto časti náležitosti podľa ust. § 363 C.s.p., ktoré sú nevyhnutné na to, aby odvolanie
bolo možné považovať za kvalifikovane podané. Zistil, že táto časť odvolania žalovanej neobsahuje
jednu zo základných zákonom požadovaných náležitosti odvolania, a to uvedenie dôvodov, pre ktoré
žalovaná ako odvolateľka považuje napadnutý rozsudok v časti priznania žalobcovi sumy ňou do
vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie neuhradených splátok (vo výške 328,12 eur s príslušenstvom),
prípadne procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý vydaniu tohto rozsudku predchádzal, za nesprávny
(odvolacie dôvody).

11. Podľa ust. § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

12. Podľa ust. § 373 ods. 1 C.s.p., ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

13. Podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363,
ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

14. Vzhľadom na to, že žalovaná vo svojom odvolaní vôbec neuviedla, v čom a na základe akých
dôvodov považuje napadnutý rozsudok v časti priznania žalobcovi sumy vo výške 328,12 eur s
príslušenstvom, nedotknutej ňou do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie uhradenými splátkami,
prípadne jeho vydaniu predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie za nesprávny (odvolacie
dôvody), pričom na doplnenie odvolacích dôvodov súd odvolateľa nevyzýva (§ 373 ods. 1 posledná veta
C.s.p.), v dôsledku úplnej absencie odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru,
že pre túto vadu odvolania nie je možné v odvolacom konaní pokračovať, pretože odvolací súd je v
zmysle ust. § 380 ods. 1 C.s.p. odvolacími dôvodmi viazaný a na ich základe a v ich zmysle preskúmava
správnosť napadnutého rozhodnutia. Keďže v danom prípade nie sú dané, vec nemôže v odvolacom
konaní preskúmať, a teda pre tento nedostatok ani pokračovať v odvolacom konaní.

15. Nakoľko odvolanie žalovanej v dotknutej časti neobsahovalo jednu zo základných náležitosti
odvolania podľa ust. § 363 C.s.p., t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, na doplnenie ktorých súd odvolateľa
nevyzýva, a pre tento nedostatok nebolo možné v danom odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd
dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 386 písm.
d) C.s.p. Odvolanie žalovanej preto v zmysle tohto zákonného ustanovenia v dotknutej (zvyšnej) časti,
ktorou namietala nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznania žalobcovi
sumy, ktorá nebola dotknutá ňou do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie uhradenými splátkami,
odmietol.

16. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom po vydaní napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie bol tento v zmysle ust. § 370 ods. 1 a 2 C.s.p. zrušený aj v závislej časti

o trovách konania, a keďže týmto rozhodnutím sa konanie o žalobe žalobcu definitívne končí, odvolací
súd konštatuje, že v zmysle ust. § 262 ods. 1 C.s.p. je potrebné nanovo rozhodnúť o nároku na náhradu
trov celého (prvoinštančného a odvolacieho) konania, a to v prípade prvoinštančných trov konania podľa
zásady úspechu vo veci doplnenej zásadou zavinenia a v prípade trov odvolacieho konania podľa zásady
zavinenia.

17. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

19. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

21. Podľa ust. § 256 ods. 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,
súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

22. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 548,12 eur s príslušenstvom. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo teda
zaplatenie sumy 548,12 eur s príslušenstvom. V časti zaplatenia sumy 158,12 eur s príslušenstvom bolo
jeho žalobe napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení s týmto rozhodnutím vyhovené a
v časti o zaplatenie sumy 390 eur bolo konanie o jeho žalobe týmto rozhodnutím zastavené z dôvodu
späťvzatia žaloby v tomto rozsahu. Keďže žalobe žalobcu bolo v časti o zaplatenie sumy 158,12 eur
s príslušenstvom vyhovené, je nepochybné, že žalobca bol v tejto časti úspešný a žalovaná, naopak,
neúspešná. Pokiaľ ide o úspech resp. neúspech strán sporu v časti o zaplatenie sumy 390 eur, v
ktorej bolo konanie týmto rozhodnutím zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom po vydaní
napadnutého rozsudku, vzhľadom na tvrdenie žalovanej o zaplatení jednotlivých splátok žalobcovi pred
vydaním napadnutého rozsudku a ňou predložené fotokópie výpisov z účtu a nesporné tvrdenie žalobcu
o úhradách uskutočnených žalovanou počas konania spolu vo výške 390 eur, z ktorých vyplýva, že
žalovaná uhradila žalobcovi po podaní žaloby na súd jednotlivými úhradami celkom sumu 390 eur,
odvolací súd konštatuje, že žalobca zobral žalobu v tejto časti späť v nadväznosti na správanie (konanie)
žalovanej (spočívajúce v úhrade tejto sumy jeho osobe po začatí konania). Z procesného hľadiska
teda zavinila zastavenie konania v tejto časti žalovaná, čo je potrebné vzhľadom na zásadu úspechu
doplnenú zásadou zavinenia vyhodnotiť ako čiastočný neúspech žalovanej a čiastočný úspech žalobcu.
Z uvedeného je potom zrejmé, že v celom prvoinštančnom konaní, predmetom ktorého bolo zaplatenie
sumy 548,12 eur s príslušenstvom (158,12 eur + 390 eur) bol v plnom rozsahu úspešný žalobca.
Odvolací súd mu preto týmto uznesením v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 256 ods. 1 a 2 (v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1) C.s.p., v znení ktorého, cit.: „Ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.“. V prvom rade odvolací súd uvádza,
že nakoľko žalovaná napadla odvolaním celý napadnutý rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalovanej
sume 548,12 eur s príslušenstvom, je zrejmé, že predmetom odvolacieho konania je zaplatenie sumy
548,12 eur s príslušenstvom. Ako je už vyššie vysvetlené, odvolanie žalovanej v časti, ktorou namietala
nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznania žalobcovi sumy 328,12 eur
(548,12 eur - 220 eur) s príslušenstvom, ktorá nebola dotknutá ňou do vyhlásenia rozsudku súdu
prvej inštancie uhradenými splátkami (vo výške 220 eur), bolo týmto rozhodnutím odmietnuté. Keďže
pri rozhodovaní o trovách konania v prípade odmietnutia odvolania sa postupuje analogicky ako pri
zastavení konania podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. (ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane), odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná ako

odvolateľka tým, že podala v tejto časti (o zaplatenie sumy 328,12 eur s príslušenstvom) odvolanie, ktoré
nemalo všetky zákonom požadované náležitosti, z procesného hľadiska zavinila odmietnutie svojho
odvolania v tejto časti, analogicky zastavenie odvolacieho konania v časti o zaplatenie sumy 328,12 eur
s príslušenstvom, predstavujúcej z predmetu odvolania 59,86%. Žalobcovi tak voči nej vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v tejto časti zodpovedajúcemu rozsahu 59,86%. Pokiaľ ide o (ostatnú)
časť odvolania, ktorou žalovaná namietala nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z
dôvodu, že žalobcovi (do vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie) jednotlivými splátkami
uhrádzala žalovanú sumu, odvolací súd vzhľadom na medzi stranami sporu nespornú skutočnosť, že
žalovaná uhradila žalobcovi časť žalovanej sumy vo výške 220 eur ešte pred vyhlásením rozsudku,
ktorým bola k zaplateniu tejto sumy (v tom čase už nedôvodne) zaviazaná, konštatuje, že jej odvolanie
bolo v tejto časti podané dôvodne, a tiež, že k jeho podaniu voči tejto sume by nedošlo, ak by žalobca
vzal žalobu v tejto časti späť ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku a nie až v odvolacom konaní.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k tejto časti odvolacieho
konania (o zaplatenie 220 eur s príslušenstvom) preto aplikoval odvolací súd ust. § 256 ods. 2 C.s.p.,
podľa ktorého, cit. „Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.“, pretože podľa tohto ustanovenia môže súd uložiť náhradu trov konania
tej strane sporu, u ktorej mal preukázané, že svojím konaním zapríčinila vznik trov, ktoré by inak nevznikli.
Keďže v danom prípade, ako je už vyššie uvedené, uhradila žalovaná žalobcovi sumu 220 eur ešte
pred vyhlásením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, je nepochybné, že ak by žalobca vzal
žalobu v tejto časti späť ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku po tom, ako mu žalovaná túto časť
žalovanej sumy zaplatila, žalovaná by odvolanie vo vzťahu k tejto sume nepodala. Vznik trov odvolacieho
konania vo vzťahu k tejto sume 220 eur, predstavujúcej z predmetu odvolacieho konania 40,14%, zavinil
teda procesne žalobca už vyššie uvedeným konaním. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania,
t.j. zavinenie vzniku trov odvolacieho konania žalobcom v rozsahu 40,14% a zavinenie vzniku trov
odvolacieho konania žalovanou v rozsahu 59,86% v dôsledku toho, že zavinila odmietnutie časti svojho
odvolania, dospel odvolací súd k záveru, že vo väčšom rozsahu zavinila vznik trov odvolacieho konania
žalovaná. Žalobcovi preto voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
rozdielu týchto ich zavinení, t.j. v rozsahu 19,72%.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 6. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.