Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/27/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311201982
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8311201982.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobkyne v 1.rade I. N.,

bytom Z. Č..XX, XXX XX E., žalobkyne v 2.rade S.. H. N., bytom Z. Č..XX, XXX XX E., žalobkyne v
3.rade S. S., bytom O. E. Č..XX, XXX XX E., zastúpených JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom so
sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov proti žalovanému v 1.rade Z. G., bytom H. XX, XXX XX I. J. Y.,
zastúpenému JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou so sídlom Lipová 1, 066 01 Humenné a
žalovanej v 2.rade KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova
4, 813 26 Bratislava o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Súd nepovoľuje prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde

v Prešove pod sp. zn.6Co/127/2010.

Súd nepripúšťa zmenu petitu žaloby tak, ako ju navrhli žalobkyne podaním zo dňa 14.01.2014
doručeným súdu dňa 16.01.2014.

Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1.rade
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 350000,-eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 2.rade
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 350000,-eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 3.rade
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 350000,-eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyniam v 1., 2.
a 3.rade trovy konania, o výške ktorých bude rozhodnuté do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyne podali dňa 25.02.2011 faxovým podaním, ktoré doplnili dňa 01.3.2011 návrh na ochranu
osobnosti, ktorou navrhli, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im nemajetkovú ujmu a to žalobkyni v
1.rade vo výške 50000,-eur a žalobkyniam v 2. a 3.rade každej po 30000,-eur a to ako nemajetkovú

ujmu, ktorá im vznikla v dôsledku konania žalovaného. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný im zavineným
usmrtením Z. N., ich manžela a otca spôsobil veľkú nenapraviteľnú citovú ujmu, pripravil ich o možnosť
viesť s nebohým súkromný život a ochudobnil ich o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších
rodinných príslušníkov, o stratu lásky a radosti s ním prežívaných. Ich manžel a otec zomrel nanásledky ťažkých zranení a v bolestiach, ktoré mu spôsobil žalovaný, keď ho ako oproti jazdiaceho
motocyklistu zrazil osobným motorovým vozidlom dňa 24.01.2008 v čase o 17.35 hod. v Humennom.
Žalovaný z nedbanlivosti spôsobil jeho smrť a spáchal taký čin ako vodič dopravného prostriedku v

stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky, čím
spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1,4 Tr. zákona. Žalovaný bol právoplatne odsúdený a bol mu
uložený trest odňatia slobody v trvaní štyri a pol roka a bol taktiež uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov na 8 rokov.
Vzhľadomnacharakter,závažnosťanásledkyzásahužalovanéhodoichrodinnéhoživotaniejemorálna

satisfakcia postačujúca.

Rozsudkom sp.zn. 15C/27/2011-166 zo dňa 12.6.2012 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni v
1.rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15000,-eur a žalobkyniam v 2.a v 3.rade po 8000,-eur a
nahradiť in trovy konania.

Proti rozsudku sa odvolali žalobkyne i žalovaný.

Uznesením sp. zn. 11Co/83/2012-236 zo dňa 07.5.2013 Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že
zavinená smrť blízkej osoby môže vzhľadom ku vzájomným úzkym a pevným sociálnym, morálnym,

citovým a kultúrnym väzbám predstavovať natoľko vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a napĺňanie
osobnosti pozostalých, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca ich dôstojnosť či vážnosť v
spoločnosti. Ide však o nárok odlišný od nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 448 a §
449 Občianskeho zákonníka. Z návrhu žalobkýň je zrejmé, že neuplatňujú nárok na náhradu škody, ale
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide o iný nárok než

o nárok na náhradu škody a s tým súvisí aj iné kritérium pre posudzovanie jej výšky. V zmysle § 13
ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Odvolací súd má za to, že práve
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, súd prvého stupňa neposúdil správne, keď predovšetkým
mal vychádzať z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/65/2008 zo dňa 22.9.2008. Práve

nesprávne vyhodnotenie tohto kritéria viedlo súd prvého stupňa k nesprávnemu rozhodnutiu.

Úlohou súdu prvého stupňa preto z hľadiska výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 3
Občianskeho zákonníka bude znova prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo, pričom okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, sú jasne vymedzené

v spomínanom trestnom rozsudku. Úlohou súdu prvého stupňa však bude aj rozhodnúť o zmenenom
návrhu žalobkýň a súčasne zvážiť, či preruší konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v súvislosti s
konaním vedeným na Krajskom súde v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/127/2010.

Odvolacísúdzároveňvzrušujúcomuznesenítiežkonštatoval,žeKOOPERATIVApoisťovňa,a.s.Vienna

Insurance Group, Bratislava nevstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ako to
navrhli žalobkyne a to vzhľadom na stanovisko tohto subjektu zo dňa 25.4.2013, v ktorom poisťovňa
uviedla, že v danej veci nevstupuje do konania s poukazom na právny záver vyslovený v uznesení
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.4.2011 sp.zn. 4Cdo/168/2009, v ktorom NS SR vyslovil zjednocujúce
právne stanovisko k otázke rozsahu krytia nárokov povinným zmluvným poistením.

Na pojednávaní konanom dňa 10.9.2013 žalobkyne opätovne doručili súdu návrh, ktorým žiadali rozšíriť
okruh účastníkov na strane žalovaného o žalovanú v 2.rade a to tak, aby ako žalovaná v 2.rade
vystupovala KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.Vienna Insurance Group, Bratislava. Poukázali pritom na
návrh Generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie v konaní č.940172 SK o prejudiciálnej

otázke C-22/12 Haasová, ktorá je identická ako táto vec, a z ktorého vyplýva, že ako prejudiciálna sa
rieši otázka, či sa čl.3 ods.1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 a čl.1 prvý odsek tretej smernice
Rady 90/232/EHS zo dňa 14.5.1990 majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel obvykle nachádzajúcich sa na území členského
štátu, pokrýva náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej obeti, alebo blízkym osobám obeti po dopravnej

nehode , ktorá sa stala v tomto kontexte, v rozsahu, v akom uvedená náhrady škody vyplýva vzhľadom
na zodpovednosť poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného na spor vo veci samej.
K tejto veci Generálny advokát Súdneho dvora EÚ pripojil aj konanie C-277/12 o výške náhrady ujmy
na zdraví, kde sa rieši otázka, či sa článok 3 smernice 72/166 a článok 1 ods.1 a 2 smernice 84/5 majúvykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej norme stanovujúcej z titulu náhrady škody, ktorú
môže byť poisťovateľ povinný zaplatiť z dôvodu náhrady nemajetkovej ujmy vyplývajúcej zo skutočnosti,
že človek, na ktorom dotknutá osoba závisela, zahynul pri dopravnej nehode, nižšie maximálne záruky,

ako sú minimálne záruky stanovené na náhradu ujmy na zdraví uvedeným článkom smernice. Z toho
vyplýva, aby bez toho, že by boli dotknuté vyššie záruky, ktoré môžu byť stanovené členskými štátmi,
každý členský štát požaduje, aby pre povinné zmluvné poistenie bolo najmenej 350000,-ECU (európska
cenová jednotka - EUR) v prípade osobnej ujmy, ak je iba jeden poškodený, ak je pri jednej poistnej
udalosti viac ako jeden poškodený, táto suma sa vynásobí počtom poškodených.

Zároveň navrhli, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby a to tak, že žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyniam v 1., v 2. a v3. rade náhradu nemajetkovej ujmy
každej vo výške po 450000,-eur.

Uznesením sp.zn. 15C/27/2011-267 zo dňa 02.10.2013 súd pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na

strane žalovaného a pripustil, aby do konania ako žalovaná v 2.rade vstúpila KOOPERATIVA poisťovňa
a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava a uznesením sp. zn. 15C/27/2011-169 zo dňa 02.10.2013
pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní spoločne
nerozdielne zaplatiť každej žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy po 450000,-eur.
Rozsudkom zo dňa 24.10.2012 Súdny dvor (druhá komora) „Povinné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidiel-Smernica72/166/EHS-Článok3ods.1-Smernica90/232/
EHS - Článok 1 - Dopravná nehoda - smrť cestujúceho - Právo partnera a maloletého dieťaťa na
náhradu ujmy - Nemajetková ujma - Náhrada ujmy - Krytie povinným poistením“ vo veci C-22/12, ktorej
predmetom bola návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove (Slovensko) z 8.novembra 2011 a doručený Súdnemu dvoru 17.januára 2012,

ktorý súvisí s konaním Katarína Haasová proti Rastislavovi Petríkovi a Blanke Holingovej súdny dvor
vyhlásil rozsudok.

Podľa článku 45 rozsudku, členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, ktorá sa uplatňuje podľa ich vnútroštátneho práva, bola krytá poistením

v súlade s ustanoveniami prvej, druhej a tretej smernice (rozsudok marques Almeida, bod 30 a citovaná
judikatúra).

Podľa článku 46 rozsudku, sloboda členských štátov určiť, aká škoda bude krytá a aké budú podmienky
povinnéhopoistenia,bolaobmedzenádruhouatreťousmernicoutým,žetietosmernicestanovilipovinné

krytie niektorých škôd v určitých minimálnych sumách. Medzi škodami, ktoré musia byť kryté, sa v súlade
s článkom 1 ods.1 druhej smernice nachádza najmä ujma na zdraví.

Podľa článku 55 rozsudku, členské štáty majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho
práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb,

ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá povinným poistením v určitých minimálnych sumách
určených v článku 1 ods.2 druhej smernice.

Podľa článku 56 rozsudku, v prejednávanej veci je by to tak malo byť, pretože podľa informácií, ktoré
poskytol vnútroštátny súd, majú osoby nachádzajúce sa v postavení pani Haasovej a jej dcéry v súlade

s § 11 a 13 českého Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku
úmrtia ich manžela, resp. otca.

Podľa článku 57 rozsudku, tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená slovenskou vládou,
podľa ktorej tieto paragrafy patria do tej časti českého i slovenského Občianskeho zákonníka, ktorá sa

týka zásahov do ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle týchto zákonníkov nezávislá od časti týkajúcej
sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova.

Podľa článku 58 rozsudku, keďže totiž zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu v
tomto prípade vyplýva z § 11 a 13 českého Občianskeho zákonníka, vznikla na základe dopravnej

nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje
vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice.Podľa článku 59 rozsudku, vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú položenú otázku
odpovedať tak, že článok 3 ods.1 prvej smernice, článok 1 ods.1 a 2 druhej smernice a článok 1 prvý
odsek tretej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe
zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

Podľa článku 60 rozsudku, vzhľadom na odpoveď Súdneho dvora na prvú prejudiciálnu otázku nie je

potrebné odpovedať na druhú otázku.

Podľa druhej smernice Rady z 30.decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel č.84/5/
EHSčlánok 1 ods.1 poistenie uvedené v článku 3 ods.1 smernice 72/166/EHS povinne pokrýva škodu
na majetku, ako aj ujmy na zdraví.

Podľa článku 1 odsek 2 druhej smernice, bez toho, aby boli dotknuté vyššie záruky, ktoré môžu byť
stanovené členskými štátmi, každý členský štát požaduje, aby pre povinné poistenie bolo najmenej
350000 ECU v prípade osobnej ujmy, ak je iba jeden poškodený; ak je pri jednej poistnej udalosti viac
ako jeden poškodený, táto suma sa vynásobí počtom poškodených.

Z rozsudku Súdneho dvora (druhá komora) z 24. októbra 2013 vo veci C-22/12 vyplýva, že ustanovenia
dotknutých smerníc Rady sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak je náhradu na základe zodpovednosti

poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej pričom podľa
článku 55 rozsudku, členské štáty majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva
zodpovednostizaškoduzdôvodunemajetkovejujmy,ktorúutrpeliblízkirodinnípríslušníciosôb,ktorésa
staliobeťamidopravnejnehody,bolakrytápovinnýmpoistenímvurčitýchminimálnychsumáchurčených
v článku 1 ods.2 druhej smernice, t.j. vo výške 350000 ECU v prípade ak je iba jeden poistený; ak je pri

jednej poistnej udalosti viac ako jeden poškodený, táto suma sa vynásobí počtom poškodených.

Na základe uvedeného potom súd musel konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne a to tak voči
žalovanému v 1.rade tak aj voči žalovanej v 2.rade. Z rozsudku Súdneho dvora jednoznačne vyplýva,
že zodpovednosť žalovaného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva z ust. § 11

a 13 Občianskeho zákonníka, vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu
a teda že sa na ňu vzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú
uvedené smernice. Taktiež z predmetného rozsudku vyplýva povinnosť členského štátu zabezpečiť,
aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorá sa uplatňuje podľa ich
vnútroštátneho práva, bola krytá poistením v súlade s ustanoveniami prvej, druhej a tretej smernice a

teda je namieste zaviazať povinnosťou za takúto škodu aj príslušnú poisťovňu, t.j. žalovanú v 2.rade.

V konaní bolo preukázané, že v čase dopravnej nehody bolo motorové vozidlo žalovaného v 1.rade,
ktorým spôsobil dopravnú nehodu následkom ktorej zomrel manžel a otec žalobkýň poistené poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo uzatvorené u žalovanej

v 2.rade. Z poistnej zmluvy vyplýva, že maximálny limit plnenia z jednej škodovej udalosti je v prípade
rizika škody na zdraví a nákladov pri usmrtení 5000000,-eur bez ohľadu na počet zranených alebo
usmrtených.

Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 4T65/08 zo dňa 22.9.2008, ktorým bol žalovaný v 1.rade

uznaný vinným, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal taký čin ako vodič dopravného
prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej
látky vyplýva, že žalovaný tak konal ako vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť
vykonávať túto činnosť, ktorú si privodil vplyvom požitia alkoholických nápojov. Nielen samotná hladina
alkoholu v krvi ale aj príznaky ovplyvnenia, ktoré sám popísal, jednoznačne potvrdzujú, že žalovaný v

čase dopravnej nehody bol v stave vylučujúcom riadne vykonávať činnosť vodiča a dodržiavať všetky
zákonné povinnosti a obmedzenia. Nevenoval sa bezpečne riadeniu svojho motorového vozidla, v
alkoholovom opojení sa domnieval, že sa vyhýba prekážke, hoci v skutočnosti žiadnu prekážku a teda
dôvod na prejdenie do druhého jazdného pruhu nemal a tak prešiel do druhého jazdného pruhu kdenarazil do poškodeného. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal však aj na usporiadané
pomery a žalovaného a pozitívnu možnosť nápravy. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove
sp.zn.11Co/83/2013 zo dňa 07.5.2013 mal prvostupňový súd vychádzať aj z okolností, za ktorých k

porušeniu práva došlo a preto aj tieto okolnosti súd zohľadnil v tomto rozhodnutí. Prihliadal pritom však
aj na správanie sa žalovaného v 1.rade po nehode, na vyjadrenie úprimnej ľútosti a ponuku finančnej
pomoci žalobkyniam v súvislosti s pohrebnými nákladmi.

Na základe uvedeného právneho a skutkového zhodnotenia súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade

zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyniam v 1. až 3.rade náhradu nemajetkovej ujmy každej po
350000,-eur v súlade s druhou smernicou č.84/5/EHS a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Súd zároveň nepovolil prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom
súde v Prešove pod sp. zn.6Co/127/2010, nakoľko prejudiciálne otázky, ktorých riešenie malo vplyv na
rozhodnutie v tejto veci boli rozhodnuté rozsudkom Súdneho dvore (druhá komora) zo dňa 24.októbra
2013. Rovnako súd nepripustil zmenu petitu žaloby tak, ako ju navrhli žalobkyne podaním zo dňa

14.01.2014 doručeným súdu dňa 16.01.2014, nakoľko nemal súhlas ostatných účastníkov, ktorí konajú
sami za seba na pripustenie zmeny žaloby.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1, O.s.p. a priznal ich náhradu odporcovi,
ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný a v súlade s ust. § 151 ods.3, O.s.p. rozhodol, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a odvolania proti výroku o trovách konania.

V prípadoch, kedy je možné podať odvolanie, odvolanie je možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.