Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201585
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618201585.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu L. P., nar. X. X.

XXXX, s trvalým pobytom P. X. XX, V., zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom
Štefánikova 14, Bratislava proti žalovanému Poľovné združenie Ostrô - Liptovský Trnovec, so sídlom
Liptovské Matiašovce 79, 032 23 Liptovské Matiašovce, IČO: 00621587, zastúpeného spoločnosťou
JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika č. 1822, Dolný Kubín, IČO: 36832103,
o určenie, či je žalobca členom žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že je členom žalovaného od 13. 4.
2017 do súčasnosti.

II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 1. 6. 2018, doručenou na tunajší súd 4. 6. 2018, sa žalobca domáhal rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že žalobca je členom žalovaného od 13. 4. 2017. Tento žalobný návrh odôvodnil

nasledovnými (relevantnými) skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca, ktorý býva v obci Bobrovček
tvoriacej poľovný revír žalovaného, nebol z iného poľovného združenia alebo poľovníckej organizácie
vylúčený, má platný poľovný lístok a požiadal o členstvo v žalovanom. Výročná členská schôdza
žalovaného konaná 26. 3. 2017 v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov svojich členov (13
hlasov z 22 hlasov = 59% hlasov) rozhodla o prijatí žalobcu za člena žalovaného, pretože proti prijatiu
žalobcu za člena hlasovalo len 9 hlasov a ostatných 13 hlasov bolo výslovne za prijatie žalobcu za
člena. V rámci tejto skupiny 13 hlasov, ktoré boli za prijatie žalobcu za člena sa súčasne hlasovalo o

dĺžke čakacej doby žalobcu, pričom za prijatie s čakacou dobou 0 rokov bolo 8 hlasov, za prijatie s
čakacou dobou 1 rok bol 1 hlas, za prijatie s čakacou dobou 2 roky boli 2 hlasy a za prijatie s čakacou
dobou 3 roky boli 2 hlasy. O dĺžke čakacej doby žalobcu sa následne hlasovalo ešte raz, v osobitnom
hlasovaní,ktoréhopredmetombolalendĺžkačakacejdoby.Vtomtonáslednomhlasovaníboloza prijatie
s čakacou dobou 0 rokov 11 hlasov, za prijatie s čakacou dobou 1 rok 0 hlasov, za prijatie s čakacou
dobou 2 roky 2 hlasy a za prijatie s čakacou dobou 3 roky 8 hlasov. Ešte toho istého dňa predseda
žalovaného C.. L. E. odovzdal žalobcovi písomné oznámenie o jeho prijatí za člena a vyzval ho na

splnenie dodatočných povinností v zmysle stanov. Ešte 26. 3. 2017 žalobca písomne prehlásil, že bude
dodržiavať stanovy a organizačný a rokovací poriadok žalovaného a uvedené písomné prehlásenie
odovzdal do rúk predsedu žalovaného. Dňa 27. 3. 2017 žalobca jednorazovo zaplatil účelový príspevok
pri vstupe do žalovaného vo výške 1.500 eur a ročný účelový príspevok vo výške 200 eur. Nakoniec13. 4. 2017 žalobca podpísal stanovy. Dňa 15. 5. 2017 však bolo žalobcovi znemožnené hlasovať na
členskej schôdzi žalovaného s odôvodnením, že nie je členom žalovaného. Následne mu bolo doručené
aj písomné oznámenie z 26. 3. 2017, v ktorom sa uvádza, že žalobca nebol prijatý za člena žalovaného,

pretože nezískal nadpolovičný počet hlasov členov, keďže nedosiahol minimálnu hranicu 12 hlasov.
Žalovaný stále bráni žalobcovi vo výkone jeho členských práv. Žalovaný je poľovníckou organizáciou
podľa § 32 a nasl. zákona č. 274/2009 Z.z. - o poľovníctve. Žalobca podal túto žalobu o určenie, či tu
právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP, pričom na takom určení je naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem je daný preto, že žalovaný spochybňuje členstvo žalobcu v žalovanom a na

strane žalobcu tak existuje stav právnej neistoty ohľadom členstva. Tento stav právnej neistoty môže
byť odstránený iba určovacím výrokom súdu, pretože všetky doterajšie výzvy žalobcu boli neúspešné
a žalovaný aj naďalej spochybňuje členstvo žalobcu v žalovanom a bráni mu vo výkone jeho členských
práv. Práva žalobcu nie sú len ohrozené, ale aj porušované znemožňovaním ich výkonu.

2. Žalovaný sa v 10 dňovej lehote určenej tunajším súdom v uznesení (výzve pre žalovaného na

vyjadrenie k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku) z 5. 6. 2018 k žalobe nijako
nevyjadril. Táto výzva bola žalovanému doručená 8. 6. 2018, a určená lehota uplynula 18. 6. 2018
(pondelok.)

3. Súd po zistení, že žalovaný sa v určenej lehote k žalobe nevyjadril, v súlade s vyžadovanou zásadou

rýchlosti konania (článok 17 Základných princípov CSP) 21. 6. 2018 nariadil (viď rozhodnutie o nariadení
pojednávania na č.l. 33 spisu) pojednávanie (po nevyhnutnej predchádzajúcej príprave) na 28. 8. 2018
ako na svoj najbližší voľný termín.

4. Dňa 22. 6. 2018 (piatok) došlo na tunajší súd vyjadrenie k žalobe z 22. 6. 2018, v ktorom žalovaný

uviedol, že žalobu v plnom rozsahu popiera. Žalobca sa podľa neho odvolával na uznesenie z výročnej
členskej schôdze konanej 26. 3. 2017 v Liptovských Matiašovciach o 11.00 hod., ktoré mal podpísať v
tom čase bývalý predseda žalovaného C.. L. E.. Kontrolou dozornej rady žalovaného z 10. 4. 2017 bolo
zistené, že toto uznesenie nie je platné, pretože nebolo predložené, prečítané a schválené na výročnej
členskej schôdzi žalovaného konanej 26. 3. 2017, ako aj preto, že sú tam zapísané nepravdivé údaje.

Kontrolou bolo ďalej zistené, že uznesenie z výročnej členskej schôdze konanej 26. 3. 2017, predložené
zapisovateľom L. L., ktoré bolo schválené výročnou členskou schôdzou 26. 3. 2017 je platné, keďže
toto uznesenie bolo predložené, prečítané a schválené na výročnej členskej schôdzi žalovaného 26. 3.
2017. Dozorná rada pri kontrole skonštatovala, že za členov žalovaného boli prijatí D. L., G. U. XX s
počtom hlasov za prijatie 14 a K. L., G. U. XX s počtom hlasov za prijatie 15. Vzhľadom na to, že žalobca

opieral svoj nárok o neplatnú zápisnicu z výročnej členskej schôdze, ktorú svojvoľne pozmenil bývalý
predseda žalovaného, navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

5. Keďže vyjadrenie žalovaného k žalobe považoval súd za oneskorené, tak uplatňujúc sudcovskú
koncentráciu podľa § 153 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 167 CSP neprihliadal

naprostriedkyprocesnejobranyvtomtovyjadreníobsiahnutéaneodoslalpretototovyjadreniežalobcovi
s výzvou na repliku podľa § 167 ods. 3 CSP a ani nezrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie o nariadení
pojednávania z 21. 6. 2018. Vyjadrenie žalovaného z 22. 6. 2018 súd doručil žalobcovi len na vedomie.

6. Žalobca na pojednávaní 28. 8. 2018 (okrem zopakovania skutkových tvrdení a návrhov dôkazov

zo žaloby) predniesol aj nové skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov, keď reagoval na skutkové tvrdenia
a návrhy dôkazov žalovaného z oneskoreného vyjadrenia žalovaného k žalobe z 22. 6. 2018 a na
(nové) skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov prednesené žalovaným na tomto pojednávaní. Žalobca
na tomto pojednávaní uviedol, že je mu naďalej bránené v riadnom vykonávaní členských práv v
žalovanom. Vyjadrenie žalovaného z 22. 6. 2018 považoval žalobca za účelové a bezpredmetné.

Žalobcom predložená zápisnica z výročnej členskej schôdze konanej 26. 3. 2017 obsahuje všetky
náležitosti, ktoré vyžadujú stanovy na jej platnosť. Žalovaný nešpecifikoval, ktoré údaje v zápisnici majú
byť nepravdivé. Vyjadrenia žalovaného sú zmätočné. Ani stanovy a ani rokovací poriadok neupravujú
postavenie volebnej komisie, preto tvrdenie žalovaného, že volebná komisia nemala právo posunúť
žiadateľov (vrátane žalobcu) do 2. kola hlasovania je bezpredmetné. Stanovy hovoria iba to, že ak

výročná členská schôdza rozhodne nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov, vzniká žiadateľovi
členstvo v združení. Nehovorí nič o voľbe volebnej komisie a právomociach jej členov, či spôsobe jej
rozhodovania. Ak má žalovaný výhrady k činnosti svojich členov a orgánov, je to interná záležitosť
žalovaného, ktorá sa však nevzťahuje k meritu tohto sporu a jeho argumentácia je bezpredmetná.Žalobca tiež odmietol obvinenia zo zámeny dokumentácie, naopak druhá strana sa uchyľuje k takýmto
praktikám. Poukázal na čl. V ods. 4 písm. d) stanov, kde sa hovorí, že výročná členská schôdza má
všetky právomoci ako členská schôdza a okrem toho (navyše) rozhoduje o prijatí žiadateľa o členstvo do

poľovného združenia a stanovuje dĺžku čakacej doby. Postup voľby je taký, že v 1. kole treba rozlišovať
hlasy proti prijatiu a za prijatie a už do prvého kola sa pre istotu dáva čakacia doba, ak by sa náhodou
niekto nadpolovičnou väčšinou vyslovil už v 1. kole za určitú čakaciu dobu, aby sa nehlasovalo v 2. kole.
V prípade žalobcu sa tak však nestalo, proti jeho prijatiu bolo 9 hlasov a za prijatie spolu bolo 13 hlasov.
Pokiaľ ide za hlasovanie za prijatie za člena s čakacou dobou 0 rokov, tam bolo 8 hlasov, za 1ročnú dobu

1 hlas, za 2 ročnú jeden hlas a 3 ročnú čakaciu dobu 2 hlasy, teda žiadna z čakacích dôb nezískala
nadpolovičnú väčšinu a preto sa pristúpilo do druhého kola, kde najvyšší počet hlasov (lebo už súhlasili
s prijatím) získal variant s čakacou dobou 0 rokov a to bolo 11 hlasov. Žalobca odmietol výklad, že za
prijatie s 1 ročnou čakacou dobou vlastne znamená hlasovanie proti prijatiu, odporuje to podľa neho
logickému aj slovnému výkladu.

7. Žalovaný na pojednávaní 28. 8. 2018 (okrem zopakovania skutkových tvrdení a návrhov na vykonanie
dokazovania z vyjadrenia k žalobe z 22. 6. 2018) predniesol aj nové skutkové tvrdenia a návrhy na
vykonanie dôkazov. Žalobou uplatnený nárok je odvodený zo zápisnice z výročnej členskej schôdze,
ktorú si dodatočne upravil a pozmenil bývalý predseda žalovaného. Dozorná rada žalovaného po
vykonanej kontrole skonštatovala, že uznesenie, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, je neplatné. V

združení sa rozlišujú dve kategórie osôb, osoby, ktoré boli prijaté za člena, ktorí za svoje prijatie musia
získať nadpolovičnú väčšinu hlasov a osoby, ktoré sú prijatí na čakaciu dobu, na čo je takisto potrebná
nadpolovičná väčšina hlasov. Po uplynutí čakacej doby ešte nemá táto osoba (čakateľ) nárok na
členstvo. Čakateľ nie je členom a až sa mu skončí čakacia doba, môže sa hlasovať o jeho prijatí za člena,
podľa tohto ako sa ten človek javil v priebehu čakacej doby. Neexistuje niečo také ako člen s čakacou

dobou ako sa to snaží podsúvať žalobca. Také niečo zo stanov ani z iného predpisu nevyplýva. Vtedajší
predseda nepredložil kompletnú prihlášku žalobcu do združenia. K žiadosti nepriložil potvrdenia o tom,
že je poľovníkom, že má poľovný preukaz, že trvalo býva v niektorej z obcí alebo má list vlastníctva.
Predseda argumentoval, že sa to doloží dodatočne po schôdzi a zariadil, aby sa o žalobcovi hlasovalo.
Táto prihláška tiež nebola podaná do konca decembra predchádzajúceho roku, ale až v januári. Nie je

možné spočítavať hlasy za jednotlivé čakacie doby dohromady ako to robí žalobca, ale správne treba
dosiahnuť nadpolovičnú väčšinu pri každej čakacej dobe zvlášť. Žalobca nezískal nadpolovičnú väčšinu
hlasov za prijatie za člena. Bývalý predseda potom zariadil druhé kolo hlasovania, pretože výsledky
boli tesné, kedy členovia na to už neboli pripravení, a na tom si teraz zakladá. Nie je rozhodujúce, že
žalobcasplnilostatnépodmienky,aknebolschválenýnadpolovičnouväčšinou.Žalovanýtiežnerozumie,

prečo si dal žalobca neskôr novú žiadosť o členstvo, ak si myslel, že bol predtým riadne prijatý. Taktiež
žalobca neskôr zobral späť zložený príspevok, ako potom môže byť členom. Podľa žalovaného si treba
hlasovanie za prijatie za člen s čakacou dobou vysvetľovať ako hlasovanie proti prijatiu za člena.

8. Na pojednávaní 28. 8. 2018 súd nevykonával žiadne dokazovanie, pretože považoval skutkové

tvrdenia žalobcu (obsiahnuté v žalobe) za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, nakoľko tieto neboli
žalovaným popreté. Súd totiž podľa § 153 ods. 2 CSP neprihliadal na oneskorený procesný úkon
žalovaného (vyjadrenie k žalobe z 22. 6. 2018.) Keďže vo vzťahu k nesporným skutkovým tvrdeniam sa
dokazovanie nevykonáva, súd si ich osvojil ako zistený skutkový stav bez dokazovania.

9. Na pojednávaní 28. 8. 2018 súd vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že žalobca má členské práva spojené
s jeho členstvom v žalovanom, a vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že má členské
práva spojené s jeho členstvom v žalovanom v období od 13. 4. 2017 do vyhlásenia tohto rozsudku,
žalobu zamietol.

10. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn.: 21C/17/2018 zo 4. 12. 2018 bol opravený názov žalovaného v
záhlaví rozsudku tunajšieho súdu sp.zn.: 21C/17/2018 z 28. 8. 2018 tak, že tento správne znie: „Poľovné
združenie Ostrô - Liptovský Trnovec“.

11. Po odvolaní žalovaného Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením sp.zn.: 7Co/21/2019

z 30. 4. 2019 rozsudok tunajšieho súdu sp.zn.: 21C/17/2018 z 28. 8. 2018 v súvislosti s opravným
uznesením sp.zn.: 21C/17/2018 zo 4. 12. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Toto uznesenie odvolací súd odôvodnil tým, že prvoinštančný súd opravil označenie žalovaného v
záhlaví rozsudku konajúc v rozpore s ustanovením § 129 a násl. CSP. Pokiaľ už žalobca v podanejžalobe nesprávne označil žalovaného ako Poľovnícke združenie Ostrô Liptovský Trnovec, nemohol
tak súd bez procesného úkonu žalobcu, ktorým by označenie žalovaného v podanej žalobe zosúladil
s údajmi vyplývajúcimi z Centrálneho registra poľovníckych organizácií vedeného Ministerstvom

pôdohospodárstvaarozvojavidiekaSlovenskejrepubliky,opraviťnázovžalovaného,nakoľkovpriebehu
celého konania prvoinštančný súd konal so žalovaným pod označením vyplývajúcim z podanej žaloby.
Odvolací súd sa tiež nestotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ s poukazom na ustanovenie §
137 písm. c) CSP preformuloval petit žaloby a namiesto určenia, že žalobca je členom žalovaného
od 13. 4. 2017, konal a rozhodoval o tom, či žalobca má alebo nemá členské práva spojené s jeho

členstvom u žalovaného. Okresný súd si tak vytvoril vlastný predmet konania odlišný od predmetu
vymedzeného v žalobe, nakoľko pokiaľ aj ustanovenie § 137 písm. c) CSP hovorí, že žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, bolo potrebné pod pojem právo
subsumovať aj rozhodovanie o členstve žalobcu v žalovanom, pretože práve rozhodovanie o existencii
členstva v žalovanom bolo predmetom konania v zmysle žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd prisvedčil
žalovanému, že z členstva vznikajú členom nielen práva, ale i povinnosti, čo práve napadnutý rozsudok

nevystihuje. Vzhľadom na uvedené dva nedostatky odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec
tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v súvislosti s označením žalovaného mu
uložil, aby postupom podľa § 129 a nasl. CSP vyzval žalobcu na zosúladenie označenia žalovaného tak,
akotovyplývazCentrálnehoregistrapoľovníckychorganizácií.Odvolacísúdtiežuložilprvoinštančnému
súdu, aby rozhodol o žalobe v súlade so žalobcom vymedzeným predmetom konania, t.j. o existencii

alebo neexistencii členstva žalobcu u žalovaného, nakoľko preformulovaním žalobného petitu okresný
súd privilegoval žalobcu a priznal mu iba členské práva bez toho, aby zároveň zohľadnil aj existenciu
povinností, ktoré sa s členstvom spájajú. Na záver svojho uznesenia odvolací súd vyslovil ešte jeden
záväzný pokyn, a to aby okresný súd opätovne vykonal dokazovanie a v zmysle výsledkov vykonaného
dokazovania o žalobe znovu rozhodol.

12. Uznesením tunajšieho súdu z 28. 5. 2019, č.k.: 21C/17/2018 - 168 bol podľa záväzného pokynu
odvolacieho súdu žalobca vyzvaný podľa § 129 ods. 1 CSP, aby v lehote 10 dní opravil svoje
nezrozumiteľné podanie vo veci samej z 1. 6. 2018 označené ako „Žaloba o určenie, že tu právo
- členstvo žalobcu v žalovanom - je“, s vysvetlením, že nezrozumiteľnosť tohto podania spočíva v

takom označení žalovaného, ktoré je v rozpore s údajmi v Centrálnom registri poľovníckych organizácií
vedenomMinisterstvompôdohospodárstvaarozvojavidiekaSlovenskejrepubliky,keďževtomtopodaní
bol žalovaný označený ako „Poľovnícke združenie Ostrô Liptovský Trnovec“, so sídlom Liptovský
Trnovec 160, Liptovský Mikuláš, IČO: 00621587, hoci takto označené združenie v Centrálnom registri
poľovníckych organizácií vedenom Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej

republiky nie je evidované, s tým, že opravu mal uskutočniť žalobca tak, že uvedie názov, sídlo a
identifikačné číslo žalovaného v súlade s uvedeným verejným registrom.

13. Uznesením tunajšieho súdu z 10. 6. 2019, č.k.: 21C/17/2018 - 179 bolo nezrozumiteľné podanie vo
veci samej z 1. 6. 2018 označené ako „Žaloba o určenie, že tu právo - členstvo žalobcu v žalovanom

- je“, odmietnuté, pretože žalobca neopravil označenie žalovaného v súlade s údajmi obsiahnutými
v Centrálnom registri poľovníckych organizácií vedeného Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR, keďže v opravenom označení žalovaného chýbala pomlčka a takisto sídlo žalovaného
nebolo uvedené správne. Tento záver súdu vychádzal z výpisu z Centrálneho registra poľovníckych
organizácií vedeného Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z 13. 8. 2018 (č.l. 110.)

V priebehu plynutia odvolacej lehoty voči uzneseniu o odmietnutí žaloby sa žalobca odvolal, pričom v
odvolaní už doplnil do názvu žalovaného pomlčku a trval na tom, že ním označené sídlo žalovaného
je správne. Po doplnení pomlčky a vyžiadaní si aktuálneho výpisu z Centrálneho registra poľovníckych
organizácií z 24. 6. 2019, ako aj vysvetľujúcej správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
SR z 10. 7. 2019, z ktorých listín vyplynulo, že v nedávnej dobe došlo k zmene sídla žalovaného, tunajší

súd podľa § 129 ods. 4 CSP v spojení s § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil uznesenie tunajšieho súdu z
10. 6. 2019, č.k. 21C/17/2018 - 179 o odmietnutí žaloby, pretože dospel k záveru, že žalobca v priebehu
odvolacej lehoty odstránil nezrozumiteľnosť označenia žalovaného.

14. Dňa 8. 10. 2019 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu zo 7. 10. 2018, v ktorom navrhol,

aby súd pripustil zmenu žaloby z pôvodne formulovaného petitu „súd určuje, že žalobca je členom
žalovaného odo dňa 13. 4. 2017“ na petit „súd určuje, že žalobca je členom žalovaného“.

15. Dňa 14. 10. 2019 tunajší súd rozhodol o nariadení ďalšieho pojednávania na 29. 10. 2019.16. Po doručení predvolania na pojednávanie zástupcom strán doručil žalovaný na tunajší súd písomné
podanie zo 17. 10. 2019. Vo vyjadrení poukázal na to, že žalovaný doteraz nebol vyzvaný na dupliku,

a preto aj bez výzvy súdu urobil toto vyjadrenie. Vyhlásil, že na vznik členstva v žalovanom nie je
právny nárok, závisí to od subjektívneho rozhodnutia žalovaného. Odmietol tvrdenia žalobcu, že bol
na výročnej členskej schôdzi 26. 3. 2017 zvolený za člena žalovaného. Žalobca odvodzoval svoj nárok
zo svojvoľného konania vtedajšieho predsedu C.. L. E.. Žalobca nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny
všetkých členov. Každé ustanovenie stanov je potrebné vykladať v kontexte celých stanov. Podľa čl. II.

stanov sa rozlišuje prijatie priamo za člena, t.j. bez čakacej doby a prijatie za čakateľa t.j. s čakacou
dobou v príslušnej dĺžke, pričom o každej forme prijatia, či už bez čakacej doby = priamo za člena alebo
s čakacou dobou v určenej dĺžke (1, 2 alebo 3 roky) musí rozhodnúť podľa čl. V. stanov nadpolovičná
väčšina všetkých členov žalovaného na výročnej členskej schôdzi. Ak má byť užívateľ prijatý za člena
priamo bez nutnosti čakacej doby, musí o tejto forme prijatia rozhodnúť nadpolovičná väčšina členov
tak, ako musí nadpolovičná väčšina členov rozhodnúť aj o prijatí žiadateľa za čakateľa pre každú dĺžku

čakacej doby osobitne, pričom hlasy získané v hlasovaniach o jednotlivých dĺžkach čakacích dôb sa
nespočítavajú, ale každé hlasovanie je samostatné. Nie je pravda, že žalobca získal 14 súhlasných
hlasov za prijatie za člena. Získal ich iba 11, čo nepredstavuje nadpolovičnú väčšinu všetkých členov
žalovaného,čímnebolasplnenájednazozákladnýchpodmienokpreprijatiežalobcuzačlena.Akmábyť
žiadateľ prijatý priamo za člena, mal by pri hlasovaní za prijatie za člena s čakacou dobou 0 rokov získať

nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov, t.j. aspoň 12 hlasov, čo sa však v tomto prípade nestalo,
pretože získal iba 11 hlasov. K týmto 11 hlasom však nemožno pripočítať hlasy získané v hlasovaniach
o ďalších bodoch - za prijatie s čakacou dobou 1 rok, za prijatie s čakacou dobou 2 roky a za prijatie
s čakacou dobou 3 roky, keďže uvedené hlasovania predstavujú hlasovania o osobitnej otázke. Je
výlučne v kompetencii členskej schôdze hlasovať o prijatí alebo neprijatí žiadateľa o členstva, a nie je

to v právomoci predsedu združenia. Predseda ako štatutárny orgán následne iba deklaruje, oznamuje
už existujúci stav, ktorý vyplynul z rozhodnutia výročnej členskej schôdze, preto vyjadrenia predsedu
nemajú žiadnu právnu relevanciu. Žalobca sa dozvedel o prijatí za člena iba z nepravdivého oznámenia
predsedu z 26. 3. 2017. O tom, že žalobca nie je riadnym členom svedčí aj fakt, že jednorazový účelový
príspevok pri vstupe za člena vo výške 1.500 eur a ročný účelový príspevok vo výške 200 eur, ktoré

žalobca pôvodne zaplatil, zobral 12. 10. 2017 z notárskej úschovy späť. Žalobca si tiež nesplnil jednu zo
základných podmienok vzniku členstva u žalovaného, a to podanie prihlášky adresovanej poľovníckemu
združeniu. Žalovaný tiež poukázal na to, že keď sa v rámci členskej základne prevalilo podvodné
správanie C.. L. E., bol 15. 5. 2017 odvolaný z funkcie predsedu žalovaného a neskôr aj z členstva v
žalovanom. Uznesenia z výročnej členskej schôdze žalovaného konanej 26. 3. 2017 mal spísať vtedajší

tajomník L. L., pričom C.. L. E. predložené podpísali v presvedčení, že ide o uznesenie z výročnej
členskej schôdze konanej 26. 3. 2017, ktoré bolo predložené na schválenie vtedajším tajomníkom L. L.
a schválené výročnou členskou schôdzou. Žalovaný tiež poukázal na to, že keď sa žalobca v priebehu
roka 2017 dozvedel, že na výročnej členskej schôdzi žalovaného konanej 26. 3. 2017 nebol prijatý za
člena, podal si opätovne 5. 12. 2017 novú žiadosť o prijatie za člena. Uznesenie z výročnej členskej

schôdze žalovaného konanej 26. 3. 2017 svojvoľne vyhotovil vtedajší predseda žalovaného C.. L. E.,
ktorý dal tiež následne žalobcovi svojvoľne podpísať stanovy.

17. Na pojednávaní 29. 10. 2019 žalobca uviedol, že sa pridržiava žaloby v plnom rozsahu. Zo strany
žalovaného stále dochádza k bráneniu v riadnom výkone členských práv žalobcu, a preto trvá naliehavý

právny záujem žalobcu na určení členstva. Poukázal na čl. II ods. 6 stanov, podľa ktorého členstvo v
združení vzniká prijatím za člena. Podľa čl. V ods. 5 písm. g) stanov je na prijatie žiadateľa za člena
potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov. Nehovorí sa tam, že na prijatie za člena treba
mať nadpolovičnú väčšinu hlasov samostatne za každú čakaciu lehotu 0 rokov, 1 rok alebo 3 roky. V
zápisnici z výročnej členskej schôdze, ktorú priložil k žalobe bolo proti prijatiu 9 členov a za prijatie 13

členov. Gramatický výklad slovného spojenia za prijatie za člena je podľa žalobcu zrejmý. Ak by bol
niekto proti prijatiu, tak by mal hlasovať proti prijatiu a tých hlasov proti prijatiu hlasov bolo iba 9. Stanovy
hovoria iba o nadpolovičnej väčšine súhlasných hlasov, nehovorí sa tam nič o tom, že musí mať žiadateľ
nadpolovičnú väčšinu hlasov pri každej čakacej dobe. Žalovaný následne žalobcovi oznámil, že sa stal
členom, prijal od neho príspevok 1.500 eur a 200 eur, nechal si od neho podpísať stanovy a prijal všetky

potrebné členské vyhlásenia. V tejto dobe pritom konal v mene žalovaného predseda, ktorý bol jeho
štatutárnym orgánom s tým, že ak by sa aj dopustil nejakého excesu, tak je to právne neúčinné vo vzťahu
žalobcovi ako tretej osobe, ktorá bola dobromyseľná v tom, že sa stala členom žalovaného.18. Žalovaný na pojednávaní 29. 10. 2019 zopakoval svoje skutkové a právne vyjadrenia z
predchádzajúcich písomných podaní. Doplnil, že žalobca neplatil pravidelné ročné poplatky, na základe
čoho mu priamo zo stanov vyplynula strata členstva, a preto nie je možné v súčasnosti určiť, že je

členom žalovaného. Žalovaný tiež uviedol, že 2. kolo pri hlasovaniach v ich združení nikdy nebývalo.
Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby uviedol, že s ním nesúhlasí, pretože žalobca tak urobil až po
zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a na základe okolností, ktoré vyšli v priebehu tohto a iných
súvisiacich konaní najavo. Žalobca mal dostatočný čas ešte pred prvým rozhodnutím tunajšieho súdu,
aby svoj žalobný petit modifikoval takým spôsobom, aby bol úspešný.

19. Vykonávajúc záväzný pokyn odvolacieho súdu tunajší súd vyzval žalobcu na zosúladenie označenia
žalovaného s údajmi vo výpise z Centrálneho registra poľovníckych organizácií. Prvoinštančný súd
rešpektoval aj právny názor odvolacieho súdu, že pod „právo“ v zmysle určovacej žaloby podľa §
137 písm. c) CSP je potrebné subsumovať aj „členstvo“, a teda, že žalobný petit na určenie členstva
žalobcu v žalovanom je v súlade s § 137 písm. c) CSP. Prvoinštančný súd rešpektoval aj pokyn

odvolacieho súdu uvedený v odseku 8. odôvodnenia jeho zrušujúceho uznesenia, kde tento uviedol,
že : „Po zrušení veci odvolacím súdom bude okresný súd opätovne povinný vykonať dokazovanie a v
zmysle vykonaného dokazovania o žalobe žalobcu rozhodnúť“. Keďže tunajší súd bol povinný vykonať
dokazovanie, nemohol tak už (ako v predchádzajúcom konaní, kde dokazovanie vôbec nevykonával)
aplikovať ust. § 151 ods. 1 CSP o nespornosti žalobcových skutkových tvrdení pre ich včasné nepopretie

žalovaným. Odvolací súd však v rámci v rámci tohto pokynu nekonkretizoval, aké dôkazy má okresný
súd vykonať, preto toto rozhodnutie považoval prvoinštančný súd za vec výlučne svojho posúdenia a
uplatňujúc sudcovskú koncentráciu podľa § 167 CSP v spojení s § 153 ods. 1 ods. 2 CSP vykonal len
tie dôkazy, ktoré žalobca navrhol a pripojil k žalobe (bližšie k tomu viď v ďalšom odôvodnení.)

20. Keďže uplatnenie sudcovskej koncentrácie podľa § 167 CSP v spojení s § 153 ods. 1 a ods. 2
CSP nebolo v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu nijako spochybnené, aplikoval ju tunajší súd
aj v ďalšom konaní, a teda nepovažoval prostriedky procesnej obrany žalovaného uplatnené v rámci
vyjadrenia k žalobe z 22. 6. 2018 (najmä jeho skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania) za
uplatnené včas, a preto na ne neprihliadal. Ust. § 167 CSP je lex specialis k všeobecnejšiemu § 153 ods.

1, druhej vete CSP, ktoré len vo všeobecnosti hovorí o tom, kedy sa nepovažujú prostriedky procesnej
obrany za uplatnené včas. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k
žalobe (§ 167 ods. 2 CSP) sú predložené včas (v zmysle § 153 ods. 1 CSP), ak sú predložené v lehotách
podľa § 167 CSP. Uvedený právny názor pritom výslovne vyplýva aj z komentára k Civilnému sporovému
poriadku, autor Števček a kolektív, Nakladatelství C.H.BECK, rok vydania 2016, str. 578, kde sa uvádza :

„prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 2 a 4) a
prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe
(§ 167 ods. 3) sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167.“

21. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie je vecou voľnej úvahy konajúceho súdu, táto však neznamená

svojvôľu, ale musí byť odôvodnená. Ak však súd zistí, že prostriedky procesnej obrany neboli uplatnené
včas (napr. v určenej lehote podľa § 167 ods. 2 CSP) a pritom súčasne nie sú zistené žiadne
osobitné okolnosti, či už objektívnej povahy (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnej povahy
(napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutkové tvrdenia), ktoré by ospravedlňovali
oneskorené uplatnenie týchto prostriedkov (čo bol aj tento prípad, pretože žalovaný existenciu takýchto

okolností vôbec netvrdil), tak by súd na takéto oneskorené prostriedky procesnej obrany nemal
prihliadať, pretože pri rešpektovaní požiadavky rýchlosti konania (článok 17 Základných princípov CSP)
nie je žiadny rozumný dôvod neuplatniť sudcovskú koncentráciu.

22. Lehota na vyjadrenie k žalobe žalovanému uplynula 18. 6. 2018 (pondelok.) Vyjadrenie k žalobe

z 22. 6. 2018 však bolo odoslané na tunajší súd až 22. 6. 2018 (piatok). Už samotné nedodržanie
lehoty podľa § 167 ods. 2 CSP by plne postačovalo (pri absencii ospravedlňujúcich okolností na strane
žalovaného), aby súd podľa § 167 CSP v spojení s § 153 ods. 1, ods. 2 CSP nemusel prihliadať na
oneskorené prostriedky procesnej obrany. Avšak navyše bol v tomto prípade tiež naplnený v § 153 ods.
2 CSP (len demonštratívne) uvedený príklad, kedy súd nemusí na oneskorene uplatnené prostriedky

procesnej obrany prihliadať - ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalšieho úkonu súdu. V danom prípade totiž už pred spísaním vyjadrenia žalovaného k žalobe z 22. 6.
2018 sudca 21. 6. 2018 (štvrtok) rozhodol o nariadení pojednávania na svoj najbližší voľný termín (28.
8. 2018) - viď rozhodnutie sudcu na č.l. 33 spisu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že nariadenímpojednávania podľa § 177 ods. 1 CSP je rozhodnutie sudcu o tom, že vo veci sa uskutoční pojednávanie
s tým, že sa určí jeho miesto, začiatok uvedením dňa a hodiny a zároveň sa určia osoby, ktoré budú
v ich procesnom postavení na pojednávanie predvolané (viď komentár k CSP, rok vydania 2016, str.

656, autori - Števček a kolektív, Nakladatelství C.H.BECK.) Nariadením pojednávania nie je dátum
odoslania predvolania na pojednávanie asistentkou súdneho oddelenia, ale už samotné rozhodnutie
sudcu o nariadení pojednávania (písomný referát sudcu pre asistentku na postup v uvedenom smere.)
Ak však bolo ešte pred spísaním vyjadrenia k žalobe sudcom rozhodnuté o nariadení pojednávania,
prihliadnutie na oneskorené prostriedky procesnej obrany z vyjadrenia k žalobe by vlastne vyžadovalo

rozhodnutie sudcu o zrušení už nariadeného pojednávania, a navyše ešte aj vykonanie ďalšieho
procesného úkonu zo strany súdu - vydanie uznesenia (výzvy na repliku) podľa § 167 ods. 3 CSP (na
aplikáciu demonštratívne uvedeného príkladu v § 153 ods. 2 CSP pritom stačí, že nastane jedna z týchto
dvoch alternatív - použitá spojka „alebo“.) Navyše (len na okraj, preto sa to netýka tohto prípadu), v
§ 153 ods. 2 CSP je použité slovíčko najmä, čo znamená ide len o demonštratívny výpočet príkladov,
kedy súd nemusí prihliadnuť na oneskorene uplatnené prostriedky procesnej obrany. Súd teda nemusí

prihliadnuť na oneskorene uplatnené prostriedky procesnej obrany, nielen v prípade, ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalšieho úkonu súdu, ale aj v iných prípadoch,
teda aj v prípade, ak by to nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalšieho
úkonu súdu. Preto súd vyššie uviedol, že úplne postačuje aj len uplynutie lehoty podľa § 167 CSP
(pri absencii ospravedlňujúcich okolností na strane žalovaného.) Je nesprávny názor, ktorý považuje

potrebu vykonania ďalšieho pojednávania alebo procesného úkonu súdu za nevyhnutnú kumulatívnu
podmienku pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie. Z povahy oneskorených prostriedkov procesnej
obrany žalovaného pritom zjavne (vzhľadom na ich povahu) vyplýva, že tieto mohli byť predložené
včas (v lehote podľa § 167 ods. 2 CSP a pred rozhodnutím sudcu o pojednávania, ak by žalovaný
konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje

na to, že v zmysle nového procesného kódexu - Civilného sporového poriadku (vyplýva to najmä z §
153 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 167 CSP) súd v klasickom civilnom sporovom konaní nezisťuje
objektívnu pravdu = skutočný stav veci, ale len tzv. skutkový stav veci, teda stav veci vyplývajúci zo
stranami sporu včas uplatnených prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku. Zistený skutkový
stav preto logicky môže byť v rozpore s objektívnou pravdou (so skutočnosťou), a nemožno to chápať

ako čosi nespravodlivé, spravodlivosť spočíva v tom, že strany sporu nesú zodpovednosť za včasnosť
svojho jednania v konaní a nezodpovedným stranám sporu, ktorí napriek poučeniam súdu ignorujú
včasné plnenie svojich procesných povinností hrozí spravodlivá procesná sankcia neprihliadnutia na ich
oneskorené prostriedky procesného útoku, či obrany, ktorá môže vyústiť až do úplnej prehry sporu v
zmysle rímskej právnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým), na ktorú sa často

odvoláva vo svojej judikatúre aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. V tomto prípade nejde o konanie
s ochranou slabšej strany, nie je dôvod zvýhodňovať žiadnu zo strán sporu. Ak by tu išlo o žalobu na
plnenie, mal by súd dokonca podľa § 273 CSP možnosť vydať aj bez nariadenia pojednávania a aj bez
návrhu žalobcu (ex offo) rozsudok pre zmeškanie, ktorým by žalobe vyhovel v plnom rozsahu a voči
ktorému by navyše nebolo ani prípustné odvolanie, a už aj keby žalovaný len o jeden deň zmeškal lehotu

podľa § 167 ods. 2 CSP.

23. Túto sudcovskú koncentráciu súd uplatňoval nielen k prostriedkom procesnej obrany obsiahnutých
vo vyjadrení žalovaného z 22. 6. 2018, ale aj k prostriedkom procesnej obrany predneseným na
neskorších pojednávaniach, resp. v rámci (z vlastnej iniciatívy žalovaného) spísaného písomného

vyjadrenia doručeného na tunajší súd 21. 10. 2019, znova až po nariadení pojednávania a aj po doručení
predvolania strán na toto pojednávanie. Argument žalovaného, že má vždy právo na dupliku neobstojí
už aj len preto, že keby aj žalobca nevyužil právo repliky podľa § 167 ods. 3 CSP, žalovanému by právo
na dupliku podľa § 167 ods. 4 CPS vôbec nepatrilo.

24. Keďže súd neprihliadal na oneskorené prostriedky procesnej obrany uplatňované žalovaným,
nevyzýval ani žalobcu na repliku podľa § 167 ods. 3 CSP (v rámci ktorej by mohol žalobca včas
uplatňovať ďalšie prostriedky procesného útoku) a nariadil pojednávanie. Na pojednávaní v zmysle
sudcovskej koncentrácie uplatňovanej podľa § 153 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 167 CSP pritom nemohol
prihliadať ani na nové skutkové tvrdenia, návrhy dôkazov a iné prostriedky procesného útoku uplatnené

žalobcom, a teda ani na prostriedky procesného útoku, ktorými žalobca reagoval na oneskorené
prostriedky procesnej obrany žalovaného.25. Súd na základe uvedeného tak v tomto konaní vychádzal len zo skutkových tvrdení žalobcu
uvedených k žalobe a v žalobe označených návrhov na vykonanie dokazovania, resp. ďalších
prostriedkov procesného útoku vyplývajúcich zo žaloby.

26. Vo vzťahu k všetkým ostatným stranami sporu navrhnutým dôkazom (než dôkazom navrhnutým
žalobcom v žalobe) súd preto zamietol vykonávať dokazovanie. Vo vzťahu k niektorým z nich aj preto, že
neboli pre rozhodnutie veci relevantné (dôvod hospodárnosti.) Okrem žalobcom (v žalobe) navrhnutých
dôkazov však súd ex offo podľa § 185 ods. 3 CSP vykonal aj dôkazy na zistenie procesnej podmienky

- procesnej subjektivity strán sporu (obzvlášť vo vzťahu k žalovanému to bolo nevyhnutné, aj vzhľadom
na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu.)

27.Napojednávaní29.10.2019(povráteníveciodvolacímsúdomnaďalšiekonanie)taksúdnazistenie
skutkového stavu vykonal nasledovné dokazovanie.

28. Z fotokópie poľovného lístka č. A065727 (na č.l. 4 spisu) vyplynulo, že žalobcovi bol 7. 11. 2016
Slovenským poľovníckym zväzom vydaný poľovný lístok č. A065727 s platnosťou od 7. 11. 2016 do 31.
12. 2020.

29. Podľa § 186 ods. 1 CSP sa z právnych predpisov nedokazujú len tie, ktoré boli zverejnené alebo

oznámené v Zbierke zákonov SR a právne záväzné akty ES a EÚ, teda ostatné treba dokazovať. Zo
stanov žalovaného (č.l. 5 až 7 spisu, resp. aj č. l. 13 až 16 spisu) v znení zmien k 1. 2. 2014 a k 26. 3.
2017 súd zistil, že tieto obsahujú nasledovné relevantné ustanovenia :

„Podľa čl. I. bodu 1. - Poľovné združenie Ostrô - Liptovský Trnovec, IČO: 00621587 (ďalej len PZ) je

nezisková organizácia podľa zákona č. 274/2009 Z. z., ktorá združuje občanov Slovenskej republiky,
ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených
záujmov svojich členov na úseku poľovníctva.

Podľa čl. I. bodu 2. - Sídlo združenia je v obci Liptovský Trnovec č. 160, 031 01 Liptovský Trnovec.

Podľa čl. I. bodu 7. - V PZ Ostrô sa združujú majitelia poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír
Ostrô, alebo občania s trvalým pobytom v obciach nachádzajúcich sa v poľovnom revíri Ostrô. Ide o obce
Liptovský Trnovec, Liptovské Matiašovce, Beňušovce, Liptovské Beharovce, Bobrovček, Pavlova Ves.

Podľa čl. II. bodu 1. - PZ Ostrô má maximálne 30 členov.

Podľa čl. II. bodu 2. - Členom a čakateľom PZ Ostrô môže byť každý, kto o členstvo požiada písomne,
trvale býva v niektorej z obcí tvoriacich poľovný revír Ostrô, alebo preukáže vlastníctvo k poľovným
plochám tvoriacich poľovný revír Ostrô a nebol z iného poľovného združenia, alebo poľovníckej

organizácie vylúčený a má platný poľovný lístok.

Podľa čl. II. bodu 3. - Členov prijímajú všetci členovia PZ Ostrô tajným hlasovaním.

Podľa čl. II. bodu 4. - Žiadosť za člena PZ Ostrô podáva žiadateľ písomne na adresu sídla PZ do 31.

12. príslušného roku. Dĺžku čakacej doby určí členská schôdza individuálne pre každého žiadateľa v
trvaní maximálne 3 roky, alebo rozhodne o odpustení čakacej doby. Počas trvania čakacej doby sa
čakateľ na členstvo v PZ zúčastňuje všetkých akcií, schôdzí a spoločných poľovačiek organizovaných
PZ a príkladne si plní svoje povinnosti. Po uplynutí čakacej doby nevzniká povinnosť čakateľa prijať za
člena PZ.

Podľa čl. II. bodu 5. - Členov, čakateľov a žiadateľov o členstvo eviduje a registruje výbor PZ.

Podľa čl. II. bodu 6. - Členstvo v PZ vzniká prijatím za člena a podpísaním stanov a zaplatením
jednorazového účelového príspevku vo výške pri vstupe do PZ vo výške 1.500 eur a písomnom záväzku

o dodržiavaní stanov a organizačného poriadku.

Podľa čl. V. bodu 4. písm. d/ - Výročná členská schôdza má všetky právomoci ako členská schôdza a
okrem toho rozhoduje o prijatí žiadateľa o členstvo do PZ a stanovuje dĺžku čakacej doby.Podľa čl. V. bodu 5. písm. d/ - Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov PZ je potrebný na platnosť
rozhodnutia o prijatí žiadateľa o členstvo do PZ za člena PZ a stanovení dĺžky čakacej doby.“

30. Z listiny - uznesenie označenej ako - Uznesenie z výročnej členskej schôdze PZ Ostrô, konanej dňa
26. 3. 2017, o 11.00 hod v Liptovských Matiašovciach (na č.l. 8 až 11 spisu) súd zistil, že na tejto výročnej
členskej schôdzi konanej 26. 3. 2017, o 11.00 hod v Liptovských Matiašovciach mandátová komisia
skonštatovala, že účasť na výročnej členskej schôdzi je 100 % a táto schôdza je uznášaniaschopná,

pretože bolo prítomných 18 členov a ďalší 4 členovia splnomocnili prítomných členov PZ svojim
zastupovaním na tejto výročnej členskej schôdzi v plnom rozsahu. Z uvedeného tak tiež vyplynulo, že
aktuálny počet členov združenia je 22. Z bodu 5. uvedenej listiny vyplynulo, že v prvom kole hlasovania,
ktoré sa týkalo žalobcu, označenom ako „prijímanie za člena v zmysle stanov PZ, čl. II. bod 3. a ORP, čl.
VI., bod 2“ bolo proti prijatiu žalobcu za člena 9 hlasov, za prijatie žalobcu za člena s 0 čakacou dobou 8
hlasov, za prijatie za člena s 1 - ročnou čakacou dobou 1 hlas, za prijatie žalobcu za člena s 2 - ročnou

čakacou dobou 2 hlasy a za prijatie žalobcu za člena s 3 - ročnou čakacou dobou 2 hlasy. V druhom
kole hlasovania, ktoré sa týkalo žalobcu, označenom ako „stanovenie dĺžky čakacej doby v zmysle ORP
čl. VI. bod 2.“ bolo za prijatie žalobcu za člena s čakacou dobou 0 rokov 11 hlasov, za prijatie žalobcu
za člena s čakacou dobou 1 rok 0 hlasov, za prijatie žalobcu za člena s čakacou dobou 2 roky 3 hlasy
a za prijatie žalobcu za člena s čakacou dobou 3 roky 8 hlasov. V uvedenej listine sa tiež konštatuje,

že člen volebnej komisie konštatoval, že žalobca bol na základe výsledkov tohto hlasovania prijatý za
člena žalovaného s čakacou dobou 0 rokov.

31. Z listiny - písomné prehlásenie z 26. 3. 2017 (na č.l. 17 spisu) vyplynulo, že žalobca sa prihlásil
k dodržiavaniu stanov a organizačného a rokovacieho poriadku PZ Ostrô - Liptovský Trnovec, ktoré

vyhlásenie adresoval žalovanému, a ten toto vyhlásenie prevzal 26. 3. 2017.

32. Z fotokópií príjmových pokladničných dokladov (na č.l. 18 a č.l. 19 spisu) vyplynulo, že žalobca
v prospech žalovaného uhradil 27. 3. 2017 sumu účelového príspevku pri vstupe do poľovníckeho
združenia vo výške 1.500 eur a sumu ročného účelového príspevku vo výške 200 eur, ktoré obidve

platby prevzal žalovaný 26. 3. 2017.

33. Z oznámenia žalovaného z 26. 3. 2017 vyplynulo, že združenie žalobcovi oznámilo, že nebol prijatý
za člena a ani za čakateľa, nakoľko nezískal potrebný nadpolovičný počet hlasov všetkých členov
poľovného združenia.

34. Z lustrácie žalobcu v Registri obyvateľov SR mal súd preukázané, že tento má právnu subjektivitu.

35. Z výpisu z Centrálneho registra poľovníckych organizácií vedeného Ministerstvom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 24. 6. 2019 vyplynulo, že správne (aktuálne)

označenie žalovaného je Poľovné združenie Ostrô - Liptovský Trnovec, IČO: 00621587, so sídlom
Liptovské Matiašovce č. 79, 032 23 Liptovské Matiašovce, pričom jeho štatutárny zástupca je L. L..

36. Zo správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 10. 7. 2019
vyplynulo, že žalovaný zmenil svoje stanovy, a to pokiaľ ide o zmenu sídla, ktoré bolo zmenené na

adresu Liptovské Matiašovce 79, 032 23, čo vzal Okresný úrad Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný
odbor 19. 11. 2018 na vedomie.

37. Z oznámenia žalovaného z 26. 3. 2017 súd zistil, že žalobcovi bolo oznámené, že na výročnej
členskej schôdzi konanej 26. 3. 2017 v Liptovských Matiašovciach bol prijatý za člena združenia, pričom

bol súčasne vyzvaný na splnenie ďalších náležitostí vyplývajúcich z čl. II. bod 6. stanov, a to podpísanie
stanov, zaplatenie jednorazového účelového príspevku pri vstupe do poľovného združenia vo výške
1.500 eur, uzavretiu písomného záväzku o dodržiavaní stanov a organizačného poriadku a zaplateniu
ročného účelového príspevku vo výške 200 eur. Uvedené oznámenie bolo podpísané predsedom
združenia - C.. L. E..

38. Z poslednej strany stanov v znení zmien k 1. 2. 2014 a k 26. 3. 2017 (na č. l. 16 spisu) vyplýva, že
žalobca prevzal a podpísal jedno vyhotovenie stanov žalovaného 13. 4. 2017.39. Takto zistený skutkový stav súd podrobil právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné
hmotnoprávne ustanovenia.

40. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. - o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(„ďalej len zákon o poľovníctve“) na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická
osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá

a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej

republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania
oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,
b) má sídlo na území Slovenskej republiky,
c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,
d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

41.Podľa§33ods.1zákonaopoľovníctvepoľovníckaorganizáciavznikáregistrácioudňom,kuktorému
je zapísaná do centrálneho registra poľovníckych organizácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

42. Podľa § 33 ods. 2 zákona o poľovníctve návrh na registráciu poľovníckej organizácie (ďalej len "návrh

na registráciu") môžu podať najmenej traja občania Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorí sú
držiteľmi platných poľovných lístkov (ďalej len "prípravný výbor"). Návrh podpíšu členovia prípravného
výboru a uvedú v ňom svoje meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko a číslo poľovného lístka a kto z nich
je oprávnený konať v ich mene (ďalej len "splnomocnenec"). K návrhu na registráciu pripoja dva výtlačky
stanov poľovníckej organizácie, v ktorých musí byť uvedené :

a) názov poľovníckej organizácie,
b) sídlo,
c) pôsobnosť,
d) cieľ a rozsah jej činnosti,

e) práva a povinnosti členov,
f) orgány poľovníckej organizácie, ich kompetencie, spôsob ich vytvorenia, určenie orgánov a
funkcionárov oprávnených konať v mene organizácie,
g) spôsob registrácie členov a organizačných zložiek,
h) ustanovenia o organizačných zložkách, ak sú vytvorené a ak konajú vo svojom mene,

i) zásady hospodárenia.

43. Z ustanovenia § 33 ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve pokiaľ ide o úpravu vzniku členstva v
žalovanom vyplýva výslovný odkaz na úpravu v stanovách.

44. Podľa čl. I. bodu 1. - Poľovné združenie Ostrô - Liptovský Trnovec, IČO: 00621587 (ďalej len PZ)
je nezisková organizácia podľa zákona č. 274/2009 Z. z., ktorá združuje občanov Slovenskej republiky,
ktorí sú drťiteľmi poľovných lístkov a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených
záujmov svojich členov na úseku poľovníctva.

45. Podľa čl. I. bodu 2. - Sídlo združenia je v obci Liptovský Trnovec č. 160, 031 01 Liptovský Trnovec.

46. Podľa čl. I. bodu 7. - V PZ Ostrô sa združujú majitelia poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír
Ostrô, alebo občania s trvalým pobytom v obciach nachádzajúcich sa v poľovnom revíri Ostrô. Ide o obce
Liptovský Trnovec, Liptovské Matiašovce, Beňušovce, Liptovské Beharovce, Bobrovček, Pavlova Ves.

47. Podľa čl. II. bodu 1. - PZ Ostrô má maximálne 30 členov.

48. Podľa čl. II. bodu 2. - Členom a čakateľom PZ Ostrô môže byť každý, kto o členstvo požiada
písomne, trvale býva v niektorej z obcí tvoriacich poľovný revír Ostrô, alebo preukáže vlastníctvo

k poľovným plochám tvoriacich poľovný revír Ostrô a nebol z iného poľovného združenia, alebo
poľovníckej organizácie vylúčený a má platný poľovný lístok.

49. Podľa čl. II. bodu 3. - Členov prijímajú všetci členovia PZ Ostrô tajným hlasovaním.50. Podľa čl. II. bodu 4. - Žiadosť za člena PZ Ostrô podáva žiadateľ písomne na adresu sídla PZ do
31. 12. príslušného roku. Dĺžku čakacej doby určí členská schôdza individuálne pre každého žiadateľa

v trvaní maximálne 3 roky, alebo rozhodne o odpustení čakacej doby. Počas trvania čakacej doby sa
čakateľ na členstvo v PZ zúčastňuje všetkých akcií, schôdzí a spoločných poľovačiek organizovaných
PZ a príkladne si plní svoje povinnosti. Po uplynutí čakacej doby nevzniká povinnosť čakateľa prijať za
člena PZ.

51. Podľa čl. II. bodu 5. - Členov, čakateľov a žiadateľov o členstvo eviduje a registruje výbor PZ.

52. Podľa čl. II. bodu 6. - Členstvo v PZ vzniká prijatím za člena a podpísaním stanov a zaplatením
jednorazového účelového príspevku vo výške pri vstupe do PZ vo výške 1.500 eur a písomnom záväzku
o dodržiavaní stanov a organizačného poriadku.

53. Podľa čl. V. bodu 4. písm. d) - Výročná členská schôdza má všetky právomoci ako členská schôdza
a okrem toho rozhoduje o prijatí žiadateľa o členstvo do PZ a stanovuje dĺžku čakacej doby.

54. Podľa čl. V. bodu 5. písm. d) - Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov PZ je potrebný na
platnosť rozhodnutia o prijatí žiadateľa o členstvo do PZ za člena PZ a stanovení dĺžky čakacej doby.

55. Na úvod svojho právneho posúdenia považoval súd za potrebné vysporiadať sa s otázkou
vecnej príslušnosti. Poľovnícke združenie podľa § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve (ktorým je aj
žalovaný) je orgánom záujmovej samosprávy, a preto by niektoré jeho rozhodnutia, ktoré sú vydané v
oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme v zásade mohli podliehať prieskumu v rámci správneho

súdnictva (§ 2 ods. 1 a § 4 písm. c) Správneho súdneho poriadku.) Vzťah poľovníckeho združenia
a jeho členov vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia a vo veciach pomerov
združenia je vzťahom súkromnoprávnym, nespadá do oblasti verejnej správy. Rozhodnutie, ktorým
bola osoba prijatá za člena do poľovníckeho združenia nespadá do oblasti verejnej správy a sa
nesleduje sa ním žiaden verejný záujem. Zákon o poľovníctve a ani žiaden iný zákon nezveril

poľovníckym združeniam rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov preto, že tieto
sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto takéto rozhodnutia nemôžu podliehať
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Takémuto prieskumu by podliehali len keby sa týkali oblasti
verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily alebo interný akt) by im v tomto smere zveril
právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Iný charakter však majú

rozhodnutia vydané v disciplinárnych konaniach (napríklad rozhodnutie o vylúčení člena zo združenia)
voči členom združenia, ktoré už majú verejnoprávny charakter, ktorý vyplýva z verejného záujmu na
ochrane práva poľovníctva, kde je subjekt porušujúci výkon tohto práva správne trestaný. Spornosť
členstva v združení, ktorá je daná rozhodnutím o prijatí za člena poľovníckeho združenia je otázkou
súkromnoprávnou, ktorá je predmetom civilného konania sui generis, v ktorom Správny súdny poriadok

nemožno aplikovať, ale v takomto konaní je potrebné postupovať podľa 1. a 2. časti Civilného sporového
poriadku a je tu daná príslušnosť civilného súdu (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25. 1. 2017, sp.zn.: 10Sžo/30/2016.)

56. Rozhodnutie výročnej členskej schôdze poľovníckeho združenia o prijatí žalobcu za člena nie je

rozhodnutím v oblasti verejnej správy, ani vo verejnom záujme, a preto nie je individuálnym správnym
aktom (rozhodnutím vydaným v správnom konaní.) Toto rozhodnutie má súkromnoprávny charakter,
a preto v civilnom konaní je možné preskúmavať jeho platnosť ako právneho úkonu napríklad ako
predbežnú otázku v rámci konaní o určenie existencie členstva v združení.

57. Po zistení svojej vecnej príslušnosti sa súd následne zaoberal otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu ako základného predpokladu prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku. Konštatoval, že naliehavý právny záujem bol daný, pretože bez
požadovaného určenia by bolo žalobcove postavenie neisté, resp. ohrozené, keďže žalovaný mu
neustále znemožňoval výkon členských práv, s odôvodnením, že nie je členom. Preto je tento určovací

rozsudok pre žalobcu užitočný.

58. Z ustanovení stanov žalovaného upravujúcich podmienky vzniku členstva (na základe odkazu v §
33 ods. 2 písm. g) zákonne o poľovníctve) vyplýva, že sa rozlišujú žiadatelia o členstvo, čakatelia (načlenstvo) a členovia (viď čl. II., bod 5.) Žiadatelia o členstvo sa na základe písomnej žiadosti o členstvo
(a splnení aj ďalších podmienok) môžu stať buď členmi alebo čakateľmi (viď čl. II., bod 2.) Po uplynutí
čakacej doby ešte nevzniká povinnosť čakateľa prijať za člena poľovného združenia (viď čl. II., bod 4.)

Z uvedeného vyplýva, že prijatie za čakateľa na členstvo nie je možné stotožňovať s prijatím za člena. Z
uznesenia výročnej členskej schôdze žalovaného konanej 26. 3. 2017, o 11.00 hod., ktoré uznesenie ako
listinný dôkaz navrhol vykonať žalobca (v podanej žalobe) na preukázanie svojich skutkových tvrdení (zo
žaloby) vyplynulo, že v t 1. kole hlasovania týkajúcom sa žalobcu proti prijatiu žalobcu za člena hlasovalo
9 hlasov, za prijatie žalobcu za člena s 0 čakacou dobou (teda za prijatie za člena) bolo 8 hlasov, ďalej

za prijatie žalobcu za člena s 1 ročnou čakacou dobou bol 1 hlas, za prijatie žalobcu za člena s 2 ročnou
čakacou dobou boli 2 hlasy a za prijatie žalobcu za člena s 3 ročnou čakacou dobou boli 2 hlasy. Pokiaľ
však ide o hlasovanie za prijatie žalobcu za člena s čakacími dobami 1, 2 a 3 roky (spolu šlo o 5 hlasov),
tak vo vzťahu k tomuto hlasovaniu (týmto 5 hlasom) nie je možné konštatovať, že ide o hlasovanie v
súlade so stanovami, resp. aj s § 37 Občianskeho zákonníka. Ako už bolo uvedené v zmysle stanov
sa môžu stať žiadatelia o členstvo buď členmi alebo čakateľmi (viď čl. II., bod 2.) a v zmysle čl. II., bod

4. po uplynutí čakacej doby nevzniká ešte povinnosť prijať čakateľa za člena. Teda prijatie čakateľa za
člena na členstvo (s určenou čakacou dobou) sa vôbec nerovná prijatie za člena. Avšak práve týchto 5
hlasov bolo podľa obsahu uznesenia súčasne za prijatie žalobcu za člena a súčasne aj za jeho prijatie
za čakateľa na členstvo, ktorý čakateľ ešte vôbec nemá postavenie člena garantované. Okrem toho, že
takéto hlasovanie v rozpore so stanovami, je to aj zjavný nezmysel. Títo 5 členovia tak vlastne hlasovali

za to, aby žalobca bol a súčasne aj nebol členom združenia.

59.Akbyajzdôvodutohtovnútornéhoobsahovéhorozporu(neurčitosti)nebolohlasovanie(rozhodnutie
VČS) o členstve žalobcu v žalovanom (ako súkromnoprávny úkon) neplatné podľa § 37 Občianskeho
zákonníka v celom rozsahu, znamenalo by to určite (minimálne) neplatnosť týchto 5 hlasov. Tento

vnútorný rozpor (neurčitosť) pritom nemožno preklenúť ani výkladom alebo použitím dispozitívnych
ustanovení. Ide tu o učebnicový príklad neurčitého právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka
pre jeho vnútorný rozpor (viď aj Občiansky zákonník, Stručný komentár, 3. doplnené a prepracované
vydanie, rok vydania 2010, autori Peter Vojčík a kolektív, IURA EDITION, str. 127 - 128, kde sa uvádza :
„Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor

možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Typicky neurčitým prejavom vôle je ak sa v
zmluve uvádza, že sa uzaviera na neurčitú dobu a v tej istej zmluve sa jej trvanie dohodne do určitého
dátumu.“)

60. Ak by bolo pre neurčitosť neplatné celé hlasovanie, u žalobcu by tak jednoznačne nebola splnená
základná podmienka vzniku členstva združení podľa čl. II., bodu 6. stanov (prijatie za člena výročnou
členskou schôdzou žalovaného.)

61. Neplatnosť iba uvedených 5 hlasov by zase znamenala, že títo piati členovia nehlasovali ani v

prospech prijatia žalobcu za člena ani v prospech jeho prijatia za čakateľa. Ak by však aj bolo toto
hlasovanievozvyškuplatné,zaprijatiežalobcuzačlenabyboloiba8hlasov,čovšakniejenadpolovičná
väčšina všetkých členov združenia (12 hlasov) vyžadovaná v čl. V., bodu 4. a 5. stanov a možno tak
dospieť k záveru, že ani potom by u žalobcu nebola splnená základná podmienka vzniku členstva
združení podľa čl. II., bodu 6. stanov (prijatie za člena výročnou členskou schôdzou žalovaného.)

62.Navyšesúdsastotožňujetiežsprávnouargumentácioužalovaného,ženadpolovičnáväčšinahlasov
všetkých členov musí byť dosiahnutá vo vzťahu ku každej čakacej dobe zvlášť, nie je možné sčítať hlasy
v prípade prijatia žiadateľa za čakateľa dané za každú čakaciu dobu dokopy. Pretože potom by vlastne
nebolo zrejmé na akú čakaciu dobu bol žiadateľ o členstvo výročnou členskou schôdzou prijatý.

63.Pokiaľideo2.kolohlasovania(ohľadnežalobcu),takodhliadnucodtoho,žeporozhodnutíoneprijatí
žalobcu za člena nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov už v 1. kole nemalo žiaden zmysel vzápätí
znova hlasovať o tej istej otázke, tak zase by bolo nutné konštatovať, že žalobca nezískal nadpolovičnú
väčšinu hlasov všetkých členov potrebných na prijatie za člena, pretože by síce dostal 11 hlasov za

prijatie za člena (s čakacou dobou 0 rokov), ale zvyšné hlasy v celkovom počte 11, by nebolo možné
považovať za platné (ak by dokonca celé hlasovanie v druhom kole nebolo neplatné), pretože aj v tomto
kole bol pri hlasovaní zistený rozpor, ktorý robí toto hlasovanie neurčitým, nakoľko aj tu sa uvádza, žešlo o hlasovanie za prijatie za člena a súčasne s čakacou dobou (1, 2 a 3 roky.) Týchto 11 hlasov by
nebolo možné posúdiť ani ako hlasy v prospech členstva ani v prospech čakateľstva.

64. Vzhľadom na to, že žalobca nesplnil jednu zo základných podmienok vzniku členstva v žalovanom,
ktorá je podľa čl. II., bod 6. stanov prijatie žalobcu za člena výročnou členskou schôdzou, bolo by už
ďalej nehospodárne (čl. 17 základných princípov CSP), aby súd skúmal splnenie ďalších podmienok na
vznik členstva u žalobcu, keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne.

65. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalovaného, že v ním predloženej listine týkajúcej sa hlasovania
je výslovne uvedené, že žalobca bol prijatý za člena hoci s s čakacou dobou, ale bol prijatý za člena, čo
má súd vykladať tak, že vlastne išlo tiež o hlasy v prospech členstva a treba ich pripočítať k ostatným
hlasom v prospech žalobcovho členstva, súd uvádza, že hoci je tam toto slovné spojenie o prijatí žalobcu
za člena uvedené, jeho význam znehodnocuje súčasné protikladné slovné spojenie o čakacej dobe (o
nečlenstve.)

66. Pokiaľ ide o „zmenu žaloby“ realizovanú v rámci podania doručeného na tunajší súd 8. 10. 2019, v
ktorom navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby z pôvodne formulovaného petitu „súd určuje, že žalobca
je členom žalovaného odo dňa 13. 4. 2017“ na petit „súd určuje, že žalobca je členom žalovaného“,
súd uvádza, že napriek jeho formálnemu označeniu podľa obsahu toto podanie posúdil (§ 124 ods. 1

CSP) ako čiastočné späťvzatie žaloby (pre obdobie od 13. 4. 2017 do súčasnosti), pretože podľa § 140
ods. 1 CSP za zmenu žaloby je možné považovať len návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo
uplatňuje iné právo, ale nie aj zužuje uplatnené právo, v takom prípade ide o čiastočné späťvzatie žaloby.
V súlade s § 145 ods. 2 CSP o čiastočnom zastavení konania súd rozhodol v rozhodnutí vo veci samej
(osobitným výrokom.)

67. Súd nepovažoval dôvody pre ktoré žalovaný nesúhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby za vážne
dôvody podľa § 146 ods. 1 CSP. Poukaz žalovaného na to, že žalobcovi pomohlo právne posúdenie
krajského súdu, resp. posúdenie súdu v iných súvisiacich konaniach vedených na okresnom súde ako
takýto vážny dôvod neobstojí, pretože kým nie je vo veci rozhodnuté, žalobca v zásade môže zobrať

žalobu úplne alebo sčasti späť. V tejto veci síce už raz bolo rozhodnuté, avšak toto rozhodnutie bolo
odvolacím súdom zrušené, preto žalobca mohol do ďalšieho rozhodnutia zobrať žalobu späť. Súd v
tejto súvislosti analogicky poukazuje napríklad na legálny obligatórny inštitút predbežného právneho
posúdenia podľa § 181 ods. 2 CSP, ktorý (najmä v konaniach začatých pred 1. 7. 2016, kde podľa §
470 ods. 2 CSP nie je možné uplatniť sudcovskú koncentráciu) žalobcom pomáha dodatočne opravovať

nedostatky svojich žalôb (na ktoré sa nevzťahuje povinnosť súdu podľa § 129 ods. 1 CSP), na ktoré
by žalobcovia inak, bez tohto predbežného právneho posúdenia sami neprišli a boli by v konaní preto
neúspešní, a napriek tomu bol tento inštitút v CSP zakotvený.

68. Pokiaľ žalobca namietal zvrat v právnom posúdení súdu oproti predchádzajúcemu konaniu, súd

uvádza, že rozsudok, v ktorom súd vyslovil svoj predchádzajúci právny názor bol odvolacím súdom
zrušený a vec mu bola daná na nové rozhodnutie, preto nebol viazaný týmto svojim predchádzajúcim
právnym názorom (a ani odvolací súd ho v tomto smere k ničomu nezaviazal.) A už vôbec nebol
prvoinštatnčný súd viazaný svojím predchádzajúcim právnym posúdením, navyše na začiatku ďalšieho
konania (po zrušení napadnutého rozsudku) nad rámec svojich zákonných povinností strany sporu

oboznámil so svojím (čiastočne) novým predbežným právnym posúdením a dal im možnosť sa k nemu
vyjadriť.

69. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 2Cdo/32/98 alebo
sp.zn.: 2Cdo/131/06), s ktorou sa tunajší súd stotožňuje môže byť určená len existencia práva, ktoré

existuje ku dňu vyhlásenia rozsudku, a obsahom rozsudku nemôže byť určenie práva za dobu minulú,
ani do budúcnosti. Nakoniec tento prítomný čas vyplýva aj z výslovného znenia ust. § 137 písm. c) CSP,
kde sa výslovne hovorí o určení či, že tu právo je alebo nie je, a nie, či tu právo bolo alebo nebolo, resp.
či tu právo bude alebo nebude. Preto bolo zo strany žalobcu správne, že zobral žalobu späť v časti o
určenie jeho členstva v žalovanom pre obdobie od 13. 4. 2017 do súčasnosti, inak by súd rovnako ako

v pôvodnom rozsudku v tejto časti žalobu zamietol.

70. Vzhľadom na to, že žalobca zobral sčasti žalobu späť a to nie z dôvodu správania žalovaného, ale
vzhľadom na zmenu svojho právneho posúdenia, možno mať za to, že procesné zavinenie na zastaveníkonania v tejto časti nesie výlučne žalobca. Keďže vo vzťahu k zvyšku žalobou uplatneného nároku bola
žaloba zamietnutá, a preto bol v tejto časti úspešný žalovaný, súd podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.