Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Eva Behranová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200045
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318200045.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov

JUDr. Antona Jačeka a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: X. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX, XXX XX E. M. proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 31 335 004,
so sídlom Bajkalská 718/30, 829 48 Bratislava, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián
Kurhajec, s.r.o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bajkalská č. 30, 829 48 Bratislava, o určenie neplatnosti
právneho úkonu, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a o ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.
15Csp/3/2018-325 zo dňa 12. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd n e p r i p ú š ť a zastúpenie žalobkyne W. B., naXX. XX.XXXX, bytom K., Z. XXXX/
XX ako splnomocneným zástupcom.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalovaný má voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti úverovej zmluvy č. 1631802805 a č. 1631802004, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úverov, poskytnutých na základe vyššie uvedených zmlúv, vydania bezdôvodného obohatenia ako aj
ochrany práv spotrebiteľa. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na plnú
náhradu trov konania.

1. 1. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že strany sporu uzavreli dňa 08.06.2005 zmluvu
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni
mimoriadny medziúver vo výške 6.638,78 eura (200. 000 Sk). Žalobkyňa sa zaviazala do pridelenia

cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru (6,69 %) mesačnou splátkou vo výške 38,67
eura (1.165 Sk). Zároveň sa žalobkyňa zaviazala vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné
mesačné vklady vo výške 33,19 eura(1.000 Sk). Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení sa mimoriadny medziúver zúčtoval s nasporenými prostriedkami zmluvy o stavebnom sporení.
Konto medziúveru zúčtovaním zaniklo a z konta stavebného sporenia vzniklo konto stavebného úveru
pod č. 1631802004. Žalobkyňa sa predmetnou zmluvou zaviazala uhradiť plnú výšku stavebného
úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 58,09

eura (1.750 Sk). Poskytnutiu úveru predchádzala žiadosť žalobkyne, pričom pri posudzovaní žiadosti,
žalovaný preveroval jej finančné a zárobkové schopnosti. Zmluva bola riadne podpísaná, pričom zo
strany žalovaného ju podpísali na to poverení zamestnanci žalovaného, ktorých oprávnenie konať za
žalovaného vyplývalo z popisu ich činnosti. Peňažné prostriedky žalobkyni boli skutočne poskytnuté,pričom boli použité na rekonštrukciu bytu, stavebné práce - búracie práce, murovanie, betónovanie,
montáž sadrokartónu; maliarske práce - odstránenie starých náterov stien a podláh, maľovanie bytu,
vyspravenie stierok, uloženie obkladov; kúpu materiálu - silikón, cement, tehla biela, murárska štetka,

ochranný náter.

1. 2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená zmluva podľa
zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (v ďalšom texte „zákon o stavebnom sporení“), a nie
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platnom a účinnom v
časeuzatvoreniazmluvy(vďalšomtexte„zákonospotrebiteľskýchúveroch“),atonajmäspoukazomna
účel použitia poskytnutých prostriedkov. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa
tento zákon nevzťahoval na zmluvy, na základe ktorých bol úver poskytnutý na dodatočné alebo ďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, ako to bolo v danom prípade. Účel poskytnutia
peňažných prostriedkov - rekonštrukcia bytu, mal súd preukázaný z predložených pokladničných blokov

a faktúr, svedčiacich o kúpe stavebného materiálu a výkone stavebných a maliarskych prác. Nedostatky
zmluvy, na ktoré poukazovala žalobkyňa a pre ktoré bola predmetná žaloba podaná (nečitateľné malé
písmo, nezrozumiteľné uvedenie RPMN, dohoda o zrážkach zo mzdy, poistná zmluvy, nekalé praktiky),
ktoré mali spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, by podliehali kontrole súdu v
prípade, ak by išlo o zmluvu uzatvorenú podľa zákona o spotrebiteľských úveroch keď by súd skúmal

náležitosti predmetnej zmluvy.

1. 3. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu až po 13 rokoch od
uzatvorenia zmluvy, a teda nie je vo veci daný naliehavý právny záujem. V prípade spotrebiteľských
právnych vzťahov založených zmluvou o stavebnom sporení neustanovuje zákon upravujúci tento

konkrétny spotrebiteľský zmluvný typ (zákon o stavebnom sporení) možnosť spotrebiteľa domáhať sa
určeniabezúročnostiabezpoplatkovostizmluvy.Podľasúduprvejinštanciebolopretovkonanípotrebné
osvedčiť existenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“). Žalobkyňa v konaní neprodukovala
tvrdenia a dôkazy, ktorými by takýto naliehavý právny záujem osvedčila a naliehavý právny záujem

nezistil ani súd pri svojom hodnotení právneho vzťahu strán sporu.

1. 4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nemal preukázaný nárok na vyhlásenie uzatvorenej
zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov, nemal tak preukázaný ani nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia ani na vydanie finančného zadosťučinenia. V priebehu konania žalobkyňa poukazovala

na nedostatky zmluvy vo všeobecnej rovine a svoju argumentáciu podoprela ustanoveniami zákona o
spotrebiteľských úveroch, prípadne zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré zákony sa však
na daný právny vzťah a situáciu nevzťahovali, naviac zákon č. 129/2010 Z. z. v čase uzatvorenia zmluvy
neexistoval. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, že zmluva má byť neplatná z dôvodu
jej rozporu so zákonom ako aj z dôvodu, že obsahuje množstvo neprijateľných podmienok. Súd tak

dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu obsahuje všetky náležitosti vyžadované
zákonom pre zmluvu o stavebnom sporení. Táto zmluva nemôže byť neplatnou ani v prípade ak by
obsahovala nejakú neprijateľnú podmienku, pretože ani existencia samotnej neprijateľnej podmienky v
zmluve nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy.

1. 5. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 497 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (v ďalšom texte „Obchodný zákonník“), § 4 písm. a), § 7 ods. 1,
§ 8 ods. 1 zákona o stavebnom sporení, § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.

1. 6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. a v

celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním
žalobkyňa. Svoje odvolanie odôvodnila poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 C. s. p. najmä tým, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd

prvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.2. 1. V dôvodoch odvolania poukázala na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie považuje za
nezákonné, zjavne neodôvodnené, neprimerane prísne, nevyvážené a nezohľadňujúce argumenty
ani okolnosti v predmetnej veci. Toto rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavne požiadavky na súdnu

ochranu a bolo ním porušené právo na spravodlivý proces. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci nakoľko súd sa nedostatočne
vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej
praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. Rozhodnutie je rozporné s kogentnými normami
a jeho interpretácia v rozpore s prioritou spravodlivosti. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez

akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. V predmetnej veci ide o
spotrebiteľský spor s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia
nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Výklad a aplikácia právnych predpisov je v extrémnom
nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne zdôvodnený.

2. 2. Žalobkyňa dôvodila tým, že žalovaný jej dňa 10.06.2005 zaslal sumu 5.181,57 eura (156.099,98

Sk) a touto sumou mohla disponovať. Poplatky za vedenie úverového účtu, za zmenku a spracovanie
úveru sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj v roku 2005. Strhnutie takýchto poplatkov hneď pri
poskytnutí úveru je tiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný si účtuje úrok, v ktorom má
zahrnuté svoje náklady a odplatu za poskytnutie úveru. Žalobkyňa nemala žiadnym spôsobom možnosť
meniť podmienky úveru. Poplatky za vedenie účtu a spracovanie úveru boli zjednané ustanovením,

ktoré v rozpore s požiadavkou dobrých mravov zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Uvedenému poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi dlžníkom a
bankou. Poplatok tak slúži len banke na úhradu jej administratívy, pokiaľ je takáto administratíva vôbec
vykonávaná. Za uvedený poplatok nie je jej osobe poskytovaná žiadna služba. Dojednanie takéhoto
poplatku je tak neplatným podľa ustanovení § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

2. 3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že k uzatvoreniu zmluvy o stavebnom sporení nedošlo. Žalovaný predložil
ako dôkaz „Návrh zmluvy o stavebnom sporení“. Už samotný názov dokumentu navádza spotrebiteľa,
že sa zatiaľ k ničomu nezaväzuje. Teda už z názvu dokumentu nejde o zmluvu, ale iba o návrh. Údajná

zmluva ani neobsahuje údaje o dodávateľovi, tak ako má obsahovať každá spotrebiteľská zmluva.
Ďalej táto údajná zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 7 ods. 2 písm. a) až písm. i) a §
8 ods. 2, ods. 5, ods. 6 a ods. 7 zákona o stavebnom sporení. Návrh zmluvy o stavebnom sporení
neobsahuje údaje podľa § 3a ods.1 Obchodného zákonníka a to obchodné meno, sídlo alebo miesto
podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ďalej žalobkyňa

uvádza,žepodpísalajedenlistznázvom„Návrhzmluvyostavebnomsporení“oostatnýchčastiachtohto
dokumentu nemá žalobkyňa vedomosť, čím sa vzbudzuje podozrenie, že žalovaný tieto časti dokumentu
doložil dodatočne. Žalobkyňa podpísala jeden list dokumentu „ Návrh zmluvy o stavebnom sporení“, kde
neboli žiadne identifikačné údaje žalovaného. Tento dokument pre uvedené dôvody nemôže považovať
za zmluvu o stavebnom sporení. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že pri absencii zmluvy o sporení

nemôže ísť o stavebný úver, teda ide zrejme o spotrebiteľský úver.

2. 4. Žalobkyňa argumentovala aj tým, že podľa ustálenej judikatúry, žalobkyňa, ako spotrebiteľ, nie je
povinná preukazovať naliehavý právny záujem. Súd je povinný z úradnej moci preskúmať prítomnosť
neprijateľných podmienok v zmluve. Naliehavý právny záujem vyplýva priamo z ustanovení zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a preto ho žalobkyňa podľa aktuálnej súdnej praxe v konaní vôbec
nemusí preukázať.

2. 5. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného je ku dňu 01.03.2019 v sume 4.970,30 eura, čo je
suma,ktorúžalobkyňavyplatilažalovanémunadrámecposkytnutýchfinančnýchprostriedkov. Žalovaný

poskytol žalobkyni sumu 6.393,15 eura (192. 600 Sk), v prvej tranži sumu 5.181,57 eura (156. 099,98
Sk) a v druhej tranži 1.211,58 eura (36. 500 Sk).

2. 6. Žalobkyňa síce použila finančné prostriedky z úveru na stavebné účely, samotný účel použitia
prostriedkov zo spotrebiteľského úveru však nezakladá fakt, že úver je stavebný, pretože forma a postup

uzatvárania údajného stavebného úveru odporovali zákonu a následné právne úkony sú teda absolútne
neplatné. Ide o spotrebiteľský úver, ten však nemá zákonné náležitosti a teda zmluva o spotrebiteľskom
úvere je buď neplatná ako celok, alebo je bezúročná a bezpoplatková.2. 7. Súd pri posudzovaní dôkazu nebral do úvahy ustálenú judikatúru, podľa ktorej poplatky za
spracovanieúveru,vystaveniezmenkyavedeniespotrebiteľskéhoúverusúneprijateľnýmipodmienkami
v spotrebiteľských zmluvách. Zmluva nemala náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ani

uvedenú RPMN, čo spôsobuje zmluvu za bezpoplatkovú a bezúročnú.

2. 8. Zmluva o údajnom stavebnom úvere podľa žalobkyne nebola podpísaná zo strany žalovaného
osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti, tak ako je to uvedené v obchodnom registri žalovaného.
Žalovaný preložil ako dôkaz „Popis pracovnej činnosti“. Na základe tohto dokumentu neboli zamestnanci

žalovaného oprávnený konať za spoločnosť a teda ani podpisovať zmluvy podľa §14 Obchodného
zákonníka. Na to potrebovali splnomocnenie od osôb oprávnených konať v mene spoločnosti, tak ako to
ustanovuje zákon. Toto splnomocnenie nebolo doteraz do spisu dodané, teda je dôvodné sa domnievať,
že ani neexistuje. Podľa žalobkyne je tak zmluva neplatná, lebo nie je podpísaná osobou oprávnenou
konať v mene spoločnosti.

2. 9. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vrátil
vec na nové prejednanie veci a nové rozhodnutie vo veci, alebo určil zmluvu o úvere za neplatnú, alebo
určil zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne predovšetkým vyjadril názor, že odvolanie,

podané splnomocneným zástupcom žalobkyne W. B., je nutné odmietnuť z dôvodu, že W. B. nie je
oprávnený na podanie odvolania v predmetnej právnej veci. Poukázal na skutočnosť, že ak zvoleným
zástupcom je osoba, ktorá nie je advokátom, súd ex offo skúma jej spôsobilosť na riadne zastupovanie.
W. B., nie je advokátom, vystupuje však ako splnomocnený zástupca aj v iných konaniach, napríklad v
konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou 10 Csp/110/2018, v právnej veci

žalobcu: W. Q. proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., podľa názoru žalovaného nemôže v
predmetnej právnej veci zastupovať žalobkyňu, teda nemôže byť ani osobou oprávnenou na podanie
odvolania. V dôsledku tejto skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd predmetné odvolanie
odmietol z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou.

3. 1. Pre prípad, že odvolací súd sa nestotožní s vyššie uvedenou argumentáciou žalovaného, žalovaný
predložil k odvolaniu vyjadrenie v rámci ktorého uviedol, že základným predpokladom uzatvorenia
zmluvy o úvere, je existencia zmluvy o stavebnom sporení, čo vyplýva z Článku I a Článku II zmluvy
o úvere. Zmluva o úvere by nemohla byť uzatvorená, ak by jej nepredchádzalo uzatvorenie zmluvy o
stavebnom sporení. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného

na pojednávaní dňa 12.02.2019, po nahliadnutí do návrhu zmluvy o stavebnom sporení (ktorý žalobkyni
predložil právny zástupca žalovaného v celkovom znení v rozsahu troch) či podpísala predmetnú listinu
uviedla, že túto listinu podpísala. Nie je teda pravdivé tvrdenie o tom, že žalobkyňa mala vedomosť len
o prvom liste predmetného dokumentu. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že uzatvorením zmluvy
je okamih, keď sa účastníci dohodnú na obsahu zmluvy, teda okamih keď adresát právneho úkonu

prijme návrh na uzavretie zmluvy. Pritom návrh musí byť prijatý v celosti a včas. K takémuto postupu v
rámci návrhu zmluvy o stavebnom sporení došlo, predmetný dokument je opatrený podpisom žalobkyne
bez výhrad, v dôsledku čoho žalovaný považuje predložený dôkaz za riadne uzatvorenie zmluvy o
stavebnom sporení, na zmluve sa nachádzajú podpisy oboch zmluvných strán, ako aj namietané
označenie, teda identifikačné údaje žalovaného.

3. 2. V danom prípade jednoznačne ide o stavebný úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere. Zmluva
o úvere spĺňa všetky náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva o stavebnom úvere v zmysle § 7 ods. 3
zákona o stavebnom sporení. Nie tak pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, že v dôsledku absencie ročnej
percentuálnej miery nákladov (v ďalšom texte „RPMN“) je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov.

3. 3. K námietke žalobkyne, že zmluvu o úvere podpísali osoby, ktoré na to neboli riadne splnomocnené,
žalovaný poukázal na ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého môžu za
právnickú osobu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných
predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé a na vnútorný

predpis s názvom Kompetenčných poriadok, z ktorého vyplýva, že na podpísanie úverových zmlúv do
2.500. 000 Sk boli oprávnení pracovníci, ktorí zmluvu za žalobcu podpísali.3. 4. Poplatky účtované zo strany žalovaného a ich úhrada boli jasne dojednané v Článku II zmluvy
o úvere. Poplatok za poskytnutie úveru sa ustálenou súdnou praxou akceptuje a vzhľadom na výšku
úveru nemôže byť považovaný ani za neprimeraný - 99,50 eura. Poplatok za spracovanie úveru je podľa

názoru žalovaného poplatkom súvisiacim s hlavným predmetom plnenia, nakoľko banka musí vykonať
určité úkony obrátiť sa na spoločný bankový register, zistiť, či žiadateľ nemá dlhy v iných bankách či
zisťovať bonitu klienta. Poplatok za vedenie účtu sa s účinnosťou od 10.06.2013 žalobkyni neúčtoval.
Ak by mal súd za to, že niektorý z poplatkov predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, v tom prípade
žalovaný poukázal na prednes svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 25.10.2018, na ktorom

vzniesol námietku premlčania.

3. 5. Vyplatenie úveru bolo v konaní preukázané výpismi z účtu na pojednávaní dňa 25.10.2018, keď
žalovaný preukázal vyplatenie finančných prostriedkov z úveru platbou zo dňa 10.06.2005, kedy bola
žalobkyni vyplatená suma vo výške 5.311, 03 eura a následne dňa 10.01.2006 bola žalobkyni vyplatená
druhá časť úveru vo výške 1.211,58 eura. Poplatok za spracovanie úveru vo výške 99,58 eura a poplatok

za biankozmenku vo výške 16,60 eura boli zaúčtované v zmysle dojednaných ustanovení Článku II
zmluvy. Žalovaný poukázal na účelovosť namietania zmluvne dojednaných poplatkov po takmer 13
rokoch od uzatvorenia zmluvy. Navyše prípadný nárok na vrátenie týchto poplatkov už premlčaný.

3. 6. Podľa žalovaného je odvolanie podané neoprávnenou osobou, v dôsledku čoho je potrebné ho

odmietnuť. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s týmto názorom žalovaného, žalovaný navrhol, aby
odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako veci správne. Žalovaný si zároveň
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia..

4. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že W. B. je právnym zástupcom len v jednom konaní a to v

tomto.W.Q.bolazastupovanáW.B.lennapojednávaní.W.B.tedanemásplnomocneniezastupovaťW.
Q. v celom konaní, ale len na dané pojednávanie. W. B. je teda oprávnenou osobou podať odvolanie voči
rozhodnutiu súdu v tomto konaní. Žalobkyňa na pojednávaní potvrdila podpísanie dokumentu, ktorý jej
bol predložený, no jej zástupca na danom pojednávaní potvrdzuje, že žalobkyni bol predložený len jeden
list s jej podpisom, na čo zareagovala súhlasom. Ostatné listy neboli podpísané ani neboli súčasťou

daného dokumentu v čase podpisu, ale boli dodatočne doložené do súdneho spisu spolu s podpísaným
listom v rámci konania.

5. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné(§355ods.1C.s.p.),poskonštatovaní,žeodvolanieobsahujezákonomstanovenénáležitosti
(§ 363 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a

contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

7. Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal námietkou žalovaného, že odvolanie podala neoprávnená
osoba, pretože splnomocnený zástupca žalobkyne - W. B. vystupuje ako splnomocnený zástupca aj v
iných konaniach, nemôže preto zastupovať v predmetnom konaní žalobkyňu.

8. Podľa § 89 ods. 1 C. s. p. strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak (ods. 1). Ak zvoleným
zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne,
že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie

alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach (ods. 2).

9. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd nepripustí zastúpenie strany sporu
zástupcom, ktorý ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.

10. Zo splnomocnenia zo dňa 29.11.2018 a zápisnice z pojednávania na Okresnom súde v Galante
dňa 29.11.2018 vo veci sp. zn. 10sp/110/2018 odvolací súd zistil, že W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K., Z. XXXX/XX zastupoval ako splnomocnený zástupca žalobkyňu W. Q.. Z rozsudku Okresného súdu
Skalica, sp. zn.1C/50/2016 zo dňa 07.08.2018 odvolací súd zistil, že W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytomK., Z. XX zastupoval v konaní žalobkyňu. Z uvedeného je zrejmé, že W. B. vystupuje, resp. v krátkom
časovom slede vystupoval vo viacerých konaniach, bolo preto potrebné rozhodnúť postupom podľa
citovaného ustanovenia § 89 ods. 2 C. s. p. tak, že súd jeho zastúpenie žalobkyne nepripúšťa.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je určenie neplatnosti zmlúv o úvere č.
1631802805 a č. 1631802004, určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, poskytnutých na
základe vyššie uvedených zmlúv, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4.273,10 eur s 5,05 %
úrokom z omeškania a finančného zadosťučinenia v sume 6.000 eur.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým žalobu zamietol z dôvodu jej nedôvodnosti, keď nemal preukázané dôvody neplatnosti
predmetných zmlúv ani podmienky na vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a nemal tým
preukázaný ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie finančného zadosťučinenia.

13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne

ustálil, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere,
riadiaca sa ustanoveniami zákona o stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy. K tomuto záveru dospel po zistení, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako
dlžníkom bola dňa 08.06.2005 uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorou
bol poskytnutý žalobkyni mimoriadny medziúver č.1631802805 vo výške 6.638,78 eura (200.000 Sk)

s tým, že po dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy
o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver č. 1631802004. Žalobkyňa
sa zaviazala použiť celú sumu poskytnutého mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru na
stavebný účel, presne vymedzený v bode 2.Čl. I. zmluvy. Obsahom spisu je i zoznam dokladov
účelového použitia, ktorými žalobkyňa žalovanému preukázala použitie finančných prostriedkov -

faktúry za vykonané stavebné práce, maliarske a stavebné práce, za nákup stavebného materiálu.
Správne teda súd prvej inštancie ustálil, že sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, riadiacu
sa ustanoveniami v tom čase účinného zákona o spotrebiteľských úveroch. Aplikácia tohto zákona
na predmetný právny vzťah medzi sporovými stranami je vylúčená ustanovením § 1 ods. 2 písm.
a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa zákon nevzťahuje na

zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z uvedeného vyplýva, že na
predmetný úver sa nevzťahuje ani ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona o spotrebiteľských
úveroch, v zmysle ktorého neuvedenie RPMN má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Zákonné predpoklady na vyhlásenie poskytnutého úveru za bezúročný a bez

poplatkov tak splnené neboli, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Na strane žalovaného tým
nevzniklo bezdôvodné obohatenie, vydania ktorého sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že nezistil ani dôvody neplatnosti predmetnej zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, ktorá má všetky náležitosti v zmysle zákona o stavebnom sporení.
S jeho odôvodnením aj v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje a to aj v súvislosti s podpisom

zmluvy pracovníkmi žalovaného, ktorý na podpísanie zmluvy boli bezpochyby oprávnení. Odvolací súd
opakovane dodáva, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, na ktoré sa aj v odvolacích
námietkach a argumentoch žalobkyňa odvoláva, sa na predmetnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere nevzťahujú. K spochybňovaniu uzavretia zmluvy o stavebnom sporení žalobkyňou
odvolací súd uvádza, že je nepochybné, že k riadnemu uzavretiu tejto zmluvy došlo. Odkaz na zmluvu

o stavebnom sporení uzavretú medzi stranami sporu je uvedený jednak v zmluve o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, jednak v ďalších listinách, ktoré sú súčasťou súdneho spisu - napr. v
žiadosti o úver bez záložného práva zo dňa 24.05.2005, v zozname dokladov účelového použitia zo
dňa 23.12.2005, pričom za celé obdobie do doručenia predmetnej žaloby žalobkyňa preukázateľným
spôsobom existenciu zmluvy o stavebnom sporení nespochybnila. Takéto spochybňovanie existencie

zmluvy v súčasnosti sa preto javí ako účelové.

15. Odvolací súd sa napokon vyjadruje aj k potrebe preukazovania naliehavého právneho záujmu na
určení v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) C. s. p.16. V preskúmavanej veci ide o uplatnenie si nárokov spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Ako už
odvolací súd konštatoval v predchádzajúcej argumentácii, v predmetnej veci sa nejedná o spotrebiteľský

úver, jedná sa však o spotrebiteľskú zmluvu, keď žalobkyňa je spotrebiteľka a žalovaný dodávateľ (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa ako spotrebiteľka sa domáhala svojich nárokov zo
spotrebiteľskej zmluvy, domáhala sa určenia neplatnosti spotrebiteľských zmlúv z dôvodu „množstva“
neprijateľných zmluvných podmienok, vydania bezdôvodného obohatenia v súvislosti s tvrdeným
porušením jej práv ako spotrebiteľky, nejedná sa teda o určovaciu žalobu predpokladanú ustanovením

§ 137 písm. c) C. s. p., ale o osobitný druh žaloby, účelom ktorej je ochrana spotrebiteľa a v tom prípade
súd naliehavý právny záujem na určení neskúma.

17. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

18. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.) v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.