Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/205/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317216311
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317216311.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Finanzpartner, a.s., so sídlom 903 01 811 02 Bratislava, Tallerova 5, IČO: 44 493 282, zast.:
JUDr. Martin Križan, PhD., advokát so sídlom 821 01 Bratislava, Nevädzová 6F, proti žalovanému: D.
E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX F., X. XXX, o zaplatenie 648,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 13. 7. 2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 648,- eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžných od 9.
12. 2016 do zaplatenia. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba oprávnená
vykonávaťvsúlades§7zákonač.186/2009Z.z.ofinančnomsprostredkovaníafinančnomporadenstve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon") činnosť
samostatného finančného agenta v sektore poistenia alebo zaistenia, kapitálového trhu, doplnkového
dôchodkového sporenia prijímania vkladov, poskj4:ovania úverov a spotrebiteľských úverov. Žalobca
uzatvoril so žalovaným dňa 6. 5. 2015 podľa § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ObZ") Zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bol podľa čl.
11 bod 1 záväzok žalovaného (ako spolupracovníka), okrem iného:
a) vykonávať pod priamym vedením spoločnosti GoldFinance a.s. finančné sprostredkovanie podľa
Zákona a zmluvy o spolupráci a vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby osoby (označovaní ako Klienti;
t.j. koncoví spotrebitelia Finančnej služby či finančného produktu), majúce záujem o finančné produkty
zmluvných partnerov žalobcu (napr. Allianz, AEGON, MetLife Amslico a pod.), mali príležitosť uzavrieť
tzv. Produktovú zmluvu so zmluvným partnerom,

b) poskytovať Klientom služby súvisiace s uzatvorením Produktovej zmluvy, za čo vznikla žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovanému za podmienok stanovených v Zmluve odmenu (čl. 11 bod 2 Zmluvy).

Štruktúra obchodného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je nasledovná (použijúc spoločnosť
MetLife len ako príklad): MetLife (zmluvný partner žalobcu) - Finanzpartner (žalobca) - Spolupracovník
(žalovaný) - Klient (osoba X). Uvedené znamená, že ak žalovaný ako Spolupracovník vyhľadá
osobu X ako potenciálneho klienta finančnej služby a v dôsledku činnosti žalovaného napokon

dôjde k uzatvoreniu Produktovej zmluvy medzi MetLife a osobou X, spoločnosť MetLife vyplatí
žalobcovi províziu, pričom časť z tejto provízie žalobca následne vyplatí žalovanému ako svojmu
Spolupracovníkovi. V tomto odvetví ide o štandardný podnikateľský model.Podľa čl. V. bod 3. Zmluvy „Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že v prípade, ak Klient, ktorého vyhľadal
Spolupracovník a ktorý na základe následnej činnosti FP uzavrel Produktovú zmluvu so Zmluvným
partnerom, zrušil Produktovú zmluvu, ktorú uzatvoril so Zmluvným partnerom alebo si Klient neplní svoje

záväzky vyplývajúce z Produktovej zmluvy alebo Klient zmenil Produktovú zmluvu a na základe takejto
zmeny bolo určené nižšie plnenie Klienta voči Zmluvnému partnerovi, Spolupracovníkovi sa zníži alebo
zaniká nárok na Odmenu. Ak však už bola Odmena Spolupracovníkovi vyplatená, FP je oprávnená
započítať si jednostranne takúto Odmenu proti pohľadávke Spolupracovníka na Odmenu voči FP a v
prípade, ak jednostranný zápočet nie je možné uskutočniť, je Spolupracovník povinný vrátiť vyplatenú

odmenu FP do 14 dní odo dňa, kedy ho FP k vráteniu Odmeny vyzvala."

Podľa čl. V. bod 4. Zmluvy „Spolupracovník je povinný vrátiť Odmenu FP i v prípade, ak na základe
príslušnej zmluvy uzavretej medzi FP a Zmluvným partnerom bolo FP povinná vrátiť Zmluvnému
partnerovi svoju odmenu podľa takejto zmluvy uzavretej so Zmluvným partnerom, viažucu sa k činnosti
Spolupracovníka, za ktorú by mal Spolupracovníkovi vzniknúť alebo vznikol nárok na Odmenu podľa

tejto Zmluvy, pričom túto skutočnosť FP preukáže Spolupracovníkovi na žiadosť GF.“

Vzhľadom na to, že nastala skutočnosť predpokladaná Zmluvou, t. j. došlo k zániku Produktovej
zmluvy (zmluvný partner Wüstenrot, č. zmluvy XXXXXXXXXX, klient D. P., výška provízie 648,- eur,
dôvod zániku zmluvy - Výpoveď poistnej zmluvy zo strany klienta), uzatvorených v dôsledku činnosti

žalovaného, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi vyplatenú odmenu vo výške 648,- eur (tzv.
„Storno“ zostatok). Žalobca výzvou zo dňa 22. 11. 2016 vyzval žalovaného na vrátenie vyplatenej
provízie, no žalovaný do dnešného dňa províziu nevrátil, preto je povinný platiť aj úroky z omeškania
podľa § 369 ods. 1 a 2 ObZ, § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (žalobca za prvý deň omeškania považuje

deň 9. 12. 2016) s plnením peňažného dlhu bola 0,00 %, teda sadzba úrokov z omeškania je 9,00 % p.a.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril (č. l. 24 spisu) prostredníctvom podaného odporu voči
vydanému platobnému rozkazu. Žalovaný v danej veci namietol aktívnu, ako i pasívnu vecnú legitimáciu
strán sporu. Žalobca si vymáha žalovaný nárok na základe podkladov a tvrdení, ktoré oprávnenosť

nároku žalobcu voči žalovanému nijako nepreukazujú. Žalovaný má za to, že podľa žalobcom
predložených dôkazov nemožno jednoznačne konštatovať, že by žalovaný bol v danej veci povinným
subjektom. Na podanie žaloby voči žalovanému neexistuje dôvodnosť ani právny nárok, a teda súd
musí takúto žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Súd môže svoje rozhodnutie
založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané s vysokou mierou pravdepodobnosti, až

na hranici istoty. V civilnom konaní, ktoré sa riadi týmto prístupom na neúspech žaloby postačí, aby
žalovaný spochybnil tvrdenia žalobcu tak, že nebudú z pohľadu súdu preukázané s pravdepodobnosťou
na hranici istoty. Civilný proces je totiž postavený na absolútnej istote o tom, že skutok (vrátane
jeho subjektívnej stránky) sa odohral tak, ako je tvrdené. O jeho naplnení nemôže byť vôbec žiadna
pochybnosť. Inak je potrebné aplikovať' zásadu „non liquet" (nie je isté) a pre účely rozhodovania

mať za to, že sa preukazovaná skutočnosť neodohrala. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z
navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena
účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj
zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii

dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného
práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne
určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto
je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností

preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 78/2010 z 23. mája 2012).
Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku
sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. 1. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95
a IL ÚS 80/99, In. ÚS 356/06). Žalovaný žiadal preto žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu
náhradu trov konania.

3.Nauvedenépodaniereagovalžalobcanapojednávaníkonanomdňa1.2.2018tak,ženapreukázanie
jeho tvrdení do spisu založil scan Zmluvy o spolupráci, ktorá je podpísaná všetkými zmluvnými stranami
(č. l. 48), Osvedčenie o zápise do Registra, z ktorej vyplýva, že žalovaná bola na základe Zmluvyzaregistrovaná ako finančný agent (č. l. 56), Zmluvu D. P., ktorá bola ukončená (č. l. 57), Výpis Wüstenrot
poisťovne o storne získateľských provízií (č. l. 59). Upozornil na druhý riadok a predposledný stĺpec
storna provízií (podčiarknuté perom) a na Vyúčtovanie provízií (č. l. 60), ako dôkaz o tom, že Goldfinance

vyplatil Wüstenrot poisťovni províziu za zrušenú zmluvu vo výške 648,- eur. Spol. Goldfinance a.s. bola
rovnakoagentomakoajnapr.žalovaná,vpraxitofungovalotak,žežalobcavyužívalpersonálnukapacitu
spol. Goldfinance a iných agentov, medzi inými aj žalovanú, pričom provízia sa rozdelila medzi žalobcu,
Goldfinance a žalovanú, preto súdu predložil aj dôkazy o vrátení provízie (č. l. 59 - 60). Celková provízia
predstavovala sumu 1344,- eur, pričom na žalovanú pripadá čiastka 648,- eur. Ďalej poukázal na čl.

I. bod 3 písm. b/ a bod 4 Zmluvy, a čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, táto je daná čl. V.
bod 4 Zmluvy o spolupráci. Čo sa týka doby, počas ktorej je možné vyžiadať vrátenie provízie zo strany
Wüstenrot poisťovne, táto bola medzi poisťovňou a žalobcom dohodnutá na 2 roky, od uzatvorenia
zmluvy, teda uzatvorená zmluvy musí byť platná min. 2 roky a ak sa tak nestane, poisťovňa má právo
žiadať vrátenie provízie. K zrušeniu zmluvy môže dôjsť z akýchkoľvek dôvodov.

4. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že bol podriadeným agentom hlavného agenta Goldfinance
a.s., so žalobcom nikdy neprišiel do kontaktu. Poukázal na listinné dôkazy založené na č. l. 32 - 37 spisu,
kde žalovaného v rôznych dátumoch vyzývali na vrátenie provízie z tej istej zmluvy pani P., a to dňa 15.
11. 2016 na sumu 648,- eur, kde ho vyzval žalobca, dňa 15. 11. 2016 na zaplatenie 864,- eur, kde ho opäť
vyzval žalobca, dňa 15. 8. 2016, kde ho vyzval na vrátenie sumy 864,- eur žalobca spolu s Goldfinance

a.s. a dňa 21. 7. 2016 ho vyzval Goldfinance s.r.o. na vrátenie sumy 1080,- eur. V praxi to prebiehalo
tak, že províziu za uzatvorenú zmluvu si rozdeľovala akcionárka Goldfinance, p. A., žalovaného priama
nadriadená riaditeľka F. I.Á. a žalovaný. Ak došlo k storno poistnej zmluvy, mohla p. A. toto storno odrátať
z ďalšej provízie, (ako napr. na č. l. 61), kde vyplýva, že za p. P. bolo storno v prípade p. I. 432,- eur a v
prípade žalovaného 648,- eur, pričom na výplatu žalovanému prináležalo 1872,49 eura z titulu provízií,

preto mohla p. A. z tejto provízie strhnúť storno žalovaného, avšak neurobila tak. Žalovaný zároveň
založil dôkazy o tom, že sumu 1080,- eur, p. A. stiahla z provízií p. I., ktorú pravdepodobne neodviedla
žalobcovi a preto žalobca teraz žaluje žalovaného (č. l. 62 a 63). Mail z č. l. 62 bol určený p. I., kde v
krúžku je uvedené F. ako F. (I.), pokiaľ by mail bol určený žalovanému, v krúžku by bolo uvedené D.
ako D. (E.).

5. Na pojednávaní konanom dňa 5. 6. 2018 žalobca uviedol, že tabuľka uvedená na č. l. 63 je len
dôkazom toho, že z účtu p. I. sa má strhnúť suma 1080,- eur (zahrňuje províziu p. I., ako aj žalovaného,
pričom u žalovaného sa jedná o žalovanú sumu), nie je však dôkazom toho, že reálne táto suma aj bola
strhnutá z účtu p. I..

6. Žalovaný na to uviedol, že zotrváva na tom, že nárok na vrátenie provízie vznikol Goldfinancu, a nie
žalobcovi, s ktorým nikdy neprišiel do kontaktu. A ako vyplýva z č. l. 63, p. I.Ň. reálne strhli sumu 1080,-
eur, pretože túto sumu odpočítali od jej nároku na vyplatenie provízie a teda reálne k výplate nedostala
nič a ešte bola dlžníčkou vo výške 534,- eur. Navyše žalovaný uzatvoril ďalšie zmluvy, a teda p. A.

mu mohla z jeho provízie strhnúť žalovanú sumu, keby bola chcela, čo však neurobila. Je pravda, že
nárok na vrátenie sumy 648,- eur vznikol, ale trvá na tom, že bol zrazený z účtu p. I., ako jeho priamej
nadriadenej. Ako vyplýva z dôkazu založeného na č. l. 61, (rukou hore písané poznámky sú písané p.
A.), v prvej tabuľke je uvedené storno pri p. P., žalovaného čiastka predstavuje storno 648,- eur. V tretej
tabuľke je v časti provízia agent uvedené v prvých dvoch riadkoch zakrúžkované sumy, čo je provízia

žalovaného, ktorá mu však vyplatená nebola, a teda z tejto sumy storno za p. P. mohla p. A. strhnúť.
P. A. provízie žalovaného a p. I. vyplatené mala (tretia tabuľka č. l. 61), žalovanému ani p. I. ich však
nevyplatila.

7. Žalobca poukázal na to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní je daná článkom V

body 3 a 4 Zmluvy o spolupráci, a tak isto je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného. Započítanie
provízií a storna je právom žalobcu, nie jeho povinnosťou podľa čl. V bod 5 Zmluvy.

8. Žalovaný zotrval na tom, že nikdy nedostával provízie od žalobcu, ale od spol. Goldfinance, a táto mu
dlží aj provízie, ako to vyplýva z tabuľky 3 na č. l. 61.

9. Na pojednávaní konanom dňa 6. 11. 2018 žalovaný opätovne uviedol, že poukazuje na listinné dôkazy
z č. l. 32, 34, 35 a na rozdielnosť súm, ktoré od neho požadovali vrátiť z tej istej zrušenej zmluvy, či
Finanzpartner, Goldfinance, alebo právny zástupca žalobcu a poukázal aj na dôkazy založené na č. l. 61- 63. K č. l. 61 dodal, že z tabuľky jasne vidieť, že storno za zmluvu s D. P. bolo strhnuté od p. I., pričom
žalovaný mal nárok na výplatu provízie vo výške 1872,49 eura, a preto storno poplatok vo výške 648,-
mohol byť strhnutý z tejto odmeny, čo sa však nestalo a bol strhnutý u p. I., ako priamej nadriadenej

žalovaného. Ďalej poukázal na to, že odmeny mu boli vyplácané od Goldfinance, ako to vypláva z č. l.
40, preto nemôže storno vrátiť žalobcovi, ale len tomu, kto mu provízie vyplácal, t. j. spol. Goldfinance.

10. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty

sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné
dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,

a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

11. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

12.Súdďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkoustránkonania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

13. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - výzva na vrátenie

vyplatených odmien vo výške 648,- eur zo dňa 15. 11. 2016 adresovaná žalovanému spoločnosťou
Finanzpartner, a.s. (č. l. 32), výzva na vrátenie vyplatených odmien vo výške 864,- eur zo dňa 15. 11.
2016 adresovaná žalovanému spoločnosťou Finanzpartner, a.s. (č. l. 34), výzva na vrátenie vyplatených
odmien vo výške 864,- eur zo dňa 15. 8. 2016 adresovaná žalovanému spoločnosťou Finanzpartner,
a.s. a Goldfinance, a.s. (č. l. 35), výzva na vrátenie vyplatených odmien vo výške 1080,- eur zo dňa 21.

7. 2016 adresovaná žalovanému spoločnosťou Goldfinance, a.s. (č. l. 36 - 37), provízny list - potvrdenie
o výške príjmov žalovaného za mesiac august 2015 zo dňa 16. 9. 2015 (č. l. 38), osvedčenie o zápise
žalovaného do registra finančných agentov (č. l. 56), návrh na uzavretie poistnej zmluvy p. P. (č. l. 57),
storno získateľských provízií (č. l. 59), vyúčtovanie provízií za 08/2015 žalovaného (č. l. 60), tabuľka
storno provízií vypracovaná p. A. (č. l. 61), e-mail p. A. adresovaný p. I. zo dňa 17. 8. 2016 (č. l. 62)

+ príloha (č. l. 63), Zmluva o spolupráci (č. l. 67), oboznámil sa s vyjadreniami strán sporu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:15. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru, že medzi stranami Finanzpartner,
a.s. (ďalej len FP), Goldfinance, a.s., (ďalej len GF) a žalovaným (ako spolupracovníkom) došlo dňa 6. 5.
2015 k uzatvoreniu Zmluvy o spolupráci podľa § 262 ods. 1 ObZ, preto sa tento zmluvný vzťah spravuje

ustanoveniami Obchodného zákonníka účinnými k 6. 5. 2015 a nie je spotrebiteľským sporom.

16. Podľa § 262 ods. 1 a 2 ObZ, (1) Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá
pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
(2) Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa článku I bod 3 písm. b) zmluvy, spolupracovník bude začlenený do štruktúry obchodnej siete GF
podľa rozhodnutia, pokynov GF a v súlade s prílohou číslo 2 tejto zmluvy vytvorenou GF a nazvanou
Plán kariéry a postupu, pričom obchodnou sieťou GF sa rozumie skupina fyzických a právnických osôb,
ktoré vykonávajú pre GF a FP činnosti špecifikované v tejto zmluve na základe zmluvy o spolupráci a sú
začlenené pod priame vedenie GF. GF si vyhradzuje právo jednostranne meniť a dopĺňať Plán kariéry

a postupu, pričom takáto zmena je právne záväzná pre obe zmluvné strany dňom zverejnenia aktuálnej
podoby Plánu kariéry a postupu.

Podľa článku I bod 4 zmluvy, spolupracovník bude na základe návrhu FP zapísaný do príslušného
registra vedeného Národnou bankou Slovenska, a to ako podriadený finančný agent v zozname

podriadených finančných agentov v príslušnom registri podľa sektorov finančného trhu, pre ktoré spĺňa
odborné predpoklady v zmysle zákona, pričom o tomto zápise vydá FP spolupracovníkovi osvedčenie.

Podľa článku V bod 3 zmluvy, zmluvné strany sa ďalej dohodli, že v prípade, ak klient, ktorého vyhľadal
spolupracovník a ktorý na základe následnej činnosti FP uzavrel produktovú zmluvu so zmluvným

partnerom, zrušil produktovú zmluvu, ktorú uzatvoril so zmluvným partnerom, alebo si klient neplní svoje
záväzky vyplývajúce z produktovej zmluvy, alebo klient zmenil produktovú zmluvu a na základe takejto
zmeny bolo určené nižšie plnenie klienta voči zmluvnému partnerovi, spolupracovníkovi sa zníži alebo
celkomzanikánároknaodmenu.Akvšakužbolaodmenaspolupracovníkovizaplatená,FPjeoprávnená
započítať si jednostranne takúto odmenu oproti pohľadávke spolupracovníka na odmenu voči FP a v

prípade, ak jednostranný zápočet nie je možné uskutočniť, je spolupracovník povinný vrátiť vyplatenú
odmenu FP do 14 dní odo dňa, kedy ho FP k vráteniu odmeny vyzvala.

17. Žalovaný bol zapísaný do registra finančných agentov, ako to jednoznačne vyplýva z osvedčenia
založeného na č. l. 56 spisu.

18. Z článku I bod 3 písm. b) zmluvy a článku I bod 4 zmluvy jednoznačne vyplýva vecná legitimácia
strán sporu, ako to správne uviedol žalobca.

19. Žalovaný ako finančný agent pracujúci pre FP uzatvoril s klientom D. P. poistnú zmluvu na investičné

životné poistenie pre zdravie a dôchodok na poistnú dobu 29 rokov a to dňa 18. 8. 2015 (č. l. 57) v
prospech zmluvného partnera Wüstenrot poisťovňa, a.s., č. zmluvy XXXXXXXXXX, za čo mu bola
priznaná odmena vo výške 648,- eur (č. l. 60). Keďže následne klient zmluvu vypovedal, zmluvný partner
vystavil storno provízií (č. l. 59) na celkovú výšku 1344,- eur (v tejto sume je zahrnuté storno odmeny
žalovaného).

20. Zodpovedá pravde, že žalovanému boli doručené výzvy na vrátenie odmeny, ako sú založené na č.
l. 32 až 37, ktoré zaslali ako FP, tak aj GF, resp. zaslali spoločnú výzvu, tieto výzvy zneli na sumy 648,-
eur, 864,- eur a 1080,- eur, teda sú zmätočné, pričom len FP, t. j. žalobcovi svedčí právo žiadať vrátiť
odmenu podľa článku V bod 3 zmluvy. Žalovaný mal však oprávnene pochybnosti o výške odmeny, ktorú

je povinný žalobcovi vrátiť, nakoľko výzvami zo dňa 15. 11. 2016, založenými na č. l. 32 a 34 spisu,
bol vyzvaný žalobcom na vrátenie odmeny z tej istej produktovej zmluvy, raz však vo výške 648,- eur
a raz vo výške 864,- eur.

21. Z listinných dôkazov predložených žalobcom (tabuľka storno provízií vypracovaná p. A. (č. l. 61),

e-mail p. A. adresovaný p. I. zo dňa 17. 8. 2016 (č. l. 62) + príloha (č. l. 63)), súd zistil a žalovaný
správne poukázal na to, že z č. l. 61 vyplýva, že za p. P. bolo storno v prípade p. I. 432,- eur a v prípade
žalovaného 648,- eur, pričom na výplatu žalovanému prináležalo 1872,49 eura z titulu provízií, preto
mala p. A. z tejto provízie strhnúť storno žalovaného (podľa čl. V bod 3 zmluvy), avšak neurobila tak. Zč. l. 63 (tabuľka vypracovaná p. A. - GF) vyplýva, že sumu 1080,- eur (432 + 648), p. A.E. (GF) stiahla
z provízií p. I. (priamej nadriadenej žalovaného), ktorú ale pravdepodobne neodviedla žalobcovi. Ako
vyplýva z dôkazu založeného na č. l. 61, (rukou hore písané poznámky sú písané p. A.), v prvej tabuľke

je uvedené storno pri p. P., žalovaného čiastka predstavuje storno 648,- eur. V tretej tabuľke je v časti
„provízia agent“ (tretí stĺpec) uvedené v prvých dvoch riadkoch provízia žalovaného v celkovej výške
1823,85 eura (918 + 905,85), ktorá mu však vyplatená nebola, a teda z tejto sumy storno za p. P. mala
p. A. (GF) strhnúť. P. A. provízie žalovaného a p. I. vyplatené mala (tretia tabuľka č. l. 61), žalovanému
ani p. I. ich však nevyplatila.

22. S poukazom na čl. V bod 3 zmluvy (Ak však už bola odmena spolupracovníkovi zaplatená, FP je
oprávnená započítať si jednostranne takúto odmenu oproti pohľadávke spolupracovníka na odmenu
voči FP a v prípade, ak jednostranný zápočet nie je možné uskutočniť, je spolupracovník povinný vrátiť
vyplatenú odmenu FP do 14 dní odo dňa, kedy ho FP k vráteniu odmeny vyzvala.) a dôkazy založené na
č. l. 61 - 63 spisu súd konštatuje, že žalovaný mal nárok na vyplatenie odmeny vo výške 1872,49 eura,

teda v čase, keď žalobcovi vznikol nárok na vrátenie odmeny podľa článku V bod 3 zmluvy, mal žalovaný
dostatok finančných prostriedkov na to, aby žalobca vykonal jednostranný zápočet. Žalobca má nárok
na vrátenie odmeny vyplatenej spolupracovníkom len v tom prípade, ak nie je zápočet možný, t. j., ak
spolupracovník nemá zarobené dostatočne vysoké odmeny na to, aby zápočet mohol byť vykonaný,
čo však nie je daný prípad. Na účte žalovaného bolo jednoznačne dostatok finančných prostriedkov na

to, aby žalovaný vykonal jednostranný zápočet. Navyše, s poukazom na § 150 CSP, dôkazné bremeno
leží na žalobcovi, a teda ak žalovaný spochybnil nárok na vrátenie odmeny tým, že táto odmena bola
strhnutá p. I., bolo na žalobcovi, aby súdu preukázal, že táto odmena strhnutá nebola a stále existuje
povinnosť žalovaného vrátiť odmenu za zrušenú produktovú zmluvu. Súd poukazuje aj na to, že žalobca
počas celého konania nepreukázal, že produktová zmluva uzatvorená s p. P. bola skutočne zrušená

výpoveďou zmluvy, hoci ako dôkaz o tejto skutočnosti predložil storno získateľských provízií (č. l. 59).
Uvedený dôkaz však súd nemôže považovať za relevantný. Jediným relevantným dôkazom by bolo
predloženie samotnej výpovede zmluvy.

23. Ustanovenia ObZ majú (až na výnimky uvedené v § 263 ObZ) dispozitívny charakter, teda strany si

môžu dohodnúť svoje práva a povinnosti odchylne od zákona, avšak to, na čom sa dohodnú v zmluve,
sú povinné dodržiavať (pacta sunt servanda). Preto súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalobca má
právo buď vykonať jednostranný zápočet, alebo žiadať vrátenie odmeny od spolupracovníka, nakoľko
článok V bod 3 zmluvy hovorí jednoznačne: „FP je oprávnená započítať si jednostranne takúto odmenu
oproti pohľadávke spolupracovníka na odmenu voči FP a v prípade, ak jednostranný zápočet nie je

možné uskutočniť, je spolupracovník povinný vrátiť vyplatenú odmenu FP“. Žiadať vrátenie odmeny od
žalovanéhomoholžalobcalenvtedy,akjednostrannýzápočetnebolmožný.Vkonanívyšlojednoznačne
najavo, že jednostranný zápočet možný bol, nakoľko odmena, ktorú mal žalobca vyplatiť žalovanému
(1872,49 eura) bola vyššia, ako odmena, ktorú mal žalovaný vrátiť (648,- eur). Nie je súdu jasné, prečo
žalobca nevykonal zápočet podľa čl. V bod 3 zmluvy. Navyše bolo preukázané, že GF odmenu, ktorú

bol povinný žalovaný vrátiť, započítal na odmenu p. I.Ň.. Teda žalobca si prostredníctvom GF uplatnil
právo na vrátenie odmeny duplicitne. Uvedené dojednanie striktne stanovuje postup pri vrátení odmeny
za zrušenú produktovú zmluvu, nedáva žalobcovi právo voľby. Zásada „pacta sunt servanda“, alebo
zásada záväznosti zmlúv, resp. zmluvy sa musia dodržiavať, znamená, že platná zmluva je rovnako a
bezpodmienečne záväzná pre zmluvné strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo

zmluvy alebo zo zákona. Zásady „pacta sunt servanda“ je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z
čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu,
od ktorej je odvodzované všetko právo. Všeobecné zásady korektného správania v obchodnej praxi,
vrátane predpokladania dobrej viery, sú podmienkou pre účinnosť celého systému. To, že zmluva bola
platne uzatvorená dokazuje aj správanie žalobcu, ktorý postavil celú svoju žalobu práve na tejto zmluve

a teda považoval ju za platne uzatvorenú, ergo ... je povinný ju dodržiavať.

24. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalobca pochybil pri uplatnení
práva na vrátenie odmeny za zrušenú produktovú zmluvu, čím porušil zmluvné dojednanie podľa čl.
V bod 3 Zmluvy o spolupráci. Keďže súd nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny, nemohol mu

priznať ani právo na úroky z omeškania (príslušenstvo nasleduje osud svojej pohľadávky).

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom
náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súdprizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Keďže žalovaný bol plne úspešný, pretože
súd zamietol žalobu v plnom rozsahu, vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči

neúspešnej strane - žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.