Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119211686
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7119211686.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: S. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom M. X, E., zast. JUDr.
Vladimír Kucharčík, advokát so sídlom Štefánikova 40, Košice, proti žalovanému: A. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom X. XX, E., adresa na doručovanie: H.. K. XXXX, XXX XX E., Česká republika o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci Košice -

Staré Mesto, okres Košice I, kat. úz. F., zapísaných na LV č. XXXXX Okresný úrad Košice, katastrálny
odbor ako:

- pozemok, KN - C, par. č. XXX o výmere 629 m2, druh pozemku: zastavané plocha a nádvorie v podiele
210/10000 k celku
- byt č. X na 2. posch. v obytnom dome súp. č. XXXX na E. XX N. E.Š. v podiele 1/1 k celku

- podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu, súp. č. XXXX na E. XX N.
E. v podiele 210/10000 k celku.

II. Žalobca je p o v i n n ý do 30 dní odo dňa splatnosti pohľadávky voči žalovanému titulom dlhu z
dohody o uznaní dlhu a spôsobe jeho splnenia zo dňa 18.8.2017 podať na súde žalobu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 17.10.2019 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
obci Košice - Staré Mesto, okres Košice I, kat. územie F., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č.
XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom ako: pozemok, KN - C, par. č. XXX
o výmere 629 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie v podiele 210/10000 k celku byt č. X
na 2. posch. v obytnom dome súp. č. XXXX na E. XX N. E. v podiele 1/1 k celku podiel na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach obytného domu, súp. č. XXXX na E. XX v E. v podiele 210/10000
k celku za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z titulu poskytnutých pôžičiek vo výške 95.500 EUR
s príslušenstvom, s tým, že žalobca je povinný do 30 dní odo dňa splatnosti jeho pohľadávky voči
žalovanému, ktorý zabezpečuje týmto zabezpečovacím opatrením, podať žalobu vo veci samej.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalobca v priebehu rokov 2013

až 2016 poskytol žalovanému niekoľko pôžičiek, ktoré žalovaný čiastočne aj splatil, z týchto ostala
neuhradená čiastka v sume 120.500 EUR, žalobca zistil, že v Českej republike Okresný súd v Ostrave
vzal do väzby obvinených z trestného činu korupčného prípadu medzi nimi dňa 4.12.2016 aj žalovaného.
Žalovaný stále žalobcovi ústne sľuboval, že mu vráti dlh keď ho prepustia z väzby. Z dôvodu obavy o
svoje peniaze žalobca podpísal so žalovaným (počas výkonu väzby žalovaného) dňa 18.8.2017 dohodu
o uznaní dlhu a spôsobe jeho splnenia, na základe tejto dohody sa žalovaný ako dlžník zaviazal splatiť

dlhnaúčetžalobcunajneskôrdo31.12.2022,zároveňtoutodohodoubolopodpísanéajzáložnéprávona
bytč.14nachádzajúcisanaul.X.N.E.sos.č.XXX,zapísanýnaLVč.XXXXXk.ú.R.vprospechžalobcuakozáložnéhoveriteľa.NatomtobytevšakužviazlozáložnéprávoprvéhozáložnéhoveriteľaSlovenskej
sporiteľne a.s. zo dňa 13.11.2012 pod č. V-9012. Po naliehaní na žalovaného tento mu sľúbil čiastočnú
úhradu vo výške 40.000 EUR s tým, že žalobca sa vzdá svojho záložného práva k predmetnému bytu. Pri

samotnom podpisovaní dokumentov o vzdaní sa záložného práva formou notárskej zápisnice u notára
JUDr. Vojtecha Kavečanského však v úschove bola v prospech žalobcu zložená len čiastka 25.000
EUR. Akonáhle katastrálny úrad na základe vzdania sa záložného práva žalobcu k nehnuteľnostiam
žalovaného, ktoré tvorili predmet záložného práva vymazal záložné právo z tohto listu vlastníctva,
žalovaný previedol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na svoju sestru Ing. P. Y., PhD. kúpnou

zmluvou. Žalovaný zvyšnú sľúbenú čiastku 15.000 EUR žalobcovi nesplatil. Žalovaný síce žalobcovi
tvrdí, že nemá žiaden majetok, žalobca zistil, že žalovaný vlastní nehnuteľnosť - byt č. 8 na 2. posch.
na E.D. XX N. E.. Táto nehnuteľnosť je jediným majetkom, ktorý by mohol byť postihnuteľný výkonom
exekúcie. Skutočnosť, že žalovaný previedol na blízku osobu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré
pred vzdaním sa záložného práva slúžili žalobcovi na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému,
že bol na neho v Českej republike podaný návrh na vzatie do väzby pre podozrenie zo spáchania

trestného činu korupčnej povahy, že nereaguje na telefonické hovory žalobcu ani na jeho mailové správy,
vzbudzujú u žalobcu obavu, že jeho pohľadávka (v zostatku sumy 120.500 - 25.000 = 95.500 EUR)
nebude uspokojená. Taktiež má žalobcu obavu, že žalovaný sa pokúsi zbaviť aj zvyšného majetku,
ktorý ešte vlastník, aby zmaril uspokojenie pohľadávky žalobcu voči nemu. Žalobca sa voči žalovanému
domáhal na základe tých istých skutočností ktoré sú popísané vyššie vydania neodkladného opatrenia,

avšaktunajšísúduznesenímsp.zn.39C/24/2019-35zodňa23.9.2019návrhzamietol,odôvodňujúctoto
svoje rozhodnutie tým, že mal za to, že žalobca osvedčil listinnými dôkazmi a skutočnosťami uvedenými
vnávrhu,žejenamiestezabezpečiťúpravupomerovmedzižalobcomažalovanýmatozabezpečovacím
opatrením - zriadením záložného práva podľa § 343 CSP na nehnuteľnostiach žalovaného, ktoré má
prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia.

3. Žalobca predložil dohodu o uznaní dlhu a spôsobu splnenia, zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti, notársku zápisnicu, výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXXX, katast. územie R.,
články denníka IDnes.cz, mailovú komunikáciu, trestné oznámenie, výpis z LV č. XXXX, katast. územie
F., uznesenie Okresného súdu Košice I 39C/24/2019-35. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov

súd zistil, že dňa 18.8.2017 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dohodu o uznaní dlhu a
spôsobe jeho splnenia, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi dlh vo výške 120.500
EUR do 31.12.2002 s tým, že žalovaný súhlasí s uzatvorením dohody o zriadení záložného práva na
zabezpečenie tejto pohľadávky. Dňa 18.8.2017 uzavrel žalobca ako záložný veriteľ a žalovaný ako
záložca zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaných Okresným úradom Košice,

katastrálnym odborom pre okres Košice II, obec Košice - Západ, katastrálne územie R., zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXXX a to : byt č. XX pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva na 6. poschodí
vo vchode č. XX bytového domu - popis stavby: X. X,X,XX,XX so súpisným č. XXX ležiaceho na
parcele registra „C“ s parcelným č. XXXX, XXXX, XXXX B. XXXX a podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v rozsahu spoluvlastníckeho podielu

1586/100000:
parcela registra „C“ č. XXXX o výmere 182 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela
registra „C“ č. XXXX o výmere 182 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra
„C“ č. XXXX o výmere 182 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ č.
XXXX o výmere 182 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, bytový dom so súpisným č.

XXX ležiaci na parcele registra „C“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, popis stavby: X. X, X, XX, XX na
zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 120.500 EUR na základe dohody o uznaní
dlhu a spôsobe jeho splnenia zo dňa 18.8.2017.

4. Zo zápisnice Notárskeho úradu Mgr. Vojtecha Kavečanského zo dňa 3.12.2018 súd zistil, že žalovaný

zložil do notárskej úschovy dňa 3.12.2018 sumu 25.000 EUR, ktorú prikázal vydať príjemcovi žalobcovi
pod podmienkou, aby bol notárovi predložený výpis z listu vlastníctva katastrálne územie Terasa, ktorý
bol predmetom zálohu, v ktorom nebude v časti „C“ ťarchy vo vzťahu k zálohu evidovaná ťarcha - zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcu.

5. Z výpisu z katastra nehnuteľností č. XXXXX katast. územie R., okres Košice II, obec Košice - Západ
súd zistil, že vlastníkom bytu č. XX, vo vchode XX, na 6. poschodí a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela č.XXXX, XXXX, XXXX, XXXX o výmere 1586/10000 je Ing. P. Y. rod. F. Phd. titul nadobudnutia rozhodnutie
o povolení vkladu kúpnej zmluvy V93/2019 zo dňa 29.1.2019.

6. Z článkov IDNES cz súd zistil, že Okresný súd v Ostrave poslal do väzby 7 z 23 obvinených vo
vedľajšej vetve korupčného prípadu obžalovaného lobistu. Polícia ich viní z krátenia dane so škodou
okolo 360.000.000 Sk, vo väzbe skončili okrem iných aj A. F..

7. Z trestného oznámenia zo dňa 19.2.2019 súd zistil, že žalobca podal na Okresnú prokuratúru Košice

II trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný.

8. Z výpisu z LV č. XXXXX, katast. úz. F., obec Košice - Staré Mesto, okres Košice 1, že žalovaný je
vlastníkom bytu č. X, vchod XX, 2. posch. obytného domu na E. XX, E. v podiele 1/1 a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a parcely č. XXX o výmere 629 m2 v podiele
210/10000.

9. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 343 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11. Podľa § 343 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP výkon záložného práva môže nastať až potom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi zabezpečovacie opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie zabezpečovacieho zamietne. O
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní

od doručenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

17. Podľa ust. § 336 CSP, ak súd verejne neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží, najmä vtedy ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia uvedie strany a predmet konania vo veci
samej. Súd aj bez návrhu v uznesení o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
Vzhľadom k tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania
vo veci samej, súd v súlade s ust. § 336 CSP uložil povinnosť podať žalobu o zaplatenie dlhu z dohody
o uznaní dlhu a spôsobe jeho splnenia zo dňa 18.8.2017 do 30 dní od splatnosti pohľadávky žalobcu

voči žalovanému.

18. Zabezpečovacie opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po
skončení konania. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložnéprávo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom zabezpečovacích opatrení, ako
vyplýva z § 343 ods. 1 CSP, je zriadenie sudcovského záložného práva na veciach, právach alebo

iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Zabezpečovacím opatrením teda súd zriadi záložné právo v zmysle § 151 a nasl.
Občianskeho zákonníka, čím sa žalobcovi (veriteľovi pohľadávky) zabezpečí postavenie záložného
veriteľa s tými zákonnými možnosťami, ktoré má (najmä vykonať záložné právo, § 151l a § 151m Obč.
zák.), ale tiež s tými istými účinkami (najmä pôsobenie záložného práva aj voči nadobúdateľom, § 151h

Obč. zák.). Tým sa pre žalobcu zabezpečí vymožiteľnosť jeho neskôr v konaní priznaného nároku voči
žalovanému (dlžníkovi).

19. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek
existencii skoršieho záložného práva. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
potrebe jeho nariadenia. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom
obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by
prípadný výkonu rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže
byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že
výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je
znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré

podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo
144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

20. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu,

hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.
Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo
vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či
zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom

chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových
pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto
prípade rešpektovať zásadu a požiadavku preporcionality.

21. Pri preukazovaní úmyslu zmenšovať majetok za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa,
súdna prax dospela k ustanovenému názoru, že nemožno od navrhovateľa spravodlivo požadovať
preukázanie bezprostredného úmyslu dlžníka zmenšiť svoj majetok a tým ohroziť prípadnú exekúciu
pohľadávky, pretože až v prípade aktívneho konania dlžníka je zrejmé, že dochádza k znižovaniu

majetku a efektívnosť ochrany pod takýmto konaním by bola zmarená. Taktiež nie je podmienkou
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, aby v čase jeho nariadenia bola pohľadávka, ktorej exekúcia
môže byť ohrozená už splatná.

22. Súd posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že je dôvodný.

23. Žalobca svoje tvrdenia o existencii záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným preukázal dohodou
o uznaní dlhu a o spôsobe jeho splnenia, z ktorej vyplýva, že žalovaný uznal dlh voči žalobcovi vo
výške 120.500 EUR a zaviazal sa ho zaplatiť do 31.12.2022. Z tejto sumy zaplatil sumu 25.000 EUR.Súd má za to, že žalobca preukázal aj konanie žalovaného ako dlžníka, ktorý sa snaží zbaviť majetku
a tým znemožniť prípadnú exekúciu jeho peňažnej pohľadávky. Žalobca preukázal, že žalovaný bol
vlastníkom nehnuteľností, na ktorej viazla ťarcha, záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti, ktorým bola zabezpečená pohľadávka žalobcu ako záložného veriteľa z dohody o
uznaní dlhu a o spôsobe jeho splnenia zo dňa 18.8.2017 peňažnej pohľadávky vo výške 120.500 EUR
s tým, že na základe vzájomnej dohody žalobcu a žalovaného, ktorá vyplýva z notárskej zápisnice zo
dňa 3.12.2018 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi 25.000 EUR pod podmienkou výmazu ťarchy
záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Žalovaný po

zrušení záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva medzi stranami sporu, kúpnou zmluvou
zo dňa 29.1.2019 previedol vlastnícke právo k predmetu zálohu na svoju sestru P. Y. rod. F..

24. V danej veci má preto súd za dostatočne osvedčené, že žalovaný ako dlžník bol vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorú previedol na tretiu osobu. Súd poukazuje aj na to, že notárska zápisnica bola
spísaná dňa 3.12.2018, pričom v tejto žalovaný podmieňoval vyplatenie peňažnej sumy vo výške 25.000

EUR žalobcovi zrušením ťarchy na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zálohu, pričom obratom v
priebehu doby kratšej ako jeden mesiac dňa 29.1.2019 previedol predmetný byt kúpnou zmluvou na
svoju sestru.

25. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalobca osvedčil odôvodnenosť obavy

ohrozenia výkonu exekúcie peňažnej pohľadávky vo výške zostatku dlhu 95.500 EUR zo zmluvy o
uznaní dlhu a spôsobe jeho splnenia a, že vzhľadom na výšku peňažnej pohľadávky a predmet zálohu
je dodržaná aj zásada proporcionality.

26. Preto v súlade s ust. § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nariadil zabezpečovacie opatrenie

zriadením záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.

27. Keďže návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci
samej, súd uložil žalobcovi podať do 30 dní od splatnosti pohľadávky zo zmluvy o uznaní dlhu zo dňa
18.8.2017 žalobu o plnenie nesplatenej časti dlhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, žeprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.

Podľa ust. § 357 písm. d/ CSP toto uznesenie je vykonateľné dňom doručenia.