Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/216/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118211213
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118211213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu

a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: B.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XXX, G., právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, Žilina, proti žalovanej: W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom
X. XXXX/XX, G., právne zastúpená spoločnosťou Soukeník - Štrpka, s.r.o., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
7C/57/2018-110 zo dňa 5. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r dz u j e.

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXXX
v kat. území G., a to domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. C-KN č. 1250/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 55 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre kat. územie G., v celosti, ako i určenia
že je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc. č. C-KN 1250/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
49 m2 vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie G., taktiež v celosti a napokon podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc. č. C-KN 1250/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
55 m2 vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, v rovnakom kat. území, a to v podiele 34/36-ín.
2.Východiskovo súd prvej inštancie konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení (§ 137 písm. c/ CSP).

3.Následne okresný súd uviedol, že so zreteľom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec
žaloby, je zrejmé, že pre jej uplatnenie v súdnom konaní považoval za rozhodujúce to, že jeho matka

mu darovala predmetné pozemky, na ktorých sa v tom čase nachádzala stavba - rozpadnutá drevenica
súp. č. XXX, ktorú v roku 1985 so súhlasom matky začal rekonštruovať. Predmetné pozemky užíval
dobromyseľne ako vlastné, dobromyseľne spracoval stavbu, ktorá patrila do vlastníctva matky a tieto
nehnuteľnosti užíval ako vlastné viac ako 30 rokov.
4.Súd prvej inštancie v danej spojitosti pojmovo vymedzil prejednaciu zásadu a zásadu kontradiktórnosti
sporového súdneho konania a z nich vyplývajúcu povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, vrátane
dôsledkov vyplývajúcich z ich neunesenia. Taktiež definoval inštitút vydržania ako jeden zo spôsobov

pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva a jeho zákonné podmienky. Ďalej pri právnom posúdení
citoval závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp.zn. 2 Cdo 22/2005 z 31.8.2005, v zmysle
ktorých nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci môže mať praktický
význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebnýchprvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby). Nadobudnutie vlastníctva k "spracovanej"
stavbe je teda možné len ak pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba
považovaťtakúdeštrukciupôvodnejstavby,poktorejprestalobyťpoznateľnédispozičnériešenieprvého

nadzemného podlažia (taktiež R 29/1999). Na základe toho okresný súd zdôraznil, že takýto výklad
zodpovedá právnej teórii ako i zaužívanej súdnej praxi a preto nie je možné nadobudnúť vlastníctvo
spracovaním súčasti cudzej veci. Z ustanovenia § 120 OZ tiež vyplýva, že prístavba (nadstavba), ani
iné stavebné zmeny (a už vôbec nie stavebné opravy a úpravy) zásadne nemenia nič na vlastníctve
nehnuteľnej veci (R 29/1989). Podporne tiež poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 761/2001 zo

dňa5.11.2002,podľaktoréhonadzemnástavbazanikáaprestávabyťvecouvzmysleprávavtedy,aknie
už zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. U stavieb obytných a stavieb občianskych
táto zásada platí bezvýnimočne. Aj keď môže k zániku stavby ako veci v občianskoprávnom zmysle
dôjsť ojedinele aj iným spôsobom (napr. obstavením), stavby pre bývanie, pre individuálnu rekreáciu,
stavby občianskeho vybavenia a v úplne prevažujúcej väčšine aj stavby slúžiace výrobným účelom
zanikajú vždy deštrukciou obvodového muriva pod úroveň stropu nad prvým podlažím (obvykle pri

súčasnom odstránení muriva priečok), v dôsledku čoho zaniká stav poskytujúci obraz o dispozičnom
riešení pôvodnej stavby. Z hľadiska posúdenia otázky zániku pôvodnej stavby pritom nie je rozhodujúci
objemnovovybudovanýchkonštrukcií,lebopôvodnástavbabuďzaniklaanovovybudovanékonštrukcie
potom tvoria súčasť stavby novej alebo nezanikla a novo vybudované konštrukcie tvoria súčasť stavby
pôvodnej. Pri úplnej deštrukcii obvodových múrov je nepochybné, že pôvodná stavba zanikla. Pri

čiastočnom zbúraní týchto stien je nutné posúdiť mieru týchto zásahov.
5.Naväzne okresný súd argumentoval, že vznik novej stavby žalobca preukazoval znaleckým posudkom
č. 182/2015 zo dňa 27.10.2015 vypracovaným Ing. Bohdalom Milanom, ktorý posudok súd hodnotil ako
listinný dôkaz, vzhľadom na to, že neobsahoval doložku v zmysle ust. § 209 ods. 2 CSP. Znalecký
posudok bol vypracovaný na objednávku žalobcu za účelom ohodnotenia rodinného domu č. XXX.

Pokiaľ znalec v posudku konštatuje, že v čase výstavby murovanej prístavby bola jestvujúca drevenica
už s vyčerpanou životnosťou a že jej hodnota sa blížila k nule a bez náročných rekonštrukčných
prác by musela byť zbúraná, z uvedeného konštatovania nemožno vyvodiť, že prestala existovať.
Znalec k popisu pôvodnej drevenice poukazuje na dobové fotografie, ktoré sa však v znaleckom
posudku nenachádzajú (okrem jednej zachytávajúcej pôvodný stav, ale s bližšie neurčeného obdobia)

a popis stavu drevenice ani nie je podložený inými podkladmi. Doba životnosti stavby neznamená,
že prestala existovať v právnom slova zmysle. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že drevenica
bola rekonštruovaná, pristavená bola murovaná časť. V rámci rekonštrukcie drevenice bola urobená
nová fasáda dreveným obkladom, nová elektroinštalácia, vymenené boli dvere, okná, urobené bolo
ústredné kúrenie, nové podlahy. Vymenené boli klampiarske konštrukcie, rýny, zvody, nová strecha a

celé nové podkrovie. Zo znaleckého posudku nevyplýva, že došlo k úplnej deštrukcií obvodových múrov
prvého nadzemného podlažia, navyše, znalec uvádza k veku domu údaj vyrytý na stropnom tráme, z
čoho je zrejmé, že stropný trám drevenice je pôvodný. Z porovnania fotografie zachytávajúcej pôvodný
stav a fotografií zaznamenávajúcich súčasný stav, je zrejmé dispozičné riešenie pôvodnej drevenice.
Inými slovami, zo znaleckého posudku nevyplýva, že došlo k takej deštrukcii pôvodnej stavby, po ktorej

prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, v konečnom dôsledku to ani
nebolo predmetom znaleckého skúmania. Žalobca ohľadom preukázania svojich tvrdení v tejto časti
žalobyďalšídôkaznepredložilaninenavrhol.Žalobcatedaneuniesoldôkaznébremenoohľadomsvojich
tvrdení o spracovaní pôvodnej drevenice, v dôsledku ktorého vznikla nová vec ( stavba).
6.Podľa okresného súdu je stavebnou zmenou rovnako prestavba, pod ktorou je potrebné rozumieť

také zásahy do konštrukčnej a technologickej časti stavby, ktoré majú spravidla za následok zmenu
technických parametrov stavby alebo aj zmenu funkcie a účelu stavby. K uskutočneniu prestavby sú
potrebné práce investičnej povahy, tieto investície však neovplyvňujú vlastníctvo stavby. V prípade,
že ide o prestavbu pôvodnej stavby (v danom prípade ani nie je preukázané povolenie stavebným
úradom) a ak nebolo medzi jej vlastníkom a stavebníkom (spoločnými stavebníkmi) dohodnuté niečo

iné, je potrebné pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu k takejto nehnuteľnosti vychádzať z toho, že
to čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej stavbe patrí vlastníkovi tejto pôvodnej stavby. V dôsledku
zhodnotenia pôvodnej stavby uskutočnenej prestavbou možno tu však voči vlastníkovi pôvodnej stavby
uplatňovať nárok na vydanie takto získaného neoprávneného majetkového prospechu v zmysle ust. §
451 a nasl. OZ (R 29/1989).

7.Súd prvej inštancie odôvodnil nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcom navrhnutej svedkyne -
ktorá sa mala/mohla vyjadriť k dobromyseľnosti žalobcu, že žalobca vykonával rekonštrukciu drevenice
so súhlasom právnej predchodkyne žalobkyne, ktorý dôkaz žalobca navrhol na pojednávaní dňa5.6.2019 - tým, že predmetný dôkaz nebol uplatnený včas v zmysle ust. § 153 ods. 1 CSP. Súd pred
vytýčením termínu pojednávania postupoval podľa ust. § 167 CSP a poučil strany sporu o sudcovskej
koncentrácii konania. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe popierala dobromyseľnosť žalobcu pri

rekonštrukcii drevenice a žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej takýto dôkaz nenavrhol,
hoci takto mohol urobiť a neuviedol ani žiadne relevantné dôvody, ktoré mu bránili takýto návrh podať
už v čase jeho vyjadrenia k vyjadreniu žalovanej, navyše vykonanie tohto dôkazu, na preukázanie
dobromyseľnej rekonštrukcie so súhlasom právnej predchodkyne žalovanej, vzhľadom na neunesenie
dôkazného bremena ohľadom vzniku novej stavby, považoval súd za nadbytočné.

8.Záverom okresný súd poznamenal, že žalobca v podanej žalobe tvrdil spracovanie stavby, ktorá
bola vo vlastníctve právnej predchodkyne žalovanej (matky sporových strán ) a na pojednávaní jeho
právna zástupkyňa zotrvala na tomto skutkovom vymedzení, keď uviedla, že dobromyseľne spracoval
cudziu vec na svoje náklady a stala sa z toho nová vec. Súd preto z takéhoto skutkového vymedzenia
žaloby vychádzal aj pri predbežnom právnom posúdení žaloby, na pojednávaní však právna zástupkyňa

žalobcu zároveň uvádzala, že stavbu drevenice mu matka darovala, čo nezodpovedalo pôvodnému
tvrdeniu žalobcu, v zmysle ktorého mu darovala pozemky pod touto stavbou, pričom bol dobromyseľný,
že mu patrí pozemok pod stavbou, zrekonštruoval a rozšíril pôvodnú stavbu. Odhliadnuc od rozpornosti
týchto tvrdení, žalobca žiadnu darovaciu zmluvu, od ktorej by mohol odvodzovať svoju dobromyseľnosť,
či už k pozemkom alebo stavbe, nepreukázal, v opačnom prípade by potom ani spracovanie cudzej veci,

od čoho odvíjal žalobca svoju žalobu v časti určenia vlastníckeho práva k stavbe, neprichádzalo do
úvahy (ak niekto spracuje veci, ktoré mu vlastnícky patria nejde o spracovanie cudzej veci). Dodal, že o
spracovanie veci podľa § 135b OZ nejde v prípade spracovania pozemku (§ 120 ods. 2 OZ) ani zriadenia
stavby na ňom (§ 135c OZ), pretože pozemok a stavby sú dve samostatné veci, pričom spracovanie
predpokladá, že vznikne iná vec.

9.Súd prvej inštancie rozhodol (§ 262 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov konania s poukazom na
plný úspech žalovanej (§ 255 ods. 1 CSP).

10.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na

nové konanie a rozhodnutie. Zopakoval, že zrekonštruoval a pristavil na vlastné náklady rodinný dom,
ktorého vlastníckou je žalovaná. Právna predchodkyňa žalovanej - matka účastníkov konania - pri
prerozdeľovaní majetku medzi deti darovala žalobcovi do jeho vlastníctva parcelu C-KN č. 1250/3 a C-
KN č. 1250/2, na ktorej sa v tom čase nachádzalo stavba - rozpadnutá drevenica súp. č. XXX. Žalobca
následne v roku 1985 začal na vlastné náklady rozsiahlu rekonštrukciu a prestavbu pôvodnej drevenice

na murovaný rodinný dom. Pôvodná drevenica pred rekonštrukciou bola vzhľadom na jej technický stav
už stavba s vyčerpanou životnosťou, jej vek bol asi 100 rokov. Stavba bola bez betónových základov,
tieto boli kamenné, trámy prehnité a bola nutná ich výmena, podlahy bez izolácie, strecha pokrytá
pôvodným šindľom a táto zatekala. Stavba bola bez inštalácií, mala iba svetelné elektrické rozvody,
ktoré boli nefunkčné. Z vyjadrenia znalca vyplýva, že stavba v tomto stave mala skoro nulovú hodnotu

a bez náročných rekonštrukčných prác by musela byť zbúraná. Žalobca na vlastné náklady drevený
zrubovýdomkompletnezrekonštruovalapristavil,urobilnovézáklady,fasádu,elektroinštaláciu,kúrenie,
nové podlahy, vymenil okná, dvere, urobil novú strechu, krov, pristavil nové podkrovie s vikiermi. V
takto zrekonštruovanom dome býva viac ako 30 rokov. Užíva ho so svojou rodinou, opravuje, hradí
všetky náklady spojené s jeho prevádzkou. Žalobca teda dobromyseľne spracoval nehnuteľnú vec, ktorá

patrila do vlastníctva právnej predchodkyne žalovanej a po jej prevode do vlastníctva žalovanej tak,
že stavebnými prácami, materiálom a investíciami došlo k takej zmene základných prvkov pôvodnej
stavby /drevenice/, že vytvoril novú vec - rodinný dom odlišný od pôvodnej veci. Zo znaleckého
posudku zhotoveného na objednávku žalobcu znalcom Ing. Bohdalom Milanom vyplýva hodnota domu -
drevenice pred spracovaním a hodnota novej veci - rodinného domu, ktorá bola spracovaním vytvorená

žalobcom. Z tohto je zrejmé, aké stavebné úpravy boli vykonané na stavbe a k akým zmenám pri
rekonštrukcii pôvodnej stavby došlo.
11.Odvolateľ s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/22/2005 argumentoval,
že nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci /stavby/ je možné iba v
prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonávajú také zmeny jej základných stavebných prvkov,

ktoré stavbu charakterizujú, že sa touto činnosťou zhotoví nová nehnuteľná vec /stavba/. Zo znaleckého
posudku - str. 5, ods. 4 - pritom vyplýva, že žalobca podkopaním obvodových stien urobil nové betónové
základy s vodorovnou izoláciou, vymenil spodné drevené obvodové trámy, natiahol novú fasádu s
dreveným obkladom a zateplením, elektroinštaláciu, nadstavil podkrovie a vykonal iné podstatnézmeny, ktorými drevenicu, ktorej životnosť bola vyčerpaná a smerovala ku zbúraniu, premenil na nový
rodinný dom, ktorý sa odlišuje aj funkčne, aj vizuálne od pôvodnej drevenice.
12.Žalobca zdôraznil, že pôvodná stavba zanikla a stavebnou činnosťou vznikla nová stavba, o čom

svedčí i konštatácia znalca, že hodnota stavby v čase keď žalobca začal túto rekonštruovať bola nulová
a musela by bez náročných rekonštrukčných prác byť zbúraná. Rekonštrukciou došlo k vzniku novej
stavby, ktorá svojim rozsahom a stavebnotechnickým usporiadaním - spracovaním preklenula pôvodné
právnerelevantnedispozičnériešeniepôvodnejstavbyanastalhmotnoprávnydôsledokvzmysle§135b
ods. 1 OZ, t. j. nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním. Pri spracovaní bol žalobca dobromyseľný,

právna predchodkyňa žalovanej stav spracovania rešpektovala a nijakým spôsobom žalobcovi nebránila
v spracovaní nehnuteľnosti, navyše tento spolu so svojou rodinou v nej trvalo býval pred a aj po
spracovaní. V zmysle uvedeného žalobca nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu priamo zo
zákona, nakoľko uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu nebolo možné, ani účelné.
13.Záverom odvolateľ označil zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
a uzavrel, že bol dobromyseľný, že mu patrí pozemok, ktorý sa nachádza pod stavbou, ktorú

zrekonštruoval a rozšíril. Drevenicu a pod ňou nachádzajúci sa pozemok zrekonštruoval a užíva od roku
1985 nepretržite až doteraz, po celú dobu nemal pochybnosť o tom, že je oprávneným držiteľom. V
prípade, že by nebol dobromyseľný, že mu vec patrí, do diela by neinvestoval.

14.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaná navrhla odvolanie odmietnuť, alternatívne

rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázala na jednotlivé závery konštatované okresným súdom,
ktoré považovala za správne. Akcentovala, že žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tvrdenom
darovaní dotknutých nehnuteľností, rovnako ani súhlas so spracovaním cudzej veci. Oprávnená držba
nehnuteľností, resp. dobromyseľnosť žalobcu bola v konaní zásadným spôsobom spochybnená, pričom
žalobca nedokázal súdu preukázať splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho

práva k novej veci spracovaním cudzej veci a vydržaním dotknutých pozemkov. Žalobca mal a mohol pri
bežnejopatrnosti,ktorúmožnoodkaždéhopožadovaťvedieť(verejnosťadostupnosťúdajovzevidencie
katastra nehnuteľností), že spracúva cudziu vec. Táto skutočnosť automaticky a bezvýnimočne vylučuje
oprávnenosť držby a spracovania cudzej veci s účinkami zmysle ust. § 135b ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobca sa sústavným opakovaním svojich subjektívnych úvah a tvrdení (avšak bez

preukázania) počas celého konania snaží presvedčiť súd o svojej dobromyseľnosti a splnení podmienok
vydržania, ako aj o tom, že rekonštrukciou spracoval starú vec a vytvoril novú, ku ktorej mal nadobudnúť
vlastnícke právo v dôsledku dobromyseľného spracovania a vytvorenia novej veci.
15.Žalovaná uzavrela, že žalobca síce podal odvolanie voči rozsudku, žiadnym relevantným spôsobom
ho však nenapadol, keďže neuvádza žiaden odvolací dôvod, len opakuje svoj už použitý procesný útok.

Žalobca neviedol v čom považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, nezákonné - nenapadol teda
rozsudok ani po procesnej, ani hmotnoprávnej stránke. V prípade, ak by žalobca uviedol, že s niektorým
skutkovým zistením alebo právnym posúdením veci samej nesúhlasí, je nevyhnutné uviesť s čím
nesúhlasí, z akého dôvodu nesúhlasí a skutkovo/právne odôvodniť svoje tvrdenie tak, aby bolo možné
posúdiť relevanciu a právny význam tohto tvrdenia za účelom preskúmania napadnutého rozhodnutia

odvolacím súdom.

16.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal
podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

17.Správne súd prvej inštancie upozornil na vnútorný/obsahový rozpor argumentácie žalobcu, ktorý na
jednej strane dôvodnosť žaloby o určenie vlastníckeho práva odvodzuje od tvrdenia o spracovaní cudzej

veci, súčasne však argumentuje darovaním tejto (istej) veci svojej osobe. Pojmovo je totiž (logicky)
vylúčené, aby vlastník veci (titulom darovania) následne (opäť) získal vlastnícke právo (k tej-istej veci)
spracovaním. Už len tento zásadný konflikt vlastných tvrdení o nadobúdacom titule výrazným spôsobom
zoslabuje argumentačnú silu (a z nej vyplávajúcu možnosť úspechu) žaloby.
18.Nadväzne, okresným súdom zvolené riešenie, ktorou (z opísaných dvoch) argumentačnou líniou

žalobcu sa bude primárne zaoberať, v plnej miere zodpovedá relevantným procesným okolnostiam,
keď v rámci predbežného posúdenia žaloby vychádzal zo skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe.
Preskúmateľný a jednoznačná záver - vedúci v každom prípade k zamietnutiu žaloby - však súdprvej inštancie pomenoval/predložil vo vzťahu k obom „verziám“ tvrdení žalobcu o titule nadobudnutí
vlastníckeho práva (nepreukázanie vzniku novej veci, resp. nepreukázanie darovacej zmluvy).

19.Podstatou predostretej odvolacej argumentácie je fakticky zopakovanie pohľadu/názoru žalobcu na
okolnosti určujúce vznik novej veci spracovaním s osobitným dôrazom na hodnotu stavby v čase začatia
jej rekonštrukcie. Okresný súd však riadne zodpovedal všetky v konaní vzniknuté relevantné právne
otázky súvisiace s problematikou (všetkých) žalobcom vznesených titulov vzniku vlastníckeho práva a
odvolací súd sa v plnom rozsahu s týmto právnym posúdením stotožnil a v konkrétnostiach naň odkazuje

(§ 387 ods. 2 CSP). Opravný prostriedok žalobcu nie je spôsobilý vyvrátiť logickú a konzistentnú
konštrukciu (podopretú odkazmi na relevantnú judikatúru), na ktorej je založené odôvodnenie okresného
súdu. Možno preto zhrnúť/uzavrieť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o kvalifikovanom zásahu do
pôvodnej stavby, ktorý (zásah) by mohol byť podkladom pre konštatovanie vzniku novej veci a rovnako
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o darovaní.

20.Iné dôvody odvolateľ proti rozsudku okresného súdu nevzniesol, preto krajský súd potvrdil napadnuté
rozhodnutie v merite veci ako vecne správne.
21.Obdobne ako náležitý vyhodnotil odvolací súd aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý ako
závislý (výrok) od rozhodnutia/výroku vo veci samej (§ 379 písm. a/ CSP) následne taktiež preskúmal.
Dôvodne totiž súd prvej inštancie aplikoval (určujúcu) zásadu úspechu v spore.

22.Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalovanej v tomto štádiu konania
jej odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251

CSP) odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie

23.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,

v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.