Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 13, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119211686
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119211686.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej, v spore žalobcu S. Z., H.. XX. A.H. XXXX, bytom M. X,
E., zastúpeného advokátom, JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, so sídlom Štefánikova 40, Košice, proti
žalovanému A. F., nar. XX. U. XXXX, bytom X. XX, E., doručovacia adresa: H.. K. XXXX, XXX XX
E., Č. Q., v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Košice I zo dňa 29. októbra 2019 č. k. 40C/31/2019-35

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením uvedeným v záhlaví
nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalovaného v 2. rade zapísaných na LV č. XXXXX katastrálneho územia F., X. E. P., obec E.P. - K. Z.,

bytu č. 8 na E. XX N. E. a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu a priľahlom pozemku KN - C, par. č. 165 o výmere 629 m2. Súd prvej inštancie súčasne uložil
žalobcovi povinnosť na podanie žaloby vo veci samej do 30 dní odo dňa splatnosti pohľadávky žalobcu
voči žalovanému z dohody o uznaní dlhu zo dňa 18.8.2017.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaného
pred začatím konania vo veci samej, ktorý návrh žalobca odôvodňoval existenciou ohrozenia výkonu
exekúcie na uspokojenie jeho pohľadávky z dohody o uznaní dlhu zo dňa 18.8.2017 aktuálne vo výške
95.500 €. Žalobca uviedol, že v priebehu rokov 2013 až 2016 poskytol žalovanému viacero pôžičiek,
ktoré žalovaný uhradil len v čiastočnom rozsahu a neuhradený dlh predstavoval ku dňu spísania dohody
o uznaní dlhu sumu 120.500 €. K podpísaniu dohody o uznaní dlhu došlo potom, čo žalobca z článkov

internetového týždenníka „ idnes.cz“ zistil, že žalovaný bol 4.12.2016 vzatý do väzby v súvislosti s
trestným činom korupcie, čo v ňom vyvolalo pochybnosti o schopnosti žalovaného vrátiť požičané
finančného prostriedky. Podľa obsahu dohody o uznaní dlhu a spôsobe jej splnenia zo dňa 18.8.2017,
sa žalovaný zaviazal uhradiť celkový dlh 120.500 € v lehote do 31.12.2022. Žalobca mal záujem o
skorší termín úhrady dlhu, čo však žalovaný odmietol s odôvodnením, že nie je zrejmé, kedy bude
z väzby prepustený. Splnenie pohľadávky, ktorá bola predmetom dohody o uznaní dlhu strany sporu

zabezpečili tiež záložnou zmluvou zo dňa 18. 8. 2017, ktorým bolo zriadené záložné právo k bytu č. XX
H. X. V. Č.. XX N. E. vo vlastníctve žalovaného zapísanom na LV č. XXXXX kat. úz. R., obec E. - T.,
popri záložnom práve skoršieho záložného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s., ktoré bolo zapísané dňa
13.11.2012. Po prepustení žalovaného z väzby dňa 4.9.2018, ho žalobca vyzýval na skoršie plnenie
dlhu, nakoľko sám bol pod tlakom svojich vlastných veriteľov, na čo mu žalovaný prisľúbil úhradu v
rozsahu 40.000 € pod podmienkou, že žalobca zabezpečí výmaz svojho záložného práva k bytu č. 14

na X. V. N. E.. Inak sa mu vyhrážal tým, že nebudú uhrádzané splátky dlhu pre Slovenskú sporiteľňu
a.s., a žalobca nebude môcť uspokojiť svoju pohľadávku. Podľa následnej dohody strán sporu, malabyť žalobcovi vydaná z notárskej úschovy notára Mgr. Kavečanského finančná čiastka 25.000 €, po
predložení listiny osvedčujúcej výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, a sumu 15.000 € mal
žalovaný uhradiť v hotovosti. Po zabezpečení výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností bola

žalobcovivyplatenálensuma25.000€,čoznamenalozníženiedlhuzpôvodnejsumy120.500€nasumu
95.500 €. Finančnú čiastku 15.000 € žalovaný už žalobcovi neuhradil, ale ihneď po výmaze záložného
práva previedol svoj byt č. 14 na X.H. V. N. E. na svoju sestru P.. P. Y., S.., a nereagoval na akýkoľvek
pokus o kontakt vyvíjaný zo strany žalobcu. S odkazom na uvedené, keď žalovaný nejaví žiadny záujem
o úhradu dlhu, nekomunikuje, nehnuteľnosť, ktorú mal vo svojom vlastníctve previedol ihneď po výmaze

záložného práva na blízku osobu, žalobca tvrdil existenciu dôvodnej obavy, že žalovaný sa pokúsi zbaviť
aj zvyšného majetku, ktorý ešte vlastní, aby zmaril uspokojenie pohľadávky žalobcu, požiadal preto o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosť, o ktorej neskôr zistil, že je tiež vlastníctvom
žalovaného. Navrhoval, aby pre prípad vyhovenia návrhu, bola mu uložená povinnosť na podanie žaloby
vo veci samej do 30 dní po splatnosti pohľadávky ako vyplýva z dohody o uznaní dlhu zo dňa 18. 8.
2017, ak do uvedeného času žalovaný nesplní svoj záväzok.

3. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa ustanovení o zabezpečovacom opatrení podľa §
343, § 344 Civilného sporového poriadku (CSP) a v spojení s ustanoveniami o nariadení neodkladného
opatrenia vyplývajúcich z § 324 CSP až § 329 CSP. Po uvedení všeobecných predpokladov zriadenia
zabezpečovacieho opatrenia konštatoval, že tieto boli naplnené vychádzajúc z obsahu listinných

dôkazov, ktorými bola osvedčená dôvodnosť nároku žalobcu, ako aj existencia obavy z budúceho
zmarenia výkonu exekúcie. Súd prvej inštancie poukázal na obsah dohody o uznaní záväzku zo dňa
18.8.2017sriadneoverenýmpodpisomžalovaného,zktoréhovyplývaldlhžalovanéhovovýške120.500
€, ďalej na obsah zápisnice Notárskeho úradu Mgr. Kavečanského zo dňa 3.12.2018 o tom, že žalovaný
vložil do notárskej úschovy sumu 25.000 €, ktorú prikázal vydať žalobcovi pod podmienkou, že bude

predložený výpis z listu vlastníctva LV č. XXXXX, kat. úz. R., v ktorom nebude v časti „C“ ťarchy
evidovaná zmluva o zriadení záložného práva vo vzťahu k bytu č. 14 na X. V.. N. E.. Výpisom z LV
č. XXXXX kat. úz. R., okres E. P. X. E.-T. zistil, že vlastníkom bytu, ktorý bol pôvodne predmetom
záložnéhoprávasastalaP..P.Y.Q..F.,S.,nazákladepovoleniavkladukúpnejzmluvyzodňa29.1.2019.
Elektronickými výstupmi z týždenníka „idnes.cz“ mal súd potvrdené, že žalovaný bol obvinený a vzatý do

väzby Okresným súdom v Ostrave z dôvodu obvinenia z trestného činu krátenia dane so spôsobenou
škodou na úrovni 360 mil. CZK. Z trestného oznámenia žalobcu zo dňa 19.2.2019 mu vyplynulo, že
žalobca podal podnet na trestné stíhanie žalovaného pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu.

4. Súd prvej inštancie zohľadňujúc obsah listinných dôkazov považoval za preukázané, že žalovaný

ako dlžník, sa snaží zbaviť majetku a znemožniť prípadnú exekúciu peňažnej pohľadávky žalobcu.
Poukázal na to, že žalovaný krátko potom, čo bola zrušená ťarcha na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a
zabezpečujúca splnenie pohľadávky žalobcu, nehnuteľnosť obratom previedol na svoju sestru, pričom
nesplnil ani predchádzajúce podmienky dohody so žalobcom, keď namiesto pôvodne sľúbených 40.000
€ žalobcovi vrátil len 25.000 €. Súd prvej inštancie uviedol, že pri preukazovaní úmyslu zmenšovať

majetok za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky dospela súdna prax k názoru, že nemožno od
toho, kto ochranu žiada, spravodlivo požadovať preukázanie bezprostredného úmyslu dlžníka zmenšiť
majetokaohroziťprípadnúexekúciupohľadávky,pretoževprípadeužaktívnehokonania,keďkzníženiu
majetku fakticky dôjde, by bola efektívnosť ochrany práva zmarená. Podmienkou nie je ani to, aby
pohľadávka, ktorej exekúcia môže byť ohrozená, bola splatná už v čase nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
osvedčil dôvodnú obavu o ohrozenie výkonu exekúcie zostatku dlhu 95.500 €, pričom vzhľadom na
výšku peňažnej pohľadávky a predmet zálohu hodnotil ako dodržanú aj zákonom predpokladanú zásada
proporcionality medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a zásahom do majetkových pomerov
dlžníka. Z dôvodu, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný pred začatím

konania vo veci samej, žalobcovi uložil povinnosť podať žalobu o plnenie neuhradenej časti záväzku po
splatnosti pohľadávky zo zmluvy o uznaní dlhu zo dňa 18.8.2017.

5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, podľa obsahu odvolania uplatňujúc odvolacie
dôvody vymedzené § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/). Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil a návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.6. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že dohodu o uznaní dlhu a záložnú zmluvu obe zo dňa 18. 8. 2017, na
základe ktorej bolo zriadené záložné právo na jeho byt č. 14 na X. V.. č. XX N. E. podpísal pod nátlakom
žalobcu, ktorý ho niekoľkokrát navštívil vo väznici, vyhrážal sa mu podaním trestného oznámenia za

podvod, vyhrážal sa tiež jeho mame a synovi, ktorí užívali byt na X. XX N. E., že ich z bytu vyhodí,
pretože mu dlhuje peniaze. V takomto zlom psychickom rozpoložení podpísal dokumenty predložené
žalobcom, aj keď mu to jeho právny zástupca neodporúčal, keďže chcel zabrániť tomu, aby žalobca
ďalej napádal jeho rodinných príslušníkov. Skutočná výška jeho dlhu bola však len 37.000 € a záväzok v
rozsahu 120.500 € nikdy neexistoval. Žalobca totiž zatajil skutočnosť, že súčasťou dohody o vyporiadaní

dlhu bolo aj postúpenie pohľadávky žalovaného v nominálnej hodnote 670.000,- CZK voči dlžníkovi K.
na žalobcu. Žalovaný uviedol, že nedisponuje písomným vyhotovením zmluvy o postúpení a nespomína
si, ako bola koncipovaná dohoda o odplate za postúpenie pohľadávky. Žalovaný tiež tvrdil, že to bol
žalobca, kto odstúpil od pôvodnej dohody o zaplatení čiastky vo výške 40.000 €, keď pôvodná dohoda
bola taká, že obdrží 25.000 € od sestry žalovaného, a žalovaný následne doplatí 15.000 €, čo však
následne žalobca odmietol s tým, že mu to neodporúča jeho právny zástupca. Pokiaľ ide o byt č. 14 na

OrgovánovejulicivKošiciach,tentonadobudolnazákladezmluvyohypotekárnomúvere,pričomsplátky
úveru uhrádzala jeho sestra P.. Y., ona aj vykonávala úkony ohľadom prevodu bytu a výmazu záložného
práva, a v čase prevodu vlastníckeho práva bol zostatok hypotekárneho úveru vo výške 60.000 €. Sestra
odkúpilapredmetnýbytkvôlitomu,abymalakdebývaťichmama,aabynebolavystavenáneustálenému
tlaku a hrubému osočovaniu žalobcu. Žalobca požičiaval peniaze za úroky, o vrátení pôžičky v hotovosti

nevystavoval žiadne doklady, síce zrátal poskytnuté čiastky, ale neodrátal úhrady vykonané v hotovosti.
Pri existencii dlhu vo výške 37.000 € po započítaní odplaty za postúpenie pohľadávky v prepočte 27.000
€ a uhradenej hotovosti 25.000 €, žalobca získal viac ako pôvodný dlh činil. Žalovaný zastával názor, že
súd prvej inštancie vychádzal z nepravdivých okolností, z neplatného uznania záväzku podpísaného pod
nátlakom, žalobca mal možnosť nesúhlasiť so vzdaním sa záložného práva, a obavy žalobcu o splatenie

dlhu sú neopodstatnené, pretože splatnosť dlhu je až 31.12.2022, preto je aj absurdné zriadenie
záložného práva pred splatnosťou záväzku.

7.Žalobcavovyjadreníkodvolaniupoukázalnaobsahdohodyouznanízáväzkuaspôsobejehoplnenia,
vktorejjejednoznačneuvedenýprávnydôvodvznikuzáväzkužalovaného,tedavakomčasovomobdobí

a v akej výške prijal pôžičky od žalobcu v úhrnnej hodnote 350.500 €, z ktorej požičanej sumy žalobcovi
vrátil celkovo 230.000 €. Žalobca nijako nenútil žalovaného k podpísaniu dohody o uznaní dlhu, naopak
žalovaný mu z väzenia zasielal listy, ktorými ho pozýval na návštevu väznice s návrhom, aby sa riešil
spôsob splatenia dlhu. Poukázal na to, že aj žalovaný potvrdil existenciu dohody o úhrade sumy 40.000
€, no ihneď po výmaze záložného k bytu č. XX H. X. V. N. E. pôvodne zriadeného na účely zabezpečenia

pohľadávkyžalobcu,tentopreviedolnasvojusestrup.Y.,prestalsožalobcomkomunikovaťazareagoval
až potom, čo mu bolo doručené rozhodnutie súdu o zriadení zabezpečovacieho opatrenia. Nie je
pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že vyššie zmienený byt nadobudol na základe hypotekárneho úveru,
keď ako nadobúdací titul bolo u žalovaného na liste vlastníctve uvedené osvedčenie o dedičstve z
roku 2012. Neexistoval ani žiadny hypotekárny úver v nesplatenom rozsahu vo výške 60.000 €, ktorý

by viazol na byte č. 14 na X. XX N. E. keď z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Košiciach ČVS: ORP 512/5-VIZ-KE-2019 zo dňa 22.3.2019, ktorým bolo odmietnuté podanie žalobcu
vo veci spáchania trestného činu podvodu žalovaným vyplýva, že na úhradu hypotekárneho úveru bola
poukázaná kúpna cena bytu č. 14 na X. XX N. E., uhradená sestrou žalovaného P.. Y. vo výške 41.000 €,
z čoho 39.780,84 € bolo použitých na splatenie hypotekárneho úveru. Žalobca poprel, aby časť záväzku

žalovanéhovočižalobcovimalazaniknúťzapočítanímsumy670.000CZK,ktorápohľadávkažalovaného
voči dlžníkovi p. K. bola postúpená na žalobcu zmluvou zo dňa 18. 8. 2017 za odplatu 1 €, pretože
išlo o ťažko vymožiteľnú pohľadávku, čo sa neskôr aj preukázalo, preto žalobca v mailovej komunikácii
dňa 22.2.2019 oznámil túto skutočnosť žalovanému s tým, že o pohľadávku nemá záujem. Postúpenie
sa realizovalo z dôvodu, že žalovaný sa obával premlčania pohľadávky, keďže z výkonu väzby nemal

možnosť sa tomu venovať. Zohľadňujúc uvedené žalobca zastával názor, že žiadnymi skutočnosťami
žalovaný nespochybnil správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, preto ho
navrhoval ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu vzniknutých trov.

8. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca doložil výpisy z účtu z peňažných ústavov o tvrdených sumách

pôžičiek a ich úhradách, písomnú komunikáciu žalovaného z výkonu väzby z mesiacov júl, september,
november 2017, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.8.2017, predmetom ktorej bolo postúpenie
pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi S. K., C. F. Z. vo výške 762.000 Kč, ktorá pohľadávka bola
splatná 31.12.2012, exekučným titulom mala byť notárska exekučná zápisnica z 12.10.2011 notára Mgr.Martiny Sobinkovičovej, oznámenie žalobcu, že o uvedenú pohľadávku a jej vymáhanie nemá záujem
a navrhuje jej prevzatie opätovne žalovanému, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Košiciach ČVS: ORP 512/5-VIZ-KE-2019 zo dňa 22.3.2019 o odmietnutí trestného oznámenia žalobcu

proti žalovanému vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu odôvodnené tým, že konanie
žalovaného nie je trestným činom, ale má povahu občianskoprávnej zodpovednosti.

9. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov dospejúc k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka takých skutkových

zistení, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, ktoré nevyplývajú z
tvrdení, či dôkazov predložených stranami sporu v konaní o zabezpečovacom opatrení alebo boli
opomenuté rozhodujúce skutočnosti nimi preukázané, či také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. 1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych
predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny
predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento
bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

13. Uvedené odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože súd prvej inštancie správne ustálil skutkový
stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení, tento posúdil podľa
zodpovedajúcej právnej úpravy, ktorú aj správne aplikoval a interpretoval. Napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zodpovedá zmyslu a účelu zákonnej úpravy pri rešpektovaní práva strán na spravodlivú

súdnu ochranu, z ktorých dôvodov bolo v súlade s § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdené.

14. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods.1 CSP).

15. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie (§ 344
CSP).

16. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladnej upraviť pomery alebo ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods.1 CSP).

17. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 CSP).

18. Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

19. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť jeho základné predpoklady,
ktorými sú: a/ možno ho zriadiť len na návrh, b/ musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva,
ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existuje obava z budúceho

zmarenia exekúcie.

20. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, ktorého účelom
je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkoviuspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda potom, ako bola pohľadávka právoplatne
súdnym rozhodnutím priznaná. Civilný sporový poriadok v § 344 CSP upravuje, že ustanovenia o
neodkladnom opatrení sa primerane použijú aj na zabezpečovacie opatrenie, to znamená, že ten,

kto navrhuje zabezpečovacie opatrenie musí hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu nároku
voči žalovanému, i existenciu predpokladov, že exekúcia bude zmarená. Konanie o zabezpečovacom
opatrení sa vyznačuje rovnako, ako konanie o neodkladnom opatrení tým, že pred jeho nariadením súd
nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie,
nevyhnutné je však osvedčenie okolností odôvodňujúcich záver o potrebe jeho nariadenia. Potrebné

je teda osvedčenie existencie nároku - peňažnej pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť ochrana, ako i
preukázanie obavy, že exekúcia môže byť ohrozená. Aj pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení
musí byť dodržaná zásada primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k
žalobcom osvedčenému ohrozeniu oprávnených záujmov. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia je potrebné
rešpektovať požiadavku proporcionality medzi zabezpečovanou peňažnou pohľadávkou a hodnotami,
vo vzťahu ku ktorým sa zabezpečovacie opatrenie zriaďuje. Prostredníctvom zabezpečovacieho

opatrenia súd zriaďuje záložného právo majúce povahu riadneho záložného práva, na základe čoho
navrhovateľ získava postavenie záložného veriteľa s možnosťou pristúpiť k výkonu záložného práva v
exekučnom konaní potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

21. Prihliadajúc na vyššie uvedené podmienky úpravy právnych pomerov strán zabezpečovacím

opatrením, odvolací súd tieto považoval za splnené. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
súd nevykonáva dokazovanie v rozsahu, ako si to vyžaduje rozhodnutie vo veci samej, keďže
dokazovanie je limitované charakterom sporu, v ktorom postačuje osvedčenie existencie práva, ktorého
sa navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia domáha. Na účely zriadenia sudcovského záložného práva
pohľadávka žalobcu je osvedčená obsahom listinných dôkazov, a to obsahom dohody zo dňa 18.8.2017

ouznanízáväzkuaspôsobejehosplnenia,vktorejjeuvedenýprávnydôvodvznikuzáväzku,jehovýškai
lehota jeho splatnosti, ktorá dohoda je potvrdená podpisom oboch zmluvných strán a podpis žalovaného
je aj notársky overený. Len samotné tvrdenie žalovaného, že uvedená dohoda bola vyhotovená pod
nátlakom, nie je spôsobilé spochybniť platnosť tohto právneho úkonu, keď skutočnosti žalovaným
uvádzané ani len neumožňujú vyvodiť záver o tom, aby prejav vôle žalovaného nebol urobený slobodne

a vážne, pretože listinu osobne a dobrovoľne podpísal, a dokonca sám tvrdí, že tak urobil napriek
tomu, že mu to právny zástupca neodporučil. Podľa obsahu dohody o uznaní záväzku a spôsobe
jeho plnenia žalovaný mal povinnosť uhradiť čiastku vo výške 120.500 € prevodom na účet žalobcu
do 31.12.2022. Žalovaný nespochybňuje, že medzi stranami sporu existovala dohoda o čiastočnom
plnení v rozsahu 40.000 € za podmienky výmazu záložného práva žalobcu viaznúceho na byte na X.

XX N. E.. Ihneď po výmaze tejto ťarchy z listu vlastníctva, žalovaný previedol nehnuteľnosť na tretiu
osobu, žalobcovi dohodnuté plnenie neposkytol a čelí trestnému konaniu so spôsobenou škodou na
úrovni niekoľko stomiliónov českých korún. Možno tak považovať za preukázanú aj existenciu obavy, že
exekúcia bude ohrozená, keď tento stav „ohrozenia“ nie je právne definovaný, ani vopred determinovaný
vymedzením presných zákonných kritérií, ale miera preukázania tejto okolnosti závisí od osobitosti

posudzovanéhoprípadu.Žalovanýanilennetvrdí,abydisponovalakýmkoľvekinýmmajetkom,zktorého
by bol spôsobilý uhradiť dlžnú čiastku na úrovni 95.500 €, a jeho úkony súvisiace s výmazom záložného
práva na nehnuteľnostiach osvedčujú snahu vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. Zabezpečenie splnenia
pohľadávky formou záložného práva má význam práve v čase pred termínom splatnosti záväzku,
nakoľko sa týmto spôsobom poskytuje garancia veriteľovi, že sa mu dostane uspokojenia práva,

ktoré mu oprávnene patrí. Preto tak, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie, podmienkou
zriadenia sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach nie je to, aby pohľadávka, ktorá má byť
predmetom zabezpečenia bola už splatná, ale aby bola preukázaná existencia obavy o jej neskoršie
uspokojenie. Všetky uvedené skutočnosti vo vzájomnom súhrne odôvodňujú úpravu právnych vzťahov
strán zabezpečovacím opatrením, keď predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nie je

preukázanie úkonov dlžníka, ktorými by sa snažil zbavovať svojho majetku, ale postačí preukázanie
okolností, z ktorých možno usudzovať na dôvodnú obavu o výkon exekúcie pre budúcnosť.

22. Ochrana oprávnených záujmov žalovaného je realizovaná vo forme povinnosti uloženej žalobcovi na
podanie žaloby v zmysle § 336 ods. 1 CSP, pričom podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie

o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v lehote podaná. V konaní vo veci samej budú riešené
všetky sporné otázky existencie a rozsahu dlhu. Nič nebráni žalovanému domáhať sa ochrany svojich
práv už skôr, v súdnom konaní iniciovaným na základe jeho návrhu.23. Nakoľko po nariadení zabezpečovacieho opatrenia bola uložená žalobcovi povinnosť uplatňovať si
svoje nároky v konaní vo veci samej, neodkladné opatrenie nemá povahu konečného rozhodnutia a o

trovách neodkladného opatrenia vrátane nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté
až v konaním, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).