Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. február 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201149
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6716201149.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne J. K., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom G. Z. XXX/XX, V., občianky SR, zast. Advokátskou kanceláriou Ulianko
& partners s. r. o. Zvolen, so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovaným
I.) N. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. X/XX, I. M., občianka SR a II.) O. I., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom I. X/XX, I. M., občan SR, obaja zast. Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou AK Žiar nad
Hronom, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 2.000,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní I.) a II.) sp o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného
obohatenia sumu 2.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od

29. 01. 2016 do zaplatenia a to v mesačných splátkach vo výške 250,- Eur splatných vždy do 20-teho
dňa v mesiaci pod sankciou straty výhody splátok.

II. Prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, kedy rozsudok nadobudne
právoplatnosť.

III. V prípade, ak nebude zaplatená riadne a včas čo i len jedna splátka, stáva sa zročnou celá
nesplatená suma vo svojom zostatku.

IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie voči žalovaným
I.) a II.) vo výške 100 %, ktoré sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

V. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania na súde druhej inštancie voči žalovaným

I.) a II.) vo výške 100 %, ktoré sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala voči žalovaným I.) a II.)
zaplatenia sumy 2.000,- Eur a to titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie domovej nehnuteľnosti
jejvlastníckypatriacej.Zároveňsiuplatnilaajúrokzomeškaniavovýške5,05%ročneod29.01.2016do
zaplatenia. Pre prípad úspechu si uplatnila aj náhradu vzniknutých trov konania a právneho zastúpenia.

2. Žalovaní I.) a II.) žiadali žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom 6C/24/2016-91 dňa 03. 11. 2016, kedy žalobu zamietol.
Súčasne priznal žalovaným I.), II.) nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie a súd druhej inštancie uznesením
15Co/64/2017-114, zo dňa 24. 05. 2018 rozsudok okresného súdu zrušil, aj keď písacou chybou vo

výroku uvádza „uznesenie“ a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z obsahu odôvodnenia
zrušujúceho uznesenia možno dôvodiť, že v zásade rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený
druhoinštančnýmsúdom zprocesnoprávnychdôvodov apochybeniasúduprvejinštancie,kedyokresný
súdnepostupovaldôslednevzmysle§181ods.4CSPasúdneurčillehotusporovejstranenadodatočné
splnenie si svojej povinnosti na predloženie skutkových tvrdenia dôkazov v dodatočnej lehote.

5. Následne súd vykonal dokazovanie a to prednesmi právnych zástupcov sporových strán, výsluchov
žalovanej strany I.) a II.), zadovážením listinných dôkazov v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici a opätovne vyhodnotil tvrdenia strán sporu v kontexte zadovážených/
predložených listinných dôkazov nasledovne:

6. Od 01. 06. 2015 sa žalobkyňa stala výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXXX ako pozemok na parcele registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape ako parc.
č. XXXX, zast. plochy a nádvoria vo výmere 1503 m2 a stavby rodinného domu nachádzajúcej sa na
tej istej parcele so súpisným číslom XXX. Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce
a to v kat. úz. V., obec V., okres V.. Predmetné nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla na základe kúpnej

zmluvy, pričom vklad vlastníckeho práva na žalobkyňu na základe dotknutej kúpnej zmluvy bol povolený
príslušným orgánom správy katastra pod č. Z. XXX/XX a to dňa 01. 06. 2015. V čase podania žalobného
návrhu podľa tvrdenia žalobkyne, v predmetnom rodinnom dome postavenom na uvádzanom pozemku
neoprávnene bývali a využívali ho žalovaní I.) a II.) bez akéhokoľvek právneho titulu alebo povolenia
vlastníka/žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že sa opakovane pokúšala so žalovanými uzatvoriť Zmluvu o

nájme nehnuteľností s mesačným nájomným vo výške 250,- Eur. K uzatvoreniu zmluvy o nájme medzi
stranami však do podania žaloby nedošlo. Žalovaní aj naďalej užívali predmetné nehnuteľnosti bez
akéhokoľvek právneho dôvodu, čím sa svojim konaním dopúšťali bezdôvodného obohatenia na úkor
žalobkyne, pretože dotknuté nehnuteľnosti užívali bez právneho titulu.

7. Žalobkyňa na dôkaz svojich tvrdení súdu predložila návrh zmluvy o nájme nehnuteľnosti, výzvu na
uzatvorenie zmluvy o nájme nehnuteľnosti, podací hárok zo dňa 03. 11. 2015 vo fotokópii, výpis z listu
vlastníctva č. XXXXX vedenom na Okresnom úrade Detva - odbore katastra nehnuteľnosti pre obec
a kat. úz. V..

8. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie a argumentáciu dôvodnosti podanej žaloby, právny zástupca žalobkyne
uviedol, že žalovaní I.), II.) sa bezdôvodne obohatili spôsobom neoprávneného užívania cudzích
nehnuteľností od 01. 06. 2015 (kedy sa žalobkyňa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností) do
29. 01. 2016. Žalobkyňa tvrdila že žalovaní I.), II.) sa v dôsledku neoprávneného užívania domovej
nehnuteľnosti a priľahlých pozemkov, ktoré sú jej výlučným vlastníctvom dopustili bezdôvodného

obohatenia vo výške 2.000,- Eur, kedy sama si vyčíslila reálnu výšku nájmu predmetnej nehnuteľnosti
na sumu 250,- Eur mesačne. Za 8 mesiacov (jún 2015 - január 2016) potom súčin predstavuje žalovanú
čiastku 2.000,- Eur ( 250,- Eur x 8 mesiacov). Vzhľadom k tomu že žalobkyňa bola neúspešná o
mimosúdne vyriešenie svojho nároku voči žalovaným I.), II.), nezostávalo jej nič iné, len za poskytnutia
právnej pomoci domáhať sa svojho práva a vydania bezdôvodného obohatenia prostredníctvom súdnej

žaloby.

9. Právny zástupca žalovaných mal za to, že žaloba je nedôvodná a žiada ju zamietnuť. Ako jeden
z dôvodov uviedol to, že žalovaní I.), II.) nedisponujú relevantnou informáciou/potvrdením, z ktorého
by bolo možné konštatovať, že uplatnená výška nájomného v sume 250,- Eur mesačne je sumou

reálnou a že túto sumu možno považovať za sumu obvyklého nájomného pre danú oblasť a charakter
bývania. Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby uviedol to, že nárok zo strany žalobkyne je v rozpore
s dobrými mravmi, pretože tak samotná žalobkyňa, ako aj jej právna predchodkyňa (vnučka, resp.
dcéra žalovaných) sa žiadnymspôsobomnepričinilionadobudnutienehnuteľností,ktorésúpredmetom
sporu. Fakticky o nadobudnutie sa pričinila predovšetkým žalovaná v I.) rade, ktorá tieto nehnuteľnosti

mala zdediť po svojom otcovi. Žalobný návrh právny zástupca žalovaných považoval za šikanózny
výkon práva zo strany žalobkyne, resp. jej matky, pretože tak žalobkyňa, ako aj jej matka majú
dlhodobo nedobré rodinné vzťahy so žalovanými. Z opätovného prejednávania žaloby (08. 11. 2018)
boli nehnuteľnosti žalobkyne už žalovanými opustené, títo sa z nehnuteľnosti odsťahovali s tým, že ododňa ako z rodinného domu odišli, tieto chátrajú a nie sú vôbec využívané na žiaden hospodársky účel.
Po oboznámení listinných dôkazov a to správ realitných kancelárií právny zástupca žalovaných navrhol,
aby súd predvolal konateľov spoločností realitných kancelárií, resp. zodpovednej osoby, ktoré by sa

vyjadrili na pojednávaní, akým spôsobom dospeli k súdu označenej výške mesačného nájmu.

10. Žalovaná I.) uviedla, že to že došlo k zmene výlučného vlastníka sa dozvedela až z listu advokátskej
kancelárie, ktorá v spore žalobkyňu zastupuje, dňa 16. 11. 2015. Keď sa o tom dozvedela, tak
urobila s manželom všetky kroky smerujúce k tomu, aby si spolu zabezpečili iné náhradné bývanie. V

súčasnosti bývajú v C. M. G. F.. I. X/XX. Uviedla aj to, že spolu s manželom dotknutý rodinný dom s
pozemkami „prepísali“ na svoju dcéru (matku žalobkyne), ktorá následne vlastnícke právo k dotknutým
nehnuteľnostiam zmluvne previedla na svoju dcéru (žalobkyňu). Žalovaná uviedla, že rekonštrukciu
domu financovala ona s manželom, pričom reálne práce vykonával ich syn M., ktorý je vyučeným
murárom. Nárok vnučky neuznala s tým však, že keby peniaze mala, tak by ich vnučke dala vzhľadom
k tomu, že ešte stále je to jej rodina.

11. Žalovaný II.) taktiež neuznával nárok žalobkyne a to z toho dôvodu, že nemá jednak finančné
prostriedkynato,abyjejmoholžalovanúsumuzaplatiť,akoajzdôvodu žespolusmanželkou„vrazili“do
rekonštrukcie predmetného rodinného domu cca 15.000,- Eur. Rodinný dom nadobudla jeho manželka,
jednalo sa o rodičovský dom jeho svokra, ktorý dom postavil. Pokiaľ išlo o sumu 15.000,- Eur, ktorá mala

byť použitá na rekonštrukciu rodinného domu doplnil, že ide o súčet, ktorá predstavuje súčet nákladov
vynaložených na rekonštrukciu jednak jeho osobou a jeho manželkou, ako aj ich deťmi a to synmi O.
a M.. Na spomínanej sume 15.000,- Eur on s manželkou participoval čiastkou vo výške 4.500,- Eur.
Finančné prostriedky boli investované v období rokov 1992 - 1997.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

15. Podľa§ 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať
aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

16. Vykonaným dokazovaním a prednesmi právnych zástupcov sporových strán, ako aj z predložených

listinných dôkazov súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne voči žalovaným I.), II.) ktorým sa
domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000,- Eur je dôvodný a právne legitímny.
O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide aj v prípade
užívania nebytových priestorov bez nájomnej zmluvy, či inej zmluvy alebo titulu oprávňujúceho tieto
priestory užívať. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez

právneho dôvodu a bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/52/2005). Pokiaľ právny zástupca žalovaných tvrdil, že
v konaní žalobca nepreukázal opodstatnenosť požadovanej výšky bezdôvodného plnenia (analogicky
mesačného nájomného) vo výške 250,- Eur, súd bol oboznámený s listinnými dôkazmi ktoré žalobkyňa
súdu predložila a to potvrdením k výške nájomného, ktoré vydala realitná kancelária SeMi REAL s.r.

o., IČO: 36 619 752, so sídlom Námestie SNP 19, 960 01 Zvolen zo dňa 14. 09. 2018, kde konateľ
spoločnosti uvádza, že vzhľadom na lokalitu, stav nehnuteľnosti a súčasnú situáciu na realitnom trhu,
sa výška mesačného nájomného bez energií za nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území
V. pohybovala v období od 01. 06. 2015 do 29. 01. 2016 vo výške 300,- Eur mesačne + energie. Z
listinného dôkazu a to potvrdenia o výške nájomného, ktoré vydala realitná kancelária MiNi Real s.r.o.,

Plánočkova 803/53, 962 37 Kováčová dňa 29. 10. 2018 vyplýva, že výška mesačného nájomného za
dotknutú nehnuteľnosť so zohľadnením všetkých skutočností ktoré vplývajú na výšku nájmu v danom
období (lokalita, v ktorej sa stavba nachádza, veľkosť a stav nehnuteľnosti, situácia na trhu s realitami),
bola v období od 01. 06. 2015 do 29. 01. 2016 vo výške 290,- Eur mesačne bez energií. Právnyzástupca žalovaných navrhol, aby súd doplnil dokazovanie predvolaním konateľov spoločností oboch
realitných kancelárií z dôvodu objasnenia skutočností, na základe ktorých dospeli k nimi označeného
výške nájomného.

17.Súdnepovažovalzahospodárnepredvolávaťkonateľovobochrealitnýchkancelárií napojednávanie
a to z dôvodu navyšovania trov; a preto vyzval obe realitné kancelárie, aby v určenej lehote písomne
oznámili skutočnosti, na základe akých ukazovateľov, komparácie atď. dospeli k záveru, že výška
nájomného v prípade rodinného domu je v jednom prípade 300,- Eur a v druhom prípade 290,- Eur.

18. Realitná kancelária InReality s. r. o. (predtým MiNi Real s. r. o.), Plánočkova 803/53, 962 37
Kováčová, IČO: 47 347 872 súdu oznámila, že potvrdenie o výške nájomného bolo vystavené na sumu
290,- Eur na základe vlastných skúseností z realitného trhu a na ten istý dopyt realitná kancelária SeMi
Real s. r. o. so sídlom vo Zvolene listom zo dňa 15. 01. 2019 súdu oznámila, že výšku nájomného za
danú nehnuteľnosť 300,- Eur + mesačné náklady kancelária stanovila na základe vlastných skúseností v

oblasti realitného trhu v danej lokalite. V prípade ak by prišiel konateľ jednej aj druhej realitnej kancelárie
na pojednávanie, nedal by na otázku súdu zrejme inú odpoveď ako tú, ktorú písomne obe kancelárie
súdu oznámili, pričom je logické, že tieto subjekty pri určovaní predpokladanej ceny nájmu za dotknutú
nehnuteľnosť v inkriminovanom období mohli vychádzať len z vlastnej empírie, skúseností na realitnom
trhu a informácie ktoré získavajú dennodenne v práci s realitami, predávajúcimi a kupujúcimi.

19. Súd na základe zhora uvedeného potom považoval žalobkyňou označenú mesačnú výšku
bezdôvodného obohatenia v sume 250,- Eur za dôvodnú, nepremrštenú a reálnu. Pri posudzovaní
dôvodnosti žaloby súd bol povinný vychádzať z charakteru a právneho obsahu inštitútu vlastníckeho
práva, kedy v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Na základe
uvedeného bolo na vôli žalobkyni (vnučky žalovaných), či poskytne bývanie v dotknutej nehnuteľnosti
a užívanie priľahlých nehnuteľností bezplatne, alebo ako vlastník bude požadovať od žalovaných
mesačné nájomné v ňou navrhnutej výške. Súd v tomto prípade nebol oprávnený zasahovať do
vlastníckeho práva a to predovšetkým práva nakladania s predmetom vlastníctva, ktoré žalobkyni náleží

s odkazom na to, či je požiadavka voči žalovaným je morálna alebo nemorálna. Žiadna zo sporových
strán iniciatívne nepredložila súdu dôkaz, ktorý by preukazoval prípadné a morálne konanie žalobkyne
voči žalovaným, súd nemal právne relevantné informácie za akých podmienok bolo nadobudnuté
vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti žalovanými, na základe akého dôvodu a akej pohnútky došlo neskôr
k prevodu vlastníckeho práva na matku žalobkyne a následne vlastníctva k sporovým nehnuteľnostiam

z matky na dcéru (žalobkyňu). Súd nebol oprávnený z vlastnej iniciatívy skúmať rodinnoprávne vzťahy
medzi dotknutými osobami a vyvodzovať z nich akékoľvek právne závery s relevanciou na rozhodnutie
o nároku žalobkyne. Súd v tomto prípade bol viazaný platnou právnou úpravou, ako aj dôkazmi ktoré
strany sporu súdu predložili.

20. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalovanými (predvolanie a výsluch konateľov realitných kancelárií)
majúc za to, že následný dopyt splnil svoj účel, ktorý očakával právny zástupca žalovaných od osobného
výsluchu konateľov spoločnosti.

21. V závere možno konštatovať, že súd mal nárok žalobkyne za preukázaný a dôvodný, opierajúci sa

o platnú právnu úpravu upravujúcu jednak inštitút vlastníctva, ako aj inštitút bezdôvodného obohatenia,
žalovaná strana nepoprela, že dotknuté nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobkyni v inkriminovanom
období neužívala, sporná bola len otázka morálnosti podanej žaloby a prípadne výšky žalovanej sumy.
Vzhľadom však na vek žalovaných, ich sociálne pomery, ako aj skutočnosť, že predmetný spor je v
podstate sporom rodinným, súd uložil povinnosť žalovaným vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie,

avšak v mesačných splátkach vo výške 250,- Eur splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci a to pod
sankciou straty výhody splátok v prípade, ak žalovaný nezaplatil riadne a včas čo i len jednu zo splátok.
Súd takúto formu vydania bezdôvodného obohatenia v danom prípade považoval za spravodlivú tak
vo vzťahu k žalovaným, ako aj vo vzťahu k žalobkyni.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

26. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

27.Spoukazomnavýsledoksporu,kedy žalobcoviabolivkonečnomdôsledkuúspešní takvodvolacom
konaní, ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie, súd rozhodol o náhrade trov tak, ako to vyplýva
z výrokovej časti rozsudku, kedy priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania tak na súde prvej
inštancie, ako aj na súde druhej inštancie s tým, že žalovaní sú povinní náhradu trov zaplatiť spoločne

a nerozdielne v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2

CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,

a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú

v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370

ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).