Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/282/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214211319
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214211319.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko
T. X, XXX XX J., zastúpeného: JUDr. Ernest Botka, advokát so sídlom Björnsonova 2, 940 54 Nové
Zámky, proti žalovanej: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko K. XXX/X, XXX XX J., zastúpenej: KATONA
- Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom M. Matunáka 11, 940 01 Nové Zámky, o určenie splatnosti

pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16. novembra 2016
č.k. 5C/161/2014-121, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca, po pripustení zmeny žaloby,

domáhal určenia, že jeho pohľadávka voči žalovanej vo výške 16.596,96 eura z titulu pôžičky zo dňa
15.02.2008 je splatná do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 657, § 563, § 564 Občianskeho
zákonníka, čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 15 ods. 1, § 150 ods. 1, 2, § 149, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, § 154,
§ 186 ods. 2, § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 15.02.2008 k

uzavretiu zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške
500.000,- Sk (16.596,96 eura). Ustálil, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o
pôžičke, ktorá je reálnou zmluvou, zostalo však sporné, či ich dohoda o čase splnenia záväzku žalovanej
bola dojednaná v zmysle ustanovenia § 563 alebo § 564 Občianskeho zákonníka, teda či čas splnenia
dohodnutý nebol alebo bol ponechaný na vôľu dlžníka. Uviedol, že žalobca tvrdil, že čas plnenia bol
ponechaný na vôľu žalovanej a žalovaná tvrdila, že približne jeden a pol mesiaca po poskytnutí pôžičky

dňa 15.03.2008, žalobcovi chcela finančné prostriedky vrátiť, žalobca ich však odmietol s tým, aby si
ich nechala. Žalobca však toto skutkové tvrdenie žalovanej popieral. Dospel k záveru, že skutkové
tvrdenia strán sporu o čase splatnosti pôžičky sú účelové, smerujúce k dosiahnutiu pre seba priaznivého
výsledku sporu, pričom na oboch stranách sporu existuje dôkazná núdza pre preukázanie uvádzaných
skutkových tvrdení. Ustálil, že žalobca svoje skutkové tvrdenie o tom, že čas splnenia bol ponechaný
na vôľu žalovanej ako dlžníčky, pričom žalovaná takúto vôľu nikdy neprejavila a vrátenie pôžičky nikdy

neiniciovala, nepreukázal. Dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
existenciu dohody o ponechaní času plnenia zo zmluvy o pôžičke na vôli žalovanej v zmysle § 564
Občianskeho zákonníka. Preto mal za to, že čas splnenia bol medzi stranami sporu dojednaný v zmysle
§ 563 Občianskeho zákonníka, čomu nasvedčoval postup žalobcu, ktorý žalovanú vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy a tvrdenie žalovanej o obsahu dohody o splatnosti pohľadávky uzatvorenej v zmysle
ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom

svedkov, ktorý bol navrhnutý pre prípad, že vyhovie návrhu žalovanej na vykonanie dokazovania
prehratím zvukového záznamu na predloženom USB kľúči, a návrh žalobcu na vykonanie dokazovaniaprehratím zvukového záznamu na USB kľúči predloženom žalovanou považoval za nadbytočné. Navyše
nemal preukázané, že záznam na USB kľúči bol získaný zákonným spôsobom.
1.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok

sporu bola žalovaná v konaní plne úspešnou stranou sporu. Uviedol, že o výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm.

f) a h) CSP a namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na postoj žalovanej k žalobe, jej
vyjadrenie,ktorýmžiadalažalobuzamietnuťanáslednétvrdeniažalovanej,ktorépovažovalzarozporné.
Tvrdil, že hoci žalovaná neskôr pôžičku uznala, neuviedla nič o spôsobe a dobe splatnosti, pričom súd
prvej inštancie sa jej na tieto okolnosti nepýtal. Namietal, že súd prvej inštancie prijal argumentáciu
žalovanej, podľa ktorej ju ústne vyzval na vrátenie pôžičky dňa 14.06.2011, čím identifikoval dátum

splatnosti pôžičky na tento deň. Tvrdil, že táto jeho výzva nemala na splatnosť také následky, ako výzva
podľa § 563 Občianskeho zákonníka, išlo len o pripomenutie pôžičky. Namietal voči záveru súdu prvej
inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dohody o vrátení pôžičky a tvrdil, že nesprávny je
aj záver o tom, že doba splatnosti a vrátenia pôžičky dohodnutá nebola. K tomu opätovne poukázal
na rozporné tvrdenia žalovanej. Tvrdil, že nebol povinný preukazovať naliehavý právny záujem, keďže

nejde o určovaciu žalobcu, ale o žalobu, ktorá nahrádza vôľu dlžníka.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď
vychádzal zo skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom splatnosti pôžičky. Preto
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu podľa § 391
CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na

tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8.1. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej vrátenia pôžičky vo výške 16.596,96 eura
spolu s úrokom z omeškania od 15.07.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe tvrdil, že
žalovanejdňa15.02.2008požičal sumu500.000,-Sk(16.596,96eura),pričomtermínvráteniasidohodli
tak, že žalovaná ich vráti podľa svojich finančných možností. Uviedol, že žalovanú viackrát urgoval o

vrátenie pôžičky.
8.2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Tvrdila, že žalobca (jej otec) jej peniaze
dal v roku 2008, o mesiac a pol mu ich chcela koncom marca 2008 vrátiť, ale ich nezobral a povedal,
že si ich má nechať. V máji 2014 telefonicky žiadal vrátiť peniaze aj s úrokmi.
8.3. Žalobca podal dňa 08.03.2016 návrh na zmenu žalobného návrhu, ktorý doplnil dňa 01.04.2016.

Žiadal, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že sa domáha určenia, že
pohľadávka žalobcu voči žalovanej vo výške 16.596,96 eura z titulu pôžičky zo dňa 15.02.2008 je
splatná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 12. apríla 2016 č.k.
5C/161/2014-95 zmenu žaloby pripustil.9. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

10.Určenie časuplnenianavôlidlžníkaznamená, ževeriteľsabezurčeniačasuplneniasúdomnemôže
plnenia domáhať. Dlžník môže dlh splniť kedykoľvek a veriteľ je povinný plnenie dlžníka prijať. Za plnenie
ponechanénavôľudlžník,sapodľaustálenejjudikatúrypovažujeajtakédojednanie,zktoréhojezrejmé,
že okolnosti významné pre plnenie môže ovplyvniť iba dlžník (napr. 11Co 28/1992, R 47/1993). Súd pri

určení povinnosti plniť podľa § 564 Občianskeho zákonníka musí vziať do úvahy všetky okolnosti danej
veci. Najmä okolnosti, ktoré viedli k dohode zmluvných strán, ako aj okolnosti, ku ktorým došlo neskôr.
Súd sa však nezaoberá vecnou odôvodnenosťou plnenia. Dôkazné bremeno o ponechaní času plnenia
na vôli dlžníka zaťažuje dlžníka. Preto pokiaľ dlžník takúto dohodu popiera, musí zároveň uviesť ako sa
s veriteľom dohodol na vrátení pôžičky (jej splatnosti) a preukázať okolnosti plnenia tejto „inej“ dohody.

11. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu, zákonného
ustanovenia a úvah dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac tým,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o existencii dohody o čase plnenia
podľa § 564 Občianskeho zákonníka, preto vec posúdil podľa § 563 Občianskeho zákonníka, bolo
jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Ako už odvolací súd

uviedol vyššie dôkazné bremeno o ponechaní času plnenia na vôli dlžníka zaťažuje dlžníka, v danej veci
žalovanú. Hoci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, dostatočne sa pri ňom
nezameral na okolnosti dohody o čase plnenia. V tomto smere treba prisvedčiť žalobcovi, že žalovaná
pôžičku uznala, neuviedla však nič o spôsobe a dobe splatnosti a súd prvej inštancie sa jej na tieto
okolnosti nepýtal. Pritom z obsahu zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie nevyplýva, či

bolo žalobcovi umožnené položiť žalovanej otázky.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. Súd
prvej inštancie sa bude opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatneného žalobného návrhu. Zopakuje

dokazovanie výsluchom strán sporu so zameraním na okolnosti dohody o čase plnenia, ako i na
okolnosti, ku ktorým došlo neskôr, prípadne vykoná ďalšie navrhnuté dokazovanie, pokiaľ to bude
považovať za potrebné. Následne vo veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne aj o trovách konania,
vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).