Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214211319
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214211319.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: U. I.,

nar. XX.X.XXXX, bytom T. 4, J., v konaní zastúpeného JUDr. Ernestom Botkom, advokátom so sídlom
Björnsonova 2, Nové Zámky, proti žalovanej: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, J., v konaní
zastúpenej KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom M. Matunáka 11, Nové Zámky, o určenie
splatnosti pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.6.2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť

mu sumu 16.596,96 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu postavil na tom skutkovom
tvrdení, že dňa 15.2.2008 poskytol žalovanej bezúročnú pôžičku vo výške 16.596,96 € (500.000,- Sk)
za účelom zaplatenia zálohy kúpnej ceny trojizbového bytu nachádzajúceho sa na W. ulici XX/X v J..
Zmluva o pôžičke mala len ústnu podobu s ohľadom na jeho blízky príbuzenský vzťah k žalovanej. Za
dôkaz tvrdenej skutočnosti o poskytnutí pôžičky označil výpoveď žalovanej pred súdom vo veci vedenej
Okresným súdom Komárno pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX dňa XX.X.XXXX. Termín vrátenia pôžičky
dohodnutý nebol, tento bol ponechaný na vôľu žalovanej, ktorá mu mala pôžičku vrátiť podľa svojich

finančných možností. Dňa 14.6.2011 žalovanú ústne vyzval na vrátenie pôžičky najneskôr do jedného
mesiaca keď podľa informácií, ktoré mal, žalovanej finančné možnosti vrátenie pôžičky dovoľovali.
Žalovaná mu sumu poskytnutej pôžičky nevrátila a to napriek viacerým osobným i telefonickým výzvam.
Preto si uplatnil nárok na zaplatenie sumy pôžičky podaním žaloby s tým, že v konaní si uplatnil
na zaplatenie i úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 15.7.2011 do zaplatenia, t.j. odo dňa
nasledujúceho po uplynutí poskytnutej lehoty na dobrovoľné zaplatenie dlžnej sumy. Zároveň si uplatnil
náhradu trov konania.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, skutkové tvrdenia žalobcu popierala. Tvrdila, že žalobca jej
peniaze dal a nie požičal. Peniaze jej dal preto, lebo sa v tom čase chcela rozísť so svojim manželom a
žalobca jej peniaze dal za účelom pomoci so slovami, že jemu to nechýba a že jej rád pomôže. Približne
koncom marca 2008 bola za žalobcom s tým, že mu chcela peniaze vrátiť. Vtedy jej žalobca povedal, že
nechsipeniazenechá,žejejtaktopomôže,abysizariadilabytaleboabysnimizačalanejakýobchod,že
je šikovná. Vtedy sa mu poďakovala a odvtedy sa o žiadnych peniazoch nebavili. Až v dňoch 21.5.2014
- 22.5.2014 jej žalobca zavolal a povedal jej, že je bezočivá a nech mu peniaze vráti. Žalobu žiadala

v celom rozsahu zamietnuť.
3. V priebehu konania písomným podaním zo dňa 8.3.2016, upresneným dňa 1.4.2016, podal žalobca
návrh na pripustenie zmeny petitu tak, že súd určí splatnosť jeho pohľadávky voči žalovanej z titulu
pôžičky zo dňa 15.2.2008. Návrh odôvodnil tým, že v prípade ponechania času úhrady dlhu na vôľudlžníka, je potrebné najprv určiť splatnosť pohľadávky. O podanom návrhu na pripustenie zmeny petitu
rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 5C/161/2014-95 zo dňa 12.4.2016. Po právoplatnosti uznesenia
predmetom konania sa stal nárok žalobcu na určenie splatnosti jeho pohľadávky voči žalovanej vo

výške 16.596,96 € z titulu pôžičky zo dňa 15.2.2008 s tým, že pohľadávka je splatná do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, po vypočutí si prednesov strán sporu a ich právnych zástupcov
a po oboznámení sa s obsahom listín založených v spise, a to výpisom z účtu z VÚB, a.s. zo dňa

31.10.2008 (ktorého originál bol založený do prílohovej obálky) obsahom pripojeného spisu Okresného
súdu Komárno sp. zn. 13C/314/2010, najmä žalobou na č.l. 1, 2, zápisnicou zo dňa 14.6.2011 a
rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.4.2012 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5.Zozhodnéhoskutkovéhotvrdeniastránsporusúdzistil,žežalobcajeotcomžalovanej.Medzistranami
sporu došlo dňa 15.2.2008 k uzavretiu zmluvy o pôžičke v ústnej podobe, predmetom ktorej bolo

poskytnutie bezúročnej pôžičky vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 €). Tiež nebolo sporné, že žalovaná
sumu 500.000,- Sk žalobcovi nevrátila.

6. Sporné bolo skutkové tvrdenie žalobcu ohľadne splatnosti pôžičky, keď tvrdil, že čas splnenia bol
ponechaný na vôľu žalovanej, pričom žalovaná toto skutkové tvrdenie popierala a bránila sa tým, že

medzi ňou a žalobcom nedošlo k dohode o čase splnenia pôžičky.

7. Na pojednávaní dňa 27.5.2015 žalobca doplnil, že pôžičku poskytol žalovanej na jej prosbu, keď
peniaze potrebovala za účelom zaplatenia kúpnej ceny bytu na W. B. v J. s tým, že peniaze sa mu
zaviazal vrátiť hneď ako bude mať. On na vrátenie pôžičky čakal niekoľko rokov, žalovanú asi 3 alebo

4 krát vyzýval na vrátenie peňazí, ona mu vždy povedala, že momentálne nestojí finančne tak, aby mu
peniaze mohla vrátiť. O vrátenie peňazí ju požiadal aj pred pojednávaním vo veci sp. zn. XXC/XXX/
XXXX. Vtedy mu žalovaná povedala, že mu peniaze vrátiť nevie. Skutočnosť, že žalovanú vyzýval na
vrátenie dlžnej sumy vie potvrdiť O. R. a N. K.. Tiež ju o vrátenie pôžičky žiadal tri týždne pred podaním
žaloby (v mesiaci máj 2014). Na pojednávaní dňa 17.10.2016 právny zástupca žalobcu skonštatoval,

že zo strany žalobcu bolo dôvodne navrhované pripustenie zmeny petitu, keď žalovaná nepopierala
poskytnutie pôžičky za účelom zakúpenia bytu, ktorú skutočnosť by vedeli potvrdiť svedkovia, ktorí
počuli rozhovor medzi stranami sporu na chodbe súdu v čase konania pojednávania vo veci sp. zn.
XXC/XXX/XXXX. V prípade potreby navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov N. K. a O. J..
Konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, keď čas plnenia

bol ponechaný na vôľu žalovanej ako dlžníčky. To, že žalovanú nabádal na vrátenie pôžičky podľa jeho
názoru nevylučuje to, že medzi stranami sporu čas splnenia dohodnutý nebol a tento bol ponechaný na
vôľu žalovanej ako dlžníka. Preto považoval určovaciu žalobu za dôvodnú. Naliehavý právny záujem na
určení videl v tom, že napriek poskytnutiu pôžičky a uplynutí lehoty 8 rokov žalovaná peniaze žalobcovi
nevrátila, pričom bez určovacieho petitu súdu nemá možnosť vymáhať od žalovanej uhradenie dlžnej

sumy. Naliehavý právny záujem považoval v predmetnej veci za daný, keď doplnil, že žalobca potrebuje
predmetné finančné prostriedky pre svoju potrebu. Konštatoval, že keby žalobca nechcel od žalovanej
peniaze titulom tejto pôžičky, nebol by ju už v minulosti žiadal o jej vrátenie. Považoval za preukázané,
že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, čo žalovaná nepopierala. Tiež mal za to,
že v konaní bolo preukázané, že čas vrátenia pôžičky bol ponechaný na vôľu žalovanej ako dlžníka a

preto považoval podanú žalobu, ktorou sa domáhal určenia splatnosti tejto pohľadávky, za dôvodnú.
Namietal, že by došlo k novácii záväzku, keď rozhovor medzi stranami sporu, v ktorom žalobca učinil
vyhlásenie o dare, sa týkalo inej finančnej čiastky, než je predmetom tohto konania.

8. Žalovaná na pojednávaní dňa 27.5.2015 uznala, že dňa 15.2.2008 jej žalobca poskytol pôžičku vo

výške500.000,-Sk.Doplnila,žetietofinančnéprostriedkyžalobcovichceladňa15.3.2008vrátiť,žalobca
jej však povedal, aby si ich nechala a použila. Pri tejto udalosti žiadna tretia osoba prítomná nebola.
Konštatovala, že v roku 2011 od nej žalobca potreboval, aby išla ako svedok vypovedať vo veci vedenej
na Okresnom súde Komárno sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Ona nechcela ísť vypovedať, pretože stranami
sporu bol žalobca ako jej otec a T. H., ktorá bola jej kamarátka. Skutočnosti, ktoré uviedla pri svojom

výsluchu vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX opakovane označila za pravdivé. Poprela, že by sa v ten
deň pred pojednávaním so žalobcom rozprávala, dokonca že pri ich rozhovore bola prítomná tretia
osoba. Po pojednávaní vo veci sp. zn. 13C/314/2010 hneď opustila budovu súdu, prišiel pre ňu jej druh.
Potvrdila, že dňa 13.3.2014 ju žalobca zavolal do jeho skladu za účelom dohody ohľadne jednoizbovéhobytu, ktorý vtedy bol v jej vlastníctve. Medzi ňou a žalobcom existoval záväzkový vzťah, na základe
ktorého jej žalobca požičal finančné prostriedky. Za účelom vyrovnania tejto pohľadávky sa so žalobcom
dohodla, že na neho alebo na ním označenú osobu prevedie vlastnícke právo k predmetnému bytu.

Na základe tejto dohody bolo vlastnícke právo k predmetnému bytu prevedené na O. I.. Pri stretnutí
dňa 13.3.2014 žalobca od nej vrátenie finančnej čiastky vo výške 500.000,- Sk nežiadal. Neskôr jej
povedal, že keby nepreviedla vlastnícke právo k spomínanej nehnuteľnosti, že by od nej žiadal vrátenie
aj sumy 500.000,- Sk. Po čase ju však žalobca kontaktoval a povedal jej, že je presne taká sviňa ako
Terézia Horváthová a že keď už na neho prepísala byt, že chce od nej aj tých 500.000,- Sk. Uvedené

sa udialo vo večerných hodinách v období od 21.5.2014 do 26.5.2014. Potvrdila, že v tomto období od
nej žalobca žiadal vrátenie pôžičky vo výške 16.596,96 €. Žalobca vtedy od nej žiadal vrátiť všetko, čo
jej dal aj sumu 500.000,- Sk. Ona vtedy utrpela šok a telefón si nastavila tak, že keď ju kontaktoval
žalobca, telefón jej nezvonil. Doplnila, že v súčasnej dobe podniká, má účtovnú kanceláriu a venuje
sa aj podnikateľskému poradenstvu. V daňovom priznaní za rok 2014 vykázala minimálny výsledok,
titulom dane z príjmu uhradila sumu 480,- €. Tiež doplnila, že vlastní tri byty v J. (jedno, dvoj a trojizbový)

ako aj motorové vozidlo zn. D. M rok výroby XXXX. Jej druh podniká v Maďarsku, tam vlastní nejaké
nehnuteľnosti i motorové vozidlo. Spolu s druhom má 16 ročnú dcéru, ktorá s nimi žije v spoločnej
domácnosti. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 17.10.2016 poukázal na to, že žalobca v
podanej žalobe jednoznačne identifikoval dátum splatnosti pôžičky a to dňa 14.6.2011. V súvislosti s tým
poukázal na rozpor podanej žaloby a návrhu na pripustenie zmeny petitu. Pokiaľ súd dospeje k záveru,

žeprerozhodnutievovecijepotrebnévysporiadaťsaakospredbežnouotázkoustým,čimedzistranami
sporu existoval záväzkovoprávny vzťah, navrhol doplniť dokazovanie prehraním nahrávky uloženej na
USB kľúči, ktorý bol zo strany žalovanej predložený v priebehu konania. Mal za to, že medzi stranami
sporu bola lehota splatnosti pohľadávky jednoznačne identifikovaná, keď žalobca v podanom návrhu na
pripustenie zmeny petitu sám uviedol, že žalovanú aj v minulosti nabádal na vrátenie pôžičky. Mal za to,

že medzi stranami sporu bol čas splnenia dohodnutý v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, keď čas
splnenia dohodnutý nebol a preto bola žalovaná povinná plniť prvého dňa potom, ako bola zo strany
veriteľa na plnenie vyzvaná. To, že žalovaná žalobcovi chcela sumu poskytnutej pôžičky vrátiť približne
jeden a pol mesiaca po jej poskytnutí, avšak žalobca od nej peniaze nezobral, mala potvrdiť zvuková
nahrávka na USB kľúči, ktorý bol predložený v priebehu konania. Naliehavý právny záujem na určení

považoval zo strany žalobcu za nepreukázaný, pričom poprel, že by bol čas splnenia ponechaný na vôľu
žalovanej ako dlžníka. Určovací petit, ktorého vyslovenia sa žalobca domáha, považoval za špekulatívny
a účelový, keď žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, avšak s ohľadom na skutočnosť, že
ide o jeho vlastnú dcéru, povedal jej, že jej túto sumu daroval. Opakovane poukázal na obsah podanej
žaloby, kde žalobca uvádza, že termín splatnosti pôžičky dohodnutý nebol a tiež na obsah návrhu na

pripustenie zmeny petitu, kde žalobca uvádzal, že žalovanú vyzýval na vrátenie dlžnej sumy. Mal za to,
že týmto bolo jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu bol čas splnenia dojednaný v zmysle §
563 Občianskeho zákonníka. Existenciu naliehavého právneho záujmu považoval zo strany žalobcu za
nepreukázanú, keď tento nemožno považovať za daný. Žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz,
ktorým by preukázal, že čas splnenia bol ponechaný na vôľu a finančné možnosti žalovanej, t.j. že

čas splnenia dol dojednaný podľa § 564 Občianskeho zákonníka. V tomto ohľade považoval dôkazné
bremeno zo strany žalobcu za neunesené.

9. Ako vyplynulo z výpisu z účtu žalobcu vypracovaného spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.
(VÚB, a.s.) dňa 31.10.2008, dňa 14.2.2008 žalobca vybral zo svojho účtu sumu 500.000,- Sk.

10. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. XXC/XXX/XXXX vyplynulo, že
predmetom konania bol uplatnený nárok U. I. (v tomto konaní žalobca) voči T. H. o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 48.131,18 € s príslušenstvom. Žaloba v predmetnej veci bola
podaná dňa 8.10.2010. V predmetnom konaní bola vypočutá E. I. (v tomto konaní žalovaná) ako svedok

dňa 14.6.2011. V rámci svojej výpovede svedkyňa uviedla, že v roku 2008 si kúpila trojizbový byt
v J., na čo jej otec (v tomto konaní žalobca) požičal sumu 500.000,- Sk. Okresný súd vo veci sp.
zn. 13C/314/2010 rozhodol rozsudkom č.k. 13C/314/2010-232 zo dňa 17.4.2012 tak, že žalovanú (T.
H.) zaviazal na zaplatenie sumy 48.131,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 48.131,18 € od 25.11.2010 až do zaplatenia žalobcovi (U. I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Predmetný rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2012.11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného
ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže
takáto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou tejto zmluvy

je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí
tiež vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou,
k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ
k odovzdaniu predmetu zmluvy nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah titulom pôžičky
nevznikne.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiada.

Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán

sporu.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové

tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej

obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

12. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý

nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k

dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

13. V danom spore mal súd z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu preukázané, že medzi stranami
sporu došlo dňa 15.2.2008 k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie

finančnýchprostriedkovvovýške500.000,-Sk(16.596,96€)žalovanej,pričomišloobezúročnúpôžičku.
Poskytnutie tejto pôžičky potvrdila žalovaná aj ako svedok pri svojom výsluchu na pojednávaní vo veci
vedenej Okresným súdom Komárno pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Dispozíciu s finančnými prostriedkami
v takejto výške žalobca preukázal výpisom z účtu, z ktorého vyplynulo, že dňa 14.2.2008 si vybral z
účtu vedeného vo VÚB, a.s. sumu 500.000,- Sk. Žalovaná reálne prevzatie tejto finančnej čiastky titulom

pôžičky nepopierala. Súd tak ustálil, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o
pôžičke, ktorá je reálnou zmluvou. Medzi stranami sporu však bolo sporné, či ich dohoda o čase splnenia
záväzku žalovanej bola dojednaná v zmysle ustanovenia § 563 alebo § 564 Občianskeho zákonníka,
teda či čas splnenia dohodnutý nebol alebo bol ponechaný na vôľu dlžníka. Súd bol v danej veci v
rámci vykonaného dokazovania limitovaný stranami sporu využitými prostriedkami procesného útoku a

obrany. Žalobca v priebehu konania učinil skutkové tvrdenie, že nakoľko mu žalovaná dlhú dobu sumu
poskytnutej pôžičky nevracala, niekoľkokrát ju vyzýval na zaplatenie sumy poskytnutej pôžičky a to aj
dňa 14.6.2011 v čase konania pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súde J. pod sp. zn. XXC/XXX/
XXXX aj v mesiaci máj 2014 (v žalobe žalobca uviedol, že žalovanú naposledy vyzýval na zaplatenie
dlžnej sumy tri týždne pred podaním žaloby (žaloba bola podaná dňa 10.6.2014). Žalovaná skutkové

tvrdenie žalobcu o tom, že ju vyzýval na vrátenie pôžičky nepopierala, nesúhlasila však s tvrdením
žalobcu, že ju vyzýval na vrátenie pôžičky pred pojednávaním vo veci vedenej na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 13C/314/2010 dňa 14.6.2011, avšak potvrdila, že ju žalobca vyzval na vrátenie
pôžičky len raz v období od 21.5.2014 do 26.5.2014 vo večerných hodinách (uvedené skutkové tvrdenie
žalovaná predniesla na pojednávaní dňa 27.5.2015). Žalobca tvrdil, že čas plnenia bol ponechaný na

vôľu žalovanej, keď žalovaná v priebehu konania učinila skutkové tvrdenie, že približne jeden a pol
mesiaca po poskytnutí pôžičky, keď konkretizovala že išlo o deň 15.3.2008, žalobcovi chcela finančné
prostriedky vrátiť, žalobca ich však odmietol s tým, aby si ich nechala. Žalobca však toto skutkové
tvrdenie žalovanej popieral. V danom prípade súd dospel k záveru, že skutkové tvrdenia strán sporu
o čase splatnosti pôžičky sú účelové, smerujúce k dosiahnutiu pre seba priaznivého výsledku sporu,

pričom na oboch stranách sporu existuje dôkazná núdza pre preukázanie uvádzaných skutkových
tvrdení, keď súd mal jednoznačne preukázané, že pri dojednaní zmluvy o pôžičke v ústnej podobe
nikto okrem žalobcu a žalovanej prítomný nebol, teda neexistuje žiadna osoba, ktorá by sa vedela
jednoznačne vyjadriť aká bola dohoda strán sporu ohľadne času splnenia záväzku žalovanej titulom
spornej zmluvy o pôžičke. Z princípu, na ktorom je postavený Civilný sporový poriadok však súd ustálil,

že žalobca svoje skutkové tvrdenie o tom, že čas splnenia bol ponechaný na vôľu žalovanej ako
dlžníka (pričom žalovaná takúto vôľu podľa tvrdenia žalobcu nikdy neprejavila a vrátenie pôžičky nikdy
neiniciovala), ktoré skutkové tvrdenie žalovaná popierala, ničím nepreukázal. V tejto súvislosti žalobca
v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní neprodukoval žiaden prostriedok procesného
útoku preukazujúci existenciu dohody o čase splnenia v zmysle § 564 Občianskeho zákonníka. Keďže

však žalovaná nepoprela skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že ju vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy,
pričom tvrdila, že k takejto výzve došlo len raz v období od 21.5.2014 do 26.5.2014, súd mal za to,
že v danom prípade možno mať za to, že čas splnenia bol medzi stranami sporu dojednaný v zmysle
§ 563 Občianskeho zákonníka, keď aj sám žalobca vo vzťahu ku svojej pohľadávke postupoval tak,
že žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, pričom sama žalovaná tvrdila, že dohoda o splatnosti

pohľadávky bola uzatvorená v zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na
uvedené, keď žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu dohody o
ponechaní času plnenia titulom zmluvy o pôžičke na vôľu žalovanej, súd rozhodol tak, že žalobu
zamietol bez toho, aby sa zaoberal návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov(ktorých výsluch bol zo strany žalobcu však navrhnutý len pre prípad, že súd vyhovie návrhu žalovanej
na vykonanie dokazovania prehratím zvukového záznamu na predloženom USB kľúči) a aby vykonal
dokazovanie prehratím zvukového záznamu na USB kľúči predloženom žalovanou, keď vykonanie

dokazovania v tomto smere považoval pre rozhodnutie v tomto spore limitovanom petitom žaloby za
nadbytočné,pričomzostranyžalovanejvpriebehukonanianeboloničímpreukázané,žeideozákonným
spôsobom získaný dôkaz, kto a kedy tento získal a či bol vyhotovený so súhlasom osôb, ktorých hlas
bol na tomto zvukovom zázname zachytený.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na
výsledok sporu bola žalovaná v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).