Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 10C/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118276423
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kotusová Hucová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:6118276423.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B. súd Y. II sudkyňou N.. I. Y. R. v spore žalobkyne: Z. L?rincová, nar. XX. 4. XXXX, R. XX, Y., zastúpená:

N.. U. Q. - advokát, Q. 5, Y., proti žalovanému: I. Y., U. G. XX/A, Y., o zaplatenie XXX eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Y. o zaplatenie XXX,XX eura s 5% ročným úrokom z omeškania od XX. 1. XXXX do zaplatenia zastavuje.

F. je povinný zaplatiť žalobkyni XXX,XX eura s 5% ročným úrokom z omeškania od XX. 1. XXXX do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

F. proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu XX%.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobou doručenou B. súdu H. H. v upomínacom konaní dňa XX. 5. XXXX sa žalobkyňa domáhala
proti žalovanému zaplatenia sumy XXX eur ročne spolu s X % ročným úrokom z omeškania od XX. 1.
XXXX do zaplatenia.

X.Naodôvodnenieuplatnenéhonárokužalobkyňauviedla,žejepodielovouspoluvlastníčkoupozemkov,
parcela registra „C“ č. XXXX/XX - druh ostatná plocha o výmere XX m2, pozemok, parcela registra „C“
č. XXXX/XX - druh ostatná plocha o výmere XXX m2, pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh

ostatná plocha o výmere XXX m2, pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh ostatná plocha o
výmere XXX m2, pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh ostatná plocha o výmere XXX m2,
pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh zastavaná plocha o výmere XX m2, pozemok, parcela
registra „C“ č. XXXX/XX, druh zastavaná plocha o výmere XX m2, pozemok, parcela registra „C“ č.
XXXX/XX, druh zastavaná plocha o výmere XX m2, pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh
zastavaná plocha o výmere XXX m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území
Y. - F. vedenom Y. úradom Y., G. katastra Y., vo veľkosti X/XX z celku (ďalej ako „T.“). T. užíva už od

roku XXXX žalovaný, keď na nich začal realizovať výsadbu verejnej zelene. V zmysle strategického
dokumentu I. Y., I. územného systému ekologickej stability schváleného uznesením č. XXX/XXXX je
táto lokalita špecifikovaná ako I. biocentrum regionálneho významu BC - RM. F. niekoľkokrát vyzývala
žalovaného na usporiadanie vzájomných vzťahov, žalovaného postoj však bol odmietavý. D. uplatnenej
sumy odôvodnila F. posudkom č. X/XXXX, z ktorého vyplynula náhrada vo výške X,XX eura ročne/ m2,
čo za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a v rozsahu výmery XX,XX mX pripadajúcej na žalobkyňu
zodpovedá celkovej sume XXX,XX eura.

X. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukazoval na to, že definícia „verejná zeleň“ nehovorí nič
o vlastníckych vzťahoch a cieľom územného plánu nie je ich nejako obmedziť, ale definovať funkčné
využitie územia. G. definovaním územia ako verejnej zelene nie je zriadené verejné priestranstvo. F.tvrdil, že ak neexistuje užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu verejnosťou, niet dôvodu na plnenie
z titulu bezdôvodného obohatenia. C., že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že pozemky
v jej vlastníctve sú užívané verejnosťou. I. územný systém ekologickej stability nijako neobmedzuje

žalobkyňu, keďže jeho podstatou je len zdokumentovanie a vyjadrenie ekologickej kvality skúmaných
lokalít. T. teda nový stav, ani existujúci stav nijako nemení. K znaleckému posudku, ktorý žalobkyňa
predložila na podporu svojich tvrdení a preukázanie svojho nároku, uviedol, že nesúhlasí s použitou
dobou návratnosti, ktorú znalec stanovil v trvaní XX rokov. V danom prípade podľa žalovaného možno
uvažovať o návratnosti v trvaní XX, nanajvýš XX rokov, keďže z hľadiska návratnosti nie je predpoklad,

že by tieto pozemky boli rovnako výnosné ako pozemky v centre mesta.

X. V replike doručenej súdu 3. 7. XXXX žalobkyňa poukázala na to, že podľa znaleckých posudkov
predložených žalovaným a ňou je rozdiel v cene nájmu X,XX eura. U. rozdiel označila za minimálny
a poukázala na dve skutočnosti, ktoré ho spôsobili. C. znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok
predložený žalovaným, V.. V. W., stanovil dĺžku nájmu na obdobie XX rokov, čo však nezodpovedá

pozemkom, ktoré sa nachádzajú v centre mesta. S. skutočnosťou je, že vychádzal z úrokovej miery
X,XX % p. a., čo však nezodpovedá žiadnej úrokovej miere, aké v súčasnosti banky poskytujú na trhu a
aké poskytovali za obdobie rokov XXXX - XXXX. F. zobral do úvahy úrokovú sadzbu za rok XXXX, avšak
žalované obdobie sa týka rokov XXXX až XXXX. V roku XXXX aj v súčasnosti sú ročné termínované
vklady vo výške X % p. a.. F. poukázala na to, že pred zmenou využitia územia v roku XXXX bola táto

lokalita (o ktorej sa spor vedie, pozn. súdu) určená na výstavbu, teda bol o ňu zvýšený záujem, a to
tak o kúpu nehnuteľností, ako aj z dôvodu možnosti dosahovania zisku alebo inej výhody - podnikania.
C. konaním žalovaného, ktorý rozhodnutím mestského zastupiteľstva zmenil územný plán, v dôsledku
ktorého sa táto lokalita stala verejnou zeleňou, bola žalobkyňa de iure obmedzená v jej vlastníckom
práve. F. tiež konštatovala, že H. háj (lokalita, na ktorej sa nachádzajú T., pozn. súdu) sa nachádza vo

vyhľadávanej a lukratívnej lokalite zastavanej rodinnými domami, kde sa meter štvorcový predáva za
XXX eur.

X.Žalovanývpísomnompodanídoručenomsúdu2.8.XXXXkontroval,žepozemok,ktorýjepredmetom
tohto sporu, sa nenachádza „takmer v centre mesta“ a už vôbec nie „XX minút pešou chôdzou“ tak,

ako to uvádza znalec v posudku predloženom žalobkyňou. A. H. hája nemožno za žiadnych okolností
považovať za lukratívnu lokalitu, keďže v nej nie je plánovaná žiadna investičná činnosť a nevyznačuje
sa ani záujmom o kúpu pozemkov. K úrokovým mieram pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu
žalovaný uviedol, že sú stanovené T. bankou G., a teda odkaz žalobkyne na web J & T banky nemožno
považovať za relevantný dôkaz. O. pozornosť na to, že posledná zmena funkčného využitia v danej

lokalite bola vykonaná v roku XXXX, tá sa však netýkala územia, na ktorom sa nachádza pozemok vo
vlastníctve žalobkyne. U. po zmene územného plánu v roku XXXX ako aj pred touto zmenou bola pre
územie, v ktorom sa nachádza pozemok vo vlastníctve žalobkyne, stanovená funkcia verejnej zelene, a
to nezmenene po dobu vyše tridsiatich rokov. F. podotkol, že územné rozhodnutie o využití časti územia
H. hája na športovo - rekreačný areál stratilo v zmysle § 40 ods. X stavebného zákona platnosť po dvoch

rokoch od jeho právoplatnosti. D. uvedeného rozhodnutia nemá ani nemalo žiaden vplyv na zvýšenie
záujmu o kúpu pozemku vo vlastníctve žalobcu a o žalobcom tvrdenej lukratívnosti pozemkov v danej
lokalite nesvedčí ani skutočnosť, že tam doposiaľ žiadna investičná výstavba realizovaná nebola. F.
ďalej vyjadril presvedčenie, že súd by v prípade záveru o existencii nároku žalobkyne nemal vychádzať
zo znaleckých posudkov predložených žalobkyňou, keďže ich nemožno považovať za správne, a za

posudok nevzbudzujúci pochybnosti o správnosti označil ním predložený posudok č. XXX/XXXX znalca
V.. C. S. z XX. 7. XXXX. N. použiteľnosť v tomto konaní, keďže bol vypracovaný za účelom stanovenia
všeobecnej hodnoty nájmu inej parcely, žalovaný zdôvodnil tak, že ním bola stanovená všeobecná
hodnota parcely rovnakého druhu v rovnakej lokalite ako pozemky vo vlastníctve žalobkyne. T. žalovaný
podotkol, že žiadny právny predpis nestanovuje, že obec je oprávnená určiť funkčné využitie územia

ako verejnej zelene len v prípade, ak má k takémuto územiu užívacie právo.

X. V písomnom podaní doručenom súdu XX. XX. XXXX žalobkyňa poukázala na to, že I. Y. dňa XX. XX.
XXXX prijalo všeobecne záväzné nariadenie č. X/XXXX o zakladaní, údržbe a ochrane zelene, ktorým
obmedzilo práva vlastníkov pozemkov v H. háji (sic), a to tak, že zo stavebných pozemkov vytvorilo

verejnú zeleň, ktorú mestské zastupiteľstvo následne premietlo do dnes platného územného plánu. U.
všeobecne záväzné nariadenie však pre rozpor so zákonom muselo byť na základe protestu prokurátora
zo dňa XX. XX. XXXX č. Pd XX/XX - X zrušené. D. uznesenia, ktorým mestské zastupiteľstvo predmetnévšeobecne záväzné nariadenie zrušilo, mala byť zmena územného plánu mesta Y. a vyňatie H. hája z
územného plánu I. Y. ako verejnej zelene. To sa však doposiaľ nestalo.

X. Písomným podaním doručeným súdu 1. XX. XXXX žalobkyňa vzala žalobu späť v časti nad sumu
X,XX eura za meter štvorcový za rok, čo odôvodnila závermi znaleckého posudku vypracovaného V.. H..
T. na pojednávaní XX. XX. XXXX žalobkyňa predniesla ústne do zápisnice, že žalobu berie späť (okrem
doterajšieho späťvzatia) aj v ďalšej v časti, teda celkovo o zaplatenie XXX,XX eura s príslušnými úrokmi
z omeškania. F. so späťvzatím vyjadril súhlas.

X. Na pojednávaní XX. XX. XXXX žalovaný zotrval na svojich doterajších podaniach a vyjadreniach,
všeobecnúhodnotunájmunehnuteľnostívjednotkovejceneX,XXXeuranajedenmeterštvorcovýpodľa
znaleckého posudku vypracovaného V.. W. H. rešpektoval, rovnako ako celkovo závery predmetného
znaleckého posudku, ktoré nerozporoval.

X. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. XXX/XXXX Z. z. X. sporový poriadok (ďalej ako „X.“) žalobca
môže vziať žalobu späť.

XX. Podľa ustanovenia § 145 ods. X X., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

XX. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a
súhlas žalovaného s ním, súd konanie v časti o zaplatenie sumy XXX,XX eura s príslušnými úrokmi z
omeškania zastavil.

XX. O zvyšnej časti uplatneného nároku, ktorej sa späťvzatie nedotklo, teda o zaplatenie sumy
XXX,XX eura s X % ročnými úrokmi z omeškania od XX. 1. XXXX do zaplatenia vykonal dokazovanie,
vecne ju prejednal a rozhodol na pojednávaní XX. XX. XXXX v neprítomnosti žalobkyne, ktorá
termín pojednávania vzala na vedomie prostredníctvom jej právneho zástupcu, a ktorej prítomnosť na
pojednávaní nebola nevyhnutná, po tom, čo zistil tento skutkový stav:

XX. Žalobkyňa je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie F., ktorý bol
súčasťou znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného V.. I. D., C.. mult. predloženého žalobkyňou,
spoluvlastníčkou T. v podiele X/XX.

XX. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX ide v prípade pozemkov zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXXX v katastrálnom území Y. - F. vedenom Y. úradom Y., G. katastra Y., o pozemky, na ktorých je
okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a
poľovnícke využívanie, ďalej pozemky, na ktorom je dvor a pozemky umiestnené v zastavanom území
obce.

XX. Listom zo dňa XX. 3. XXXX (č. l. XX) pozvalo I. Y. ako orgán územného plánovania adresáta
tohto listu na pracovné rokovanie o perspektívnom funkčnom využití pozemkov vo vlastníctve, resp.
spoluvlastníctve adresáta, na území mesta Y., v katastrálnom území U., ktoré sú podľa záväznej
časti A. plánu hospodársko - sídelnej aglomerácie Y. v znení neskorších zmien a doplnkov súčasťou

funkčnej plochy verejnej zelene. A. pracovného rokovania dňa 6. 4. XXXX malo byť začatie procesu
tvorby vzájomnej dohody medzi mesta Y. s vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi pozemkov o obojstranne
prijateľnom funkčnom využití pozemkov s cieľom zachovania maximálneho podielu existujúcej zelene
na pozemkoch ako súčasti zelenej infraštruktúry mesta Y..

XX. Z územného rozhodnutia I. časti Y. - F. zo dňa XX. XX. XXXX bolo zrejmé, že I. časť Y. - F., oddelenie
územného rozhodovania a stavebného poriadku, povolila podľa ustanovenia § 39b stavebného zákona
využitie územia - pozemkov s parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X, 7, 8, 9, XX, XX, XX, XXXX/X, XXXX/
XX, v katastrálnom území U. - H. háj, na športovo - rekreačný areál a zároveň podľa ustanovenia § 39 a
stavebného zákona umiestnenie stavieb - vybavenosti areálu: bufetov s verejnými toaletami, tenisových

kurtov, s napojením na verejné rozvody elektrickej energie, verejný vodovod, na pozemkoch s parcelným
číslom XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, katastrálne územie U. a s odkanalizovaním do verejnej
kanalizácie na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, spoločnosti D. a. s. so sídlom Z. X v Y..XX. Zo G. k uzneseniu I. zastupiteľstva MČ F. ohľadne H. hája z 3. XX. XXXX bolo zrejmé, že v čase
vydania predmetného stanoviska bolo územie H. hája verejnou zeleňou a vydavateľ stanoviska ani A.
životného prostredia nesúhlasili so zmenou využitia územia.

XX. Prokurátorka B. prokuratúry Y. I podala podľa § 22 ods. X písm. a/ bodu 2. a § 25 ods. X zákona č.
XXX/XXXX Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a na základe poverenia Y. prokuratúry Y.
protest prokurátora dňa XX. XX. XXXX proti D. záväznému nariadeniu mesta Y. č. X/XXXX o zakladaní,
údržbe a ochrane zelene a následne na jeho podklade I. zastupiteľstvo v Y. prijalo uznesenie č. XXX/

XXXX na svojom A.. rokovaní dňa XX. XX. XXXX, ktorým všeobecne záväzné nariadenie č. X/XXXX
zrušilo.

XX. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou V.. W. H. v súdnom konaní vedenom
na B. súde Y. II pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, ktorého predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty
a nájmu nehnuteľnosti - pozemku C - KN, parcelné číslo XXXX/X, okres Y. II, obec Y. - F., katastrálne

územie U., podľa LV č. XXXXX a ktorý predložila ako dôkazný prostriedok žalobkyňa, vyplynulo, že
znalkyňa stanovila hodnotu nájmu vo výške X,XXX eura za rok na meter štvorcový. K stanoveniu sumy
dospela použitím metódy výpočtom, ktorú označila sa vhodnú. K parametru „n“, ktorý je vyhláškou I.
spravodlivosti č. XXX/XXXX Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v prílohe č. 3, definovaný
ako „obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla v intervale XX až XX rokov, v závislosti

od ekonomických, polohových a fyzických faktorov“, uviedla, že ohodnocovaný pozemok je súčasťou
komplexu, ktorého využitie je na základe A. mesta Y. považované za nižšie (verejná zeleň), v porovnaní
s využitím pozemkov určených na stavbu. U. využitie však z pohľadu lokality, v ktorej sa pozemok
nachádza - obytná zóna, dobré spojenie, vzdialenosť centra mesta, veľkosti mesta a pod., ako aj z
pohľadu možnosti využitia, ktoré ponúka - oddych, rekreácia, útočisko pri nepriaznivej letnej klíme, nie

je bezpredmetné ani zanedbateľné. Vo výpočte je na základe uvedeného uvažovaná doba návratnosti
investície XX rokov.

XX. Na zistený skutkový stav súd aplikoval tieto ustanovenia právnych predpisov:

XX. Podľa ustanovenia § 123 zákona č. XX/XXXX Zb. B. zákonník (ďalej len „B. zákonník“) je vlastník
v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním.

XX. Podľa ustanovenia § 488 B. zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

XX. Podľa ustanovenia § 489 B. zákonníka vznikajú záväzky z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

XX. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, ods. X B. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať. H. obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

XX. Podľa ustanovenia § 458 ods. X B. zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

XX. Právna úprava týkajúca sa bezdôvodného obohatenia je v B. zákonníku obsiahnutá v § 451 až XXX

a je kogentná. C. bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
založenej na tom, že medzi zúčastnenými stranami chýba od začiatku právny vzťah, ktorý by zakladal
právny nárok na predmetné plnenie spočívajúce v tom, že bolo niečo dané alebo sa v prospech niekoho
konalo. C. bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu
oprávňujúceho užívať cudziu vec, kde prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez

toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené
v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.XX. Napriek postoju žalovaného, ktorý výšku hodnotu nájmu stanovenú V.. H. nerozporoval, aj na
pojednávaní XX. XX. XXXX zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a podaniach, v ktorých
spochybňoval samotnú existenciu nároku žalobkyne.

XX. Súd preto prednostne riešil otázku, či pozemky žalobkyne, na ktorých sa nachádza verejná
zeleň (čo nebolo v konaní sporné), sú verejným priestranstvom a či žalobkyňa má nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. C. posúdení tejto otázky vychádzal súd z rozsudku T. súdu G. republiky
sp. zn. XCdo/XX/XXXX týkajúci sa užívania verejného priestranstva. V ňom T. súd G. republiky

konštatoval, cit.: „D. priestoru (pozemku) vlastneného súkromným subjektom a spĺňajúceho znaky
verejného priestranstva, z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva, by viedlo k podstatnému
sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec verejný záujem,
a to či už ide o jej povinnosť vytvárať pre svojich obyvateľov vhodné životné prostredie alebo dbať na
urbanistické či ekologické kritériá, na ktorý účel slúži pozemok navrhovateľky. D., že pokiaľ nie je v
občianskoprávnej rovine zmluvou upravené obecné užívanie sporného pozemku, ktorý slúži obyvateľom

bytov v priľahlých obytných domoch, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane
obce plnením bez právneho dôvodu (§ 45X ods. 1 a X B. zákonníka), lebo aj keď existuje právny
dôvod užívania tohto pozemku (verejnej zelene či verejného priestranstva), nejde o titul, podľa ktorého
by obci vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania majetku
navrhovateľky) bolo poskytované bezplatne. V opačnom prípade by došlo k porušeniu základného

princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti ich účastníkov (§ X ods. 2 B. zákonníka).“

XX. V súlade s týmto rozhodnutím súdy v obdobných veciach rozhodujú ustálene (vrátane B. súd Y.
II, o čom svedčia aj rozhodnutia, ktoré strany sporu predložili do tohto súdneho spisu - napr. rozsudok
vydaný v konaní pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX) a priznávajú žalobcom náhradu za užívanie pozemkov

v lokalite H. háj.

XX. Aj podľa názoru súdu T. žalobkyne sú verejnou zeleňou v bytovej zástavbe prístupné
neobmedzenému okruhu užívateľov, ktoré spĺňajú znaky verejného priestranstva, za užívanie ktorých
patrí žalobkyni náhrada. O. T. došlo zo strany žalovaného k obohateniu bez právneho dôvodu, a preto

je povinný zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu.

XX. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie sa žiada už len stručne poznamenať, že procesná obrana
vytýčená vo vyjadrení k žalobe (odsek 3. odôvodnenia tohto rozsudku, napr. tvrdenie „na daných
plochách nie je daná ich využiteľnosť verejnosťou a ani na tento účel neslúžia“) a viac či menej

rozvíjaná žalovaným v ďalších jeho písomných vyjadreniach, ktorá vyvolala reakcie žalobkyne, a teda
aj predlžovanie sporu a navyšovanie trov, nepriniesla nič, vo svetle čoho by bolo nutné prehodnocovať
závery rozhodnutia T. súdu sp. zn. XCdo/XX/XXXX, z ktorých súd vychádzal. O. právneho posúdenia si
musel byť vedomý aj žalovaný už v čase, keď také tvrdenia predostieral, čo súd konštatuje vzhľadom na
početnosť sporov medzi vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi pozemkov a I. Y., ktorá je mu z jeho činnosti

známa. C. súd hľadí na obranu žalovaného v časti popierania samotnej existencie nároku žalobkyne
ako na neúčelnú a v konečnom dôsledku v neprospech samotného žalovaného.

XX. Žalobcom i žalovaným boli v priebehu konania predložené aj ďalšie znalecké posudky, okrem
posudku vypracovaného V.. H. a opísaného v odôvodnení tohto rozsudku v časti zisteného skutkového

stavu, ktoré predovšetkým boli predmetom písomných vyjadrení strán sporu (odseky 3. - 5. odôvodnenia
tohto rozsudku), a to znalecký posudok č. X vypracovaný znalcom V.. I. D., C.. mult., znalecký posudok
č. XX/XXXX vypracovaný znalcom V.. V. W., znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom V..
C. S., znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný V. znalcov súdneho inžinierstva, družstvo, znalecký
posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom V.. N. Q., C.., z toho posudok znalca V.. W., V.. C. S. aj

V.. Q., C.. so zadaním stanoviť hodnotu nájmu iných pozemkov, ako sú predmetom tohto konania,
no tiež nachádzajúcich sa v lokalite H. háj. O. znalecké posudky boli predmetom námietok žalobkyne
i žalovaného, pričom vytýkané im boli predovšetkým závery v časti stanovenej doby návratnosti a
východiskovej úrokovej miery pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu. D. na vývoj konania a postoj
sporových strán prezentovaný na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX, keď ani jedna z nich nevzniesla

voči znaleckému posudku vypracovanému znalkyňou V.. H. žiadne námietky, v zmysle záverov ktorých
žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť, a o ktorých záveroch sa žalovaný výslovne vyjadril, že ich
rešpektuje a nenamieta, námietkami a výhradami predostretými stranami sporu v skoršom priebehu
tohto konania sa súd nezaoberal. Na základe uvedeného totiž nepovažoval výšku hodnoty nájmu X,XXXeura za rok za jeden meter štvorcový nájmu (v ktorej výške nárok žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí
uplatňovala) za spornú. T. súd znalecký posudok V.. H., ktorý bol východiskom dispozičného úkonu
žalobkyne v priebehu konania, považoval za najpresvedčivejší vzhľadom na jeho obsah - použitie

viacerých metód, ich zdôvodnenie, ako aj záver týkajúci sa výberu najvhodnejšej metódy pre zistenie
výšky náhrady za užívanie T. v relevantnom období. Z uvedených dôvod tento znalecký posudok,
resp. jeho závery boli jediným relevantným dôkazom pri stanovení výšky hodnoty nájmu, keď nesporné
vyjadrenia strán v spore o výške nároku sa dosiahli až na jeho podklade. T. žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia preto zodpovedá vyššie uvedenému, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje

sumu XXX,XX eura (X,XXX eura ročne/mX pri výmere XX,XX mX za obdobie od XX.X.XXXX do
XX.X.XXXX).

XX. Podľa § 517 ods. X B. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

XX.Podľa§3nariadeniavládyG.republikyč.XX/XXXXZ.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
B. zákonníka. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba J. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

XX. Podľa § 563 B. zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

XX. Žalobkyňa uplatnila aj nárok na úroky z omeškania s počiatkom odo dňa nasledujúceho po dni,

keď uplynula žalovanému trojdňová lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia určená žalobkyňou v
písomnej výzve, ktorá plynula odo dňa doručenia predmetnej výzvy žalovanému. J. a doručenie takej
výzvyžalovanývkonanínerozporoval,pretosúdžalobevyhovelajvčastižiadanéhopríslušenstva,ktoré
žalobkyňa uplatnila vo výške zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe J. centrálnej banky k prvému
dňu omeškania zvýšenej o X percentuálnych bodov.

XX. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobkyne týkajúce sa uplatneného peňažného nároku v
časti o zaplatenie XXX,XX eura súd pripísal zavinenie na zastavení konania v tej časti žalobkyni,
keď vzala žalobu späť po prehodnotení adekvátnosti uplatnenej sumy, teda bez nadväznosti na
konanie žalovaného po začatí konania. C. zavinenie je neúspechom žalobkyne, čo predstavuje XX %

uplatneného nároku; vo zvyšnej časti (XX %) súd žalobe vyhovel, úspech žalobkyne tak dosahuje mieru
XX %. V tomto rozsahu má žalobkyňa nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v zmysle
ustanovenia § X55 ods. X X.. Samotná výška trov už bude vecou samostatného uznesenia vydaného
vyššou súdnou úradníčkou (§ 262 ods. 2 CSP) po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).