Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Csr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119209656
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4119209656.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - Q. XXX/X, proti

žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava - Pribinova 25, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa doručeným návrhom zo dňa 23.08.2019 domáhal voči žalovanému zrušenia
rozhodcovského rozsudku 414/07/04 zo dňa 22.09.2014. Namietal, že nedal súhlas na rozhodcovské
konanie, úverová zmluva je neplatná, v rozpore so zákonom.

2. Žalobca uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žaloby a vyjadrenia ktoré citoval na pojednávaní.
K samotnej svojej rozhodcovskej zmluve uvádzal, že nesprávne rozhodnutie rozhodcovského súdu je
preto, že rozhodcovský súd túto zmluvu neskúmal.
3.Súd konal podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie vykázané.

4. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: žalobou z čl. 1-3, fotokópiou

žaloby 12C/1/19 z čl. 7-9, vyjadrením žalobcu z čl. 11-15, žiadosťou o revolvingový úver z čl. 16,
rozhodcovskouzmluvouzčl.18,oznámenímveriteľaoschváleníúveruzčl.17,zmluvnýmidojednaniami
z čl. 19, vzormi z čl. 20-23, rozhodcovským rozsudkom z čl. 24-27, uznesením US SR z čl. 28-36,
uznesením OS Nitra z čl. 37-43, pripojenými spismi OS Nitra sp. zn.10Er/92/2015 a 34Er/91/2015 z
toho hlavne rozhodcovský rozsudok ktorý nadobudol právoplatnosť 3.11.2014 a zistil tento skutkový a
právny stav:
5.Dňa22.09.2014vydalrozhodcaJUDr.MarekMorochovičrozhodcovskýrozsudok414/07/14.Žalovaný

rozsudok prevzala dňa 03.11.2014, tento bol doručovaný na adresu, ktorú aj v súčasnosti žalobca
uvádza. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2014 a vykonateľnosť 07.11.2014. Od roku 2015
prebieha exekúcia na základe predmetného rozsudku sp. zn. 34Er/91/2015. Žalobca mál od októbra
2015 vedomosť o exekúcii na základe predmetného exekučného titulu Žalobou zo dňa 23.08.2019
sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že nedal súhlas na rozhodcovské, úverová
zmluva je neplatná, v rozpore so zákonom, obsahuje neprijateľné podmienky a rozhodcovský súd to
neskúmal. Žalobca uzavrel s žalovaným samostatnú rozhodcovskú zmluvu dňa 09.01.2013.

6.Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.7.Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

8.Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

9.Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú
v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

10.Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý

už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.

11.Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok
môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej

proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo

veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto

zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

12.Podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského

konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

13.Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platnom v čase rozhodcovského
konania žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

14.Rozhodcovský rozsudok má mať rovnakú právnu silu ako rozhodnutie súdu. Procesné postupy by

nemali byť zásadne rozdielne, mal by zohľadňovať aktuálnu judikatúru všeobecných súdov, mal by
byť rovnako preskúmateľný, umožňovať verejnú kontrolu. Rozhodca má povinnosť nárok žalobcu v
rozhodcovskom konaní preskúmať a žalovaný v rozhodcovskom konaní, by mal mať možnosť sa k
veci pred vydaním rozhodcovského rozsudku vyjadriť. Rozhodca by sa mal v rozhodnutí s námietkami
žalovaného zaoberať. V prípade nestotožnenia sa s rozhodcovským rozsudkom má strana právo

obrátiť sa na všeobecný súd. Tak ako pri odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového všeobecného
súdu na všeobecný krajský súd. Zákon však v oboch prípadoch určuje zákonnú lehotu. V prípade jej
nedodržania nie je možné, aby všeobecný prvostupňový či odvolací vec prejednal. Ani v prípade, že by
teoreticky mohol mať žalobca či odvolateľ pravdu. Žalobca podal návrh na všeobecný súd na zrušenierozhodcovského rozsudku dňa 23.08.2019. Rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 03.11.2014. Zákonná
30 dňová lehota na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku ubehla dňa 03.12.2014.
Žalobca nepodal žalobu včas a súd z tohto dôvodu túto zamietol ako neskoro podanú. Nemožno stavať

otázku zrušenia rozhodcovského súdu na tom ako rozhodol exekučný súd, tak ako to reálne namietal
žalobca. Zákon upravuje tak rozsudok všeobecného súdu ako aj rozhodcovského na rovnakú úroveň. Ak
by sa dnes pripustilo spochybňovanie rozhodcovského rozsudku, nabudúce sa môže stať, že sa začnú
spochybňovať právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov čo bude viesť k destabilizácii súdneho
systému až anarchii.

15.Žalobca neuvádzal, žiadny konkrétny dôvod neplatnosti tejto zmluvy, nepreukázal, že by k jej
uzavretiu bol donútený. Zmluva podľa súdu obsahovala všetky náležitosti zákona platného v čase jej
uzavretia ( súd ju skúmal v exekučnom spise). Žaloba aj vyjadrenie žalobcu bolo veľmi všeobecné
odkazovalo na rôzne rozhodnutia bez logického spojenia s predmetnou vecou a s poukázaním
na konkrétne údajne neplatné dojednania rozhodcovskej zmluvy. Podľa súdu, to, že je znenie

rozhodcovskej zmluvy vopred pripravené ju nerobí neplatnou. Žalobca mal právo zmluvu neuzavrieť.
Denne uzatvárame množstvo zmlúv, s bankou, telefónnou spoločnosťou, poskytovateľom plynu elektriky
služieb a podobne. Žalobca nepreukázal, že mal záujem do zmluvy zasahovať. Právom žalobcu
podpísať ju, alebo nie, je dostatočne zachované právo strany na zasahovanie. Všetky spotrebiteľské
zmluvy sú pripravené jednou stranou ak by sme vychádzali z toho, že nie je možnosť do nich zasahovať

znamená, že sú neplatné, tak potom všetky existujúce spotrebiteľské zmluvy v SR sú neplatné, čo
je logicky neakceptovateľné. To že ich jedna strana vopred pripravila by znamenalo u všetkých ich
neplatnosť, čo považoval súd za absurdné. Prejednanie veci rozhodcovským súdom nie je narušenie
rovnováhy práv a povinností zmluvných strán. Rozhodcovský súd rozhoduje na tom istom základe
ako všeobecný súd, ak by sme konštatovali opak v podstate by sme spochybňovali všeobecne

existenciu a zákonnosť rozhodcovských súdov. K tomu nie je legálny dôvod. Zákon pripúšťa existenciu
rozhodcovskej zmluva ako aj rozhodcovského konania. Žalobca napríklad poukazoval na rozhodnutie
NS SR 5Cdo/230/2011 či ÚS SR IV. ÚS 371/2018, obe sa vzťahovali na exekučné konania a aj tento súd
konštatuje, že je právo žalobcu na preskúmanie namietaných skutočnosti po podrobnejšej špecifikácii
práve v prebiehajúcom exekučnom konaní, čo sa aj v predmetnej veci deje. Exekučné súdy tak bežne

postupujú a v prípade neplatnosti doložky exekúcie zamietajú. Je potom aj nehospodárne a neefektívne
aby sa vzájomne prejednávali konania, ktoré majú mať rovnaký účel.

16.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal
voči žalobkyni právo na náhradu trov konania, keďže bol žalovaný v tomto konkrétnom konaní plne

úspešný avšak mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.