Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoSr/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119209656
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4119209656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K., Q. XXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, zast. AK JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo
dňa 12.11.2019, č. k. 25Csr/1/2019-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zrušenia
rozhodcovského rozsudku zo dňa 22.09.2014 č. 414/07/04 na tom skutkovom základe, že nedal súhlas
na rozhodcovské konanie, úverová zmluva je neplatná a je v rozpore so zákonom. Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 51 OZ, § 4 ods. 1, 2, § 17, § 35, § 40 ods. 1, 3, § 41 ods. 1 zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa
22.09.2014 bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Tento bol doručený žalobcovi dňa 03.11.2014 a tento

nadobudol právoplatnosť 03.11.2014 a vykonateľnosť 07.11.2014. Od roku 2015 prebieha exekúcia
na základe predmetného rozsudku pod sp. zn. 34Er/91/2015. Keďže žalobca prevzal rozsudok dňa
03.11.2014, bol oprávnený podať žalobu na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku v zmysle ust.
§ 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.
Zákonná 30 dňová lehote na podanie návrhu mu ubehla dňa 03.12.2014 a žalobca podal žalobu až dňa
23.08.2019apretožalobuzamietolakoneskoropodanú.Vďalšomuviedol,žežalobcaneuvádzalžiadny
konkrétny dôvod neplatnosti zmluvy, nepreukázal, že by k jej uzavretiu bol donútený. Jeho vyjadrenie

bolo len všeobecné, keď odkazovalo na rôzne rozhodnutia bez logického spojenia s predmetnou vecou.
Prejednanie veci rozhodcovským súdom nie je narušenie rovnováhy práva povinnosti zmluvných strán.
Zákon pripúšťa existenciu rozhodcovskej zmluvy ako aj rozhodcovského konania. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi náhradu trov
konania, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa zmeny

rozsudku súdu prvej inštancie, keď namietal, že rozhodcovský rozsudok je neplatný. V dôvodoch
svojho odvolania uviedol, že rozsudok považuje za nezákonný, nedôvodný, nezohľadňujúci argumenty
ani okolnosti predmetnej veci. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvej inštancie dospel na základe vykonanýchdôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v ďalšom citoval zákonné ustanovenia § 365 ods. 1
písm. a/ - h/ CSP. Tiež namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku zakladajúceho jeho
nepreskúmateľnosť. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS

371/2018 ako aj rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. ÚS 55/2011. Rozhodcovskú doložku považoval
v zmysle ust. § 53 ods. 2 a 3 OZ za nedojednanú individuálne a teda neplatnú. Tiež Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/210/2012 vyslovil, že rozhodcovská doložka
je neplatná, ak ako súčasť formulárovej zmluvy nie je individuálne dojednaná a splýva s ostatnými
štandardnými ustanoveniami zmluvy. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6Ncdo/9/2012. Vzhľadom na všetky tieto rozhodnutia je toho názoru, že rozhodcovský rozsudok
je neplatný.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie neobsahuje žiadne konkrétne dôvody a
skutočnosti, ktoré by preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo existenciu ktoréhokoľvek
z odvolacích dôvodov podľa ustanovení CSP. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil a súčasne mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

4.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)viazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379a§380
CSP), po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny v zmysle ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Nitre dňa 23.08.2019 domáhal zrušenia

rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak
Arbitracionkurt s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava rozhodcom JUDr. R. R. sp. zn. 414/07-14
zo dňa 22.09.2014, keď len všeobecne vo svojej žalobe poukázal, že rozhodcovským rozsudkom
bol rozhodnutý spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala. Spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, v konaní správne zistený skutkový stav, stály rozhodcovský súd rozhodol v
rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, výkon
rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, rozhodcovský
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Podľa ust. § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „Zákon o rozhodcovskom
konaní“) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

7. Podľa ust. § 54b ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní upravujúce prechodné ustanovenia k
úpravám účinným od 01.01.2015 ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred
01.01.2015.

8. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 73 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ak nie je ďalej
ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na
rozhodcovskékonania,ktorýchpredmetomjespotrebiteľskýsporzačatýpred01.01.2015.Právneúčinky
úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 01.01.2015 zostávajú zachované.

9. Podľa ust. § 73 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na trvaní a plynutí lehoty
na podanie žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01.01.2015 sa použijú
predpisy účinné do 31.12.2014; ust. § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

10. Podľa ust. § 46 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak bol podaný návrh na
začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok
podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.11. V nadväznosti na cit. ust. odkazujúce na zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) podľa ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017 exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydané v

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu upovedomí o začatí exekúcie poučí
povinného, ktorý je spotrebiteľom o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor
žaloby podľa osobitného predpisu, pričom zákon odkazuje na osobitný predpis - zákon č. 335/2014 Z.
z. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

12. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalovaný ako úverový veriteľ zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej so žalobcom ako úverovým dlžníkom dňa 09.01.2013, ktorej predmetom
bolo poskytnutie úveru 1.500 eur. Na základe uvedeného hmotnoprávneho vzťahu podal voči žalobcovi
na Slovenskom arbitrážnom súde žalobu o zaplatenie 2.463,32 eura s príslušenstvom z titulu nedoplatku
z predmetnej úverovej zmluvy. Z rozhodcovského spisu mal súd preukázané, že rozhodcovský súd

rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 22.09.2014 sp. zn. 414/07/14 tak, že uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému 2.463,32 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške
1,15% ročne z uvedených súm tak, ako sú uvedené vo výroku vrátane trov konania. Taktiež nebolo
rozporované, že žalobca predmetný rozsudok prevzal 03.11.2014 a tento nadobudol právoplatnosť dňa
03.11.2014 a vykonateľnosť 07.11.2014. V poučení rozsudku bol žalobca poučený o tom, že môže do

15 dní od jeho doručenia sa vyjadriť k rozhodcovskému rozsudku formou žalobnej odpovede a že tiež
môže do 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku podať na príslušnom súde žalobu o
jeho zrušenie. Žalobca tak ako účastník rozhodcovského konania bol rozhodcovským súdom poučený
správne a v súlade so zákonnou úpravou.

13. Správne súd prvej inštancie v danom spore predovšetkým sa zameral predovšetkým na skúmanie
včasnosti podania žaloby na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na dátum
konania rozhodcovského súdu a vydania rozhodcovského rozsudku je nesporné, že tak samotné
rozhodcovské konanie po procesnej stránke ako aj zákonné aspekty, týkajúce sa následného konania
pred všeobecným súdom (ako dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom a

lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku) sa spravovali ustanoveniami v tejto
dobe platného a účinného zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorý upravoval zákonnú
lehotu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v ust. § 41 ods. 1 v lehote 30 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. V nadväznosti na uvedené potom nebolo v konaní sporné ani to, že

žalobcovi bol doručený rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v tomto smere cestou súdu domáha
dňa 03.11.2014 a v zmysle tejto dobe platnej a účinnej právnej úpravy zákona o rozhodcovskom konaní,
tak mal možnosť žalobca podať žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku do 03.12.2014,
pričom túto zákonnú lehotu nevyužil a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušný súd
nepodal. Túto žalobu podal až dňa 23.08.2019. Od 01.01.2015 nadobudol účinnosť nový zákon o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (zák. č. 335/2014 Z. z.), ktorý v prechodných ustanoveniach
§ 73 ods. 1, 3 upravil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský
spor začatý pred 01.01.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní
začatom pred 01.01.2015 zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 sa

spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z predmetného intertemporálneho ustanovenia § 73
ods. 2 však vyplýva, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01.01.2015 sa použijú prepisy účinné do 31.12.2014. Z uvedeného
teda vyplýva, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku začaté na súde pred 01.01.2015 sa bude
spravovať novým zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2015 Z. z. okrem lehoty

na podanie žaloby na súd, ktorý sú bol povinný posudzovať podľa predpisov účinných do 31.12.2014.
Vzhľadom na možnú aplikáciu prechodného ustanovenia upraveného v zákone o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní je zásadné a právne významné najmä konštatovanie, že nakoľko žalobcovi bol
rozhodcovskýrozsudokdoručenýdňa03.11.2014anepodalpodľatejtoprávnejúpravyžalobuvčas,teda
najneskôr do 03.12.2014 bolo predmetné rozhodcovské konanie právoplatne ukončené, vrátane lehoty

na podanie eventuálnej žaloby o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku ešte podľa právnej úpravy
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 335/2014 Z. z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Pokiaľ lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku začala v prípade spotrebiteľského sporu plynúť (a aj uplynula) podľa predchádzajúcej právnejúpravy spravovala sa jej dĺžka a uplynutie zák. č. 244/2002 Z. z., čo znamená, že ak lehota podľa tejto
úpravy už uplynula, neplynie ani len s poukazom na novú úpravu spotrebiteľského rozhodcovského
konania žiadna nová, či dlhšia dodatočná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Napokon žaloba by nebola včas podaná ani podľa zák. č. 335/2014 Z. z., ktorý upravuje lehotu
3 mesiacov na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v § 46 ods. 1, keďže žaloba bola
podaná až v roku 2019.

14. Nie je potom ani právne významné, že exekučný poriadok bol novelizovaný zák. č. 335/2014 Z. z.

tak, že bolo do exekučného poriadku zavedené s účinnosťou od 01.01.2015 ust. § 48 ods. 2, podľa
ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu. V upovedomení o začatí exekúcie
poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 335/2014 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Preto taktiež nemožno sa pri podávaní žaloby o zrušení

rozhodcovského rozsudku, ktorý bol žalobcovi doručený 03.11.2014 dovolávať ust. § 46 ods. 4 zák. č.
335/2014 Z. z. účinného až od 01.01.2015 (znovu súd uvádza, že rozhodcovské konanie vo vzťahu
k žalobcovi bolo právoplatne skončené 03.11.2014, teda do 01.01.2015) a v nadväznosti na toto
ustanovenie potom aplikácie ust. § 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. exekučného poriadku účinného od
01.01.2015 do 30.03.2017, čo však žalobca ani v samotnej žalobe neuvádzal, keďže jeho žaloba bola

podaná vo veľmi všeobecnom tvrdení o skutkových okolnostiach uzatvorenia samotnej úverovej zmluvy.

15. Z uvedeného je možné zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie
meritórne rozhodol boli vecne správne. Keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že táto
nebola podaná v stanovenej lehote, nebolo potrebné, aby ďalej rozvíjal svoje úvahy ohľadne samotného

rozhodcovského rozsudku, tak ako uvádzal v bode 15. rozhodnutia. Odvolací súd z uvedených dôvodov
preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a
potvrdil rozsudok i v časti o nároku na náhradu trov konania, pretože i v tejto časti bol rozsudok súdu
prvej inštancie vecne správny, keď žalovanému vznikol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov konania, avšak tento nárok mu súd prvej inštancie nepriznal, keďže preukázateľne mu v

konaní žiadne trovy nevznikli.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).