Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620201096
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7620201096.1

Uznesenie

OkresnýsúdSpišskáNováVesvsporežalobkynev1.rade:O.T.,L..XX.XX.XXXXažalobcuv2.rade:C.
T.R., L.. XX.XX.XXXX, M. P. J. D. L. E., T. X/X, proti žalovanému: C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. D. L. E., T. X/
X, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze vstupu do obydlia
a v zákaze priblíženia sa , takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

II. Nepriznáva sa žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX návrh, ktorým žiadajú, aby súd vydal zákaz
priblíženia sa a vstupu do bytu pre žalovaného.

2. Tento svoj návrh odôvodnili tým, že žalobcovia sú rodičia žalovaného. Žalovaný dlhodobo požíva
alkoholické nápoje od r. XXXX. Mal niekoľko zamestnaní, z ktorých ho prepustili práve kvôli problému
s alkoholom. Jeho posledný zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer v auguste r. XXXX a od
tej doby je žalovaný nezamestnaný. Na chod domácnosti neprispieva, chodieva každý deň domov
opitý a narúša nočný kľud domácich, ale aj susedov, nakoľko neustále vyzváňa napriek tomu, že má
od marca XXXX zrušený trvalý pobyt u žalobcov. Žalobcovia ho upozorňujú, aby toľko nevyzváňal,

nakoľko ruší nočný kľud. V ich domácnosti sa nachádza aj psík, ktorý pri počutí zvonenia hneď breše
a tým pádom narúša nočný kľud. Okrem štekotu psa sa ozýva aj vyzváňanie, keďže žalovaný zvonček
dlhšie pridržiava rukou. Žalovaný požíva alkohol, ktorý kombinuje s liekmi a tým sa stáva agresívnym
a malátnym. Keďže žalobcovia nechcú, aby rušil zvonením ako ich, tak aj susedov, vpustia ho dnu, čo
žalovaný často zneužíva, lebo si je vedomý, že čím hlasnejšie bude zvoniť, tým skôr mu otvoria. Svojím
chovaním im spôsobuje verejnú hanbu. Po vpustení do bytu chodí po byte malátny, naje sa, neumyje

sa a keď ho upozorňujú, aby sa šiel aspoň umyť, je voči nim agresívny. Skáče do žalobcu v 2. rade.
Následne ho žalobcovia musia kontrolovať a odprevadiť do postele, aby ešte niečo nespravil, prípadne
nerozbil. Potom si ľahne špinavý, smradľavý, nevyzlečený do postele, prespí, ničím neprispieva na
domácnosť a na druhý deň sa situácia opakuje. V domácnosti pred žalovaným musia všetko schovávať,
ako napr. peniaze, alkohol a lieky, pretože to hneď využije a ukradne. Sestra žalovaného je taktiež v
tom obmedzená, nakoľko si musí svoje veci strážiť a nenechať ich bez dozoru. Často pre tieto jeho

výtržnosti, keď ho upozorňovali, aby v takomto stave nechodil domov, volali políciu. Raz vznikla situácia,
keď prišiel domov opitý a malátny, po upozornení žalobkyne v 1. rade, aby v takomto stave byt opustil,
neuposlúchol, robil si ďalej večeru a nerešpektoval ani upozornenie žalobcu v 2. rade a na toho fyzicky
zaútočil. Žalobca v 2. rade sa ho snažil dostať z bytu, pritom ho žalovaný opätovne fyzicky napadol a
spustila sa bitka. Následne žalobkyňa v 1. rade volala políciu a žalobca v 2. rade skončil na pohotovosti.
Žalovaný absolvoval protialkoholické liečenie na G. Y. po dobu troch mesiacov od XX.XX.XXXX K.

XX.XX.XXXX. Len čo sa vrátil hneď na druhý deň sa začala situácia opakovať. Žalobcovia ako rodičia to
už psychicky nezvládajú, sú na dne a boja sa o svoj zdravotný stav. Sú pracujúci, ráno vstávajú do prácepo takejto noci nevyspatí. Žalovaný na domácnosť neprispieva, čo mu príde pod ruku ukradne a keď sa
mu prihovárajú, aby prestal s alkoholom a liekmi, tak je agresívny. Obávajú sa toho, že pri nadmernom
požívaním alkoholu, pri kombinácii s liekmi sa správanie žalovaného zhorší, nakoľko nemá príjem a jeho

nároky na alkohol sa stupňujú, keďže má potrebu piť ho už od rána.

3. Uvedený návrh žalobcovia nedoložili žiadnym dôkazom.

4. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), každé

podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

5. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 3 CSP, za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť

kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

18. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

19.Vprejednávanomsporebolpodanýnávrh,ktorýpoposúdeníjehoobsahusúdomvzmysle§124ods.
1 CSP zodpovedá návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez podania žaloby vo veci samej.

20. V tejto súvislosti súd uvádza, že súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak opis rozhodujúcich
skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby
súd neodkladné opatrenie nariadil , má to nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu
v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle

§ 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pritom striktná
zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho
príloh. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: Q..Y..J., XXXX, D.. XXXX).

21. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či

a./ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
b./ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie ( princíp opodstatnenosti).,
c./ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu , ktorej
sa navrhovateľ domáha ( princíp efektívnosti) ,
d./ navrhovaným neodkladným opatrením , pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebudú vytvorený nenávratný stav,

e./ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah ( princíp proporcionality) ,
f./ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( § 324 ods. 3 CSP).
(porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: Q..Y..J., XXXX, D.. XXXX).

22. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí
teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa (v tomto prípade rozumej žalobcov) odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou

argumentáciou anetýkasadokazovaniavkonaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktoré
má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť,
čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a násl.
CSP.

23. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce závero pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí

nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej
strany sporu je primeraný žalobcami osvedčenému porušeniu ich práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

24. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR X Q. XX/XXXX).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
D. XXX) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako

nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

25. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e./ CSP musí mať súd za
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia voči navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného
navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita

vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné
oznámenia , čestné vyhlásenia tretej osoby ( v pozícii svedka incidentu) a pod. (porovnaj Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1097).

26. Opatrenie, ktoré by malo byť vydané v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je opatrením, ktoré malo
byť v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený
ich život, telesná, duševná alebo sexuálne integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym
účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Obdobne, ako pri neodkladnom

opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované
konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ
spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby v

pozícii svedka incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Zákaz
alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, ako menej závažným zásah do osobných slobôd
povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita
navrhovateľa ( v tomto prípade rozumej žalobkyne ) mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však
musí navrhovateľ ( v tomto prípade rozumej žalobkyňa ) pred nariadením neodkladného opatrenia

relevantným spôsobom osvedčiť. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str.
1098-1099).

27. Žalobcovia však na preukázanie nimi uvádzaných tvrdení obsiahnutých v ich návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia súdu nedoložili žiadne dôkazy, ktoré by aspoň v nevyhnutnej miere osvedčovali
nimi tvrdené skutočnosti.

28. V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom na skrátený a zjednodušený postup pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie

iných, ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu neodkladným opatrením.

29. Súd v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je povinný ale ani oprávnený vyhľadávať a
zhromažďovať dôkazy na osvedčenie tých tvrdení, ktoré žalobcovia uvádzajú vo svojom návrhu. Bez
predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom (v tomto prípade rozumej žalobcami)

súd nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobcovia svoje tvrdenia uvedené v ich návrhu nedoložili
žiadnymi dôkazmi, ktoré by aspoň osvedčili tieto nimi uvádzané tvrdenia a v nadväznosti na toneosvedčili ani to, že by im správaním žalovaného mohla byť narušená ich telesná alebo duševná
integrita, súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

31. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť

na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

37. Podľa článku 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

38. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkami 4 a 17 Základných
princípov CSP teda prihliadajúc na pomeru jeho úspechu strán v spore ako aj skutočnosť že si úspešná
strana v spore nárok na náhradu trov konania neuplatnila, resp. že jej v danom štádiu konania ani žiadne
nemohli vzniknúť.

39. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalovaného
bol 100%. Žalovanému ako úspešnej strane sporu by tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania.

40. V danom spore si však žalovaný trovy konania neuplatnil a ani nebol nijako procesne aktívne činný,

keďže súd s ním v rámci rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie ani nekonal. Civilný sporový
poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na
náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, resp. kedy jej tieto ani vzhľadom
na procesný postup ( pri zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie sa protistrane nedoručuje ani
rozhodnutie a ani návrh) nemohli vzniknúť.

41. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogia legis alebo analogia iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP
aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o
náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal

pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu
spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú
ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne ďalším
rozhodnutím o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnený žalovaný síce bol úspešný v

spore, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.42. Súd preto rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 357 písm. a/ a § 362 ods. 1 zákona č.
160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.