Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115232534
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115232534.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Ing. Štefan Súkeník -
KINEKUS, s miestom podnikania Kysucké Nové Mesto, 9. mája 1181/50, IČO: 17 866 375, zastúpeného
JUDr. Ivanom Glovniakom, advokátom so sídlom Žilina, D. Dlabača 2748/28, IČO: 42 433 665, proti
žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00

151 866, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 25C/541/2015-181 zo dňa 19. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti
žalovanému nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa z.č. 514/2003

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci OO PZ SR Žilina - východ a OO
PZ SR Kysucké Nové Mesto podľa § 21 ods. 1, 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vo
výške 32 372,57 eur pozostávajúcej zo sumy 12 500,- eur, predstavujúcej stratu na hodnote vozidla
od jeho zaistenia 09. 07. 2009 do vyhotovenia znaleckého posudku 09. 08. 2015 a zo sumy 19 862,57
eur, predstavujúcej stratu za neužívanie vozidla v uvedenom období na podnikateľské účely a náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1 670,76 eur (vyhotovenie znaleckého posudku

641,30 eur, odmena za právne služby 989,46 eur, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky 40,- eur). Z evidenčnej karty vozidla zo dňa 08. 07. 2009 mal preukázané, že vozidlo je v
pátraní SIS a je potrebné kontaktovať 80/50199 alebo 0908/810012. Ďalej mal preukázané, že OO PZ
SR Žilina - východ 09. 07. 2009 zaistilo predmetné vozidlo a vydalo potvrdenie o zaistení veci spoločnosti
TRUCKCENTRUM s.r.o. Varín - Šošinec, IČO: 36 406 821 z dôvodu, že vzniklo podozrenie, že táto vec
súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového
stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní

o priestupku. Následne OO PZ SR Kysucké Nové Mesto listom z 22. 09. 2009 oznámilo žalobcovi,
že predmetné motorové vozidlo bolo zaistené podľa § 21 ods. 1 z. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore, pretože bolo zistené, že pochádza z krádeže v Taliansku vykonanej 19. 03. 2006 až 20. 03.
2006 a z uvedeného dôvodu bola dňa 17. 08. 2009 prostredníctvom MV SR, PPZ, Úrad medzinárodnej
spolupráce, Národná ústredňa SIRENE požiadaná o spoluprácu pri odovzdaní vozidla do trestného
konania, pričom žalobca, ktorý si naň uplatnil nárok, bol súčasne odporúčaný podľa § 21 ods. 9 zákona

č. 171/1993 Z. z., aby v lehote 60 dní od doručenia oznámenia uplatnil vlastnícke právo alebo iné právo
na zaistenú vec na príslušnom súde, pričom v tejto lehote je povinný oznámiť útvaru, ktorý vec uložil do
úschovy, na ktorom súde právo uplatnil. Podľa tvrdenia polície v čase zaistenia si nárok na vlastníctvo kvozidluuplatnilaajtalianskapoisťovaciaspoločnosť.Predmetomposúdenianárokužalobcuakopostupu
charakterizovaného „ako nesprávny úradný postup“ mal byť postup - zaistenie veci OO PZ SR Žilina -
východ zo dňa 09. 07. 2009 a v nadväznosti naň aj postup OO PZ SR Kysucké Nové Mesto, ktoré listom

z 22. 09. 2009 oznámilo v ňom uvedené skutočnosti, keďže predmetné motorové vozidlo nemalo byť
zaistené podľa žalobcu podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., ale správny postup mal byť taký, že
malo byť začaté trestné stíhanie minimálne vo veci a motorové vozidlo malo byť ním následne vydané
podľa ust. § 89 Trestného poriadku alebo mu malo byť odňaté podľa § 91 Trestného poriadku, keďže
bolo podľa tvrdení polície vecou dôležitou pre trestné konanie, nakoľko bolo jednoznačné podozrenie, že

bolo ukradnuté, a teda bude dôležitou vecou pre trestné konanie pre trestný čin krádeže, podozrenie zo
spáchania trestného činu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov a podozrenie zo spáchania
trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, čím sa dopustili policajti nesprávneho úradného
postupu, čo malo za následok vznik škody. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že žalobca nedisponoval
žiadnym dôkazom, z ktorého by bolo možné jednoznačne konštatovať, že postup polície (všeobecne)
bol v rozpore s ust. § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., keďže nepreukázal, že by vo veci namiesto

vykonaného postupu malo byť začaté trestné stíhanie aspoň vo veci a že v rámci uvedeného by mala byť
vec - predmetné motorové vozidlo - vydaná alebo odňatá podľa ustanovení Trestného poriadku. Pokiaľ v
konaní nebola preukázaná pravdivosť tvrdenia žalobcu o nesprávnom úradnom postupe polície, nebolo
možné žalobe vyhovieť, a preto ju zamietol. O trovách konania vzhľadom na plný úspech žalovaného
vo veci rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal mu nárok

na ich náhradu v rozsahu 100 %.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. a/, b/, d/, f/ a h/ CSP odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť tak, že jeho žalobe bude v celom
rozsahu vyhovené a priznaný mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd nerozhodol o

jeho návrhu na prerušenie konania do skončenia konania 31Cb/201/2009, v ktorom sa pred Okresným
súdom Bratislava I rieši otázka jeho vlastníckeho práva k vozidlu, ktorá je otázkou podstatnou pre
rozhodnutie súdu v tomto konaní. Súdom bolo nesprávne interpretované, čoho sa domáha, keďže v
konaní neodvodzoval škodu z toho, že malo byť začaté trestné konanie a nebolo. Škoda mu nebola
spôsobená týmto opomenutím začatia trestného konania, ale zaistením vozidla a jeho následným

zadržanímnapriektomu,žepolícianebolaoprávnenázauvedenéhoskutkovéhostavutakétozaisteniea
uloženie do úschovy vykonať, čím protiprávne zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ak uviedol správny
postup (konanie podľa Trestného poriadku), tak iba na zdôraznenie protiprávnosti vykonaného postupu.
Argumentácia žalovaného, že nebol konštatovaný nesprávny úradný postup dozorujúcim prokurátorom
podľa Trestného poriadku nemohla mať vplyv na možnosť posúdenia zákonnosti postupu súdom ako

otázku prejudiciálnu, pretože aj pokiaľ by bolo vydané rozhodnutie o nej, tak súd by ním nebol viazaný
(§ 194 CSP). Žalovaný tvrdil, že neboli dané dôvody na začatie trestného konania a na druhej strane
skutkový stav subsumoval pod ust. § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý sa vzťahuje výlučne
na postup orgánov činných v trestnom konaní, t. j. konanie podľa Trestného poriadku, ktoré prevzal
aj súd, pričom predmetom preskúmavania prokurátorom podľa § 210 Trestného poriadku môže byť

len postup týchto orgánov, keď ust. § 9 ods. 2, 3 nadobudlo účinnosť až v roku 2013 a ku škode
odňatím vozidla došlo už v roku 2009. Neuplatňoval si škodu spočívajúcu v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnej lehote, ale spočívajúcu v nesprávnom protiprávnom konaní -
zásahu do jeho vlastníckeho práva. Tvrdenie, že nepreukázal žiadnym dôkazom, že postup polície by
bol v rozpore so zákonom je nesprávny, keďže môže tvrdiť a preukazovať skutkový stav, pričom právne

posúdenie uplatneného skutkovo vymedzeného nároku je na súde, ktorý pozná právo. V odôvodnení
rozhodnutia absentuje právne posúdenie zisteného skutkového stavu, a tak je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. V odôvodnení rozhodnutia sa súd nevyjadril, či považoval vymedzenie skutkového
stavu - dôvodov zadržania uvedených v potvrdení o zaistení veci za dostatočné, keďže v ňom polícia
neuviedla žiadny konkrétny dôvod a došlo iba ku skopírovaniu všetkých možných dôvodov uvedených v

zákone, ktoré skutkovo nevymedzila tak, aby nebola možná dodatočná zámena, čo je taktiež protiprávne
konanie, ktoré malo za následok protiprávnosť samotného zaistenia veci, ako aj akéhokoľvek ďalšieho
postupu. K doplneniu dôvodu na zaistenie vozidla podľa zákona č. 171/1993 Z. z. aj o dôvod, že po
vozidle pátra polícia iného štátu, došlo až od 01. 08. 2011 a nie v roku 2009 ako to tvrdil žalovaný a takýto
záver by vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

nevysporiadal s dôvodmi zaistenia vozidla a absentuje aj právne posúdenie tejto časti, pričom ide o
podstatnú otázku, nakoľko pokiaľ by bolo zaistenie protizákonné, tak aj akékoľvek ďalšie zadržiavanie
vozidla by bolo protizákonné a tak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a porušuje
právo na spravodlivý proces. Rozhodnutie je nepreskúmateľné aj preto, že súd neuviedol, či bolopodozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo spáchaním priestupku, na objasnenie
akého skutkového stavu bolo potrebné jej zaistenie, na vykonanie akých potrebných úkonov, na aké
rozhodnutie bola vec potrebná, keď tieto skutočnosti neexistovali a neboli v konaní preukázané. Súd

dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď uviedol, že z evidenčnej karty vozidla zistil, že bolo
odcudzené v dňoch 19. 03. 2006 až 20. 03. 2006 v Taliansku, nakoľko z nej táto skutočnosť nevyplýva.
Že malo byť vozidlo odcudzené, bolo iba tvrdením žalovaného, ktorý predložil jediný dokument, v ktorom
sa krádež spomína, a to lustráciu z 08. 07. 2009, ktorej nadpis je Vozidlo (Interpol), ktorá nie je opatrená
nijakým podpisom alebo pečiatkou, ktorá by svedčila o dôveryhodnosti takejto listiny, a tak nie je možné

určiť, či táto má byť z databázy SIRENE. Z lustrácie nie je zrejmé, že by malo byť vozidlo ukradnuté,
sú v nej údaje iba o nejakej krádeži, a to dátum a krajina. Následne sa uvádzajú údaje o vozidle,
pričom nie je zrejmé, či toto vozidlo bolo ukradnuté alebo bolo použité na krádež nejakých iných vecí
alebo na tomto iba boli videné osoby podozrivé z nejakého iného trestného činu krádeže alebo akým
iným spôsobom toto vozidlo súvisí s nejakou bližšie neurčenou krádežou niekde v Taliansku. Obdobne
z evidenčnej karty vozidla vyplýva iba to, že vozidlo je v pátraní, nie že by bolo odcudzené. Ak aj

by polícia mala relevantné poznatky o podozrení zo spáchania trestného činu krádeže alebo iného
v dostatočnom časovom predstihu tak vznikla povinnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní
podľa Trestného poriadku a nie zákona č. 171/1993 Z. z. vzhľadom k jeho špecialite. V rozpore s už
vykonaným dokazovaním je aj tvrdenie súdu, že nárok na vlastníctvo k vozidlu si v čase zaistenia
uplatňuje aj talianska poisťovacia spoločnosť. V čase zaistenia, ktoré mohlo trvať 90 dní, si žiadna

spoločnosť podľa žiadneho tvrdenia strán v spore neuplatnila vlastníctvo k veci, keď žalovaný tvrdil,
že Národnej ústredni SIRENE bolo listom zo dňa 06. 05. 2010 oznámené, že vlastníkom predmetného
vozidla je poisťovňa, čo poprel emailom od spoločnosti AVUS International spol. s r.o., ktorá predložila
plnú moc na prevzatie vozidla zo dňa 06. 05. 2010 a nie list, ktorým by malo byť uplatnené vlastnícke
právo. Samotná talianska poisťovňa sa vyjadrila 24. 11. 2016 k tvrdeniu žalovaného pred súdom v inom

konaní sp. zn. 31Cb/201/2009, tak že poprela, že by si niekedy vlastnícke právo uplatnila alebo že by
vôbec mohla byť považovaná za vlastníka. Nesprávne je preto skutkové zistenie súdu, že táto talianska
poisťovňa v uvedenom konaní uviedla, že si vlastnícke nároky nerobí. Súčasne poukázal na uznesenie
NS SR sp. zn. 4Cdo/87/2011, s ktorým sa súd takisto nevysporiadal najmä v otázke, že iba relevantné
a preukázané spochybnenie - uplatnenie práva k zaistenej veci môže byť dôvodom na uloženie vozidla

do úschovy, čo splnené nebolo a súčasne, že aj v tomto prípade bolo vozidlo v pátraní a súd neposúdil
ani túto skutočnosť ako dôvod na uloženie vozidla do úschovy. Pokiaľ by bola vec zaistená z dôvodu
pátrania po nej políciou iného štátu ako tvrdil žalovaný, pochybnosť o tom, či zaistená vec patrí inej
osobe, nemá zmysel a je irelevantná, nakoľko polícii iného štátu celkom jednoznačne vozidlo nepatrí a
tak jeho uloženie do úschovy nemá zmysel. Tento dôvod zaistenia tvrdení žalovaným nebol uvedený v

potvrdení o zaistení a vylúčil by aj následné uloženie vozidla do úschovy, nakoľko by bolo odovzdané
polícii iného štátu podľa § 21 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. Zo skutkového vymedzenia nároku aj
keby súd nesprávne dospel k záveru o obmedzení jeho vlastníckeho práva na základe zákona, tak
by žalovanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva musel právne posúdiť ako náhradu priamo
vyplývajúcuzčl.20ods.4ÚstavySR,nakoľkopopísanýskutkovýstavjevrozporesuvedenýmčlánkom,

keď bolo okrem neprimeranosti a nesplnenia aj ďalších predpokladov v zmysle ústavy obmedzené jeho
vlastnícke právo bez primeranej náhrady, s čím sa taktiež súd nezaoberal.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, keďže žalobca neuviedol žiadny relevantný odvolací dôvod. Mal za to, že

polícia postupom podľa § 21 zákona č. 171/1993 Z. z. neporušila zákon a úradný postup pri zaistení veci
bol správny. Porušenie zákona pri tomto postupe príslušníkov policajného zboru nebolo konštatované
ani dozorovým prokurátorom, ktorý podľa § 230 Trestného poriadku vykonával dozor nad dodržiavaním
zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a vo veci nebola podaná žiadosť o
preskúmanie postupu policajta, ako to predpokladá ust. § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. a nesprávny

úradný postup nebol konštatovaný. Napadnutý rozsudok považoval za odôvodnený v dostatočnom
rozsahu, keď súd sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami
strán a rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a vec správne právne posúdil
aplikujúc príslušné právne normy.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil podstatné skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a

vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobca vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd
dopĺňa, že z oznámenia OO PZ SR Kysucké Nové Mesto žalobcovi z 22. 09. 2009 (na základe jeho listu
doručeného toho istého dňa), v ktorom si uplatnil vlastnícke právo, jednoznačne vyplýva, že dôvodom

zaisteniavozidlaz09.07.2009spoločnostiTRUCKCENTRUMs.r.o.(niežalobcovi)boloto,žepochádza
z krádeže v Taliansku vykonanej dňa 19. 03. 2006 až 20. 03. 2006, z ktorého dôvodu bola 17. 08.
2009 požiadaná národná ústredňa SIRENE o spoluprácu pri jeho odovzdaní do trestného konania,
teda k zaisteniu došlo podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, pretože vozidlo
súviselo so spáchaním trestného činu krádeže v Taliansku a jeho zaistenie bolo potrebné na vykonanie

potrebných úkonov na zistenie skutkového stavu veci a nie na rozhodnutie slovenského orgánu činného
v trestnom konaní (§ 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.) vzhľadom na územnú pôsobnosť trestného
zákona, keď skutočnosti uvádzané žalobcom ohľadne jeho osobnej pôsobnosti zostali v pozícii ničím
nepodložených tvrdení. O vec dôležitú pre trestné konanie sa pre podozrenie zo spáchania trestného
činu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov nejednalo, keďže skúmaním kriminalisticko-

expertízneho ústavu policajného zboru bolo už 21. 07. 2009 zistené, že nedošlo k žiadnym cudzím
zásahom do vyhotovenia VIN-čísla predmetného vozidla. Vecou dôležitou pre trestné konanie nebolo
ani z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, keďže ako
vyplýva z úradného záznamu OO PZ Nové Zámky (úradný záznam z 19. 10. 2009), neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k začatiu trestného stíhania voči konkrétnej osobe. Z policajných

databáz jednoznačne vyplýva, kde a kedy bolo predmetné vozidlo (stotožnené VIN číslom, registračnou
značkou,výrobcom,ajmodelom)ukradnuté,pričomoznámenieakoverejnálistinapotvrdzujepravdivosť
toho, čo polícia v nej na základe svojich databáz uviedla, keď žalobcom uvádzané skutočnosti zostali
v pozícii ničím nepreukázaných tvrdení. Vzhľadom na uvedené, t. j. pochybnosti o vlastníctve uvedenej
spoločnosti, ako aj žalobcu, bolo jeho zaistenie a uloženie do úschovy v súlade s § 21 ods. 1, 9 z.

č. 171/1993 Z. z., z ktorého dôvodu (pochybnosti o vlastníctve) samotný žalobca podal žalobu (na
základe nezáväzného odporúčania polície) na Okresný súd Bratislava I, na ktorom sa v konaní sp. zn.
31Cb/201/2009 domáhal a domáha určenia vlastníckeho práva k vozidlu proti žalovanému, ako aj iným
osobám (č.l. 1 rub, č.l. 172 spisu). Vzhľadom k tomu, že postup polície bol v súlade so zákonom, nebol
ani dôvod na prerušenie konania do skončenia konania pred Okresným súdom Bratislava I. podľa §

164 CSP. Preto nezamietnutie návrhu na prerušenie konania súdom prvej inštancie nepredstavuje takú
vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (to, že konanie nemieni
prerušiť, vyjadril rozhodnutím vo veci samej). Nebol ani dôvod na priznanie žalovanej sumy ako náhrady
za obmedzenie vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 ústavy, keďže v zmysle žaloby takýto nárok
predmetom konania nebol. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 87/2011 nie je na

spor aplikovateľné, keďže v danom spore sa žalobca ako vlastník domáhal vydania vozidla, ktoré nebolo
v cudzine ukradnuté, ale pre neho riadne zakúpené a pochybnosti o jeho vlastníckom práve nevznikli.

7.Vychádzajúcajztýchtoskutočností,vysporiadajúcsaspodstatnýmitvrdeniamiuvedenýmivodvolaní,
krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu

trov prvoinštančného konania, vzhľadom na plný úspech žalovaného vo veci.

8. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, keďže mal aj v odvolacom
konaní plný úspech.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).