Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Tos/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010060
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120010060.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a JUDr. Mariána Mačuru na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.05.2020 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného I. E. proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 5Pp/6/2020 zo dňa 25.02.2020.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 5PP/6/2020 zo dňa 25.02.2020 podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr.
zákona zamietol žiadosť odsúdeného I. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
v trvaní 1 roka uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/37/2014 zo dňa
14.04.2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/37/2014 zo dňa 02.03.2015 o
neosvedčení v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tos/49/2015 zo dňa 23.04.2015,
z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 100 dní uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Senica sp.

zn. 1T/83/2012 zo dňa 24.09.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/83/2012
zo dňa 14.07.2015 o nariadení náhradného trestu, z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 4 rokov 8
mesiacov uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/56/2016 zo dňa 20.07.2016,
z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu
Malacky sp. zn. 1T/62/2014 zo dňa 24.07.2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Malacky sp.
zn. 1T/62/2014 zo dňa 02.11.2016 o neosvedčení.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť dňa 28.02.2020 prostredníctvom svojho obhajcu, v
dôvodoch ktorej uviedol, že si je plne vedomý voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní o jeho podmienečnom
prepustení, ale má za to, že súd vadne vyhodnotil dôvody jeho žiadosti. Napriek jeho predošlým trestom
si až počas pobytu v ÚVV a ÚVTOS uvedomil svoju reálnu závislosť na alkohole, čo po uložení
predošlých trestov, najmä vzhľadom na svoju životnú neskúsenosť a vek, nemal. Ako 36-ročný človek

má záujem zaradiť sa riadne do chodu spoločnosti a byť pre spoločnosť prospešný. Účelom ukladania
trestov je okrem sankčnej funkcie aj funkcia prevýchovná. Pri prevýchovnej funkcii je ale podľa jeho
názoru dôležité skúmať aj osobnosť páchateľa a v danom prípade by chcel toto viac rozviesť. Ako už
vyššie uviedol, je osobou závislou na alkohole. Všetky jeho protispoločenské aktivity, ktoré vyústili do
porušení záujmov chránených trestným zákonom a následným uložením trestov, boli vždy doposiaľ v
jeho živote uložené len z dôvodu, že tieto skutky spáchal v silnom alkoholom opojení. Má za to, že

pokiaľ by absolvoval ústavnú liečbu, tak by sa vedel do spoločnosti riadne zaradiť. Túto ústavnú liečbu,
ktorá by sa týkala vyliečenia z ťažkej alkoholickej závislosti, by chcel absolvovať počas podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Jeho ďalší pobyt v nápravnom zariadení je v súčasnej dobe
preňhoveľmiskľučujúci,nonajmäprijehohlbšomsiuvedomení,ževyše10rokovstrávilazabilzbytočne
čas vo svojom živote vo väzeniach z dôvodu jeho alkoholickej závislosti, čo ho doviedlo k presvedčeniu,
že toto musí čím skôr napraviť. Jeho náprava po konzultáciách s väzenským psychológom, sociálnym

pracovníkom ako aj pedagógom by bola podľa jeho názoru reálne úspešná, pokiaľ by po podmienečnom
prepustení mohol absolvovať spomínané protialkoholické liečenie ústavnou formou. Ak by mu bolo takéopatrenie súdom uložené, o to viac by nadobudol presvedčenie, že spoločnosť mu dala reálnu šancu na
to, aby sa napravil, čo v živote zle vykonal sčasti aspoň tým, že by sa začal reálne liečiť. Zároveň by pri
pobyte na slobode chcel začať pôsobiť v treťom sektore mimovládnych organizáciách, ktoré sa venujú

liečbamazachyteniurecidivistov,ktorísvojetrestnéčinypáchajúpodvplyvomalkoholu.Jepochopiteľné,
že ako mladý človek, ktorý sa narodil a vyrastal na Záhorí, kde od útleho veku bol kojený slivovicou
a vínom, čo je podporované miestnym folklórom, nevedomky prepadol do veľmi hlbokej závislosti a
alkohole už v mladom veku. Prakticky od 14 rokov bol silným konzumentom alkoholických nápojov.
Počas svojho pobytu v nápravnovýchovných zariadeniach mal hlavne zo začiatku vždy veľmi silné

abstinenčné príznaky, čo ale z dôvodu svojej nevyzretosti nevedel dosť dobre analyzovať. Navrhol, aby
odvolacísúdzrušilnapadnutéuznesenieokresnéhosúduavrátilvecspäťnanovékonaniearozhodnutie
s tým, aby sa prvostupňový súd aspoň hlbšie zaoberal úprimnosťou a reálnosťou jeho možnej nápravy
v nadväznosti na dlhodobý prospech, ktorý by takéto jeho podmienečné prepustenie pre spoločnosť
vyvolalo. V súčasnej dobe je jeho stav mysle nastavený na vyliečenie sa a zaradenie do spoločnosti.
Pokiaľ si vykoná celkovú dĺžku trestu a nebolo by mu umožnené dostať šancu a byť podmienečne

prepustený na slobodu, bude to mať na jeho osobnosť ten dôsledok, že si bude myslieť, že spoločnosť
nemá záujem pomôcť mu. Zdôraznil, že počas celého výkonu trestu a pobytu v nápravnovýchovnom
zariadení sa v plnej miere snažil zapájať do aktivít a bolo mu udelené vysoké množstvo disciplinárnych
pochvál. Tiež požiadal, aby mohol byť opätovne vypočutý, kde by mohol dôvodnosť a objektivitu svojich
tvrdení preukázať.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanejsťažnostiodsúdenýmakoosobounatooprávnenoukrajskýsúd
v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a
zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Sťažnostný súd v prvom rade preskúmaval postup konajúceho súdu, ktorý predchádzal napadnutému
uzneseniu z pohľadu jeho zákonnosti. Konštatuje, že konajúci súd vykonal verejné zasadnutie za
splnenia podmienok, na ktorom vypočul odsúdeného a prečítal listinné dôkazy, ktoré mohli tvoriť
podklad jeho rozhodnutia. Odsúdenému tak vytvoril podmienky na predloženie argumentácie o jeho

podmienečnom prepustení a umožnil mu aj vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a v rámci konečného
návrhu predniesť aj jeho obhajcovi dôvody, pre ktoré by mal byť podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody. Uvedené preukazuje dodržanie procesného postupu podľa pravidiel stanovených
Tr. poriadkom.

Následne sťažnostný súd preskúmaval vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým konajúci
súd zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
pre nesplnenie materiálnych podmienok ustanovených v § 66 ods. 1 Tr. zákona. Podľa nich súd
môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením
svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v

budúcnosti povedie riadny život, a po a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, po b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Konajúci súd skonštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že formálne podmienky na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody boli splnené k 11.01.2020. S týmto záverom sa sťažnostný
súd stotožnil, pretože k tomuto dátumu odsúdený I.. E. mal vykonanú jednu polovicu z postupne
uložených trestov za prečiny porušovania domovej slobody, neplnenie si vyživovacej povinnosti a

neoprávnené používanie motorového vozidla v celkovej výmere 2 roky 100 dní a dve tretiny z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu vo výmere 4 rokov 8 mesiacov za zločiny šírenia toxikománie a
sexuálneho násilia, teda v celkovej výmere 4 roky 90 dni od 12.10.2015, kedy nastúpil do výkonu väzby,
ktorá mu bola započítaná do výkonu trestu odňatia slobody vo veci vedenej na Okresnom súde Senica
pod sp. zn. 2T/56/2016.

Z obsahu predložených spisov totiž vyplýva, že odsúdený I. E. bol rozsudkom Okresného súdu Senica
sp. zn. 1T/83/2012 zo dňa 24.09.2012 uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý prečin mu bol uložený peňažný trest vo výmere 300,- eur, ktorýnevykonal, preto uznesením tohto súdu zo dňa 14.07.2015 mu bol nariadený výkon časti náhradného
trestu odňatia slobody 100 dní. Trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/37/2014 zo dňa
14.04.2014, v spojení s uznesením tohto súdu zo dňa 02.03.2015 a s uznesením Krajského súdu v

Trnave sp. zn. 6Tos/49/2015 zo dňa 23.04.2015 bol ods. I. E. uložený trest odňatia slobody vo výmere
1 roka nepodmienečne za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a Okresný
súd Malacky mu trestným rozkazom zo dňa 24.07.2014 pod sp. zn. 1T/62/2014 v spojení s uznesením
zo dňa 02.11.2016 za prečin neoprávneného používania motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr.
zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 roka nepodmienečne. Ostatne bol ods. I. E. uložený

nepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere4rokov8mesiacovrozsudkomOkresnéhosúduSenica
sp. zn. 2T/56/2016 zo dňa 20.06.2016 za zločiny šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr.
zákona a sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, ktorý v súčasnosti vykonáva. To
plynie z chronológie výkonu postupne uložených trestov, keďže dňa 12.10.2015 bol odsúdený vzatý do
väzby v trestnej veci Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/56/2016, z ktorej bol prepustený dňa 21.10.2015
z dôvodu nástupu výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 1 roka vo veci vedenej na tomto súde pod sp.

zn. 2T/37/2014, následne od 21.10.2016 pokračoval vo výkone trestu odňatia slobody 100 dní vo veci
tohto súdu pod sp. zn. 1T/83/2012 a od 29.01.2017 vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov
8 mesiacov vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 2T/56/2016. Podľa skráteného výpisu klienta
odsúdený by mal teda nastúpiť výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 roka vo veci Okresného súdu
Malacky sp. zn. 1T/62/2014 dňa 20.09.2021.

Ako to z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, súd môže podmienečne prepustiť odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody, ak sú splnené okrem formálnych podmienok aj materiálne podmienky,
ktoré spočívajú v preukázaní polepšenia sa a v dôvodnosti očakávania vedenia riadneho života v
budúcnosti.

Je faktom, že odsúdený I. E. svojím správaním preukazuje snahu polepšenia sa, keďže v období
od nástupu do výkonu trestu mu boli uložené disciplinárne odmeny, na čo aj poukázal v dôvodoch
napadnutého uznesenia aj konajúci súd. Z obsahu rozhodnutí o udelení disciplinárnych odmien, ktoré
si sťažnostný súd zaobstaral, ale vyplýva, že odsúdený tieto získal predovšetkým za plnenie si svojich

pracovných povinností, či za práce na zlepšenie prostredia ústavu a za pomocné práce, resp. za
čistiace a upratovacie práce. Z uvedeného možno teda usudzovať, že odsúdený, ktorý nie je prvýkrát
vo výkone trestu odňatia slobody (trest odňatia slobody vykonával už päťkrát vrátane trestu odňatia
slobody vykonávaného v NVÚ pre mladistvých, ktorý mu bol zahladený), pozná veľmi dobre systém
a pomery vo výkone trestu a teda vie, ako získať aj disciplinárne odmeny, na ktoré sa prihliada pri

hodnotení splnenia materiálnych podmienok pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody, pretože odsúdený má svojím správaním a plnením svojich povinností preukázať polepšenie.
Sťažnostný súd nevylučuje ani to, že pokiaľ je odsúdený pod dohľadom, svoje správanie koriguje do
požadovanej formy. Preto záver konajúceho súdu, že odsúdený iba prispôsobil svoje správanie výkonu
trestu, zodpovedá zisteným skutočnostiam.

Ďalšou podmienkou je predpoklad vedenia riadneho života odsúdeným po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody. Podľa názoru konajúceho súdu, ani táto podmienka u odsúdeného nie je splnená,
pretože odsúdený bol viackrát vo výkone trestu odňatia slobody a aj napriek tomu sa opätovne dopustil
ďalších trestných činov, za ktoré mu boli ukladané rôzne druhy trestov.

Aj s týmto záverom je potrebné súhlasiť, pretože doterajší život odsúdeného poukazuje na recidívu
v páchaní trestnej činnosti. Odsúdený pácha trestnú činnosť od svojich 15 rokov veku, čo vyplýva z
odpisu registra trestov (vo veku 15 rokov 10 mesiacov bol prvýkrát odsúdený za majetkovú trestnú
činnosť rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/112/1999). Vo veku 36 rokov má za sebou 14

odsúdení, z ktorých päť trestov odňatia slobody postupne vykonal v rokoch 2003, 2004, 2009, 2011,
2015, pritom po ostatnom odsúdení opätovne spáchal vyššie konštatované trestné činy, za ktoré v
súčasnosti vykonáva postupne uložené štyri tresty odňatia. Len ťažko preto možno uveriť odsúdenému,
že počas výkonu trestu odňatia slobody zmenil svoj postoj a povedie po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody a to najmä za situácie, ak naďalej prezentuje, že je osobou závislou na alkohole od

svojich 14 rokov veku a túto závislosť počas doby 22 rokov svojho života neriešil žiadnym spôsobom.
Odsúdený totiž mal dosť možností, aby po výkone jednotlivých trestov mohol zmeniť svoj postoj k
životu a preukázať, že doteraz uložené tresty mali svoj prevýchovný vplyv a pôsobili naňho pozitívne.
Ak odsúdený argumentuje, že absolvovaním ústavnej protialkoholickej liečby sa prinavráti do riadnehoživota, ani toto jeho tvrdenie nemá svoj základ. Z registra trestov totiž vyplýva, že už v roku 2007 mu
bolo uložené popri podmienečnom odloženom výkone trestu odňatia slobody aj obmedzenie vo forme
zákazu požívania alkoholických nápojov, ktoré opakovane bolo uložené aj v roku 2009, pritom v roku

2009 mu následne bolo uložené protialkoholické liečenie ambulantnou formou, z čoho je zrejmé, že súdy
v rámci svojej právomoci postupne ukladali odsúdenému aj také opatrenia, ktoré mu mali napomôcť
eliminovať závislosť. Odsúdený však na to počas doby takmer 12 rokov (minimálne od roku 2007)
dostatočným spôsobom nereflektoval a preto v súčasnosti ním prezentované postoje k zmene vedenia
života nemožno oprieť o žiadne zistenia. V roku 2007 mal už 25 rokov, jeho osobnosť bola vyzretá a

teda pokiaľ chcel sa zaradiť do riadneho života, mohol tak urobiť.

Vychádzajúc aj z týchto úvah sťažnostný súd uzavrel, že odsúdený nespĺňa zákonom stanovené
podmienky na podmienečné prepustenie a tento záver konajúceho súdu, ktorý tvoril podklad pre jeho
rozhodnutie, považoval za vecne správny, a napadnuté rozhodnutie za zákonné.

K návrhu odsúdeného k uloženiu protialkoholického liečenia ústavnou formou, ktoré by malo napomôcť
aj jeho resocializácii, sťažnostný súd už len stručne uvádza, že v rámci vykonávacieho konania súdy
nemajú právomoc ukladať takéto opatrenie.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú a

ako takú, keďže nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia v prospech odsúdeného, ju
postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.