Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jeannette Hajdinová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/36/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200206
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200206.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Dobráklíma, s.r.o., IČO: 44 454 490, so sídlom Kutlíkova
17, 852 50 Bratislava, zastúpený: JUDr. Rastislav Posluch, advokát so sídlom Jakubovo námestie 1, 811
09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102784913/2019
zo dňa 03.12.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
05.02.2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.02.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) dňa 06.02.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo: 102784913/2019 zo dňa 03.12.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava č.
101570391/2019 zo dňa 26.06.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
za zdaňovacie obdobie marec 2017 znížil žalobcovi nadmerný odpočet zo sumy X.XXX,XX eura na
sumu XX,XX eura t.j. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X.XXX,- eur.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že pozastavenie
účinkov napadnutých rozhodnutí umožní žalobcovi pokračovanie v jeho obchodnej činnosti, ktorú
vykonáva už viac ako 10 rokov a zamedzí vzniku značnej hospodárskej a finančnej škody na majetku
žalobcu, ako aj vážnemu nenapraviteľnému následku. Tvrdil, že k tomu by mohlo dôjsť v prípade, ak
Daňový úrad začne s výkonom rozhodnutia. Následne argumentoval tým, že podľa zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní, je napadnuté rozhodnutie exekučným titulom s možnosťou okamžitého výkonu
rozhodnutia, pričom povinnosť zaplatiť rozdiel dane žalobca v súčasnej dobe nie je schopný splniť a
to najmä z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je jedným z 21 rozhodnutí Daňového úradu, vydaných
na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalovaného za zdaňovacie obdobia august
2015 až december 2015, január 2016 až december 2016 a január 2017 až august 2017, potvrdených
v odvolacom konaní žalovaným. Celková výška Daňovým úradom zisteného rozdielu dane predstavuje
sumu vo výške XXX.XXX,XX eura. Proti všetkým (v žalobe presne špecifikovaným) rozhodnutiam
žalovaného podáva žalobca správnu žalobu. V dôvodoch svojho návrhu ďalej uviedol, že vzhľadom
na skutočnosť, že Daňový úrad Bratislava, je na základe potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného,
napadnutým predmetnou správnou žalobou, oprávnený začať okamžitý výkon rozhodnutia (a súčasne aj
všetkých ďalších súvisiacich rozhodnutí), pričom „takýto výkon rozhodnutia je pre žalovaného likvidačný
a takýto stav nezvratný t.j. malo by nenapraviteľný následok. žalovaný by za takýchto okolností bol

pravdepodobne nútený vstúpiť do konkurzu“. Žalobca mal za to, že priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom spojeným s preskúmavaným rozhodnutím. keďže
bude poskytnutá ochrana doterajšiemu osvedčenému pokojnému a zákonnému stavu.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 30.03.2020, osobne podaným
Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.04.2020. Vo vyjadrení k správnej žalobe sa žalovaný vyjadril i k
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to tak, že s týmto návrhom nesúhlasí.
Argumentoval tým, že žalobca odpočítaním dane z faktúr ukrátil štátny rozpočet a dôsledkom konania
žalobcu je vyrubenie rozdielu dane. žalovaný zastával názor, že pokiaľ by si žalobca svoje daňové
povinnosti plnil v súlade s platnou legislatívou, nevystavil by sa riziku uloženia sankcií a následného
konkurzu. Vo svojom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že žalobca naďalej vykonáva ekonomickú činnosť
a vykazuje obraty t.j. dorubom po daňovej kontrole nebola ohrozená ani jeho podnikateľská činnosť,
pretože v nej naďalej pokračuje. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd žiadosti
žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového
úradu Bratislava v predmetnej žalobe, nevyhovel a žiadosť zamietol.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia

sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v
preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je
naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku
závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou značnej hospodárskej a finančnej škody na majetku
žalobcu a hrozbou vážneho nenapraviteľného následku. Hrozbu takéhoto následku videl v tom,
že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia je pre žalobcu likvidačný, spojený s pravdepodobnou
nutnosťou vstúpiť do konkurzu. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem
všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle
písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný
dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i
preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.
Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného
napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia nepostačuje. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel
k názoru, že žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, pričom argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o značnej hospodárskej a
finančnej škode na majetku žalobcu a o vážnom nenapraviteľnom následku, neosvedčujú bez ďalšieho
priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby
predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej
nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia
k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný
charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP.
Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.

12. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku značnej hospodárskej a finančnej škody, vážneho nenapraviteľného následku, v spojení s
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

13. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na
priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži
na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov.
Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade
nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného
zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov,
resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku

značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je
posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná
a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú
povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný
vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty
predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v
takto všeobecne formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej
ujmy a finančnej škody, ktorú žalobca ani len rámcovo nevymedzil. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú
skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

14. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v
právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.