Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17C/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118348491
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:6118348491.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: SPP - distribúcia,
a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, právne zast.: Mgr. Miroslav Hanec,
advokát so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: N. P., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y. XXX, o zaplatenie
istiny 2.686,13 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.686,13 eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.686,13 eur od 27.04.2017 do zaplatenia, to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 06.05.2019 sa žalobca pôvodne domáhal proti žalovaným

1/a2/(poprihoreuvedenejžalovanej/pôvodnežalovaná2/ajprotiD.Z.,P..XX.XX.XXXX/akožalovanej
1/, voči ktorej nadobudol právoplatnosť platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní na Okresnom
súde banská Bystrica dňa 25.10.2018 pod sp. zn. 20Up/780/2018) zaplatenia istiny 2.686,13 eur s
príslušenstvom (spoločne a nerozdielne) a náhrady trov konania. V predmetnom konaní pokračoval
tunajší súd na návrh žalobcu už len voči hore uvedenej žalovanej N. P., ktorá podala voči uvedenému
platobnému rozkazu včasný a vecne odôvodnený odpor. Žalobca požadoval žalovanú sumu titulom

škody, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom plynu na odbernom mieste Y. XXX v období od
05.04.2014 do 10.04.2017. Právnym titulom pohľadávky žalobcu voči žalovaným 1/ (matka) a 2/ (dcéra
Andrea) bol neoprávnený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu - podľa
§ 82 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len ,,ZoE“). Z tohto
dôvodu išlo o tzv. ,,bežný“ občianskoprávny spor, nie spotrebiteľský.

2. Žalobca v žalobe bližšie argumentoval, že dňa 04.04.2014 žalobca ako vlastník a

prevádzkovateľ distribučnej siete plynovodov, prostredníctvom ktorej zabezpečuje distribúciu zemného
plynu ku koncovým odberateľom, zistil, že na uvedenom odbernom mieste dochádzalo k
neoprávnenému odberu plynu bez zmluvy o dodávke plynu, a to v období od 05.04.2014 do
10.04.2017 (montážny list v prílohe žaloby). Dňa 04.04.2014 žalovaný 1/ (matka žalovaného 2/)
neumožnil demontovať plynomer, o čom svedčí montážny list zo dňa 04.04.2014. Žalobca sa dňa
09.09.2016 opätovne snažil o demontáž meradla na vyššie uvedenom odbernom mieste, avšak opäť

neúspešne, nakoľko žalovaný 1/ neumožnil demontáž meradla, o čom svedčí montážny list zo dňa
09.09.2016. K viacnásobnému pokusu o demontáž meradla zo strany žalobcu došlo aj dňa 10.04.2017,
kedy demontáž neumožnil žalovaný 2/, avšak sprístupnil údaje na číselníku meradla, na základe čohožalobca vyrátal ku dňu 10.04.2017 spotrebu zemného plynu za obdobie neoprávneného odberu od
05.04.2014 do 10.04.2017. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) bod. 2 ZoE neoprávneným
odberom plynu je odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo združenej dodávke plynu.

Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE povinný uhradiť
prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Škodou je tu množstvo neoprávnene odobratého
plynu zaznamenané na číselníku plynomera za obdobie od 05.04.2014 do 10.04.2017 v celkovom
objeme 9 462 m3 (porov. prílohu - výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu).
Žalovaní 1/ a 2/ zodpovedajú žalobcovi spoločne a nerozdielne za spôsobenú škodu, a to

ako spoluvlastníci nehnuteľnosti, v ktorej bol zistený odber plynu bez uzavretej zmluvy o
dodávke plynu - odberné miesto: Y. XXX, XXX XX Y.. Posledný evidovaný odberateľ zemného plynu
na horeuvedenom odbernom mieste pred začatím obdobia neoprávneného odberu bol G. Z., nar.
XX.XX.XXXX (manžel žalovaného 1/), ktorý je však zosnulý. Žalovaný 1/ a 2/ ostali pasívni, neuzavreli
zmluvu o dodávke plynu s ktorýmkoľvek dodávateľom zemného plynu na trhu a tak dochádzalo k
neoprávnenému odberu zemného plynu. Výpočet škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej

siete neoprávneným odberom plynu za určené obdobie je stanovený vyhláškou MH SR č. 449/2012
Z.z. Žalobca dňa 12.04.2017 vyúčtoval žalovanému 2/ škodu spôsobenú neoprávneným odberom
zemného plynu za obdobie 05.04.2014 do 10.04.2017, určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo
výške 2.686,13 € (vyúčtovanie č. XXXXXXXXXX, splatné dňa 26.04.2017). Prílohou vyúčtovania je
výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 11.04.2017. Neuhradený

zostatok ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu predstavuje sumu 2.686,13 €. Žalobca
si zároveň uplatňoval aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.686,13
€ od 27.04.2017 do zaplatenia.

3. Podstata procesnej obrany žalovanej (pôvodnej žalovanej 2/) prednesenej v podanom odpore, ako
aj v jej ďalšom písomnom vyjadrení spočívala v tom, že na predmetnom odbernom mieste aj po
úmrtí jej otca existovala po 04.04.2014 platná zmluva, preto je nárok žalobcu na náhradu
škody vzniknutej neoprávneným odberom po tomto dátume až do 10.04.2017 neoprávnený (uvedené
žalovaná preukazovala e-mailovou komunikáciou z 13.09.2016 s pracovníčkou ZSE Energia, a.s.

Jarmilou Lisyovou, kde sa uvádza číslo miesta spotreby XXXXXXXXXX). Žalovaná vo svojich podaniach
ďalej argumentovala tým, že žalobca dňa 4.4.2014 nebol na uvedenom odbernom mieste vykonať
demontáž, a preto údaj o počiatočnom stave meradla je len odhad. Žalovaní pritom nezostali pasívni a
dňa 8.1.2014 uzavreli zmluvu o prevode do spoločnosti RWE Gas Slovensko, kde im prepis k
1.4.2014 ZSE energia, a.s., ktorá bola informovaná o úmrtí pôvodného odberateľa, zamietla s tým, že

na odbernom mieste je platná zmluva. Žalovaným bolo zároveň zo strany ZSE energia, a.s. z
oznámené, že pokiaľ k 10.1.2014 nebude vykonaný prepis, bude spustený proces ukončenia zmluvy,
preto žalovaní uzatvorili novú zmluvu s RWE Gas Slovensko - ktorý subjekt prepis zamietol. Žalovaná
ďalej namietala, že keby žalobca o uvedenom vedel už v roku 2014, tak určite by nepovolil odber na
čierno 3 roky, ale by odberné miesto do cca 3 mesiacov odpojil tak ako to urobil v júli 2017. Žalobca

nevykonával ani pravidelné ročné zúčtovanie na predmetnom odbernom mieste, ako ani každoročné
odpisy meradla. Dňa 19.06.2019 bolo ZSE energia, a.s. zo strany žalovaných opakovane vysvetlené,
že vedú zmluvu na zosnulého, odpoveď ZSE energia, a.s. však bola taká, že on o tom nevie a nikto ho
o uvedenom neinformoval. Z uvedených dôvodov navrhovala žalovaná podanú žalobu zamietnuť.

4. Žalobca považoval procesnú obranu žalovanej za účelovú, poukazoval na k žalobe priložené
prílohy, pričom na pojednávaní krátkou cestou predložil e-mailovú komunikáciu medzi príslušnými
zamestnancami žalobcu a bývalého dodávateľa plynu na predmetnom odbernom mieste z 01.04.2019,
kde zamestnanec bývalého dodávateľa plynu potvrdil, že od 04.04.2014 tento dodávateľ neeviduje na
predmetom odbernom mieste žiadnu zmluvu o dodávke plynu. Taktiež žalobca krátkou cestou predložil

do spisu odpoveď spoločnosti ZSE energia a.s. na žiadosť žalobcu z 29.06.2018
o potvrdenie správnosti údajov, ktorými disponuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorá odpoveď
potvrdzuje uvedenú skutočnosť. Žalobca na pojednávaní dodal, že na základe platobného
rozkazu vydaného v upomínacom konaní -čiastočne právoplatného voči bývalej žalovanej 1/ dosiaľ
nebola vymožená žiadna suma, ktorú by bolo potrebné zohľadniť v tomto ďalšom konaní. Na základe

vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov navrhoval žalobca žalobe vyhovieť v plnom rozsahu
aj voči žalovanej Adriane Novákovej, ktorá bola v rozhodnom období spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností,akoajskutočnýmodberateľomplynu,čobolopotvrdenéajnazápiseovykonanejkontroleodberného miesta z 10.04.2017 s tým, že samotná žalovaná tieto skutočnosti počas celého konania
nespochybňovala a nepopierala.

5. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 12.02.2020, ktoré súd vykonal v súlade s príslušnými
ustanoveniami C.s.p. v neprítomnosti riadne a včas predvolanej žalovanej, ktorá síce tesne pred
pojednávaním e-mailovou správou z 12.02.2020 odoslanou na súd o 12:54 hod. (začiatok pojednávania:
13:30 hod.) ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu ošetrovania jej maloletého syna,
avšak zároveň nepožiadala o jeho odročenie, resp. o to, aby súd vo veci nepojednával bez jej

prítomnosti. Súd preto pojednávanie v súlade s § 180, § 183 a § 184 C.s.p. uskutočnil bez
účasti žalovanej, a to bez skúmania, či by boli vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu inak
splnené podmienky na prípadné odročenie pojednávania, keďže tu absentovala žiadosť o odročenie
pojednávania. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v spise a podstatným obsahom spisu (najmä žaloba č. l. 7-29, prílohy: montážne listy meradla
z 04.04.2014 a 09.09.2016 č. l. 17-18, zápis o vykonanej kontrole odberného miesta z 10.04.2017 č. l.

19, výpis z LV č. XXX č. l. 20, vyúčtovanie škody za odber zemného plynu z 10.04.2017 s faktúrou č. l.
21-22, odpor žalovanej s prílohami z 30.11.2018 č. l. 55-58, vyjadrenie žalobcu z 01.04.2019 s prílohami
č. l. 66-68 vyjadrenie žalovanej z 12.08.2019 s prílohami č. l. 106-126, e-mailová komunikácia medzi
ZSE energia a SPP-distribúcia z 01.04.2019, žiadosť o potvrdenie správnosti údajov ktorými disponuje
prevádzkovateľdistribučnejsietez29.06.2018sodpoveďouspoločnostiZSEenergiaa.s.z12.07.2018),

ako aj prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Po úmrtí pôvodného odberateľa plynu G. Z., P.. XX.XX.XXXX (otec žalovanej) došlo k viacnásobnému
pokusu o demontáž meradla zo strany žalobcu na odbernom mieste Y. XXX, pričom dňa 10.04.2017,
kedy žalovaná hoci neumožnila demontáž meradla, avšak sprístupnila pracovníkovi žalobcu údaje na
číselníku meradla, žalobca zistil, že na predmetnom odbernom mieste bol od 05.04.2014

do 10.04.2017 bez existencie platnej zmluvy neoprávnene odoberaný zemný plyn v objeme 9.462 m3,
v dôsledku čoho vznikla žalobcovi ako vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete plynovodov,
prostredníctvom ktorej zabezpečuje distribúciu zemného plynu ku koncovým odberateľom, škoda vo
výške 2.686,13 eur podľa výpočtov obsiahnutých vo vyčíslení škody zo dňa 11.04.2017. Táto škoda
bola žalobcom vyúčtovaná /faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.04.2017 na sumu 2.686,13 eur, so

splatnosťou 26.04.2017/ žalovanej, ktorá boli v rozhodnom období spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, na
ktorej sa nachádza odberné miesto a aj skutočným odberateľom zemného plynu. Žalobca si v tomto
konaní uplatnil aj úrok z omeškania z dlžnej istiny od 27.04.2017 do zaplatenia v sadzbe
5,00 % ročne.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber
bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke

alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe
do distribučnej siete a distribúcii plynu.

Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi

distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa ust. § 1 ods. 12 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. v prípade neoprávneného odberu plynu, pri

ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého
plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom
distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin
množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k
záveru, že uplatnený nárok na náhradu škody v žalovanej výške 2.686,13 eur, ktorý si žalobca ako
prevádzkovateľ distribučnej siete uplatnil za neoprávnený odber plynu na odbernom mieste Y. XXX v

období od 05.04.2014 do 10.04.2017 voči žalovanej ako skutočnej odberateľke zemného plynu v tomto
období a spoluvlastníčke nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza odberné miesto, je dôvodný. Žalobca
predloženými dôkazmi uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že na nehnuteľnosti (odbernom
mieste), ktorú v rozhodnom období vlastnili v žalobe označení žalovaní 1/ a 2/ (viď výpis z LV č. XXX, U..
Y.), došlo neoprávneným odberom zemného plynu, meraným namontovaným meradlom č. XXXXXXX,
ku vzniku žalovanej škody, pričom zistená škoda bola vyčíslená v súlade s vyhláškou MH SR č. 449/2012

Z. z. v sume 2.686,13 eur (sadzba za 1 kWh ZP 0,02594 x ZP celkom v kWh 101.971,974 kWh
= 2.645,15 eur + náklady zisťovania 40,98 eur - spolu 2.686,13 eur) a riadne vyúčtovaná žalovanej
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.04.2017, splatnou 26.04.2017. Žalovaná počas celého konania
nesporovala samotné odoberanie zemného plynu na odbernom mieste Y. Č.. XXX, kde predmetnú
nehnuteľnosť v rozhodnom období (v podiele 1) vlastnila a aj reálne užívala, ako ani namerané množstvo

odobratého plynu v období od 05.04.2014 do 10.04.2017, ktoré bolo zistené pri opätovnom pokuse
žalobcu o demontáž meradla plynu dňa 10.04.2017, kedy žalovaná síce neumožnila demontáž meradla,
avšak súčasne sprístupnila pracovníkovi žalobcu údaje na číselníku meradla, z ktorých údajov napokon
žalobca pri výpočte škody vychádzal (viď zápis na č.l. 19). Žalovaná uvedené okolnosti prípadu nijakým
spôsobom nesporovala.

7. Medzi stranami sporu boli sporné najmä skutkové tvrdenia ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu na
predmetnomodbernommiestepoúmrtípredošléhoodberateľa (otcažalovanej),atoajvsúvislosti
s obranou žalovanej o nemožnosti ukončenia predošlého zmluvného vzťahu, resp. o neúspešnom
pokuse žalovanej o jeho ukončenie. Z daných okolností prípadu si strany sporu vyvodzovali iné skutkové

a právne závery, preto súd zameral dokazovanie vo veci predovšetkým na vyriešenie spornej otázky o
existencii resp. neexistencii zmluvného vzťahu zo zmluvy o dodávke plynu k predmetnému odbernému
miestu v rozhodnom období od 05.04.2014 do 10.04.2017. Súd po vykonaní dokazovania prisvedčil
žalobcovi, že listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil na pojednávaní, boli účinne a v celom rozsahu
vyvrátené námietky žalovanej o tom, že by na predmetnom odbernom mieste aj po úmrtí jej otca

existovalapo04.04.2014platnázmluva.Otomtosvedčížalobcompredložená e-mailovákomunikácia
medzi príslušnými zamestnancami žalobcu a bývalého dodávateľa plynu na predmetnom odbernom
mieste z 01.04.2019, kde zamestnanec bývalého dodávateľa plynu potvrdil, že od 04.04.2014 tento
dodávateľ neeviduje na predmetom odbernom mieste žiadnu zmluvu o dodávke plynu a že žalovanou
uvádzaný e-mail od spoločnosti ZSE energia a.s. (viď námietku žalovanej ohľadom e-mailovej

komunikácie z 13.09.2016 s pracovníčkou ZSE Energia, a.s. p. G. O. v odseku 3 odôvodnenia tohto
rozsudku) bol odpoveďou na zmluvu o dodávke elektriny, nakoľko žalovaná vtedy nešpecifikovala typ
komodity na ktorú sa pýtala a pracovníčka ZSE energia a.s. sa v odpovedi vyjadrila, že na predmetnom
odbernom mieste s rovnakým interným číslom odberného miesta v elektrine existuje platná zmluva,
avšak nie zmluva o združenej dodávke plynu. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj žalobcom na

pojednávaní doložená odpoveď spoločnosti ZSE energia a.s. na žiadosť žalobcu z 29.06.2018 o
potvrdenie správnosti údajov, ktorými disponuje prevádzkovateľ distribučnej siete (viď listiny na č.l.
134-135).

8. Na základe tohto teda uvedený (posledný) dodávateľ plynu bez akýchkoľvek pochýb neeviduje na

predmetom odbernom mieste od 04.04.2014 žiadnu zmluvu o dodávke plynu, pričom ani žalovaná
relevantným spôsobom nepreukázala opak (žalovaná tu poukazovala iba na jeden neúspešný
pokus z jej strany o uzavretie zmluvy počas celého rozhodného obdobia) a v zápise o
vykonanej kontrole odberného miesta u odberateľa potvrdila svojim podpisom za odberateľa
zamestnancami dodávateľa zistenú skutočnosť, že stav počítadla bol ku dňu 10.04.2017 29645 m3. Stav

ku dňu 05.04.2014 - 20183 m3 pritom bol z dôvodu neumožnenia fyzického odpočtu meradla určený v
súlade s príslušnými ustanoveniami Prevádzkového poriadku žalobcu odhadom na základe typového
diagramu dodávky (viď list žalobcu z 17.01.2018 č.l. 126). Žalovaná tento počiatočný stav meradla síce
namietla v tom zmysle, že ide len o odhad, avšak zároveň neuviedla prípadný iný stav meradla,a preto len všeobecné poprie skutkového tvrdenia žalobcu, ktoré sa týkalo spotreby zemného plynu
dosahovanej práve v domácnosti žalovaných, a to bez uvedenia vlastných tvrdení o predmetných
skutkových okolnostiach, zostalo neúčinné (§ 151 ods. 2 C.s.p.). Z uvedených dôvodov súd akceptoval

žalobcom vypočítaný a vyúčtovaný objem neoprávnene odobratého plynu v rozsahu 9462 m3 (29645
m3 - 20183 m3).

9. Nakoľko žalobca predloženými dôkazmi dostatočne preukázal škodu vzniknutú neoprávneným
odberom plynu, táto škoda bola riadne vyčíslená a žalovaná ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti a

skutočná odberateľka zemného plynu túto škodu do dnešného dňa žalobcovi nenahradila, súd žalobe
ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel (výrok I). V danej súvislosti pritom súd poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/122/2013 zo dňa 30.10.2013, podľa ktorého vlastník
nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom. V
nadväznostinauvedenémalsúdzato,žeužalovanejakospoluvlastníčkynehnuteľnosti(atiežskutočnej
odberateľky zemného plynu) je daná pasívna vecná legitimácia v tomto spore, pričom obidve pôvodne v

tomto konaní žalované osoby sú solidárne povinné nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu podľa pravidiel
obsiahnutých v § 511 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaná odoberala plyn bez existencie
akejkoľvek (a teda aj prípadnej spotrebiteľskej) zmluvy, súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že v danom
prípade sa nejednalo o spotrebiteľskú vec. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z dlžnej
istiny v zmysle ustanovenia § 5l7 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/l995 Z.z., a to v zákonnej

výške 5 % ročne od 27.04.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavenej faktúry, až do
zaplatenia. Na záver ešte súd poznamenáva, že v zmysle § 64 ods. 2 písm. g) zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike má prevádzkovateľ distribučnej siete právo, t.j. nie aj povinnosť obmedziť
alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas v prípade
neoprávneného odberu plynu.

10. Záverom súd uvádza, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania súd už
nepripustil, pretože ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania
a spôsobili by zbytočné oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd

nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal.
I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do
nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255

ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % a neúspešný na 0 %, t.j. čistý úspech žalobcu
predstavuje 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).