Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/112/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714201900
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2714201900.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr.
Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: ELVOSOLAR,
a.s., IČO: 44 989 725, Agátová 22, Bratislava, zastúpeného: Mgr. Adrián Iványi, advokát, Galanta,
proti žalovanému: SOLAR Slovakia, a.s., IČO: 36 243 621, Mallého 1158/60, Skalica, zastúpenému:
JUDr. Lubomír Vanek, advokát, Skalica, o 29.576,24 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Skalica č. k. 5 Cb 23/2014-321 zo 14. marca 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa mení tak, že sa žaloba v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 29.576,24 € s
9,25 % ročným úrokom z omeškania od 18. februára 2014 ako zľavu z ceny diel - konštrukcií pod solárne
panely zhotovených žalovaným pre žalobcu podľa štyroch zmlúv o dielo z 15. októbra 2010 a II. priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli 15. októbra 2010 štyri zmluvy o
dielo, ktorými sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonať štyri samostatné diela - stavebné časti
fotovoltaických elektrární (FVE) Starňa, Gemer, Dulovo a Hodejov. Dielo sa malo vykonať podľa
projektovej dokumentácie objednávateľa (čl. I ods. 1) dodaním konštrukcie pod panely, jej montážou
a uchytením panelov ReneSola. Projektová dokumentácia určovala konkrétne materiály, ktoré mali
byť použité na zhotovenie diela, jeho kvalitu a vlastnosti, ako aj konštrukčné prvky, ktoré sa mali
použiť. Použitie týchto materiálov a prvkov sa mala zaručiť bezporuchovosť diela počas určitej doby.
Objednávateľ sa zaviazal zaplatiť za každé dielo 246.510 €. Zhotoviteľ prevzal záruku za kvalitu a akosť
na obdobie 60 mesiacov od dátumu protokolárneho odovzdania diela (čl. VI ods. 1), pričom každú vadu
mal objednávateľ oznámiť zhotoviteľovi písomne (čl. VI ods. 2). Diela boli prevzaté objednávateľom
postupne v decembri 2010 a ich cenu žalobca nesporne zaplatil.

4. Na kontrolnom dni 28. septembra 2011 boli oboma stranami na FVE Starňa a FVE Gemer zistené
tieto nedostatky: konštrukcia je krátka na 4 panely, hrdzavé zavetrávacie lanká, chýbajúce skrutky na
úchytoch a gumové podložky pod úchyty, úchyty hrdzavé, chýbajú gumené manžety medzi závrtnou
skrutkou a konštrukciou. Na FVE Dulovo a Hodejov boli zistené tie isté nedostatky, len zavetrávanie
bolo pevné a lámalo sa. Žalobca ako objednávateľ zároveň prejavil, že vady majú byť odstránené,
pričom žalovaný ako zhotoviteľ potvrdil, že ich odstránenie zabezpečuje cez spoločnosť SOLAR PP3
s.r.o. Žalovaný listom z 8. decembra 2011 oznámil žalobcovi, že práce prerušuje do marca 2012, no

nepokračoval v nich, zaviazal sa tak však urobiť neskôr. Žalobca ho na to urgoval a dal mu konečnú
lehotu do 1. júla 2013. Pretože k odstráneniu nedostatkov nedošlo, žalobca listom zo 4. februára 2014
žiadal žalovaného o zľavu z ceny diela FVE Hodejov vo výške 7.161,37 €, FVE Dulovo vo výške 7.240,57
€, FVE Gemer vo výške 7.679,78 € a FVE Starňa vo výške 7.494,52 €, celkovo teda vo výške 29.576,24
€.

5. Znaleckým skúmaním bolo dokázané, že zistené nedostatky vytknuté na kontrolnom dni 28.
septembra 2011 vznikli v dôsledku vykonania diela v rozpore s projektovou dokumentáciou. Chýbajúca
gumená manžeta závrtnej skrutky nebráni vnikaniu vody do nej, čím hrozí jej hrdzavanie a roztrhnutie.
Použité pozinkované zavetrávacie lanká a ich úchyty nie sú vhodné do vonkajšieho prostredia, korodujú,
čo znižuje mechanickú pevnosť. Chýbajúce gumené podložky pod skrutkami spôsobujú, že hrdza zo
skrutiek sa vyplavuje na solárne panely, čo znižuje ich účinnosť a treba ich dodatočne mechanicky čistiť.
Tieto nedostatky tak nie sú len estetickými vadami, ale majú teda vplyv na funkčnosť diel. Znalec však
v znaleckom posudku nedokázal určiť, aký je rozdiel ceny diela bez vád a ceny diel s týmito vadami.
Žalobca na odstránenie týchto nedostatkov oslovil viaceré spoločnosti, ktoré mu dali cenové ponuky.
Ponúknuté ceny na odstránenie týchto nedostatkov sú rovnaké ako suma zľavy žiadaná v liste zo 4.
februára 2014.

6. Nebolo zistené, že by žalovaný už dal žalobcovi zľavu z ceny týchto diel. Žalobcovi poskytla zľavu
spoločnosť SOLAR PP3, s.r.o., ktorá však dodávala na elektrárne ich elektrickú časť. Zľava bola
poskytnutá v rámci dohody o urovnaní zo 14. decembra 2011 medzi žalobcom a touto spoločnosťou.
Nebolo však dokázané, že by žalovaný bol stranou tejto dohody alebo že by existoval písomný prejav
vôle o tom, že by takto poskytnutá zľava mal byť poskytnutá aj za dielo vykonané žalovaným.

7. Z takto zisteného skutkového stavu právne uzavrel, že medzi stranami vznikol právny vzťah zo zmluvy
o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný vykonal dielo v rozpore so zmluvou, takže
podľa § 560 Obch. zák. zodpovedá za vady. Žalobca si najskôr zvolil ako nárok z vád ich odstránenie
opravou diela. Pretože však žalovaný dielo neopravil, žalobca si podľa § 437 ods. 5 Obch. zák. uplatnil
následnú zľavu z ceny diela. Táto zľava sa určuje podľa § 439 ods. 1 Obch. zák. ako rozdiel medzi
hodnotou, ktorú by mal mať tovar bez vád a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami. Žalobca dokázal,
že náklady na odstránenie vád, teda uvedenie diela do bezvadného stavu, predstavujú 29.576,24 €.
Preto mu súd priznal zľavu z ceny diela v tejto sume. Naopak, tento nárok nepovažoval za škodu, pretože
žalobca nedokázal, že by tieto náklady už uhradil.

8. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáha zmeny tohto rozsudku a zamietnutia žaloby. Namietol,
že žalobca diela protokolárne prevzal v decembri 2010, ale vady oznámil až 18. septembra 2011, teda
takmer po roku od prevzatia. Takéto uplatnenie nie je včasným uplatnením v zmysle § 562 Obch. zák.,
takže súd nemal žalobcovi nárok z vád priznať. Súd ignoroval znenie § 439 ods. 1 Obch. zák., podľa
ktorého nárok na zľavu zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou,
ktorú má tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo
uskutočniť riadne plnenie. V rozpore s tým je určenie výšky zľavy v hodnote nákladov na opravu, ktoré
by bolo možné prípadne uplatniť ako škodu. Okrem toho cenové ponuky, podľa ktorých tieto náklady boli
určené, sú z 18. októbra 2012, teda dva roky potom, čo sa malo dielo dodať. Sám znalec v znaleckom
posudku uviedol, že výšku zľavy nedokáže určiť, a súd ju tak nesmel určiť voľnou úvahou. Ďalej žalovaný
namietol spôsobilosť ustanoveného znalca, ktorý nie je kvalifikovaný na posúdenie fotovoltaických
elektrární. Konečne, znalec v posudku opisoval stav elektrární po deviatich rokoch po ich odovzdaní.

9. Žalobca vo vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Vady boli na kontrolnom dni 18. septembra
2011 už prejednávané, nie prvýkrát vytknuté. Okrem toho, vady nemohli byť vytknuté skôr, pretože ich
bolo možné zistiť až potom, čo sa začali prejavovať (koróziou, stojacou vodou, vplyvom poveternostných
podmienok). Okrem toho vady mohli byť uplatnené kedykoľvek počas záručnej doby. Zľava je stanovená
v súlade s § 439 ods. 1 Obch. zák. a je preukázaná troma konkurenčnými cenovými ponukami, z ktorých
najvýhodnejšia je na cenu 29.576,24 €. Argument o nespôsobilosti znalca je čisto subjektívny, znalec
svoju úlohu riadne splnil.

10. Žalovaný v odvolacej replike zdôraznil, že v zásade všetky vady boli vizuálne zistiteľné a mohol ich
zistiť skôr, čo aj sám uviedol. Vyjadrenie žalobcu potvrdzuje, že jediný spôsob správneho určenia zľavy
je porovnanie hodnôt diela, žalobca však dôkaz o týchto hodnotách nepredložil.

11. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval, že vady nemohol zistiť skôr, v protokole z 18. septembra
2011 neboli vytknuté, ale len prerokúvané, a bezvadnosť diela bola zaručená po celú záručnú dobu 60
mesiacov.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako
aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo
potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p.
a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať
z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie je plne dôvodné.

13. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav
reprodukovaný v odsekoch 3 až 6 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj
podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v
súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov
jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín
ani znaleckého posudku založených v spise, ani obsahu výpovedí strán a svedkov, ako sú zachytené
v zápisniciach o pojednávaní. Samotné hodnotenie dôkazov potom zodpovedá formálnej logike, ako aj
všeobecným skúsenostiam.

14. Odvolací súd sa predovšetkým nestotožňuje s námietkami žalovaného proti záveru o včasnom
oznámení vád. Podľa čl. 8 základných princípov C. s. p. sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Strana je povinná splniť bremeno
tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti, ktorej potreba je určovaná hypotézou právnej normy
upravujúcej sporný právny pomer účastníkov. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu
dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok
je v jej prospech (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009). V zásade teda žalobca tvrdí
a dokazuje skutočnosti, ktoré jeho nárok zakladajú, a žalovaný tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré
uplatnený nárok rušia alebo oslabujú. Žalovaný sa dovolával ustanovenia § 562 ods. 2 Obch. zák.,
podľa ktorého súd neprizná nárok z vád diela, ak nedôjde k oznámeniu vád v tam uvedených lehotách.
Citované ustanovenie teda upravuje osobitné podmienky, za ktorých inak existujúci nárok z vád nemožno
voči zhotoviteľovi diela uplatniť, resp. súdom priznať. Upravuje teda podmienky oslabenia tohto nároku,
v dôsledku čoho je naplnenie hypotézy tejto normy na prospech zhotoviteľovi - v prerokúvanej veci
žalovanému. Zhotoviteľ bol teda povinný tvrdiť, že vady uvádzané v kontrolnom zápise z 18. septembra
2011 boli v tomto zápise prvýkrát oznámené a že vznikli tak dávno pred týmto dňom, že ich nemožno
považovať za oznámené „bez zbytočného odkladu“. Všetky tieto tvrdenia však žalovaný začal prvýkrát
prednášať v podstate až v odvolaní. Ak teda súd prvej inštancie z dokazovania nezistil, že by tieto
vady vznikli skôr, ide tento nedostatok na vrub žalovaného, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno na
dokázanie práve tejto skutočnosti.

15. Napriek tomu však toto zistenie nie je pre výsledok sporu rozhodné, pretože rozhodným je, že
žalobca neuniesol bremeno tvrdenia rozhodných skutočností v zmysle čl. 8 základných princípov C. s.
p. Určenie okruhu rozhodných skutočností, ktoré je potrebné v spore tvrdiť, je v každom konkrétnom
prípade pomerne náročným postupom, pretože je vždy potrebné najskôr analyzovať obsah príslušných
noriem, z ktorých strana pre seba vyvodzuje priaznivý následok. Splnenie povinnosti tvrdiť rozhodné
skutočnosti je teda prvým predpokladom toho, aby bolo následne možné správne skutočnosti dokazovať
(čl. 8, § 185 ods. 1 C. s. p.). Pokiaľ strana netvrdí také skutočnosti, ktoré sú rozhodné z hľadiska
normy, z ktorej vyvodzuje svoje tvrdenie, neunesie svoje bremeno tvrdenia. Potom nie je podstatné,
či takéto skutkové tvrdenie bolo alebo nebolo popreté, a nie je ani podstatné, či súd prípadne vykonal
dokazovanie na zistenie týchto (nerozhodných) skutočností. V takom prípade totiž skutkový stav je síce
zistený správne v súlade s § 185 C. s. p. a jednotlivé dôkazy sú vyhodnotené v súlade s § 191 C. s. p.,
avšak v takto zistenom skutkovom stave nie sú obsiahnuté skutočnosti podstatné z hľadiska rozhodných
noriem, podľa ktorých sa má uplatnený nárok posudzovať.

16. Bremeno tvrdenia rozhodných skutočností a popierania tvrdení protistrany pritom zaťažuje výlučne
strany konania. Súd podľa § 185 C. s. p. rozhoduje o vykonaní dôkazov a môže v určitých prípadoch
vykonať aj dôkaz, ktorý žiadna zo strán nenavrhovala. Zo žiadneho ustanovenia C. s. p. nevyplýva
oprávnenie súdu vnášať do konania namiesto strany iné prostriedky procesného útoku alebo procesnej

obrany. Súd teda nie je oprávnený namiesto strany vyhľadávať a prednášať rozhodné skutočnosti,
ktoré je potrebné tvrdiť. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR je sporové konanie je konaním
kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky,
musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak
úspešnou byť nemôže (porov. uznesenie sp. zn. I. ÚS 246/2019). Ustanovenie § 150 ods. 2 C. s. p. len
súdu dovoľuje požiadať strany o ďalšie rozhodné skutočnosti, nevyplýva však z neho povinnosť súdu
tak urobiť. Z kontradiktórneho charakteru civilného sporového konania totiž vyplýva aj to, že súd by takto
mal v zásade postupovať len výnimočne, keďže ide o výnimku slúžiacu na korigovanie výnimočných
situácií. Môže ísť napríklad o situácie, kedy ani jedna zo strán zjavne nevie, že súd hodlá aplikovať
určitú právnu normu (keďže právna kvalifikácia uplatneného nároku je vecou súdu), a tak ani jedna zo
strán neprednáša ani nepopiera skutkové tvrdenia, ktoré sú práve podľa tejto normy rozhodné. Cieľom
ustanovenia § 150 ods. 2 C. s. p. je teda ochrana strany pred prekvapivým rozhodnutím, keď súd
posudzuje vec zjavne odlišne než strany a zjavne považuje za rozhodné iné skutočnosti než obe strany.

17. V prerokúvanej veci sa žalobca domáhal priznania zľavy z ceny diel - stavebnej časti fotovoltaických
elektrární, pre ktorej určenie bol rozhodný § 439 ods. 1 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka. Táto
vo veci rozhodná norma jasne ustanovuje, že výška zľavy sa určuje ako rozdiel medzi cenou tovaru
(=diela) bez vád a cenou tovaru (=diela) s vadami, a to v čase, kedy malo byť dielo vykonané. Žalobca
tak podľa cit. ustanovení mal predovšetkým tvrdiť jednak hodnotu diela bez vád, ako aj hodnotu diela
s vadami, a to v čase, kedy malo byť vykonané. Žalobca však počas konania takéto skutkové tvrdenie
nepredniesol. Od počiatku konania totiž tvrdil, že výška zľavy z ceny diela sa môže určiť aj sumou
nákladov, ktoré bolo v roku 2012 potrebné vynaložiť na opravy diela na to, aby žalobcom uvádzané
vady boli odstránené. Takto tvrdené skutočnosti sú však z hľadiska ustanovenia § 439 ods. 1 Obch. zák.
nerozhodné. V prerokúvanej veci súd prvej inštancie nemusel postupovať ani podľa § 150 ods. 2 C. s. p.,
pretože žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 58) namietal, že žalobcove tvrdenia o výške
zľavy nekorešpondujú so spôsobom jej určovania podľa § 439 ods. 1 Obch. zák., a tieto svoje námietky
konštantne opakoval počas celého konania (vyjadrenie zo 14. júla 2016, žurnalizované nesprávne až
na č. l. 370 až 373), vyjadrenie z 8. januára 2019 (č. l. 289), ako aj v odvolaní. Žalobca teda za konania
vedel, že žalovaný popiera, že by ním tvrdené skutočnosti boli rozhodné pre posúdenie nároku na zľavu
z ceny diela. Ak potom napriek tomu zotrvával na ich tvrdení a naopak, netvrdil tie, ktoré sú rozhodujúce,
neuniesol bremeno tvrdenia. Už len na dôvažok sa dopĺňa, že povinnosťou súdu prvej inštancie nebolo
podľa § 129 C. s. p. vyzývať žalobcu na odstránenie vád žaloby a doplnenie rozhodných tvrdení. Žaloba
žalobcu totiž nebola neúplná a obsahovala opísanie skutočností, ktoré podľa žalobcu boli rozhodné;
to, že v skutočnosti rozhodné nie sú a rozhodné sú úplne iné skutočnosti, ktoré ale žalobca v konaní
nepredniesol, nepredstavuje vadu žaloby, ale neunesenie bremena tvrdenia spojené s neúspechom vo
veci samej.

18. Na základe uvedeného tak odvolací súd uzatvára, že v prerokúvanej veci bol z vykonaného
dokazovania správne zistený skutkový stav, keďže všetky rozhodné dôkazy boli vykonané a boli
náležitým spôsobom zhodnotené podľa § 191 C. s. p. Keďže dokazovaním sa zisťuje pravdivosť či
nepravdivosť skutkových tvrdení a žalobca od počiatku konania prednášal také skutkové tvrdenia, ktoré
sú z hľadiska rozhodnej normy (§ 439 ods. 1 Obch. zák.) nepodstatné, je skutkový stav z hľadiska
prednesených tvrdení zistený správne, ale pre uplatnený nárok nerozhodne. Súd prvej inštancie teda
správne z vykonaného dokazovania ustálil, že žalobcovi boli skutočne predložené ponuky na opravu
určitých vád za celkovú cenu 29.576,24 €, a toto svoje skutkové zistenie aj uviedol v rozsudku (ods.
44). Odvolací súd týmito skutkovými zisteniami v odvolacom konaní zostáva viazaný podľa § 383 C.
s. p. a nepovažuje za potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie žiadnym spomedzi navrhnutých (§
185 ods. 1 v spojení s § 378 C. s. p.) dôkazov. Toto skutkové zistenie však nemá relevantný súvis s
tými skutočnosťami, ktoré sú pre posúdenie nároku žalobcu rozhodné podľa § 439 ods. 1 Obch. zák. Z
obsahu spisu pritom nevyplýva, že by žalobca navrhol akékoľvek ďalšie dôkazy na preukázanie takto
rozhodných skutočností, v dôsledku čoho odvolací súd ani nemá procesné možnosti ako tieto rozhodné
skutočnosti zistiť (porov. § 384 ods. 2 a 3 C. s. p.) a nemá ani dôvod z tohto dôvodu napadnutý rozsudok
zrušovať a vracať súdu prvej inštancie na ďalšie konanie [§ 389 ods. 1 písm. c) C. s. p.].

19. Súd prvej inštancie právne správne vyšiel z toho, že predmetom konania v prerokovanej veci je
nárok žalobcu na zľavu z ceny štyroch diel vykonaných na základe zmlúv medzi stranami z 15. októbra
2010. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval tieto zmluvy ako zmluvy o dielo v zmysle § 536 Obch. zák.,
keďže boli uzavreté medzi žalobcom a žalovaným - podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák. pri

výkone ich podnikateľskej činnosti (žalobca podniká v oblasti fotovoltaickej energie, žalovaný podniká
v oblasti konštrukcií FVE) a ich predmetom bola „stavebná časť“ (konštrukcia pod panely, montáž a
uchytenie panelov), teda stavba zhotovovaná zo stavebných materiálov stavebnými prácami v zmysle §
536 ods. 2 Obch. zák. Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák. zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo splní jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že diela boli
dokončené a odovzdaniu v prerokúvanej veci stalo v decembri 2010. Podľa § 560 ods. 1 Obch. zák.
potom platí, že dielo má vady, ak jeho vykonanie nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, pričom v
prípade, že dielo spočíva v zhotovení veci, platia obdobne aj § 420 až 422 a 426 (§ 560 ods. 4 Obch.
zák.). Podľa § 420 ods. 1 v spojení s § 560 ods. 4 Obch. zák., keďže predmetom diela bolo zhotovenie
veci, je predávajúci (=zhotoviteľ) povinný dodať tovar (= zhotoviť dielo) v množstve, akosti a vyhotovení,
ktoré určuje zmluva. V prerokúvanej veci súd prvej inštancie zistil, že všetky zmluvy o dielo zaväzovali
žalovaného zhotoviť stavebné časti FVE podľa projektovej dokumentácie objednávateľa, ktorá určovala
okrem iného použitie nerezových zavetrávacích laniek, gumových manžiet na závrtnú skrutku, či gumové
podložky pod matice. Podľa zisteného skutkového stavu dodané diela tieto náležitosti nespĺňali, čo sa
začalo prejavovať napr. hrdzavením laniek a spojov skrutiek. Nezhotovenia diela v súlade s projektovou
dokumentáciou je jeho nedostatkom, ktorý znamená, že žalovaný ako zhotoviteľ diela nesplnil riadne
svoju povinnosť zhotoviť ho v uvedenej akosti v zmysle § 420 ods. 1 v spojení s § 560 ods. 4 Obch. zák.
Podľa § 422 ods. 1 v spojení s § 560 ods. 4 Obch. zák. je teda takéto porušenie vadou diela, za ktorú
zhotoviteľ podľa § 560 ods. 2 Obch. zák. zodpovedá.

20. Podľa § 560 ods. 2 Obch. zák. zhotoviteľ zodpovedá zásadne za vady, ktoré má dielo v čase jeho
odovzdania, a v rozsahu záruky aj za vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť. Pre záruku za akosť
diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431 Obch. zák. (porov. § 563 ods. 2 Obch. zák.). Podľa
§ 429 ods. 1 Obch. zák. potom zárukou za akosť diela preberá zhotoviteľ okrem iného záväzok, že
dodané dielo si po určitú dobu zachová dohodnuté vlastnosti, pričom také prevzatie môže v prvom rade
vyplynúť zo zmluvy (§ 429 ods. 2 Obch. zák.). V prerokúvanej veci žalovaný v čl. VI ods. 1 všetkých
zmlúv o dielo výslovne prejavil, že preberá záruku za „akosť a kvalitu“ na dobu 60 mesiacov od prevzatia
diela. Týmto prejavom tak žalovaný prevzal záväzok, že dodané stavebné časti si počas tejto doby
zachovajú rovnakú kvalitu aká bola predpokladaná v projektovej dokumentácii. Zo zisteného skutkového
stavu vyplýva, že žalovaný odovzdal žalobcovi v priebehu decembra 2010, no už o niekoľko mesiacov
sa na nich objavili nedostatky, ktoré boli zapríčinené nedodržaním dohodnutej akosti diel pri ich dodaní
(použitie pozinkovaných laniek, nepoužitie gumených podložiek a manžiet). Tým, že sa na diele vyskytli
tieto nedostatky, si dielo nezachovalo dohodnuté vlastnosti počas 60 mesiacov od jeho odovzdania a
prevzatia, takže žalovaný porušil svoj záväzok zo zodpovednosti za akosť v zmysle § 429 ods. 1 Obch.
zák.

21. Podľa § 562 ods. 2 Obch. zák. súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak ich neoznámil
bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, mal zistiť alebo mohol zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti, najneskôr však do piatich rokov; pre vady, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto
tejto lehoty záručná doba. Pretože v prerokúvanej veci žalovaný v čl. VI ods. 1 zmlúv o dielo prevzal
záruku takisto na obdobie 60 mesiacov, mohol žalobca oznámiť vady najneskôr v tejto záručnej dobe.
Podľa § 428 ods. 3 v spojení s § 562 ods. 3 Obch. zák. však účinok odseku 1 nenastane, ak vady
sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci (zhotoviteľ) vedel alebo musel vedieť v čase dodania
tovaru. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak zhotoviteľ o určitej skutočnosti vedel a táto skutočnosť
spôsobila vadu, nemôže namietať, že objednávateľ mu tieto vady neoznámil včas. Odporovalo by
to účelu obmedzenia notifikačnej lehoty, ktorou je čo najskôr upozorniť zhotoviteľa na to, že jeho
dielo nezodpovedá zmluve, umožniť mu preveriť si správnosť týchto výhrad a urobiť čo najrýchlejšie
opatrenia na nápravu. Pokiaľ však zhotoviteľ o vadách vie, môže takéto opatrenia urobiť sám a
kedykoľvek a niet dôvodu obmedzovať objednávateľa notifikačnými lehotami. V prerokúvanej veci zo
zisteného skutkového stavu vyplýva, že jednotlivé nedostatky diela vznikli celkom zrejmým odchýlením
sa žalovaného ako zhotoviteľa od projektovej dokumentácie, a sám žalobca ich považoval za zjavné
od počiatku. Podľa odvolacieho súdu tak v prerokúvanej veci nemôže vznášať námietku oneskoreného
oznámenia vád diela podľa § 562 ods. 2 Obch. zák.

22. Pri vadách diela sa podľa § 564 Obch. zák. primerane použijú ustanovenia § 436 až 441 Obch. zák.,
ktorý v § 436 a 437 rozlišuje nároky žalobcu ako objednávateľa v závislosti od toho, či vada je porušením
zmluvy podstatným alebo nepodstatným spôsobom. Podľa odvolacieho súdu v prerokúvanej veci nie je
potrebné sa zaoberať otázkou, či žalobcom vytýkané vady majú za následok podstatné či nepodstatné

porušenie tejto zmluvy. Rozdiely medzi nárokmi podľa § 436 a 437 Obch. zák. spočívajú v podstate
len v rozdielnych predpokladoch odstúpenia od zmluvy. Žalobca však v prerokúvanej veci od zmluvy
neodstúpil, ale uplatnil iné nároky. Podľa § 436 ods. 1, ale aj § 437 ods. 1 (v spojení s § 564) Obch.
zák. mal žalobca ako objednávateľ v každom prípade právo voľby medzi a) odstránením vád dodaním
náhradného tovaru, b) opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, a c) zľavou z ceny. V prerokúvanej veci
zo zisteného skutkového stavu nesporne vyplýva, že žalobca najneskôr v zápise z kontrolného dňa 28.
septembra 2011 žiadal od žalovaného, aby opravil vytýkané vady, čím si zvolil nárok podľa § 436 ods.
1 písm. b) v spojení s § 437 ods. 1 a § 564 Obch. zák. Oprava vady veci znamená, že vec sa uvedie do
takého stavu, ako bola pred výskytom vady, pokiaľ je to technicky možné. Znamená to, že po skončení
opravy musí byť funkčnosť diela rovnaká, aká bola pred výskytom vady, resp. taká, aká mala byť podľa
zmluvy. Žalovaný bol teda povinný pri oprave stavebnej časti FVE uviesť ich do takého stavu, v akom mali
byť podľa zmlúv o dielo, teda všetky časti zhotoviť spôsobom predpísaným v projektovej dokumentácii,
alebo vykonať také opatrenia, aby sa ich funkčné a estetické vlastnosti aspoň blížili stavu, v akom by
boli, ak by boli od počiatku zhotovené v súlade s projektovou dokumentáciou.

23. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že tieto nedostatky na diele pretrvávajú a žalovaný im tak
tieto vlastnosti nevrátil. Nesplnil si tak riadne svoju povinnosť odstrániť vady opravou diela v zmysle
§ 436 ods. 1 písm. b) a § 437 ods. 1 Obch. zák. Následky takejto nedostatočnej opravy sú potom
upravené v § 436 ods. 2 štvrtej vete, resp. § 437 ods. 5 Obch. zák., podľa ktorého platí, že ak
predávajúci (=zhotoviteľ) neodstráni vady tovaru (=diela) v primeranej dodatočnej lehote, môže kupujúci
(=objednávateľ) požadovať primeranú zľavu z ceny. V tu prerokúvanej veci žalobca po zistení, že dielo
nebolo opravené, poslednou výzvou zo 14. júla 2013 určil žalovanému dodatočnú lehotu na odstránenie
všetkých vád do 1. júla 2013 a po jej márnom uplynutí listom zo 4. februára 2014 žiadal od žalovaného
zľavu z ceny diela. Týmto prejavom teda žalobca v súlade s § 437 ods. 5 Obch. zák. zmenil pôvodne
uplatnený nárok na odstránenie vád opravou diela na zľavu z ceny diela. Podľa § 439 ods. 1 Obch.
zák. nárok na zľavu zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou,
ktorú mal tovar dodaný s vadami; pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť
riadne plnenie. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že všetky diela mali byť dodané do
novembra 2010. Pre určenie zľavy bolo teda rozhodujúce, aká bola hodnota diel bez vád v novembri
2010 a hodnotou diel so zistenými vadami (nesprávnymi lankami, chýbajúcimi manžetami a podložkami)
v rovnakom čase.

24. Žalobca aj súd prvej inštancie počas celého konania a v rozpore s cit. § 439 ods. 1 Obch. zák.
stotožnili výšku zľavy z ceny diela s nákladmi na opravu podľa cenových ponúk, ktoré predložili žalobcovi
tretie osoby. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie ani nezistil, že by suma 29.576,24 € skutočne
predstavovala rozdiel hodnôt bezvadného a vadného diela v zmysle citovaného ustanovenia. Naopak,
súd prvej inštancie celkom zjavne nesprávne aplikoval ustanovenie § 439 ods. 1 Obch. zák. a výšku
zľavy jednoducho stotožnil s nákladmi na opravu, pretože „výšku zľavy znalec nedokázal určiť“. Súd prvej
inštancie teda dospel k záveru, že sa mu nepodarilo výšku zľavy určiť v súlade s § 439 ods. 1 Obch. zák.,
teda tak, aby tomuto ustanoveniu zodpovedala. Preto sa rozhodol nahradiť ju úplne inou veličinou, ktorú
sa žalobcovi podarilo dokázať, a to cenou prípadných opráv, ktorý mu bola ponúknutá tretími osobami.
Takéto určenia však nemá žiadnu oporu v citovanom § 439 ods. 1 Obch. zák. Stotožnenie výšky zľavy
v dôsledku výskytu vád diela s výškou nákladov na opravu týchto vád štyri roky po odovzdaní tohto
diela však odporuje aj všeobecne známym skutočnostiam o pomeroch týchto cien. Ak by totiž platilo,
že každou opravou sa znižuje cena diela o hodnotu tejto opravy, potom nemohol existovať napr. trh s
použitým tovarom či dielami. V takom prípade by totiž staršie veci s nízkou hodnotou vyvolávali potrebu
opráv, ktorých cena (ak by boli vykonané za aktuálne ceny s novými materiálmi, súčiastkami a prácami)
by niekoľkonásobne prevýšili hodnotu tejto použitej veci. Za takéhoto stavu by kúpa staršej použitej veci
nemala žiaden zmysel a musela by viesť k zániku trhu s nimi. Ten však napriek tomu existuje. V dôsledku
toho neexistuje podľa odvolacieho súdu žiaden rozumný dôvod, prečo by sa mal akceptovať taký výklad
§ 439 ods. 1 Obch. zák., teda taký spôsob určenia zľavy z ceny diela, aký zvolil súd prvej inštancie.

25. Na základe uvedeného tak odvolací súd uzatvára, že v prerokúvanej veci zo súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu nevyplývajú skutočnosti rozhodné pre určenie výšky zľavy z ceny diel
dodaných žalovaným v súlade s § 439 ods. 1 Obch. zák. Žalobca pritom počas konania skutočnosti
rozhodné pre určenie tejto výšky ani netvrdil, ani nenavrhol dokazovanie na ich zistenie, a to napriek
tomu, že to žalovaný počas celého konania namietal. Súd prvej inštancie potom nesprávnou aplikáciou
§ 439 ods. 1 Obch. zák. namiesto takto určenej zľavy za jej sumu považoval výšku nákladov na opravu

vád, ktoré v konaní ustálil. V tejto výške však žalobcovi nemohol tento nárok vzniknúť, preto mu ho súd
prvej inštancie ani nemohol priznať.

26. Žalobca však v podaní z 27. júla 2018 (č. l. 265) žiadal o „rozšírenie... žaloby“ o alternatívny titul
žaloby - náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku toho, že dodaním diela s vadami žalovaný porušil
svoj záväzok zo zmluvy o dielo podľa § 537 a § 560 Obch. zák. Podľa § 440 ods. 2 v spojení s § 564 Obch.
zák. však aj v prípade zmluvy o dielo platí, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého
z nárokov z vád podľa § 436 a 437 Obch. zák., nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho
dôvodu, najmä nároku na náhradu škody alebo z bezdôvodného obohatenia. Citované ustanovenie
výslovne hovorí o dosiahnutí uspokojenie, je teda zamerané finálne, na výsledok. Výsledok, ktorý môže
objednávateľ pre seba dosiahnuť uplatnením nárokov z vád diela, teda výsledok v podobe diela, ktoré
je zhotovené v súlade so zmluvou a ktoré nemá žiadne vady, nemôže uplatňovať ako náhradu škody.
Ako už bolo uvedené vyššie, dodaním diela s vadami zhotoviteľ porušuje svoju povinnosť zo zmluvy o
dielo vykonať a odovzdať dielo bez vád. Toto porušenie zmluvných povinností by teda vo všeobecnosti
vyvolávalo podľa § 373 Obch. zák. povinnosť nahradiť druhej strane - objednávateľovi spôsobenú škodu.
Podľa § 378 Obch. zák. sa škoda nahrádza v peniazoch, možno však žiadať jej nahradenie aj uvedením
do pôvodného stavu. Z uvedeného teda vyplýva, že objednávateľ by mohol požadovať, aby zhotoviteľ
nahradil škodu spôsobenú mu dodaním vadného diela tým, že dielo uvedie do „predošlého stavu“, teda
do stavu bez vád, v súlade so zmluvou o dielo. Obsahom nároku na náhradu škody teda je aj nárok na
odstránenie vád diela, ktorý je výslovne uvedený v § 436 ods. 1 a § 437 ods. 1 Obch. zák. Objednávateľ
by teda mohol dosiahnuť uspokojenie v podobe odstránenia vád diela aj uplatnením nároku na náhradu
škody v podobe uvedenia do predošlého stavu podľa § 378 Obch. zák. Mohol by ním teda dosiahnuť
rovnaké uspokojenie, ako z nároku podľa § 436 ods. 1 a § 437 ods. 1 Obch. zák. Práve preto však
žalobca nemohol tento nárok uplatňovať z titulu náhrady škody, pretože tomu bráni ustanovenie § 440
ods. 2 Obch. zák.

27. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že žalobca nemá nárok na zaplatenie nákladov na opravu
diel - stavebných častí fotovoltaických elektrární ani ako zľavy z ceny diela podľa § 439 ods. 1 Obch.
zák., ani ako náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie preto
nesprávne rozhodol, keď jeho žalobe vyhovel. Odvolací súd preto podľa § 388 C. s. p. vecne nesprávny
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol, keďže ho nebolo možné potvrdiť a nebol
tu ani dôvod na jeho zrušenie podľa § 389 C. s. p. (výrok I).

28. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 C. s. p. odvolaciemu súdu povinnosť
rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Pretože žalovaný
bol vo veci plne úspešný, odvolací súd mu podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 C. s. p. priznal
nárok na náhradu všetkých trov konania proti neúspešnému žalobcovi (výrok II).

29. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.