Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/104/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613212904
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4613212904.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcov: 1/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX N. XX, a 2/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XX, proti žalovaným: 1/ V.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, a 2/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX,
zastúpeným Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3,
955 01 Topoľčany, o hospodárení so spoločnou vecou, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany č. k. 7C/446/2013-137 zo dňa 04.07.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

v

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia
zákazu podielovým spoluvlastníkom, žalovaným 1/ a 2/ užívať nehnuteľnosť parc. č. XXX/X zast. plochy
a nádvoria o výmere 258 m2 nachádzajúcu sa v kat. úz. N., zapísanú v LV č. XXX. Na základe
vykonaného dokazovania prijal súd záver, že žalobkyňa 1/ nie je vo veci aktívne legitimovaná, pretože
nie je spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Zistil totiž, že spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti sú
žalovaní 1/, 2/ v podiele 1-ice, žalobca 2/ v podiele 29/72 a aj K. K., rod. X., ktorej spoluvlastnícky
podiel 7/72 spravuje Slovenský pozemkový fond. Aj z dôvodu, že žalobca 2/ neoznačil ako strany sporu
všetkých spoluvlastníkov (neoznačil K. K.), považoval súd prvej inštancie žalobu za nedôvodnú, keďže
účastníkmi v spore o hospodárení so spoločnou vecou musia byť všetci spoluvlastníci.

2. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaní využívajú spornú parcelu ako
prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz N. ako parc. č. XXX/
X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, rodinný dom s. č. XX na parc. č. XXX/X, rodinný dom s. č.
XXX na parc. č. XXX/X. K svojim pozemkom a stavbám majú žalovaní prístup z verejnej cesty práve
cez parc. č. XXX/X. V dome súp. č. XX na parc. č. XXX/X žalovaní prevádzkujú pohostinstvo na
základe Stavebného povolenia vydaného Okresným úradom Topoľčany, odbor životného prostredia zo
dňa 15.06.XXX1 č. ŽP výst.XXX1/00997-Hd., ku ktorému dali súhlas aj susedia, okrem iného aj T. S.,
ktorý bol právnym predchodcom (otcom) žalobcu 2/. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia, ktorým by žalovaným 1/, 2/ zakázal využívať
spornú nehnuteľnosť pri hospodárení so spoločnou vecou. Konštatoval, že žalobca 2/ ako menšinový
spoluvlastník parcely č. XXX/X nemôže žalovaným znemožniť užívať spoločnú vec, ktorej sú žalovaní

podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1-ice a ktorá je jediným prístupom k ich nehnuteľnostiam. Žalobca
2/ nepreukázal, že by ho žalovaní 1/, 2/ obmedzovali ako menšinového spoluvlastníka v užívaní spornej
parcely alebo mu bránili užívať spornú parcelu, a preto nebola potrebná úprava spoločného užívania
tejto nehnuteľnosti. Súd tiež konštatoval, že v danom prípade nešlo o vyporiadanie spoluvlastníctva,
pričom bol viazaný žalobným návrhom a mohol rozhodnúť len tak, že žalobe vyhovie, alebo ju zamietne.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol a toto rozhodnutie oprel o ustanovenia
§ 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania, ktorým
žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, odôvodnil podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmeniť a žalobe
vyhovieť. Namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Podľa nich z
listu vlastníctva nevyplýva právo prechodu aj pre návštevníkov pohostinstva a zásobovanie. Ide o
protizákonné konanie, ktorého nápravy sa domáhali z dôvodu, že dochádza k poškodzovaniu spornej
nehnuteľnosti, svojvoľnému nakladaniu s nehnuteľnosťou a k narúšaniu susedských vzťahov ako aj
kvality ich života. Samotná zmena využitia rodinného domu súp. č. XX na pohostinstvo sama o sebe
nezakladá právo využívania spornej nehnuteľnosti na podnikanie bez ich súhlasu a tiež nezakladá právo
prechodu pre návštevníkov pohostinstva a prejazdu zásobovania. Ide o nezákonné obmedzenie ich
spoluvlastníckych práv a poškodzovanie spoločnej veci. Súd sa podľa nich nevysporiadal so všetkými
navrhnutými dôkazmi, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odôvodnenie považujú za
zmätočné a nepreskúmateľné. Nie je pravda, že nepreukázal (žalobca 2/), že bol zo strany žalovaných
obmedzovaný v užívaní spoločnej veci. Listinnými dôkazmi dostatočne preukázal a ústnym vyjadrením
čoho všetkého sa žalovaní voči nemu dopúšťajú, čo malo byť prinajmenšom vyhodnotené ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi. Tiež nie je pravdou, že nie je (žalobkyňa 1/) podielovou spoluvlastníčkou
spornej nehnuteľnosti, a teda neobstojí ani tvrdenie o absencii jej aktívnej vecnej legitimácie. Napadnutý
rozsudok je podľa nich nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný, čím im súd odňal možnosť konať
pred súdom a porušil ich právo na spravodlivé súdne konanie.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Spor, ktorý
vedú voči nim žalobcovia, je sporom o užívanie spoločnej veci (až na žalobkyňu 1/), preto účastníkmi
tohto sporu mali byť všetci, ktorým svedčí vlastníctvo. Jednou zo spoluvlastníčok je aj K. K., zastúpená
SPF, prípadne jej dedičia. Neoznačenie všetkých spoluvlastníkov je procesnou prekážkou vyhovenia
žalobe a konajúci súd správne postupoval, keď žalobu z tohto dôvodu zamietol. Žalobkyňa 2/ nie je na
liste vlastníctva č. XXX vedená ako spoluvlastníčka spornej parcely, preto nie je ani aktívne legitimovaná
na podanie žaloby, ktorou sa úpravy užívania spoločnej veci môžu domáhať len spoluvlastníci. Na tom
nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa 1/ na Okresnom súde Topoľčany viedla viacero súdnych sporov,
v ktorých sa domáhala určenia svojho spoluvlastníctva k parcele č. XXX/X, pričom v dvoch sporoch, ktoré
sú právoplatne skončené, bola jej žaloba zamietnutá. Zdôvodnenie rozsudku len existenciou procesných
prekážok považujú za dostatočné a úplné, pričom zdôvodnenie aj argumentami k podstate veci je už
podľa nich nadbytočné. K podstate veci však uviedli, že žalobcovia sa domáhajú toho, aby im bolo
zakázané využívať parc. č. XXX/X napriek tomu, že sú jej spoluvlastníkmi v podiele 1-ice. V konaní
preukázali, že sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX pre kat. úz. N., označené ako parc.
č. XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X a XXX/X a rodinného domu č. súp. XX stojaceho na parc. č.
XXX/X ako aj rodinného domu č. súp. XXX stojaceho na parc. č. XXX/X. Tiež predložili katastrálnu
mapu, z ktorej je zrejmé, že jediný prístup k týmto pozemkom a stavbám z verejnej cesty je cez parc. č.
XXX/X. Iný prístup k pozemkom vedie len cez pozemky iných súkromných vlastníkov alebo cez potok,
patriaci Obci N.. Žalobcovia im chcú zamedziť prístup na pozemky, ktoré im patria. Je pravdou, že v
dome č. súp. XX postavenom na parc. č. XXX/X prevádzkujú pohostinstvo, a to na základe stavebného
povolenia, vydaného Okresným úradom Topoľčany, odbor životného prostredia zo dňa 15.06.XXX1 č.
ŽP Výst. XXX1/00997-Hd. K stavebnému konaniu im dali súhlas aj susedia, okrem iného aj T. S., ktorý
bol právnym predchodcom žalobcov. Popreli údajné rušenie, ktorým argumentujú žalobcovia, a odkázali
na ich argumentáciu uvedenú vo vyjadrení z 25.07.2014. Uviedli, že žalobcovia nepotrebujú sporný
pozemok na prístup do svojho domu č. súp. 43, pretože tento majú zabezpečený priamo z verejnej
cesty. Sporný pozemok im slúži iba na prístup do záhrady. Žalobcovia im nemôžu zakazovať alebo
znemožňovať užívať spoločnú vec, ktorá je navyše jediným prístupom k ich nehnuteľnostiam. Zmena
využitia rodinného domu č. súp. XX na pohostinstvo bola povolená v stavebnom konaní, preto sa spôsob

užívania spoločnej veci - prechodu cez parc. č. XXX/X - vzťahuje aj na návštevníkov pohostinstva ako
aj na zásobovanie.

5. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných uviedli, že K. K. je zomrelá osoba, pričom doposiaľ nebolo
iniciované žiadne dedičské konanie, ktorým by sa určili dedičia ako vlastníci spoluvlastníckeho
podielu 7/72. Jediní žijúci spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti sú žalobcovia a žalovaní, ktorí uvedenú
nehnuteľnosť aj reálne dlhodobo užívajú. Sú toho názoru, že na LV č. 673 nesvedčí vlastnícke právo
zomrelej K. K., pretože táto osoba už dlhodobo nežije a jej dedičia sa doposiaľ neprihlásili k uvedenému
podielu, teda nesprávali sa a ani sa nesprávajú ako vlastníci, a aj z tohto dôvodu nepristúpili k uvedeniu
zomrelej osoby K. K. ako žalovanej. Pokiaľ by aj túto osobu označili ako žalovanú, tak by zrejme
zo strany súdu došlo k prerušeniu konania do času stanovenia zákonných dedičov, t.j. vlastníkov
predmetného podielu, čo by spôsobilo zastavenie konania a nemožnost nastolenia spravodlivosti v
prejednávanej veci. Žalobkyňa 1/ je v pozícii spoluvlastníčky vzhľadom na to, že spoluvlastnícky podiel
K. K. jej má patriť z titulu čarovania. Žalovaní doposiaľ nepreukázali zákonnosť spôsobu nadobudnutia
spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Rušenie pochádzajúce z pohostinstva, ktorého existenciu
žalovaní vylučujú, je reálne a stále sa opakujúce. K rušeniu nad mieru obvyklú dochádza sústavne.
Žalobu podali za účelom usporiadania hospodárenia so spoločnou vecou v súlade so zákonom a z
dôvodu zamedzenia opakovaného účelového poškodzovania ich práv. Spochybnili aj súhlas, ktorý im
mal dať T. S. na prevádzkovanie pohostinstva. Nesúhlasili ani s právnym názorom žalovaných, že na
základe stavebného povolenia bol založený právny titul, na základe ktorého majú právo prechodu cez
spornú nehnuteľnosť návštevníci pohostinstva ako aj zásobovanie pohostinstva. Oni totiž nikdy nedali
súhlas s takýmto právom v prospech žalovaných, ktorý hraničí s právom z vecného bremena.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako
taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2
prvej vety CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (01.07.2016), a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Odvolací súd v nadväznosti na zistený skutkový stav a odvolacie dôvody sa stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa 1/ nie je vo veci aktívne vecne legitimovaná, pretože
nepreukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Ani odvolací súd a ani súd prvej
inštancie pri posudzovaní jej aktívnej vecnej legitimácie nemohli vychádzať z jej tvrdení o jej údajnom
spoluvlastníctve k spornej nehnuteľnosti; mohli vychádzať len z predloženého listu vlastníctva č. XXX
pre kat. úz. N., z ktorého je zrejmé, že žalovaní 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 258 m2 v podiele 1-ice, že žalobca 2/ je spoluvlastníkom v podiele
29/72-in a že napokon aj K. K., ktorú ako neznámeho vlastníka zastupuje Slovenský pozemkový fond,
je spoluvlastníčkou v podiele 7/72-in. Spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti vyjadruje mieru akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
spoluvlastníka súd (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu
prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd (§ 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

8. V ustanovení § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravené rozhodovanie podielových
spoločníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Pojem „hospodárenie so spoločnou vecou“ v sebe
zahŕňa všetky úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky spoločnej veci, na vykonávanie ktorej nie
je potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Ide o činnosti, ktoré súvisia s opravou, údržbou, úpravou a
zmenou spoločnej veci, investíciami do spoločnej veci a nákladmi na vec. Ďalej sem možno zahrnúť
užívanie veci jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi a prenechanie spoločnej veci do nájmu inému.
V prípade, že fakticky existujúce pomery neumožňujú niektorému z podielových spoluvlastníkov plnú
realizáciu práva užívať spoločnú vec v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu
zodpovedajúcej náhrady. Podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu bez platenia úhrady za takéto používanie, vzniká bezdôvodné obohatenie,
pokiaľ z dohody spoluvlastníkov, hoci uzavretej i konkludentne, vyplýva niečo iné, napríklad že si za

užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť (Rozsudok NS ČR z
30. 10. XXX7 sp. zn. 33 Odo 772/XXX5).

9. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca 2/ ako aj žalovaní 1/, 2/ sú podieloví
spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti parc. č. XXX/X kat. úz. N., ktorú užívajú obe strany sporu.
Žalovaní ju užívajú ako prístupovú cestu k svojim pozemkom a žalobcovia podľa vyjadrení žalovaných
majú na pozemku uskladnené drevo a nehnuteľnosť, pričom tvorí aj prístupovú cestu k ich záhrade.
Spoluvlastnícky podiel žalovaných ich oprávňuje na užívanie tejto nehnuteľnosti a rovnako oprávňuje aj
žalobcu 2/ ako spoluvlastníka predmetnú nehnuteľnosť užívať. Vzhľadom na základné právo vlastníka,
ku ktorému okrem iného patrí aj užívanie veci, odvolací súd považoval návrh žalobcov na vylúčenie
žalovaných z užívania spornej nehnuteľnosti za nedôvodný.

10. Žalobcovia vo svojom odvolaní namietali, že dochádza k poškodzovaniu spornej nehnuteľnosti,
svojvoľnému nakladaniu s nehnuteľnosťou a k narúšaniu susedských vzťahov ako aj kvality ich života.
Bližšie však neuviedli, aká škoda na spornej nehnuteľnosti vznikla, a tiež neuviedli, aké svojvoľné
nakladanie s nehnuteľnosťou mali na mysli, pretože pokiaľ dochádza iba k užívaniu nehnuteľnosti, tak
ide len o realizáciu práva vlastníka. Pokiaľ žalobcovia mali záujem riešiť narušené susedské vzťahy
ako aj kvalitu ich života, tak vylúčenie jedného zo spoluvlastníkov z užívania spoločnej veci nie je
tou správnou žalobou, ktorou by dosiahli spomínaný cieľ. Keďže žalovaní prevádzkujú pohostinstvo
a vstup k nemu je zabezpečený práve cez spornú nehnuteľnosť, túto logicky využívajú aj návštevníci
pohostinstva a rovnako tiež slúži aj na prejazd vozidiel zásobovania. Pokiaľ žalobcom prekážajú práve
tieto skutočnosti, opätovne musel odvolací súd konštatovať, že žaloba o vylúčenie užívania spornej
nehnuteľnosti žalovanými nie je tou správnou žalobou, ktorou sa mali žalobcovia domáhať svojich
prípadných práv. Súd je viazaný žalobou a preto musel pri posudzovaní veci z obsahu tejto žaloby aj
vychádzať. Z petitu žaloby ako aj z jej obsahu je zrejmé, že žalobcovia požadovali vylúčenie žalovaných
ako podielových spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti z jej užívania. Keďže užívanie nehnuteľnosti je
základným právom vlastníka a rovnako aj spoluvlastníka, nebolo možné žalobe, ktorá by podielových
spoluvlastníkov v 1-ici bez ďalšieho z užívania nehnuteľnosti vylúčila, vyhovieť.

11. Na základe vyššie uvedeného sa preto odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o
nedôvodnosti žaloby a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, preto im podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP patrí v
celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd preto podľa § 396 ods.
1 CSP rozhodol, že žalovaní 1, 2 majú voči žalobcom 1, 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 2. 12. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.